867. deň: Stoltenberg: NATO podpísalo zmluvu na nákup striel Stinger za 700 miliónov dolárov

Severoatlantická aliancia pre niekoľko členských štátov podpísala zmluvu na nákup protilietadlových striel Stinger v hodnote 700 miliónov dolárov. V prejave k predstaviteľom zbrojoviek to na okraj summitu NATO povedal generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Vojenské výdavky aliančných štátov podľa neho stále rastú a najmenej 23 krajín tento rok na armádu vyčlení dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) či viac.

09.07.2024 06:10 , aktualizované: 23:10
debata (596)

Najdôležitejšie udalosti

Rusi zbombardovali detskú nemocnicu v Kyjeve.
Dym stúpa po ruskom raketom útoku v ukrajinskej...
+22Ruské sily uskutočnili v pondelok rozsiahle...
Nie je to počítačová hra. Ako vyzerajú boje na Ukrajine z pohľadu vojakov?
Video
ukrajina kyjev Čítajte viac 866. deň: Landsbergis: Putin posiela pozdravy summitu NATO bombardovaním detskej nemocnice

23:10 Americké ministerstvo spravodlivosti v utorok informovalo o narušení ruskej vplyvovej operácie. Falošné účty na sociálnych sieťach prevádzkované umelou inteligenciou podľa neho šírili proruské posolstvá v Spojených štátoch aj iných krajinách.

V USA sa o štyri mesiace budú konať prezidentské voľby, ktoré podľa odborníkov budú zrejme terčom hackerských útokov aj pokusov o ovplyvňovanie prostredníctvom sociálnych médií. Vysokopostavení americkí predstavitelia už avizovali, že monitorujú plány, ktorých cieľom je narušiť hlasovanie.

Ministerstvo spravodlivosti USA tvrdí, že za najnovšou vplyvovou operáciou stojí súkromná organizácia so sídlom v Rusku, v ktorej pracujú ruskí spravodajskí dôstojníci a bývalí zamestnanci Moskvou financovanej televíznej stanice Russia Today (RT).

Táto organizácia údajne vytvorila vlastnú platformu využívajúcu umelú inteligenciu na vytváranie a správu stoviek falošných účtov na sociálnych sieťach, ktoré vyzerali ako účty skutočných Američanov.

Zo súdnych spisov podľa agentúry Reuters vyplýva, že organizácia vytvorila približne 1000 falošných účtov na sociálnej sieti X Elona Muska. Tieto profily, ktoré zverejňovali názory v prospech Kremľa a kritizovali ukrajinskú vládu, boli odvtedy zakázané.

22:30 India má záujem posilniť spoluprácu s Ruskom v oblasti energetiky. V budúcnosti by mohla uzavrieť dohody s ruskou štátnou spoločnosťou Rosnefť, ako aj ďalšími poprednými ruskými ropnými spoločnosťami v snahe zvýšiť objem vzájomného obchodu. V utorok o tom informoval námestník ministra zahraničných vecí Indie Vinej Mohan Kvátra.

Indický premiér Naréndra Módí a ruský prezident Vladimir Putin sa dohodli na zámere zvýšiť objem vzájomného obchodu na 100 miliárd dolárov zo súčasných 65 miliárd, uviedol Kvátra na tlačovej konferencii po stretnutí oboch lídrov v Moskve.

K zvýšeniu objemu zahraničného obchodu má významne prispieť práve energetický sektor. Na stretnutí lídri rokovali o možnostiach, ako nadviazať partnerstvo medzi Indiou, Rosnefťom a ďalším ruskými subjektmi v tomto odvetví.

Putin a Módí taktiež vyjadrili záujem rozšíriť spoluprácu v oblastiach, akými sú jadrová energia, spracovanie ropy a petrochémia, ako aj v oblasti energetickej infraštruktúry.

Po ruskej invázii na Ukrajinu India zvýšila nákupy lacnej ruskej ropy na rekordnú úroveň. Rusko je v súčasnosti najväčším dodávateľom ropy do Indie, ktorá je tretím najväčším dovozcom a spotrebiteľom ropy na svete.

Ruské subjekty vrátane spoločnosti Rosnefť majú väčšinový podiel v druhej najväčšej indickej rafinérii Nayara Energy. Na druhej strane indické spoločnosti majú podiely v ruských projektoch zameraných na prieskum a ťažbu ropy na Ruskom Ďalekom východe.

Indická štátom ovládaná ropná spoločnosť ONGC Videsh taktiež čaká na formálny súhlas ruských úradov v súvislosti s ponechaním si 20-percentného podielu v ťažobnom projekte Sachalin 1 v Ochotskom mori.

22:15 Severoatlantická aliancia pre niekoľko členských štátov podpísala zmluvu na nákup protilietadlových striel Stinger v hodnote 700 miliónov dolárov. V prejave k predstaviteľom zbrojoviek to na okraj summitu NATO povedal generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Vojenské výdavky aliančných štátov podľa neho stále rastú a najmenej 23 krajín tento rok na armádu vyčlení dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) či viac.

„Obranné výdavky budú stúpať, krajiny budú viac investovať do vecí, ktoré dodávate,“ ubezpečoval Stoltenberg predstaviteľov zbrojárskych firiem. Aliancia sa od predvlaňajšieho vpádu ruských vojsk na Ukrajinu snaží navyšovať zbrojnú výrobu, aby mohla ďalej podporovať brániace sa ukrajinské vojsko aj dopĺňať vlastné zásoby. Na to však potrebuje navýšenie výrobných kapacít zbrojoviek.

Šéf NATO vyhlásil, že so spojencami sa čoraz viac zameriavajú na spoločnú produkciu a obstarávanie zbraní. Ako príklad uviedol spomínaný kontrakt na nákup striel Stinger, ktorý aliančná agentúra podpísala v mene viacerých nešpecifikovaných štátov.

Rast výdavkov dokazuje podľa neho fakt, že kým pred začiatkom ruskej invázie plnilo záväzok dvojpercentných výdavkov na armádu len niekoľko krajín, tento rok ich bude už 23 z celkových 32.

22:00 Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (SVR) v utorok obvinila USA zo snahy podnietiť zmenu režimu v Gruzínsku po parlamentných voľbách, ktoré sa v tejto juhokaukazskej krajine uskutočnia 26. októbra. SVR však neposkytla v súvislosti s obvinením žiadne dôkazy.

„Washington je odhodlaný dosiahnuť zmenu režimu v Gruzínsku na základe výsledkov nadchádzajúcich parlamentných volieb,“ uvádza SVR vo vyhlásení. „Bidenova administratíva vypracovala rozsiahlu dezinformačnú kampaň, ktorej cieľom je zdiskreditovať vládnu stranu Gruzínsky sen,“ dodáva ruská spravodajská služba.

