Hoci predvolebné prieskumy naznačovali, že podpora Národného združenia klesá, taký zvrat nepredpokladal nikto. Odhadovalo sa, že si le penovci zopakujú výhru z prvého kola volieb, aj keď nezískajú potrebnú väčšinu 289 z 577 kresiel.
Nakoniec sa však museli uspokojiť iba so 143 miestami, zatiaľ čo NFP bude mať v dolnej komore parlamentu 182 a Spolu 168 poslancov.
Macron sa neponáhľa
Dôvody, prečo RN neuspelo, budú ešte predmetom analýz, ale dá sa predpokladať, že vyšla taktika, ktorú si pred druhým kolom zvolili NFP a Spolu.
V jednotlivých volebných okresoch sa navzájom podporili tak, že ich kandidáti odstúpili v prospech toho, kto mal najväčšie šance poraziť le penovcov. Z volebného boja sa tak stiahlo až 224 kandidátov.
Ak sa k tomu pripočíta vysoká volebná účasť 66,6 %, čo je najviac od roku 1981, je zrejmé, že sa politickým stranám podarilo zmobilizovať veľkú časť podporovateľov a výzva ľavicového tábora, aby zastavili rasistické RN, zabrala.
Zostaviť stabilnú vládu však nebude jednoduché. Do Národného zhromaždenia, ktoré Macron rozpustil po neúspechu svojej strany v eurovoľbách, sa totiž dostali tri takmer vyrovnané politické aliancie s úplne rozdielnymi politickými postojmi.
Nový ľudový front, ktorý získal najviac hlasov, sa už dožaduje, aby ho šéf Elyzejského paláca poveril zostavením vlády.
„Vládnuť má najsilnejšie politické zoskupenie v Národnom zhromaždení, takže prezident republiky je povinný menovať premiéra z NFP,“ citovala BBC Manuela Bomparda z ľudového frontu.
Čítajte viac No pasarán le penovci? Rozdelené Francúzsko rozhoduje, či sa obráti ku krajnej pravici
Macron sa však zatiaľ neponáhľa. Demisiu, ktorú mu dnes ponúkol dosluhujúci premiér Gabriel Attal, odmietol a požiadal ho, aby ešte chvíľu pokračoval a „zabezpečil stabilitu krajiny“.
Prezident potom odíde na summit NATO do Washingtonu, takže o rozhodujúcej otázke, kto sa posadí do premiérskeho kresla, rozhodne až po svojom návrate.
Čítajte viac Minister židovského štátu by rád videl Le Penovú v Elyzejskom paláci. Urobil zo seba užitočného idiota?
Čo bude ďalej?
Aké má Macron možnosti? Isté je, že aj keby vznikol politický pat a zavládol chaos, ďalšie rozpustenie Národného zhromaždenia a vypísania nových volieb neprichádza do úvahy. Podľa ústavy je to možné až po roku. Hlava štátu preto musí hľadať kompromisy.
Požiadavka Nového ľudového frontu, aby ho poveril zostavením vlády, je síce legitímna, ale vyvoláva obavy. Ľavicový blok, ktorý vznikol iba tesne pred voľbami, sa totiž skladá z rôznych politických subjektov.
Čítajte viac Predvolebné prieskumy naznačujú, že krajná pravica vo Francúzsku nezíska väčšinu
Najmenší vplyv v ňom má komunistická strana, o niečo väčší zelení, no sú tam aj socialisti (v parlamente obsadia 69 kresiel) a krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) – so ziskom 78 kresiel najsilnejšia súčasť NFP.
A práve LFI a jeho 72-ročný predseda Jean-Luc Mélenchon sú pre macronovcov „strašiakom“. Niektoré médiá dokonca tvrdili, že LFI je pre Francúzsko väčšou hrozbou ako le penovci.
