Pred dvadsiatimi rokmi som bola s dcérou v nemocnici, mala zápal pľúc. Bol to tiež Ústav ochrany matky a dieťaťa, nie však kyjevský, ale v Charkove. A stále sa trasiem, keď si spomeniem, ako kričala, keď jej na príjme brali krv zo žily.
Detská nemocnica sa mi už vryla do pamäte na celý život. Dokonca si presne spomínam, čo mala malá na sebe, keď nás priviezla sanitka – žltú košieľku a pruhované pančucháče. A bol to len zápal pľúc, v našej dobe nie smrteľná choroba. Nemôžem však zabudnúť na jediný deň toho týždňa.
Jeden z mojich prvých príspevkov ako novinárky bol z detského oddelenia popálenín. V redakcii ma inštruovali, že mám spraviť reportáž o dievčatku, ktoré spadlo do kotla s vriacou vodou. Materiál mal byť sociálny, v tých časoch v meste často vypínali teplú vodu a ľudia si ju v kuchyni ohrievali v hrncoch a vedrách. A ja som najprv zašla na nejaký úrad opýtať sa dôležitého uja na dôvody výpadku, a potom do nemocnice nasnímať obrázky.
Volala sa Diana, vošla som k nej do nemocničnej izby a… ihneď vyletela von. Revala som, nebola som pripravená pozerať sa na to chúďa dievča. Dala som sa dokopy až potom, čo mi sestra podala nejakú ružovú tabletku.
V materiáli, ktorý sa večer vysielal, som vyriekla slová, že „ak je na zemi peklo, tak je to detské oddelenie popálenín.“ Vzápätí mi zavolal známy lekár a povedal: „Aňa, a to si ešte nebola na detskej onkológii.“
Detská nemocnica je neskutočná bolesť sama o sebe. Je tam toľko sĺz, zúfalstva, nádeje. Neviem si predstaviť, ako dovnútra tohto príšerného nešťastia vletí okrídlená raketa.
Čítajte viac Pellegrini: Útoky na Kyjev nenaznačujú snahu Ruska sadnúť si za rokovací stôl. Fico telefonoval so Šmyhaľom
V pondelok som nemohla zo seba dostať ani slovo, len som mlčky prechádzala jednu spravodajskú stránku za druhou.
A asi by som ani o deň neskôr nenašla v sebe mentálnu silu sadnúť si za notebook, keby nebolo jedného príspevku na sociálnej sieti.
V ňom človek v záujme „pravdivej informácie“, vážne diskutuje o tom, čo to bolo: priamy zásah ruskej rakety alebo dopad jej trosiek po reakcii ukrajinskej protivzdušnej obrany?
Čítajte viac Experti vyvracajú ruské lži: Moskva v rozpore s faktami popiera svoje vojnové zločiny
Na záberoch nasnímaných náhodným svedkom pritom vidno, ako strela letí po prudkej zostupnej trajektórii a potom zasiahne budovu kyjevskej detskej nemocnice. Aj monitorovacia misia OSN to uznala za dôkaz priameho zásahu. Na mieste sa navyše našiel fragment motora ruskej riadenej strely Ch-101 s čitateľným sériovým číslom.
Ten pochybovač si napriek tomu melie svoje, poukazuje na smer, analyzuje charakter poškodenia.
Si odporný odľud. Koľko z týchto slov by si napísal, keby tvoja dcéra v pondelok ležala na operačnom stole? Ak by tvoj syn bol práve na dialýze? Čo keby tvoje deti, doslova pripútané k infúziám, boli nútené vybiehať dole schodmi na ulicu?
Nenávidím týchto idiotov, čo stále spochybňujú jasné dôkazy a kreslia svoje šípky. Pre týchto tupých klamárov mám len jednu radu, nech sa pracú z našej krajiny! Vypadnite aj so svojimi raketami, bombami, tankami, špinavými rukami. A nebudete musieť nič analyzovať.
Za všetku biedu, ktorú teraz Ukrajina zažíva, ste vinní iba vy, kremeľské obludy. Bodka.
… Ranené ročné bábätko, zakrvavený chirurg odpratávajúci závaly a stovky obyvateľov Kyjeva, ktorí si v živej reťazi podávajú vodu. Tieto zábery si budem navždy pamätať. Ako žltú košieľku a pruhované pančuchy. Lebo toto je moja osobná bolesť, rovnako ako bolesť každého Ukrajinca.
Teroristi musia byť porazení. Toto je jediný mierový plán. Nič iné neexistuje.