Ministerstvo zahraničných vecí USA sa k obvineniu bezprostredne nevyjadrilo. Hovorca ministerstva v júni poprel, že by USA mali takéto zámery po tom, čo podobné obvinenia vznieslo samotné Gruzínsko.

Obvinenie nekomentovala ani vládna strana Gruzínsky sen. Jej predstavitelia však opakovane obviňujú západné štáty z podpory opozičných skupín v snahe zatiahnuť krajinu do konfrontácie s Ruskom.

Vzťahy medzi Gruzínskom, ktoré je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ, a Západom sa zhoršujú po tom, čo v Gruzínsku v máji vstúpil do platnosti zákon o zahraničných agentoch, ktorý umožňuje označiť miestne mimovládne organizácie a médiá so zahraničnou podporou ako „zahraničných agentov“.

V reakcii na prijatie tohto zákona EÚ v utorok Gruzínsku pozastavila prístupový proces a zmrazila mu desiatky miliónov eur finančnej pomoci.

21:30 Advokátom ruského opozičného politika Vladimira Karu-Murzu, ktorý je od 4. júla vo väzenskej nemocnici, úrady dosiaľ neumožnili, aby ho navštívili. Informovala o tom v utorok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Kara-Murzov advokát Vadim Prochorov informoval, že v súvislosti s konaním väzenských úradov tím politikových obhajcov podal sťažnosti na všetky príslušné orgány vrátane medzinárodných. Prochorov súčasne vyzval všetkých ľudí, ktorým záleží na tom, aby Kara-Murza prežil, aby tieto sťažnosti a výzvy podporili.

O dôvode hospitalizácie Kara-Murzu, ako aj o jeho zdravotnom stave nie je stále nič známe.

Jeho manželka Jevgenija Kara-Murzová už dávnejšie informovala, že jej manžel v dôsledku dvoch otráv trpí nervovým ochorením nazývaným polyneuropatia. Toto ochorenie je zaradené do zoznamu diagnóz, ktoré sú aj v Rusku prekážkou pre výkon trestu.

Kara-Murza si vo väzení odpykáva 25-ročný trest odňatia slobody za vlastizradu, spoluprácu s nežiaducou organizáciou a šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde.

Tento 42-ročný opozičný politik má ruské aj britské občianstvo. Zatknutý bol po tom, čo opakovane odsúdil inváziu ruských síl na Ukrajinu a vyzval západné krajiny na uvalenie sankcií na Rusko.

Je známy i ako novinár a politický komentátor. V roku 2024 mu udelili Pulitzerovu cenu, najprestížnejšie novinárske ocenenie v USA.

Kara-Murza bol v rokoch 2015 a 2017 hospitali­zovaný v stave, ktorý lekári vyhodnotili ako kritický. Jeho manželka opakovane upozorňuje, že v dôsledku podania jedu trpí polyneuropatiou, a keďže je vo väzení, nemá primeranú zdravotnú starostlivosť.

21:15 Ukrajinský štátny koncern Ukroboronprom otvoril v utorok svoje prvé zahraničné zastúpenie vo Washingtone, informovala agentúra Reuters.

Tlačová služba ukrajinského ministerstva pre strategický priemysel spresnila, že hlavnou úlohou novej kancelárie bude vyhľadávať „investičné príležitosti a potenciálnych vojensko-technických partnerov v Spojených štátoch“. Medzi priority bude patriť aj vyhľadávanie a efektívne zavádzanie najnovších vojenských technológií.

Ministerstvo spresnilo, že ide o interakciu s miestnymi podnikmi a expertnými organizáciami, spoluprácu s vládnymi agentúrami a podporu projektov podnikov Ukroboronpromu v Spojených štátoch a partnerských krajinách.

„Máme záujem o prehĺbenie spolupráce s americkými výrobcami zbraní, ktorá podporuje transfer technológií, rozvoj spoločných projektov a investícií. Môže ísť o muníciu, systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, elektronický boj a podobne,“ povedal počas otváracieho ceremoniálu generálny riaditeľ koncernu Herman Smetanin.

Podľa neho ukrajinskí špecialisti majú jedinečné skúsenosti s výrobou a obnovou zbraní a vojenskej techniky, ktoré získali počas vojny s Ruskom, takže „majú svojim zámorským kolegom čo ponúknuť“.

Ukrajinský minister pre strategický priemysel Olexandr Kamyšin v statuse na sieti X pripomenul, že ukrajinské spoločnosti už majú uzavretých niekoľko dohôd s americkými firmami a prítomnosť takéhoto zastúpenia Ukroboronpromu pomôže urýchliť ich realizáciu.

Po ruskej invázii v roku 2022 sa Ukrajina snaží vybudovať svoj vlastný zbrojársky sektor a nalieha na spojencov, aby sa zapojili do spoločných podnikov, investovali do ukrajinských firiem a zadávali objednávky na ukrajinské zbrane, dodal Reuters.

Ukrajinský obranný sektor bol desaťročia brzdený nedostatočnými investíciami, byrokraciou a korupciou, ale teraz sa snaží konkurovať oveľa vyspelejšiemu ruskému zbrojného priemyslu a vyšším rozpočtom.

21:00 Dočasnú ochranu v členských krajinách Európskej únie malo k záveru mája 4,3 milióna obyvateľov Ukrajiny, ktorí utiekli v dôsledku ruskej invázie. Z toho na Slovensku bolo 121 155 ukrajin­ských utečencov. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Najviac utečencov z Ukrajiny na konci mája bolo v Nemecku, a to 1,332 milióna, čiže 31,3 percenta z celkového počtu. Nasledovalo Poľsko s 953 255 ukra­jinskými utečencami, čo bolo 22,4 percenta celkového počtu, a Česká republika s 356 405 ute­čencami (8,4 %).

V porovnaní s aprílom počet ukrajinských utečencov s dočasnou ochranou stúpol najmä v Nemecku (o 14 250), v Česku (o 11-tisíc) a v Rumunsku (o 3 715). Klesol len vo Francúzsku (-1 005), Poľsku (-675) a v Lotyšsku (-15).

20:40 Nemecko a osem ďalších krajín v oblasti Baltského mora uvažuje o spoločnom zaobstaraní námorných mín, keďže Rusko sa v tomto regióne správa čoraz asertívnejšie. Pred summitom NATO, ktorý sa v utorok začne vo Washingtone, to novinárom povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Len nedávno sme videli, ako sa Rusko snaží rozšíriť svoje výsostné vody pri Kaliningrade. Je jasné, že niečo takéto nedovolíme,“ uviedol Pistorius. Dodal, že na tento účel treba mať k dispozícii prostriedky na odstrašenie a jedným z nich sú námorné míny.

Pistorius narážal na udalosť z mája, keď Estónsko obvinilo ruskú pohraničnú stráž z odstránenia navigačných bójí z estónskej strany pohraničnej rieky Narva.