To, čo jeho lídri voličom sľubujú, je neraz v príkrom rozpore s politikou Macrona. Sú za to, aby sa do dôchodku odchádzalo vo veku 60 rokov, minimálnu mzdu by zvýšili na 1 600 eur, chceli by viac dovolenky pre zamestnancov, zvyšovanie daní, zmrazenie cien, viac škôlok, zlepšenie bývania či dokonca bezplatné školské jedálne.
Foto: TASR/AP, Michel Euler
A to v situácii, keď má francúzska ekonomika vážne problémy. Deficit dosahuje 5,5 percenta hrubého domáceho produktu, a ak chce krajina dodržať rozpočtové záväzky, bude musieť ušetriť desiatky miliárd eur.
Iným na LFI zase prekáža otvorená podpora palestínskeho hnutia. Mélenchona obviňujú z antisemitizmu a podnecovania násilia.
Minister hospodárstva Bruno Le Maire preto pred pár dňami pre rozhlasovú stanicu France Inter vyhlásil, že „LFI je nebezpečenstvom pre národ“ a za jeho programom sa skrýva „totálne šialenstvo“ odtrhnuté od reality.
Neprijateľnosť Mélenchona si uvedomili aj jeho kolegovia z ľudového frontu. Viacerí jeho predstavitelia vrátane bývalého prezidenta Françoisa Hollanda ho už ako možného šéfa vlády odmietli. Na novom premiérovi by sa chceli dohodnúť v priebehu tohto týždňa.
Čítajte viac Z politického vojačika vyrástol najobľúbenejší líder. Ako sa zrodila hviezda francúzskej krajnej pravice?
Zatiaľ je všetko otvorené. Prezident možno nebude mať na výber a vymenuje vládu, s ktorou bude musieť vychádzať, hoci budú ich názory odlišné.
Vylúčiť sa nedá ani to, že sa podarí zostaviť koalíciu, aj keď spolupráca medzi macronovcami a ľavicou nevyzerá reálne. Je tiež otázne, či by taký kabinet získal dôveru v parlamente. Krajnou možnosťou by potom bolo vymenovanie úradníckej vlády.
Skrytá hrozba
Aj keď le penovci nezískali väčšinu, podľa odborníkov ich nemožno odpisovať. Ako pre BBC uviedol francúzsky publicista Pierre Haski, Národné združenie síce utrpelo prehru, ale nie porážku.
Podobne sa vyjadril jeho kolega Salomé Saqué. Podľa neho bola krajina blízko k tomu, aby zišla z demokratickej cesty, lebo krajnú pravicu volilo až 11 miliónov ľudí – o sedem miliónov viac ako pred dvoma rokmi.
Čítajte viac Extrémisti na prahu moci. Macron sa chce spojiť s ľavicou proti Le Penovej
„To je explózia hlasov, ktorú nemožno zastaviť zo dňa na deň. Myslím si, že krajná pravica vyhrala ideologický boj, pretože Národné združenie je teraz politickou stranou ako ostatné,“ zhodnotil Saqué pre BBC.
Ako dodal, RN nastolilo témy, ktoré spoločnosť zaujali, ako napríklad migrácia či bezpečnosť. Saqué je presvedčený, že budúca vláda by sa z toho mala poučiť a uvedené problémy riešiť.
„Ak nezmení podmienky, ktoré vyvolali hnev, tak si myslím, že v najbližších rokoch bude mať Francúzsko krajne pravicovú vládu,“ odhadol Saqué.
Čítajte viac Francúzi prelomili tabu. Macron bol ponížený, končí sa jeho éra, hodnotia médiá francúzske voľby
Na to, ako môže Národné združenie zo vzniknutej situácie vyťažiť, upozornili aj francúzske médiá. Akákoľvek nestabilita, nepokoje, spory medzi ostatnými politikmi či prehlbovanie spoločenských problémov by len zvýšili popularitu krajnej pravice a nahralo Le Penovej, ktorá chce o tri roky kandidovať v prezidentských voľbách.
„Vieme, že väčšina francúzskych občanov čaká na naše víťazstvo,“ povedal pre BBC europoslanec RN Fabrice Leggeri.