Okrem Nemecka sa na spoločnom zaobstaraní námorných mín chcú podieľať Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nórsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko.

Podľa Pistoriusa bude mať spoločný postup mnoho výhod, pretože zníži náklady a umožní zdieľanú logistiku a údržbu.

„Ušetríme peniaze a je to efektívnejšie. A navyše prispejeme k plneniu cieľov NATO v oblasti bojovej munície a znížime úroveň fragmentácie našich európskych zbraňových systémov,“ uviedol nemecký minister.

Baltské more je jednou z najrušnejších námorných ciest na svete. Prístup doň je možný len cez tri úžiny. Rusko má značné vojenské kapacity v Petrohrade a Kaliningrade a v prípade konfliktu by boli podľa NATO ohrozené lodné trasy a podmorské káble.

Ak by došlo k uzavretiu niektorého z prielivov, vážne by bola zasiahnutá námorná nákladná doprava do Švédska a Fínska a pobaltské štáty by od nej boli odrezané úplne. Námorné míny sa môžu použiť na ochranu prístavov alebo blokovanie námorných trás.

20:35 Švajčiarsko podalo žiadosť o pripojenie sa k nemeckému programu protivzdušnej obrany European Sky Shield Initiative (ESSI), uviedla v utorok švajčiarska vláda. Podľa agentúry Reuters si táto neutrálna krajina podala žiadosť v čase zvýšených obáv o bezpečnosť v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine.

Nemecko spustilo projekt v roku 2022 a v súčasnosti je doň zapojených 21 krajín. Švajčiarska Spolková rada ešte v apríli schválila účasť krajiny na európskej iniciatíve.

Cieľom iniciatívy je znížiť náklady krajín koordináciou ich obstarávania systémov protivzdušnej obrany, ako je napríklad raketový systém Patriot. Jej cieľom je tiež umožniť spoluprácu v oblasti výcviku, údržby a logistiky.

Konflikt na Ukrajine viedol k zvýšeniu počtu výziev na modernizáciu a zvýšenie výdavkov Švajčiarska na jeho ozbrojené sily, ako aj k otvorenému odsúdeniu krokov Ruska, píše Reuters.

Členovia projektu ESSI sa teraz môžu vyjadriť k žiadosti Švajčiarska. Po skončení konzultácií majú členské štáty dva mesiace na to, aby vyjadrili svoj súhlas alebo výhrady voči vstupu Švajčiarska do programu, uviedla švajčiarska vláda.

Podľa vyhlásenia vlády Švajčiarsko svojou účasťou na iniciatíve ESSI rozširuje možnosti medzinárodnej spolupráce. „Aj po podpísaní vyhlásenia o pristúpení sa Švajčiarsko bude slobodne rozhodovať o tom, kde a v akom rozsahu sa zapojí do ESSI a aké pozemné systémy protivzdušnej obrany obstará,“ uviedla vo vyhlásení vláda a dodala, že podpísanie vyhlásenia o pristúpení nevedie k žiadnym záväzkom.

20:20 Ak by sa maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi podarilo sprostredkovať mierové rokovania s Ruskom a Čínou, je potrebné ho oceniť. Takú silu a výtlak však Maďarsko nemá. Pred začiatkom summitu NATO vo Washingtone to na adresu Orbánových ciest do Moskvy a Pekingu povedal český prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TAS­R.

Cesty, s ktorými Orbán začal krátko po tom, ako Maďarsko prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ, považuje český prezident Petr Pavel za jeho osobnú iniciatívu. „Viktor Orbán síce z pozície premiéra Maďarska teraz predsedá EÚ, ale EÚ mu k tomu nedala žiaden mandát, takže nemôže hovoriť za EÚ ani NATO,“ zdôraznil český prezident.

Viktor Orbán v Moskve, Vladimir Putin Čítajte viac Orbán píše lídrom EÚ: Opísal Putinove očakávania, pohľad na vojnu i jeho nerealistické odhady

Orbán má podľa neho zrejme pocit, že môže sprostredkovať väčšiu ochotu Ruska, prípadne Číny k rokovaniu. „Ak by sa mu to podarilo, potom je, samozrejme, také úsilie potrebné oceniť, ale obávam sa, že Rusko aj Čína očakávajú skôr jasný hlas zo strany Spojených štátov, ktoré sú potom schopné dať garancie, na ktorých by sa prípadné rokovania dali stavať. Takú silu ani výtlak Maďarsko nemá,“ zhodnotil situáciu Pavel.

V utorok už vo Washingtone absolvoval viacero rokovaní – stretol sa napríklad so zástupcami think tanku The Heritage Foundation a rokoval tiež s predsedom výboru Snemovne reprezentantov pre obranu kongresmanom Mikeom Rogersom.

Maďarský premiér minulý v piatok pricestoval do Moskvy, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tri dni predtým absolvoval stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Išlo o Orbánovu prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Z Moskvy zamieril do Číny a svoju cestu označil za „mierovú misiu 3.0“. Predsedníctvo v Rade EÚ Maďarsko prevzalo 1. júla.

LEŠŤ: Odovzdanie velenia nad bojovým zoskupením NATO Čítajte viac Hrozba Ruska aj Číny. Podporil by Pellegrini Orbánove cesty a s čím išlo Slovensko na summit NATO?

19:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priletel do Washingtonu, kde sa začína trojdňový summit Severoatlantickej aliancie. V utorok večer (v noci na stredu SELČ) vystúpi s prejavom vo washingtonskom inštitúte Ronalda Reagana, informovala agentúra Reuters, podľa ktorej je cieľom Zelenského návštevy získať väčšiu podporu pre Ukrajinu, ktorá naďalej čelí ruskej agresii.

„Prezident Reagan rozumel Sovietskemu zväzu a Rusku. Vedel, že slobodná krajina sa musí s odvahou spojiť vždy, keď je tyrania na ťahu,“ vyhlásila ukrajinská veľvyslankyňa v Spojených štátoch Oksana Markarová s odvolaním sa na republikánskeho prezidenta USA z rokov 1981–1989.

Prezidenti a šéfovia vlád 32 krajín NATO majú v rámci summitu na programe tri pracovné rokovania. Jedno sa týka Ukrajiny a zúčastní sa na ňom rovnako ako vlani Zelenskyj. Neočakáva sa, že by sa NATO na tohtoročnom summite vyslovilo za ukrajinské členstvo. Mnoho krajín Severoatlantickej aliancie chce síce vyhlásiť, že cesta Ukrajiny k členstvu je „nezvratná“, ale členovia aliancie sa stále nevedia zhodnúť ohľadom summitovej deklarácie, píše Reuters.

19:18 Nórska vláda poskytne zbrojárskej firme Nammo miliardu nórskych korún (vyše 87 miliónov eur) na zvýšenie výroby delostreleckej munície. Uzavretie takejto dohody oznámili obe strany v utorok vo Washingtone, kde sa začne trojdňový summit Severoatlantickej aliancie (NATO), informovali agentúra Reuters a verejnoprávna televízia NRK.

„Nammo investuje do novej výrobnej linky, ktorá môže desaťnásobne zvýšiť produkciu najmodernejších delostreleckých granátov,“ uviedla v utorok nórska vláda.

Dodala, že spoločnosť Nammo sa zaviazala zachovať novú výrobnú kapacitu najmenej 15 rokov.

Nammo vyrába predovšetkým muníciu, vrátane streliva na veľmi špecifické účely, bezolovnatú muníciu, cvičnú muníciu a slepé náboje. Vyrába tiež raketové motory na tuhé palivo. Dcérske spoločnosti má vo viacerých európskych krajinách. Jednu jej polovicu vlastní nórska vláda zastúpená ministerstvom obchodu, priemyslu a rybolovu, druhú fínska zbrojárska firma Patria.

19:00 Česko si v súvislosti s pondelkovým útokom Ruska na detskú nemocnicu v Kyjeve predvolalo ruského veľvyslanca Alexandra Zmejevského. V utorok to na sociálnej sieti X uviedol český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Rozhodol som o predvolaní ruského veľvyslanca. Vrahovia, ktorí útočia na deti v nemocnici, sú odpadom ľudstva. Dostal pokyn to v Moskve odkázať,“ napísal Lipavský.

Protest Česka tlmočil Zmejevskému podľa servera Seznam Zprávy ministrov námestník Jan Marian. Po odchode z Černínskeho paláca ruský veľvyslanec podľa servera opakoval, že to nebola ruská, ale ukrajinská strela. Stretnutie na ministerstve podľa neho prebiehalo „ako obvykle“.

Rezort si ruského veľvyslanca za tento rok predvolal už viackrát, napríklad v máji po kybernetických útokoch Ruska v ČR či vo februári po úmrtí lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného.

18:45 V areáli detskej nemocnice Ochmatdyt v Kyjeve, ktorá bola v pondelok terčom raketového útoku, sa v utorok skončila pátracia a záchranná operácia. Ukrajinská vláda medzičasom vyčlenila financie na rekonštrukciu a prestavbu tohto nemocničného areálu.

Prostredníctvom statusu na sieti Telegram to oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý dodal, že bezprostredne po tragédii dostali ministerstvá zdravotníctva, hospodárstva a financií pokyn pracovať na vyčlenení finančných prostriedkov na rekonštrukciu a pomoc obetiam.

Vláda v utorok vyčlenila prvých 100 miliónov hrivien z rezervného fondu štátneho rozpočtu na prioritné rekonštrukčné práce v Ochmatdyte. Finančné prostriedky bude navyšovať podľa toho, ako sa bude pripravovať projekt rekonštrukcie.

Raketový úder na kyjevskú detskú nemocnicu
Video

Pri zásahu nemocnice raketou prišli o život dve osoby a ďalších 32 ich bolo zranených, informoval v utorok kyjevský primátor Vitalij Kličko, ktorý doplnil, že celkovo si pondelkové útoky v Kyjeve vyžiadali 32 obetí na životoch. Ako uviedla britská stanica BBC, medzi nimi sú najmenej štyri deti.

Ruská armáda v pondelok podnikla na Ukrajine masívny raketový útok, pričom jedna z rakiet zasiahla najväčšiu detskú nemocnicu v krajine – Ochmatdyt, ako aj súkromnú kliniku Adonis a viaceré bytové domy.

V Ochmatdyte zahynula mladá lekárka a príbuzný jedného z pacientov. Z kliniky Adonis v inej časti Kyjeva hlásili piatich mŕtvych zdravotníkov a dvoch pacientov. Na klinike Isis v tej istej budove boli rozbité okná, ale nedošlo k žiadnym obetiam, napísala podľa BBC ukrajinská tlač.

18:34 Rusko zabránilo Česku, aby v Bezpečnostnej rade (BR) OSN vystúpilo s prejavom, v ktorom chcelo kritizovať pondelkový útok na detskú nemocnicu v Kyjeve. Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) ČR preto prejav odovzdalo ruskému veľvyslancovi. V utorok to uviedol komunikačný odbor rezortu diplomacie, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Rusko neumožnilo Česku vystúpiť v BR OSN. Bojí sa kritiky a našich hlasitých postojov. Česká diplomacia prejav napriek tomu doručila ruskej strane v rámci predvolania veľvyslanca (Alexandra) Zmejevského na MZV,“ vysvetlil situáciu rezort.

Rusko podľa českého Deníka N zabránilo Česku predniesť prejav z pozície krajiny, ktorá aktuálne predsedá BR OSN. Veľvyslanca Zmejevského si do Černínskeho paláca predvolali v utorok.

V pripravenom príspevku chcela ČR opätovne odsúdiť pondelkový útok Ruska na detskú nemocnicu v Kyjeve, ktorý je podľa nej za hranicou únosnosti. „Strašné divadlo neustálej smrti a deštrukcie spôsobenej očividnou agresiou Ruska včera dosiahlo novú temnú kapitolu. Cielenie na malé, nevinné a choré deti hypersonickými raketami je absolútne šokujúce,“ píše sa v českom príspevku.

18:17 Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil USA a Nemecko za hlavných oponentov vstupu Ukrajiny do NATO. Urobil tak v utorok pred summitom NATO vo Washingtone. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA a portálu Euractiv.

Macron upozornil na „silný nesúhlas“ USA a Nemecka v súvislosti s pozvaním Ukrajiny do aliancie. Situáciu na summite vo Washingtone porovnal s minuloročnou vrcholnou schôdzkou Aliancie vo Vilniuse. „Ukrajinci boli pomerne rozrušení, keď zistili, že dvere do NATO sú otvorené, avšak nie úplne. Myslím si, že scenár summitu vo Washingtone bude rovnaký,“ doplnil francúzsky prezident.

Minuloročný summit NATO vo Vilniuse bol sklamaním pre Ukrajinu, ktorá od členov Aliancie očakávala časový horizont prijatia. Spojenci sa v Litve zhodli len na potvrdení doterajšieho oficiálneho postoja o tom, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO a jedného dňa sa stane plnohodnotným členom. Členské štáty však nešpecifikovali rok, v ktorom by sa tak mohlo stať.

18:15 Rusko prisľúbilo, že prepustí Indov, ktorí sa nechali zločineckými organizáciami oklamať a skončili v radoch ruskej armády, ktorá ich napokon poslala bojovať na Ukrajinu. V utorok to uviedol námestník indického ministra zahraničných vecí Vinej Mohan Kvátra, informovala agentúra Reuters.

Túto otázku podľa ministra otvoril indický premiér Naréndra Módí na rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas návštevy v Moskve. India sa dlhodobo usiluje o prepustenie svojich občanov, ktorých podľa ich rodín do Ruska zlákal prísľub „pomocných prác“ v tamojších ozbrojených silách.

Reuters píše, že za týmito prísľubmi stojí organizácia obchodujúca s ľuďmi v Indii, ktorá prostredníctvom sociálnych sietí a miestnych „agentov“ lákala ľudí do Ruska ponukou lukratívneho zamestnania alebo prijatia na štúdium. Podľa indického Ústredného vyšetrovacieho úradu (CBI) malo ísť o „pochybné súkromné univerzity“.

18:01 Súd v Moskve vydal v utorok príkaz na zatknutie vdovy po politikovi Alexejovi Navaľnom, ktorá je v Rusku obvinená z účasti v „extrémistickej skupine“. Juliji Navaľnej, šéfke ľudskoprávnej organizácie Human Rights Foundation (HRF), na základe tohto obvinenia hrozí šesť rokov väzenia, informuje TASR.

Príkaz na jej vzatie do väzby na dve mesiace bol vydaný v neprítomnosti obvinenej. Navaľná i jej dve deti sa totiž už dlhší čas zdržiavajú v zahraničí.

Súd dodal, že Navaľná sa „skrýva“ pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto bolo po nej vyhlásené pátranie. Ak by vstúpila na územie Ruskej federácie, bola by zadržaná.

Do vedenia HRF bola Navaľná zvolená pred týždňom, keď na tomto poste vystriedala šachového veľmajstra Garriho Kasparova, ktorý ho zastával 12 rokov.

17:21 Švajčiarsko rozšírilo sankcie voči Rusku o nové opatrenia, ktoré nedávno prijala Európska únia voči Moskve v súvislosti s pokračujúcou vojenskou inváziou na Ukrajinu, uviedla v utorok švajčiarska vláda.

Švajčiarske ministerstvo hospodárstva vo svojom vyhlásení oznámilo, že v rámci svojej jurisdikcie uvalí sankcie na ďalších 69 osôb a 86 subjektov, pričom poukázalo na balík opatrení, ktoré v júni prijala EÚ voči Rusku.

Podľa vyhlásenia sa sankcie zameriavajú na podnikateľov, propagandistov, príslušníkov ozbrojených síl a súdnictva, osoby zodpovedné za deportácie ukrajinských detí a členov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).

„Medzi nové sankcionované subjekty patria spoločnosti pôsobiace v ruskom obrannom priemysle a firmy vo finančnom a obchodnom sektore, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií,“ informovalo švajčiarske ministerstvo.

16:18 Členovia slovenskej a ukrajinskej vlády by sa tento rok na jeseň mali stretnúť na spoločnom rokovaní na Ukrajine. Predbežný termín bol stanovený na druhú polovicu septembra alebo začiatok októbra. ČTK o tom dnes informoval úrad slovenskej vlády po telefonáte slovenského premiéra Roberta Fica s jeho ukrajinským kolegom Denysom Šmyhalom.

Ukrajina Rusko Vojna Invázia uarus Čítajte viac Pellegrini: Útoky na Kyjev nenaznačujú snahu Ruska sadnúť si za rokovací stôl. Fico telefonoval so Šmyhaľom

Predsedovia oboch kabinetov si podľa Bratislavy v krátkom čase vymenia hodnotenie plnenia záväzkov, ktoré boli prijaté na aprílovej schôdzke slovenskej a ukrajinskej vlády v Michalovciach na východnom Slovensku. Zástupcovia oboch strán sa vtedy dohodli na posilnení energetických prepojení svojich krajín, novom železničnom spojení i modernizácii spoločného hraničného priechodu.

Fico v telefonáte so Šmyhalom podľa úradu slovenskej vlády potvrdil ponuku Bratislavy hospitalizovať na Slovensku detských onkologických pacientov z Kyjeva.

15:00 Pondelkový mohutný ruský vzdušný úder na Ukrajinu zasiahol detskú nemocnicu Ochmatdyt, kde sa liečia tiež deti s onkologickými chorobami. V zdravotníckom zariadení podľa skorších informácií médií zahynula lekárka a zrejme príbuzný jedného z pacientov. Ďalšie desiatky ľudí vrátane detí tam utrpeli zranenia. Záchranné práce v nemocnici Ochmatdyt sa skončili, napísala počas dňa Ukrajinska pravda.

Detská nemocnica Ochmatdyt, ktorá je najväčšou svojho druhu na Ukrajine, sa v čase útoku podľa jej riaditeľa starala o približne 670 pacientov. Úder prerušil operáciu srdca a prinútil malých pacientov s rakovinou, aby pokračovali v liečbe vonku, napísala agentúra AP. „Budova, kde sme poskytovali dialýzu deťom so zlyhaním obličiek alebo akútnou intoxikáciou, je úplne zničená,“ povedal novinárom riaditeľ zariadenia Volodymyr Žovnir. Ruská strela podľa AP zasiahla dvojposchodové krídlo zariadenia.

„Všetci pacienti z Ochmatdytu boli premiestnení do iných zdravotníckych zariadení,“ uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj. Veľké ukrajinské podniky medzitým avizujú dary na opravu detskej nemocnice, ktorá poskytuje liečbu rôznych chorôb vrátane rakoviny. Podľa agentúry Reuters ukrajinské firmy už prisľúbili približne 300 miliónov hrivien.

V hlavnom meste pri útoku zahynulo najmenej 32 ľudí, napísal server Ukrajinska pravda. O ďalších obetiach informovala skôr aj Dnepropetrovská oblasť, celkovo pri ruskom pondelkovom údere podľa ukrajinských úradov zahynuli viac ako štyri desiatky ľudí, takmer dve stovky osôb utrpeli zranenia.

14:10 Indický premiér Naréndra Módí na stretnutí s ruským vodcom Vladimirom Putinom vyzval šéfa Kremľa, aby ukončil vojnu na Ukrajine. Putinovi povedal, že riešenie nemožno nájsť na bojisku. Referuje o tom web indickej spravodajskej mediálnej spoločnosti NDTV.

Počas neformálneho stretnutia s Putinom ho Módí údajne priamo vyzval, aby ukončil vojnu na Ukrajine. „India vždy volala po rešpektovaní Charty OSN vrátane územnej celistvosti a suverenity. Na bojisku neexistuje žiadne riešenie. Dialóg a diplomacia sú cestou vpred," povedal Módí Putinovi počas večere.

Módí je na dvojdňovej oficiálnej návšteve Ruska. Ide o jeho prvú návštevu od začiatku rozsiahlej vojny proti Ukrajine. India sa vyhýbala otvorenému odsúdeniu Ruska a zdržala sa hlasovania o rezolúciách OSN odsudzujúcich Moskvu.

EBE 61 Moskva - Na snímke vpravo ruský... Foto: TASR/AP, Gavial Grigorov
Rusko India premiér Módí návšteva EBE 61 Moskva - Na snímke vpravo ruský prezident Vladimir Putin a vľavo indický premiér Naréndra Módí sa objímajú počas neformálneho stretnutia v rezidencii Novo-Ogarjovo na okraji Moskvy v pondelok 8. júla 2024. FOTO TASR/AP

13:35 Ruskí predstavitelia a aktéri v informačnom priestore sa snažia poprieť zodpovednosť Moskvy za pondelkový úder na kyjevskú detskú nemocnicu Ochmatdyt. Vo svojej najnovšej analýze vývoja bojov na Ukrajine to napísal americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého Rusi uvádzajú v rozpore s dostupnými faktami nepravdivé tvrdenia o zapojených strelách i stave nemocnice.

Ukrajina Rusko Vojna Invázia uarus Čítajte viac Experti vyvracajú ruské lži: Moskva v rozpore s faktami popiera svoje vojnové zločiny

13:05 Hlavnými témami summitu NATO vo Washingtone sú posilňovanie kolektívnej obrany, Ukrajina a rozvoj spolupráce s partnermi Aliancie, uviedol v utorok prezident SR Peter Pellegrini. Slovensko sa podľa neho pridá k novej finančnej pomoci NATO pre Ukrajinu a Pellegrini vo Washingtone absolvuje aj stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informuje TASR.

„Môj cieľ, s ktorým sa zúčastním na všetkých rokovaniach, je jasný – hovoriť o stabilite, mieri a prezentovať Slovensko ako silnú, stabilnú a demokratickú krajinu,“ napísal prezident.

Pellegrini vo videu zverejnenom na sociálnej sieti za najdôležitejšiu otázku summitu z pohľadu SR aj iných krajín označil článok o budúcom členstve Ukrajiny v NATO. „Tam sa veľmi, veľmi precízne hľadá tá formulácia, alebo tie slová, tak aby od vilniuského summitu došlo k nejakému posunu,“ povedal. Lídri členských krajín NATO vlani v júli na summite vo Vilniuse potvrdili prísľub, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom tejto aliancie.

SR podľa Pellegriniho súhlasí, aby do textu bolo doplnené, že rozhodnutie každej krajiny, ktorá má právo rozhodovať sa o svojej budúcnosti a požiadať o členstvo v hocijakej organizácii, je vždy závislé od rozhodnutia členských krajín danej organizácie. Vyjadril presvedčenie, že sa to pri rokovaní o finálnej verzii textu podarí udržať.

Pellegrini o Zelenskom: Dobrí susedia si musia v ťažkých časoch pomáhať
Video
Slovenský prezident Peter Pellegrini sa dnes v Bruseli stretne s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. / Zdroj: TV Pravda/EÚ

12:50 Rusko útočí na civilistov bežne a úmyselne, konštatuje bezpečnostný a obranný analytik Michael Clarke. Svetová zdravotnícka organizácia zaznamenala viac ako 200 prípadov, keď sa terčom útokov na Ukrajine stali zdravotnícke zariadenia, a túto taktiku podľa Clarkea použili v roku 2016 v Sýrii. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Hoci je podľa analytika vždy možné, že útok Moskvy na kyjivskú detskú nemocnicu Ochmatdyt bol súčasťou zlyhania spravodajských služieb, je tiež súčasťou vzoru útokov na civilné ciele. „Je to ich filozofia, je to spôsob vedenia vojny,“ vysvetlil s tým, že Rusko má históriu útokov na nemocnice.

„Robia to zámerne, pretože si myslia, že čím viac utrpenia prinesú civilnému obyvateľstvu, tým rýchlejšie sa politické vedenie vzdá,“ povedal Clarke.

12:20 Nemecko bude dlhodobo investovať do armády dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, už teraz na to pripravuje svoj rozpočet. Dnes to pred odletom na začínajúci summit Severoatlantickej aliancie vo Washingtone vyhlásil spolkový kancelár Olaf Scholz. Povedal tiež, že po roku 2028 bude armáda dostávať ročne 80 miliárd eur, čo je o 28 miliárd eur viac ako má v rozpočte na tento rok.

„Armáda môže počítať s tým, že Nemecko v najbližších rokoch bude vždy dodržiavať aliančnú kvótu dvoch percent,“ povedal Scholz o investíciách do obrany. Na armádnych výdavkoch vo výške dvoch percent HDP ročne sa dohodli štáty NATO v roku 2014, veľká časť členských krajín vrátane Nemecka ale záväzok neplnila.

Nemecko kvótu tento rok dodrží, a to vďaka špeciálnemu zbrojnému fondu s objemom 100 miliárd eur (3,03 miliardy korún). Tento fond, ktorý stojí mimo štátneho rozpočtu, Nemecko zriadilo po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Podľa Scholze bude fond do roku 2027 vyčerpaný, spolková republika ale posilní zbrojárske investície v bežnom každoročnom rozpočte.

Scholz na summit NATO povedal, že schôdzka sa koná v čase, keď v Európe opäť zúri vojna. V tejto súvislosti ubezpečil Ukrajinu, že na pomoc Nemecka v obrane pred ruskou inváziou môže naďalej spoliehať. „A to pokiaľ to bude potrebné,“ povedal. Zároveň vyzval ostatné krajiny, aby pomohli posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu. Nemecko odovzdalo Ukrajine tretí systém protivzdušnej obrany Patriot a bolo by rado, keby aj ďalšie krajiny poslali na Ukrajinu ďalšie takéto komplety.

Lithuania Germany NATO Čítajte aj Scholz zopakoval, že NATO je pripravené brániť každý centimeter svojho územia

12:15 Cesta Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) je zakotvená v návrhu komuniké summitu aliancie vo Washingtone, pričom je označená za „nezvratnú“. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na tri zdroje oboznámené so situáciou.

Otázka toho, aké silné budú prísľuby týkajúce sa budúceho členstva Ukrajiny v NATO, sa stala kľúčovým bodom diskusie medzi 32 členskými štátmi aliancie pred tohtotýždňovým summitom.

Konečné znenie komuniké sa môže ešte zmeniť, ale zahrnutie výrazu „nezvratné“ bude slúžiť ako dôležitý signál pre Kyjev aj Moskvu. Kyjev trvá na tom, aby sa v rozhodnutí summitu spomenula nezvratnosť euroatlantického kurzu Ukrajiny.

Lloyd Austin  / NATO / Čítajte aj Veľký prieskum NATO. Ako dopadli Slováci? Ukrajine chcú pomáhať viac ako Česi, správam z médií o vojne príliš neveria

11:40 Monitorovacia misia OSN ale podľa agentúry Reuters uviedla, že detskú nemocnicu v ukrajinskej metropole veľmi pravdepodobne priamo zasiahla ruská raketa.

„Analýza videozáznamu a posúdenia na mieste incidentu ukazujú na vysokú pravdepodobnosť toho, že detská nemocnica utrpela priamy zásah,“ konštatovala Danielle Bellová, šéfka misie OSN monitorujúcej ľudské práva na Ukrajine. Raketu podľa nej zrejme odpálilo Rusko.

11:35 Opoziční poslanci odsúdili včerajšie ruské raketové útoky na detskú nemocnicu v Kyjeve a vyzvali predsedu vlády SR Roberta Fica a prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby odsúdili tento čin. Zaútočiť raketami na detskú onkológiu, zabíjať choré deti na dialýze, to je absolútne barbarstvo. Celý svet ho odsúdil. Pán Fico, pán Pellegrini, vyzývam vás, okamžite odsúďte tento hrozný čin, zvýšte humanitárnu a inú podporu nášmu susedovi, a ponúknite detským pacientom z Ukrajiny pomoc nášho zdravotníctva. Robia nám hanbu pred celým svetom. To je to najmenej, čo by ste mali ako štátnici ihneď spraviť. Nie rozprávať hlúposti o liberalizme," uviedol Michal Šimečka, poslanec a líder hnutia Progresívne Slovensko.

„Odsudzujeme včerajšie raketové útoky Ruska proti civilným objektom v ukrajinských mestách. Vyjadrujeme hlbokú sústrasť a solidaritu príbuzným obetí a celému ukrajinskému ľudu. Včerajšie barbarstvo potvrdzuje, že Putinovo Rusko je teroristický štát. Stojíme na strane Ukrajiny,“ povedal poslanec Ondrej Dostál (SaS).

Doktor zo zbombardovanej nemocnice v Kyjeve... Foto: Profimedia
doktor zranenie Doktor zo zbombardovanej nemocnice v Kyjeve odnáša zranené dieťa.

11:11 Kremeľ trvá na tom, že ruské sily pri pondelkovom údere na ukrajinské ciele nemocnicu v Kyjeve nezasiahli. Povedal to dnes kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. Zopakoval, že Moskva neútočí na civilné ciele. Podľa ruských agentúr sa odkázal na pondelkové tvrdenie ruského ministerstva obrany, ktoré uviedlo, že škody spôsobil pád rakety ukrajinskej protivzdušnej obrany. Dôkaz Peskov neposkytol, poznamenala agentúra Reuters. Ukrajinská tajná služba SBU predtým uviedla, že detskú nemocnicu zasiahla ruská strela s plochou dráhou letu Ch-101.

„Stále trváme na svojom: My nevykonávame údery na civilné ciele,“ povedal dnes Peskov a dodal, že ruské ozbrojené sily útočia na kritickú infraštruktúru či vojenské ciele.

Ukrajinská tajná služba SBU na internete uviedla, že detskú nemocnicu podľa predbežného vyšetrovania zasiahla ruská strela s plochou dráhou letu Ch-101. Dokazuje to podľa nej okrem iného úlomok strely nájdený v sutinách zdravotníckeho zariadenia, na ktorom je čitateľné sériové číslo.

11:03 Kremeľ bude veľmi pozorne sledovať summit NATO vo Washingtone, keďže Severoatlantická aliancia označuje Rusko za nepriateľa a usiluje sa ho poraziť, uviedol to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Moskva bude podľa Peskova „čo najpozornejšie“ sledovať vyjadrenia na rokovaniach a rozhodnutia, ktoré budú prijaté a „položené na papier“.

10:25 Pondelkové ruské útoky na ukrajinské hlavné mesto Kyjev si vyžiadali najmenej 27 obetí a 117 zranených. Ukrajina celkovo hlási najmenej 37 úmrtí a 170 zranených v krajine, informujú agentúry DPA a Reuters.

10:09 Medzi obeťami pondelkového ruského vzdušného úderu sú v Kyjeve tiež štyri deti. Pri odpratávaní trosiek v Ševčenkivskej štvrti metropoly záchranári našli v noci na dnes telo chlapca. Oznámila to ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS) na platforme Telegram. V hlavnom meste podľa nej útok zabil 27 ľudí a 117 zranil. O ďalších obetiach informovala Dnepropetrovská oblasť, celkovo tak pri ruskom pondelkovom údere podľa ukrajinských úradov zahynuli štyri desiatky ľudí, desiatky ďalších utrpeli zranenia.

„Likvidácia následkov pokračuje na troch miestach,“ napísala DSNS. Rovnakú bilanciu ako ukrajinskí záchranári dnes oznámil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. Kyjev na dnes vyhlásil deň smútku.

Pondelkový mohutný ruský vzdušný úder na Ukrajinu zasiahol podľa ukrajinských predstaviteľov okrem iného detskú nemocnicu Ochmelyt, kde sa liečia tiež deti s onkologickými chorobami. V tejto nemocnici sa vie o dvoch zabitých – lekárovi a príbuznom jedného z pacientov, a viac ako 50 zranených, uviedla stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

9:47 Ruské letiská v Astracháne a Volgograde v utorok obnovili lety, informovali tamojšie úrady. Prevádzku obmedzili z dôvodu nočných ukrajinských útokov, informuje Reuters.

Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na utorok vo viacerých regiónoch zneškodnili 38 ukrajinských dronov.

9:00 Sú to oslavy v tieni vojny. NATO si tento rok pripomenulo 75. narodeniny, no transatlantická organizácia sa nechystá pobrať na dôchodok. Na jej východnej hranici zúri konflikt, keď Rusko 24. februára 2022 začalo veľkú inváziu na Ukrajinu. Zaznievajú otvorené vyhlásenia o tom, že ak by si Moskva podrobila Kyjev, mohla by otestovať aj NATO.

LEŠŤ: Odovzdanie velenia nad bojovým zoskupením NATO Čítajte viac Hrozba Ruska aj Číny. Podporil by Pellegrini Orbánove cesty a s čím išlo Slovensko na summit NATO?

8:56 Letiská v ruských mestách Astrachan a Volgograd v utorok obmedzili prevádzku v reakcii na ukrajinské útoky dronmi.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na utorok vo viacerých regiónoch krajiny zneškodnili 38 dronov vypustených Ukrajinou.

Gubernátor Astrachánskej oblasti Igor Babuškin v aplikácii Telegram oznámil, že Ukrajinci sa v noci na utorok pokúsili bezpilotnými lietadlami zaútočiť na objekty v severnej časti tohto regiónu. „Útok bol úspešne odrazený a zranených niet,“ dodal Babuškin.

8:29 Elitná vojenská výcviková delegácia Severnej Kórey odcestovala na návštevu Ruska, uviedli v utorok štátne médiá KĽDR. Ide o prvú vojenskú výmenu týchto krajín, odkedy ich lídri v júni podpísali zmluvu o strategickom partnerstve. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry Reuters.

Delegácia pod vedením rektora Kim Ir-senovej univerzity odletela v pondelok. Bezprostredné detaily návštevy nie sú zatiaľ známe.

Univerzita pomenovaná po zakladateľovi štátu je výcvikovým centrom elitných vojenských dôstojníkov. Navštevoval ju aj vodca krajiny Kim Čong-un po štúdiu vo Švajčiarsku, keď sa pripravoval na výkon funkcie.

Severná Kórea a Rusko za uplynulý rok navzájom absolvovali rekordný počet návštev vrátane júnovej cesty ruského prezidenta Vladimira Putina do Pchjongjangu.

Kim Čong-un / Vladimir Putin / Čítajte aj Rusko a KĽDR si v prípade útoku na jednu z nich poskytnú vojenskú pomoc

8:22 Ruská korveta sa zapojila do vojenského cvičenia s čínskymi bojovými loďami počas spoločnej hliadky vo Filipínskom mori. Uviedla to ruská Tichomorská flotila, píše TASR s odvolaním na utorkovú správu agentúry Reuters.

„Korveta Soveršenyj Tichomorskej flotily spolu s oddielom bojových lodí Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády… podnikli nácvik kontroly podozrivého plavidla počas spoločnej námornej hliadky vo Filipínskom mori,“ informovala ruská flotila vo vyhlásení.

„Počas kontroly podozrivého plavidla vypracovali ruskí a čínski námorníci algoritmus spoločných akcií,“ dodala. O pôvode „podozrivého plavidla“ neposkytla žiadne detaily.

Čína a Rusko prehĺbili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu svoje politické, vojenské a ekonomické vzťahy.

Ruská čierno(pod)morská flotila má o člena viac. Ukrajinci potopili Sergeja Kotova
Video
Ukrajinské námorné drony zničili hliadkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily pri okupovanom Krymskom polostrove, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka. Hovorca ukrajinskej vojenskej tajnej služby Andrij Jusov povedal, že ruská loď s názvom Sergej Kotov bola zasiahnutá viackrát a počas nočného útoku bola zničená. / Zdroj: X/Anton Heraščenko

8:15 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 553 410 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 220 vojakov, sedem tankov, 19 bojových obrnených vozidiel, 49 delostreleckých systémov a 62 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 178 tankov, 15 704 bojových obrnených vozidiel, 20 212 vozidiel a palivových nádrží, 15 015 delostre­leckých systémov, 1 115 odpaľovacích raketových systémov, 880 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 361 lietadiel, 11 922 dronov, 2 389 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 516 kusov špeciálnej techniky.

7:31 V dôsledku ukrajinských dronových útokov na ruskú pohraničnú Belgorodskú oblasť prišli za uplynulých 24 hodín o život najmenej štyria ľudia, uviedol v utorok tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov.

„Bolo to veľmi ťažkých 24 hodín pre Belgorodskú oblasť. Štyria ľudia zahynuli a ďalších 20 utrpelo zranenia, z toho 17 zostáva hospitalizovaných v zdravotníckych zaradeniach, dvaja sú vo vážnom stave,“ spresnil Gladkov v príspevku na platforme Telegram.

Požiar vypukol v noci na utorok pri elektrickej rozvodni v aj Rostovskej oblasti na juhu Ruska po tom, čo Ukrajina nad územie Ruska vypustila „desiatky“ dronov, uviedol tamojší gubernátor Vasilij Golubev. Dronový úrok spôsobil požiar aj na elektrickej rozvodni a v sklade ropy vo Volgogradskej oblasti.

„Masívny“ ukrajinský dronový útok bol odrazený tiež v juhoruskej Astrachanskej oblasti, ktorý si však podľa miestnych predstaviteľov nevyžiadal žiadne zranenia.

Viacero Ukrajinou vypustených dronov bolo zničených aj nad Voronežskou oblasťou niekoľko stoviek kilometrov smerom na juh od Moskvy, ako aj nad Kurskou oblasťou na juhozápade Ruska, ktorá hraničí s Ukrajinou. Informácie o možných škodách alebo zraneniach neboli bezprostredne zná­me.

Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení v utorok ráno uviedlo, že v noci na utorok zostrelilo nad územím krajiny dovedna 38 ukrajinských dronov. Ukrajina tento rok zintenzívnila svoje útoky na rôzne ciele na území Ruska. Zamerala sa hlavne na infraštruktúru podporujúcu ruské invázne sily, ako sú sklady paliva či ropné rafinérie. (afp, reuters, tasr)

6:15 Americký prezident Joe Biden podľa tlačových agentúr kritizoval pondelkový ruský útok na Ukrajinu s desiatkami mŕtvych a ranených ako „krutú pripomienku brutality Ruska“ a prisľúbil „nové opatrenia“ na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Tieto opatrenia možno očakávať z nadchádzajúceho summitu Severoatlantickej aliancie, ktorý Biden hostí vo Washingtone.

„Spoločne s našimi spojencami oznámime nové opatrenia na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany, aby sme pomohli chrániť jej mestá a civilistov pred ruskými údermi,“ povedal americký prezident podľa agentúry AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým na sociálnych sieťach uviedol, že pondelkový útok, ktorý okrem iného zasiahol v Kyjeve najväčšiu detskú nemocnicu v krajine, si vyžiadal 37 obetí a 170 ranených. Predchádzajúca bilancia čítala 36 mŕtvych a 150 ranených.

„Iba znepokojenie nezastaví teror. Súcit nie je zbraň. Je nutné zostreliť ruské rakety. Je nutné ničiť ruské vojenské letectvo tam, kde má základne. Sú nevyhnutné silné kroky, ktoré nezanechajú žiadny deficit bezpečnosti,“ vyzval v predvečer summitu NATO šéf ukrajinského štátu, ktorý opakovane nabáda západných spojencov, aby posilnili protivzdušnú obranu napadnutej krajiny a tiež aby Ukrajine dodali zbrane s dlhým doletom. Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni ruskej agresii.

6:10 Požiar vypukol v noci na utorok pri elektrickej rozvodni v Rostovskej oblasti na juhu Ruska po tom, čo Ukrajina nad územie Ruska vypustila „desiatky“ dronov, uviedol podľa agentúry Reuters tamojší gubernátor Vasilij Golubev. Juhoruská Rostovská oblasť hraničí s Ukrajinou.

V dôsledku leteckého útoku došlo k požiaru dvoch transformátorov v rozvodni elektrickej energie, napísal Golubev na platforme Telegram.

Ruská protivzdušná obrana podľa neho v noci na utorok zničila desiatky dronov vypustených Ukrajinou.

Ukrajina tento rok zintenzívnila svoje útoky na rôzne ciele na území Ruska. Zamerala sa hlavne na infraštruktúru podporujúcu ruské invázne sily, ako sú sklady paliva či ropné rafinérie.

© Autorské práva vyhradené

596 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine