868. deň: Stoltenberg: Otázkou nie je, či Ukrajina vstúpi do NATO, ale kedy sa tak stane

Severoatlantická aliancia si želá, aby sa Ukrajina, ktorá sa teraz s aliančnou podporou bráni ruskej invázii, stala jej členom. Novinárom to po pracovnom zasadnutí summitu NATO vo Washingtone povedal generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg. Potvrdil pritom záväzok členských štátov poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 40 miliárd eur "v budúcom roku".

10.07.2024 06:00 , aktualizované: 23:30
USA NATO Summit duda Foto: ,
Poľský prezident Andrzej Duda hovorí počas príchodu na summit NATO vo Washingtone v stredu 10. júla 2024.
debata (870)

Najdôležitejšie udalosti

Rusi zbombardovali detskú nemocnicu v Kyjeve.
Dym stúpa po ruskom raketom útoku v ukrajinskej...
+22Ruské sily uskutočnili v pondelok rozsiahle...
Raketový úder na kyjevskú detskú nemocnicu
Video
Nemecko, Ukrajina, Gepard Čítajte viac 867. deň: Stoltenberg: NATO podpísalo zmluvu na nákup striel Stinger za 700 miliónov dolárov

23:20 Severoatlantická aliancia si želá, aby sa Ukrajina, ktorá sa teraz s aliančnou podporou bráni ruskej invázii, stala jej členom. Novinárom to po pracovnom zasadnutí summitu NATO vo Washingtone povedal generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg. Potvrdil pritom záväzok členských štátov poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 40 miliárd eur „v budúcom roku“.

„Otázkou nie je, či Ukrajina vstúpi do NATO, ale kedy sa tak stane,“ vyhlásil Stoltenberg a cestu Ukrajiny do aliancie označil za „nezvratnú“.

Pellegrini sa vo Washingtone stretol so Zelenským
Video

22:55 Ministerstvo obrany Holandska oznámilo vyčlenenie dodatočných 300 miliónov eur na nákup munície pre stíhačky F-16, ktoré čoskoro dopravia na Ukrajinu. Dodatočné financovanie doplní 150 miliónov eur, ktoré už Holandsko na vyzbrojenie strojov F-16 vyčlenilo. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie holandského ministerstva obrany.

„S muníciou, ktorú zaobstaráme, môžu stíhačky F-16 pomôcť pri odrazení ruských útokov. Putinova agresia nepozná hranice, takže naša podpora musí pokračovať na plné obrátky," uviedol holandský minister obrany Ruben Brekelmans. „Nákupom tejto doplnkovej munície pre lietadlá F-16 chceme vyslať signál Moskve, že spojenci v NATO budú Ukrajinu naďalej podporovať," dodal minister.

22:15 Zdravotný stav bieloruského laureáta Nobelovej ceny za mier Alesa Biaľackého sa vo väzbe zhoršuje a jeho manželka tvrdí, že nedostáva potrebné lieky.

Prodemokratický aktivista Biaľacký (61) si odpykáva 10-ročný trest odňatia slobody. V marci 2023 súd uznal jeho a jeho troch kolegov z ľudskoprávnej organizácie Viasna za vinných z prevádzačstva a z financovania aktivít porušujúcich verejný poriadok.

Podľa jeho rodiny Biaľacký trpí viacerými vážnymi chronickými ochoreniami, ktoré sa počas troch rokov za mrežami zhoršili.

Rodina sa pokúša zabezpečiť mu lieky, ale bieloruské úrady mu ich odmietajú poskytnúť, uviedla pre agentúru AP jeho manželka Natalia Pinčuková.

Bieloruské ministerstvo vnútra na žiadosť AP o vyjadrenie nereagovalo.

„Úrady vytvorili pre Alesa vo väzení neznesiteľné podmienky, držia ho v informačnom vákuu,“ povedala Pinčuková a dodala, že z jeho sporadických listov je zrejmé, že on žiadne listy zvonka nedostáva.

V Bielorusku je v súčasnosti za mrežami 1420 politických väzňov. Podľa ľudskoprávnych organizácií je vyše 200 z nich vážne chorých.

Prezident Alexander Lukašenko nedávno udelil amnestiu či milosť niekoľkým chorým väzňom, pričom bolo prepustených najmenej 18 ľudí vrátane opozičného politika Ryhora Kastusiova, ktorý trpí ťažkou formou onkologického ochorenia.

Biaľackého manželka však podľa vlastných slov neočakáva, že prepustia na slobodu aj jeho.

Lukašenko počas svojich približne 30 rokov vládnutia potlačil opozíciu aj nezávislé médiá. Na základe sporných prezidentských volieb v roku 2020 si zaistil šieste funkčné obdobie na poste prezidenta. Bezprostredne po zverejnení výsledkov v krajine vypukli vôbec najväčšie a najdlhšie trvajúce protesty.

Úrady vtedy zadržali približne 35.000 ľudí vrátane významných predstaviteľov opozície, ďalší z Bieloruska ušli do zahraničia.

21:55 Poľský prezident Andrzej Duda v stredu vyhlásil, že nikto okrem Ukrajincov a členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) nemôže rozhodnúť o tom, či Ukrajina vstúpi do tohto obranného zoskupenia. Uviedol to pred začiatkom hlavného programu summitu NATO vo Washingtone, informuje agentúra PAP.

Rozhodnutie o členstve Ukrajiny môžu podľa Dudu učiniť jedine členovia NATO a občania Ukrajiny, ktorí majú podľa neho v tejto otázke jasno a vyslovujú sa v prospech veci.

„Nikto zvonka nemôže zablokovať takéto rozhodnutie, nikto okrem krajín NATO, ktoré rozhodujú o tom, či daná krajina môže vstúpiť do Aliancie, a spoločnosti tohto štátu, ktorá demokratickým spôsobom určuje smerovanie svojej politiky,“ uviedol poľský prezident.

Zároveň vyjadril nádej, že lídri na prebiehajúcom summite dokážu, že cesta Ukrajiny k členstvu v NATO je „nezvratná“. Podľa nemenovaných zdrojov táto pasáž zaznie v záverečnom vyhlásení, na ktorom sa lídri zhodli. Konečné rozhodnutie však podľa Dudu prináleží Ukrajincom.

Dodal tiež, že v rámci Aliancie sa diskutuje iba o tom, „kedy sa (Ukrajina) pripojí, nie či sa pripojí“ do jej štruktúr. Zdôraznil však, že na to, aby sa mohla stať členom s rovnakými právami ako majú ostatné členské štáty NATO, je potrebné, aby skončila vojna proti Rusku.

Ak by Ukrajina vstúpila už teraz, vzťahoval by sa na ňu článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí o kolektívnej obrane. To by podľa Dudu automaticky viedlo k zatiahnutiu Aliancie do ozbrojeného konfliktu. „A to nikto nechce,“ skonštatoval. Tvrdí, v rámci NATO sú si všetci lídri istí, že „Rusko nesmie túto vojnu vyhrať“.

21:30 Generálna prokuratúra Ruskej federácie označila pôsobenie spravodajského portálu The Moscow Times na území Ruska za nežiaduce. Uviedla to v stredu na svojej webovej stránke, informuje agentúra AFP.

„Organizácia sídli v Amsterdame a funguje ako online platforma vydávajúca materiály v ruštine a angličtine. … Jej práca je zameraná na diskreditáciu rozhodnutí vlády Ruskej federácie v zahraničnej aj domácej politike,“ uviedla prokuratúra v stanovisku.

Ďalej konštatovala, že zakladateľom a majiteľom The Moscow Times je občan Holandska, ktorý zároveň riadi zahraničné mimovládne organizácie Stichting Potamos, Stichting 2 Oktober a TVR Studios B.V. (vlastník televízneho kanála Dožď). Meno vlastníka The Moscow Times prokuratúra neuvádza, je ním však mediálny manažér Derk Sauer, ktorý je riaditeľom prvých dvoch organizácií.

Prokuratúra dodala, že na jej žiadosť úrad pre kontrolu masmédií Roskomnadzor predtým zablokoval webovú stránku The Moscow Times v Rusku pre „systematické zverejňovanie článkov obsahujúcich nespoľahlivé informácie zamerané na diskreditáciu aktivít štátnych orgánov našej krajiny pri vedení špeciálnej vojenskej operácie“. Termínom špeciálna vojenská operácia sa v Rusku označuje invázia ruských síl na Ukrajinu.

„Samozrejme, budeme pokračovať v našej práci ako obvykle: nezávislá žurnalistika. To je v Putinovom Rusku zločin,“ uviedol zakladateľ Moscow Times Derk Sauer v príspevku na sieti X.

The Moscow Times boli nezávislé noviny v anglickom a ruskom jazyku založené v roku 1992 a vychádzajúce v Rusku, bezplatne distribuované na miestach navštevovaných anglicky hovoriacimi turistami a cudzincami. Od roku 2017 majú čisto elektronickú podobu. V roku 2023 ich ruské ministerstvo spravodlivosti označilo za „zahraničného agenta“.

V Rusku sú za „nežiaduce organizácie“ označované médiá a mimovládne organizácie, ktoré financujú opozíciu a majú protivládne postoje. Následne väčšinou musia ukončiť svoju činnosť a občania Ruska, ktorí pre nich pracujú, financujú ich alebo s nimi spolupracujú, môžu byť trestne stíhaní.

21:23 Ukrajinská generálna prokuratúra začala vyšetrovanie údajnej vraždy dvoch ukrajinských vojnových zajatcov ruskými vojakmi. Na sociálnej sieti X to oznámil generálny prokurátor Andrij Kostin, informovali agentúra DPA a Reuters.

Zločin bol podľa vyšetrovateľov spáchaný v júni 2024 pri obci Robotyne ležiacej v Záporožskej oblasti.

„Vieme, že to nie je nehoda. Ide o zámernú politiku zločineckého kremeľského režimu majúcu za cieľ zničiť všetko ukrajinské. Nájdeme a potrestáme všetkých zúčastnených: Aj tých, ktorí vydali tento rozkaz, aj priamych páchateľov tohto krutého zločinu,“ napísal Kostin.

Podľa neho bolo na sociálnych sieťach zverejnené video zachytávajúce spomínaný zločin. Vidieť na ňom, ako dvaja ruskí vojaci kážu dvom neozbrojeným ukrajinským vojakom, aby išli do zákopu a kľakli si. Následne ich zastrelia.

Agentúre Reuters sa nepodarilo nezávisle overiť pravosť videa.

„Zábery jasne ukazujú, že ukrajinskí obrancovia sa vzdali a nepredstavovali žiadnu hrozbu. Napriek tomu okupanti týchto neozbrojených ľudí cynicky popravili,“ uviedol Kostin.

21:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom rokoval o dodaní ďalších systémoch protivzdušnej obrany Patriot i o situácii na bojisku.

„Kancelára Scholza som informoval o situácii na frontovej línii, najmä v smere na Charkov a na východe našej krajiny, i o ruskom terore v našom vzdušnom priestore,“ napísal Zelenskyj. So Scholzom vo Washingtone rokovali aj o postupe, ako bojovať proti ruským riadeným bezpilotným lietadlám vybaveným bombami, a proti prieskumným dronom.

Vyjadrenia o dodaní ďalších Patriotov označil za významné. „Sme vďační Nemecku a našim partnerom za to, že takýto krok uskutočnili,“ napísal Zelenskyj.

Scholz v stredu Ukrajine prisľúbil ďalšie systémy protivzdušnej obrany. Zároveň pripomenul, že Nemecko jej už dodalo tri.

21:00 Pondelkový útok na detskú kliniku Ochmatdyt si v stredu vyžiadal prvú detskú obeť. Podľa britskej stanice BBC o tom informoval ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ľaško.

Minister spresnil, že zomrel malý chlapec, ktorý bol v čase útoku v kritickom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti. Po raketovom útoku na Ochmatdyt bol prevezený do inej nemocnice v Kyjeve, kde zomrel.

Väčšinu pacientov z detskej kliniky po útoku previezli do iných nemocníc alebo prepustili do domáceho ošetrenia.

Stanica BBC pripomenula, že pri sérii raketových útokov na niekoľko ukrajinských miest, z ktorých jeden zasiahol aj detskú kliniku Ochmatdyt v Kyjeve, zahynulo 8. júla 44 ľudí. Klinika Ochmatdyt predtým hlásila dve obete – dvoch dospelých – a 32 zranených.

Okrem detskej kliniky zasiahli rakety v Kyjeve aj dve ďalšie zdravotnícke zariadenia, kde došlo k obetiam na životoch, zraneným i materiálnym škodám.

Rusi zbombardovali detskú nemocnicu v Kyjeve.
Dym stúpa po ruskom raketom útoku v ukrajinskej...
+22Ruské sily uskutočnili v pondelok rozsiahle...

20:45 Britský premiér Keir Starmer v stredu sľúbil pevnú podporu Ukrajine zo strany Británie. Minister obrany John Healey žiadal zvýšenie výdavkov na obranu na 2,5 percenta HDP.

Starmer sa stredu počas summitu NATO vo Washingtone stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Úplne jasne som uviedol, že pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, zmena vlády neprináša žiadny rozdiel v oblasti podpory, ktorú poskytneme,“ povedal Starmer, ktorý sa premiérom stal po minulotýždňových parlamentných voľbách. Stretnutie so Zelenským označil za veľmi dobré.

Summit je podľa Starmera príležitosť pre novú labouristickú vládu, aby potvrdila záväzok Británie k NATO. So Zelenským mal podľa svojich slov príležitosť rokovať o tom, akú ďalšiu podporu potrebuje.

Nový britský minister obrany John Healey žiadal, aby NATO zvážilo zvýšiť požiadavku na minimálne výdavky členských krajín na obranu na úroveň 2,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Rastúce hrozby vo svete podľa jeho slov potvrdzujú, že všetky členské krajiny NATO budú potrebovať viac než súčasné dve percentá. Na tých sa dohodli ešte na summite v roku 2014. V súčasnosti tento záväzok spĺňa 23 z celkového počtu 32 členov.

Starmer v utorok vyjadril odhodlanie naplniť svoj sľub z volebnej kampane a zvýšiť obranné výdavky Británie na 2,5 percenta HDP, pripomína Reuters. Zdôraznil však, že tak urobí len v prípade, ak si to krajina bude môcť dovoliť a po prehodnotení obrannej stratégie.

Britský premiér Keir Starmer (vľavo) a... Foto: TASR/AP, Stefan Rousseau
Starmer, Zelenskyj Britský premiér Keir Starmer (vľavo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas bilaterálneho stretnutia v hoteli pred summitom NATO vo Washingtone v stredu 10. júla 2024.

20:40 Predseda Európskej rady Charles Michel v stredu opätovne skritizoval maďarského premiéra Viktora Orbána za jeho návštevu Ruska. Podľa neho išlo o politickú chybu a považuje to za neprijateľný spôsob fungovania.

Orbán sa minulý týždeň v Moskve stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Túto cestu sám označil za „mierovú misiu“, ktorá sa uskutočnila iba tri dni po návšteve Kyjeva a stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Udialo sa tak zároveň iba niekoľko dní po tom, čo sa Maďarsko ujalo rotujúceho predsedníctva Rady Európskej únie. Lídri EÚ kritizovali Orbána za podniknutie cesty do Moskvy a zdôraznili, že nekonal v mene eurobloku.

„Členské štáty reagovali veľmi zreteľne… a dali jasne najavo, že voči maďarskému predsedníctvu vyslovujú vážne varovanie,“ skonštatoval Michel, ktorý sa zúčastňuje na summite NATO vo Washingtone.

Orbán je podľa stanice BBC jediným premiérom spomedzi ostatných hláv štátov a vlád krajín EÚ, ktorý aj po ruskej invázii na Ukrajinu na jar 2022 udržiava úzke vzťahy s Kremľom. Jeho minister zahraničných vecí Péter Szijjártó Rusko za posledné dva roky niekoľkokrát navštívil.

Viktor Orbán v Moskve, Vladimir Putin Čítajte viac Orbán píše lídrom EÚ: Opísal Putinove očakávania, pohľad na vojnu i jeho nerealistické odhady

20:30 Poľsko očakáva neústupčivú a konzistentnú politiku na posilnenie obrany Severoatlantickej aliancie, uviedol v stredu poľský prezident Andrzej Duda.

Bude to podľa neho možné dosiahnuť jednotou spojencov, uplatňovaním článku 5 Severoatlantickej zmluvy a rozšírením obranných spôsobilostí a zbrojárskeho priemyslu. Nedostatočný pocit bezpečnosti je podľa neho v tomto období dôležitá záležitosť najmä v strednej Európe. NATO by malo vyslať svetu odkaz jednoty.

„Toto musí byť veľmi jasné,“ povedal Duda pre týždenník Politico vo Washingtone počas summitu NATO. Za ďalšie dôležité posolstvo označil vyslanie odkazu pre Rusko, že NATO je silné a pozoruje hrozbu vychádzajúcu z Ruska.

Stratégia prijatá na summite NATO 2022 v Madride, ktorá Rusko označuje za hrozbu, podľa neho udáva dobré smerovanie pre budúce kroky Aliancie.

Pripomenul, že 23 členských krajín NATO v súčasnosti na obranu vynakladá aspoň dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu a imperiálnych ambícií Ruska by sa to malo zvýšiť na tri percentá HDP. Bude to podľa svojich slov vo Washingtone žiadať.

Duda v spojitosti s americkými prezidentskými voľbami uviedol, že bude spolupracovať s akoukoľvek americkou vládou.

19:15 USA posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe. Za týmto účelom budú v Nemecku od roku 2026 dočasne umiestnené riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu, uvádza sa v spoločnom vyhlásení USA a Nemecka, ktoré bolo zverejnené pred začiatkom stredajších rokovaní na summite NATO vo Washingtone.

V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, „ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe“.

Agentúra DPA pripomína, že strely s plochou dráhou letu, podobne ako nemecký zbraňový systém Taurus, sú schopné preniknúť hlboko do nepriateľského územia a zničiť dôležité ciele, ako veliteľské stanovištia, bunkre a radarové systémy. Zatiaľ čo rakety Tomahawk sa vypúšťajú z lodí alebo ponoriek, u rakiet Taurus sa používajú lietadlá.

Po začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári posilnili USA pod vedením prezidenta Joea Bidena stavy vojakov v Nemecku a ďalších krajinách Európy. Biden opakovane uisťuje, že Spojené štáty si pevne stoja za svojimi záväzkami a budú brániť každý kúsok územia NATO.

To by sa však mohlo zmeniť v prípade opätovného víťazstva republikána Donalda Trumpa v novembrových voľbách. Počas svojho pôsobenia v Bielom dome (2017 – 2021) i v aktuálnej predvolebnej kampani opakovane kritizoval príliš nízke výdavky na obranu zo strany európskych spojencov a pohrozil, že USA nebudú garantovať ochranu krajinám NATO, ktoré si neplnia svoje finančné záväzky.

19:10 Ukrajina a Luxembursko uzavreli bilaterálny bezpečnostný pakt. Udialo sa tak na okraj summitu NATO vo Washingtone. V stredu to oznámila kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajina dovedna uzavrela už 22 bezpečnostných dohôd so svojimi spojencami. Najnovší pakt s Luxemburskom počíta s rôznymi možnosťami spolupráce medzi oboma krajinami vrátane vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine.

Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X povedal, že celkovo plánuje v stredu podpísať dve dohody, ktoré zahŕňajú podporu pre sankcie voči Rusku, pristúpenie Ukrajiny do euroatlantických štruktúr a aj povojnovú rekonštrukciu vojnou zničenej krajiny.

Kyjev dosiaľ uzavrel bezpečnostný pakt s Európskou úniou a bilaterálne dohody podpísal aj s viacerými západnými štátmi vrátane Spojených štátov, Británie, Francúzska i Nemecka.

19:05 Fínsky prezident Alexander Stubb v stredu uviedol, že cesta Ukrajiny k členstvu v NATO je nezvratná. Podporu tejto krajine prisľúbil aj taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani.

„Čím viac ju (Ukrajinu) teraz podporíme, tým skôr môžeme ukončiť vojnu,“ povedal Stubb novinárom počas summitu NATO vo Washingtone. Taliansko podľa Tajaniho podporuje Ukrajinu a bude ju naďalej podporovať v jej boji voči ruskej invázii.

Taliansky minister zahraničných vecí tiež uviedol, že nedávna cesta maďarského premiéra Viktora Orbána do Moskvy by mohla oslabiť jednotu medzi Európskou úniu a NATO. Pripomenul, že Orbán na takýchto cestách bez mandátu EÚ zastupuje Maďarsko a nie Európsku úniu.

Členské krajiny NATO sa v stredu zhodli na znení záverečného vyhlásenia zo summitu vo Washingtone. Jeho súčasťou je prísľub, že spojenci budú naďalej podporovať Ukrajinu v jej „nezvratnej ceste k plnohodnotnej integrácii do euroatlantických štruktúr vrátane členstva v NATO“.

Stubb vyjadril so znením tohto vyhlásenia spokojnosť. „Myslím si, že je veľmi dôležité vyslať Kremľu odtiaľto odkaz, že cesta k členstvu Ukrajiny v NATO je už nezvratná,“ uviedol.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Stubba rozumie len sile a jeden z cieľov jeho invázie na Ukrajinu utrpí porážku.

Lídri krajín NATO už minulý rok na summite vo Vilniuse prisľúbili Ukrajine, že jej budúcnosť je v Aliancii.

19:00 Španielsky premiér Pedro Sánchez v stredu požiadal, aby Severoatlantická aliancia vyvíjala viac úsilia na svojom južnom krídle. Upozornil aj na bezpečnosť v spojitosti s terorizmom či kybernetickými hrozbami a vyjadrenie solidarity s Ukrajinou.

Sánchez zdôraznil nárast vplyvu Ruska v krajinách Sahelu, prítomnosť teroristických či zločineckých organizácií i pašerákov ľudí, čo v tomto regióne spôsobuje nestabilitu a nezákonnú migráciu. Pripomenul aj účinky klimatickej zmeny a nárast diktátorských režimov.

Južné krídlo NATO sa podľa tejto aliancie vzťahuje na oblasť Blízkeho východu a severnej Afriky, Sahel a oblasť Stredozemného mora, uviedla na svojej oficiálnej webovej stránke Atlantická rada.

Bezpečnosť je podľa Sáncheza dôležitá v oblasti konvenčných vojen – napríklad na Ukrajine-, a aj voči medzinárodným teroristickým či zločineckým organizáciám. Upozornil na dôsledky prírodných katastrof a klimatickej zmeny, vývoj technológií a kybernetickú bezpečnosť.

Summit NATO je podľa neho aj posolstvom solidarity pre Ukrajinu, ktorá trpí v nezákonnej a neoprávnenej vojne voči Rusku.

„Ukrajina nebráni len svoju územnú celistvosť, nebráni len svoje právo na existenciu,… či svoje právo slobodne sa rozhodovať, čím chce byť v budúcnosti,“ povedal. Ukrajina podľa jeho slov bráni aj niečo oveľa hlbšie, čím je medzinárodný poriadok založený na pravidlách a medzinárodné právo a demokratické hodnoty, ktoré sú v dôsledku vojny spochybňované.

18:58 Rusko v stredu kritizovalo Spojené štáty, ktoré potvrdili dodanie stíhačiek F-16 na Ukrajinu.

„Plány na dodanie stíhačiek F-16 Ukrajine potvrdzujú, že Spojené štáty vedú vojnu gangov voči Rusku,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

18:18 Ukrajina, ktorá sa snaží presvedčiť Ukrajincov žijúcich v Európe na vstup do svojej armády, vytvára novú jednotku, takzvanú Ukrajinskú légiu, ktorá má vzniknúť a byť vycvičená v Poľsku, uviedla dnes agentúra AFP s odvolaním sa na skoršie vyjadrenie ukrajinského ministra obrany Rustama Umerova na sociálnych sieťach. Varšava je naopak ohľadom nového projektu „veľmi diskrétna“, poznamenala AFP. Do jednotky, ktorá ešte oficiálne nevznikla, sa podľa poľskej rozhlasovej stanice už hlásia stovky záujemcov.

Kyjev, ktorého armáda je vyčerpaná ťažkými stratami počas 2,5 roka bojov s ruskou inváziou, sa snaží získať čerstvé sily do svojich radov. Ukrajinské úrady už zosilneli mobilizáciu vo vnútri krajiny vďaka novému zákonu, prijatému v máji. Teraz sa snaží nájsť rekrutov medzi státisícami Ukrajincov v brannom veku, ktorí žijú v Európe, najmä v Poľsku a Nemecku. Niektorí z nich z krajiny odišli nelegálne práve z obavy, že by mohli byť povolaní do vojny. Rekrutov odstrašujú aj povesti kolujúce na Ukrajine, že nováčikov hneď posielajú na front, bez poriadneho výcviku a vybavenia.

"Je to príležitosť pre ukrajinských občanov v Európe: Ukrajinci, ktorí sú v Poľsku a ďalších krajinách Európskej únie, sa budú môcť dobrovoľne pripojiť k obrane Ukrajiny podpisom kontraktu s ozbrojenými silami, "napísal na sociálnej sieti Umerov. S vytvorením Ukrajinskej légie podľa ministra počíta poľsko-ukrajinská bezpečnostná dohoda, ktorú v pondelok podpísali prezident Volodymyr Zelenskyj a premiér Donald Tusk.

17:06 Český prezident Petr Pavel označil za zásadnú dodávku systémov protivzdušnej obrany Ukrajine, ktorá sa už tretím rokom bráni ruskej invázii. Posilnenie takejto obrany je podľa neho v budúcnosti potrebné aj na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. Pavol to povedal novinárom pri príchode na dnešné rokovanie summitu NATO vo Washingtone. Do záverov vrcholnej schôdzky by sa podľa neho malo dostať aj to, že proces vstupu Ukrajiny do aliancie je nezvratný.

Pavel sa najskôr vrátil k utorkovým prejavom generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga a amerického prezidenta Joea Bidena na slávnostnom ceremoniáli v audítorovi Andrewa Mellona. Stoltenberg poznamenal, že NATO je najúspešnejšou alianciou na svete. U Bidena ocenil oznámenie, že Spojené štáty a ďalší spojenci poskytnú Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany a majú v úmysle ich v najbližších mesiacoch dodať desiatky.

Do záverov summitu by sa podľa Pavla malo dostať, že Rusko je najnaliehavejšou bezpečnostnou výzvou a že Ukrajinu je potrebné podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Zároveň by do komuniké malo byť zahrnuté, že proces vstupu Ukrajiny do NATO je nezvratný; je to dôležité preto, lebo pre ukrajinských občanov, pre ukrajinské ozbrojené sily je mimoriadne dôležité udržiavať vysokú morálku, poznamenal prezident. „Na to potrebujú perspektívu. Perspektíva je práve daná tým, že proces (prijatie do aliancie) bude označený za nezvratný,“ poznamenal.

16:36 Poľsko plánuje v priebehu niekoľkých rokov výrazne zvýšiť počet vojakov svojich ozbrojených síl, a zároveň posiela na hranicu s Bieloruskom ďalšie posily. Podľa náčelníka generálneho štábu poľských ozbrojených síl generála Wieslawa Kukulu sa treba pripraviť na plnohodnotný konflikt. Na základe správy agentúry Reuters o tom píše TASR.

Kukula v stredu na tlačovej konferencii zdôraznil nutnosť pripraviť sa na totálny konflikt, nielen konflikt asymetrického typu. „Motivuje nás to hľadať rovnováhu medzi misiou na hraniciach a zachovaním intenzity výcviku v armáde,“ povedal.

Pri tej istej príležitosti vystúpil aj námestník ministra obrany Pawel Bejda. Ten uviedol, že od augusta sa počet vojakov strážiacich východnú hranicu Poľska zvýši zo súčasných 6000 na 8000. Dodatočný 9000-členný tylový oddiel je schopný nastúpiť do 48 hodín, dodal.

16:00 Niekoľko dní po tom, ako maďarský premiér Viktor Orbán kontroverzne odcestoval do Moskvy na stretnutie s ruským vodcom Vladimirom Putinom, sa ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba stretol s maďarským náprotivkom Pétrom Szijjártóm. Kuleba na platforme X uviedol, že šéfovi maďarskej diplomacie jasne prezentoval, že za súčasných ruských požiadaviek nemôže existovať žiadny mier.

„Informoval som Pétra o situácii v prvej línii, ako aj o prípravách na druhý mierový samit. V tejto súvislosti som zdôraznil, že žiadne mierové iniciatívy nemôžu byť založené na ruských naratívoch. Nedávny ruský útok na detskú nemocnicu Ochmatdyt opäť dokazuje, že ústretovosť Putina neprináša výsledky, pretože naďalej hľadá vojnu, a musíme ho spoločne prinútiť prijať spravodlivý a trvalý mier,“ skonštatoval Kuleba.

Kuleba: Rusko klame. Mierové rokovania zničil Putin, nie Johnson
Video
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že tvrdenia, že na jar 2022 boli Kyjev a Moskva blízko k mierovej dohode, sú len súčasťou ruskej propagandy. / Zdroj: Twitter D. Kulebu

15:48 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo Washingtone vyhlásil, že už prebieha transfer stíhačiek F-16 pre Kyjev z Holandska a Dánska. "Už toho leto budú na ukrajinskom nebi,“ uviedol šéf diplomacie USA na podujatí NATO Public Forum. To v spoluorganizuje GLOBSEC v rámci summitu Severoatlantickej aliancie vo Washingtone (9.-11. júl).

NATO Summit Blinken Čítajte viac Blinken: Stíhačky F-16 sú už na ceste na Ukrajinu

15:41 Indický premiér Naréndra Módí v stredu navštívil Rakúsko, kde s kancelárom Karlom Nehammerom diskutoval aj o vojne na Ukrajine. Udialo sa tak len deň po Módího návšteve v Moskve. Vo Viedni Módí zdôraznil potrebu diplomatického riešenia konfliktu na Ukrajine, informuje TASR podľa agentúry AP a DPA.

Nehammer na spoločnom vyhlásení pre tlač zdôraznil, že poznať indický postoj k vojne na Ukrajine je dôležité. „Včera večer a dnes ráno sme veľmi intenzívne rokovali o ruskej agresívnej vojne proti Ukrajine. Pre mňa ako spolkového kancelára Rakúska je mimoriadne dôležité poznať stanovisko Indie, pochopiť ho a oboznámiť Indiu s európskymi obavami a znepokojením,“ uviedol rakúsky kancelár.

Vyzdvihol taktiež účasť Indie na mierovom summite vo Švajčiarsku, ktorý sa konal minulý mesiac a uviedol, že to považuje za dôležitý signál.

15:34 Väznený kritik Kremľa Vladimir Kara-Murza je v „relatívne stabilizovanom“ stave. Uviedli to jeho právnici po tom, ako jednému z nich v stredu – prvýkrát po šiestich dňoch – umožnili návštevu vo väzenskej nemocnici, kde je Kara-Murza od 4. júla.

Ako pripomenula agentúra AFP, Kara-Murza si vo väzení odpykáva 25-ročný trest odňatia slobody za údajnú vlastizradu. Po tom, ako ho minulý týždeň z cely previezli do nemocnice, bol jeho právnikom opakovane odoprený prístup k nemu, čo vyvolalo obavy o jeho zdravie.

Kara-Murza totiž trpí nervovým ochorením – polyneuropatiou, ktoré je zrejme následkom dvoch otráv spáchaných agentmi ruských tajných služieb. Existuje obava, že vo väzení, kde ho držia v tvrdých podmienkach a lekárska starostlivosť je obmedzená, sa jeho zdravotný stav výrazne zhorší.

S Kara-Murzom sa v stredu krátko stretol jeho právnik z mesta Omsk. Po návšteve informoval, že politikov zdravotný stav „je v súčasnosti relatívne stabilný,“ uviedol v príspevku na Facebooku ďalší Kara-Murzov právnik Vadim Prochorov.

Kara Murza Čítajte aj Ruský Najvyšší súd zamietol odvolanie opozičníka Kara-Murzu odsúdeného na 25 rokov

15:33 Európska komisia (EK) v stredu privítala v poradí už piate predĺženie dobrovoľnej dohody medzi 22 európskymi a siedmimi ukrajinskými telekomunikačnými operátormi o ďalších dvanásť mesiacov.

Cieľom je snaha zabezpečiť, aby utečenci z Ukrajiny žijúci v členských krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) – 27 členských krajín EÚ, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko – mohli zostať cezhranične prepojení so svojimi blízkymi z Ukrajiny za dostupné poplatky.

Komisia túto dohodu uľahčila spolu s ukrajinským národným regulačným orgánom (NCEC). Cenovo dostupné hovory umožňujú ľuďom, ktorí našli útočisko v Európe, kontaktovať svoju rodinu a priateľov na Ukrajine a naopak. Umožnili to signatári dohody, ktorí sa zaviazali vzájomne znížiť svoje sadzby s cieľom prepojiť volania cez hranice.

15:20 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) na samite vo Washingtone oznámi zámer poskytnúť v nasledujúcom roku minimálne základné financovanie pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd eur. Informuje o tom portál Sky News s odvolaním sa na Biely dom. Ten tiež uviedol, že v rámci premostenia k budúcnosti Ukrajiny v aliancii bude v Kyjeve pôsobiť vysoký civilný predstaviteľ NATO.

Lídri 32 členských štátov NATO sa zišli na trojdňovom samite vo Washingtone, kde si okrem iného pripomínajú 75. výročie vzniku aliancie. Na čele agendy je podpora Ukrajiny.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria
Tank Leopard 2 v akcii počas návštevy nemeckého...
V novembri si prevzala Ukrajina už siedmu z...
+11Americká húfnica M777.

14:54 Od summitu Severoatlantickej aliancie, ktorý sa do štvrtka koná vo Washingtone, očakáva generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zhodu na robustnom balíku pomoci pre Ukrajinu. Zahŕňať by mal napríklad bilaterálne dohody medzi niektorými členskými štátmi a krajinou, ktorá čelí ruskej invázii, či oznámenie dodávok vojenského materiálu Kyjevu. Stoltenberg to povedal pri príchode na dnešné rokovanie summitu.

NATO by podľa neho malo dohliadať na výcvik ukrajinských ozbrojených síl, zároveň by sa aliancia mala zhodnúť na dlhodobom záväzku pomôcť. Ďalším záväzkom by podľa šéfa NATO malo byť posilnenie vzájomnej súčinnosti medzi ukrajinskými a aliančnými silami.

14:28 Ukrajinské ozbrojené sily spustili nový projekt, ktorého cieľom je prilákať do armády mužov, ktorí sú v odvodovom veku a žijú v zahraničí, najmä v Európe. Ide o ďalší z krokov, ktorými sa Kyjev snaží doplniť svoje sily na frontových líniách. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a portálu Notes from Poland.

Kyjev zriaďuje takzvanú Ukrajinskú légiu po viac ako dvoch rokoch tvrdých bojov, ktoré významne vyčerpali ľudské zdroje Ukrajiny. Nová légia má byť zameraná na ukrajinských mužov žijúcich v Európe, najmä v Nemecku a Poľsku, v ktorom sa zdržiava najväčšie množstvo ukrajinských utečencov.

„Vyzývame všetkých Ukrajincov v Európe, aby sa pridali k Ukrajinskej légii. Váš prínos je v našom boji za slobodu a nezávislosť neoceniteľný,“ oznámil v utorok večer ukrajinský minister obrany Rustem Umerov. Príslušníci novej légie podľa neho absolvujú tréning v Poľsku a pridelia im najlepšie vybavenie od západných spojencov.

Vznik novej jednotky je súčasťou obrannej dohody, ktorú v pondelok uzavrel ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s poľským premiérom Donaldom Tuskom.

Germany Russia Ukraine Čítajte aj Utečenci strácajú kontakt s Ukrajinou. Čo ukázal prieskum v Poľsku, Nemecku a Česku?

14:22 Nórsko daruje Ukrajine šesť lietadiel F-16, uviedol portál Verdens Gang s odvolaním sa na nórskeho premiéra Jonasa Gahra Störeho. Prvý z amerických strojov východoeurópska krajina, ktorá sa viac ako dva roky bráni rozsiahlej ruskej agresii, dostane už tento rok.

„Schopnosť Ukrajiny brániť sa útokom zo vzduchu je pre jej obranu proti Rusku kľúčová. Nórsko sa teraz rozhodlo darovať Ukrajine šesť stíhačiek F-16. S darovaním chceme začať v roku 2024,“ citoval portál Störeho, ktorý je teraz vo Washingtone, kde sa zúčastňuje summitu NATO.

F-16 Čítajte aj Ničia už stíhačky F-16 Rusov na Ukrajine?

12:53 Rusko bude reagovať, ak Británia povolí Ukrajine používať britské zbrane pri útokoch na ruské územie. Vyhlásil to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Agentúra Bloomberg informovala, že novozvolený britský premiér Keir Starmer naznačil, že Ukrajina môže použiť britské rakety Storm Shadow pri zasahovaní cieľov na území Ruska. Starmer to mal naznačiť v utorok počas cesty na summit NATO, ktorý sa koná vo Washingtone.

Peskov v reakcii pre novinárov uviedol, že Kremeľ zatiaľ nevidel takéto Starmerove vyjadrenie. „Ak to tak je, je to, samozrejme, ďalší nezodpovedný krok… smerom k zvyšovaniu napätia a vážnej eskalácii situácie,“ uviedol.

Starmer Čítajte aj Starmer rozdrvil konzervatívcov. Čo urobí ako britský premiér s Putinom?

Kremeľ v stredu poprel, že by medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a indickým premiérom Naréndrom Módím došlo k akýmkoľvek nezhodám počas ich tohtotýždňového stretnutia v Moskve. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Módí vyslovil v utorok voči Putinovi nepriamu výčitku, keď v reakcii na pondelkový útok na detskú nemocnicu v Kyjeve povedal, že smrť nevinných detí je bolestivá a desivá.

Zrušené bolo aj jedno naplánované rokovanie medzi ruskou a indickou delegáciou. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vysvetlil, že toto rozhodnutie bolo prijaté z časových dôvodov a celý program už bol pokrytý. „Nemá to absolútne nič spoločné s akýmikoľvek nezhodami alebo problematickými situáciami,“ dodal.

12:29 Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, v stredu definitívne schválila návrh zákona o zvýšení dane z príjmov pre bohatých, aby pomohol naplniť štátnu pokladnicu počas vojny na Ukrajine. Návrh musí ešte prejsť hornou komorou parlamentu a musí ju podpísať aj prezident Vladimir Putin, aby sa stal zákonom.

Legislatíva predpokladá progresívnu daň z príjmov fyzických osôb. Zaviedla by 13 % daň pre príjmy do výšky 2,4 milióna rubľov ročne. Pri príjmoch nad túto sumu by sa uplatňovala stále vyššia sadzba dane, pričom maximálna sadzba by bola 22 % pri príjmoch nad 50 miliónov rubľov.

Putin povedal, že zvýšenie daní sa nedotkne viac ako 3,2 % ruských daňových poplatníkov.

Návrh zákona tiež ráta so zvýšením sadzby dane z príjmov právnických osôb z 20 % na 25 %.

Odhaduje sa, že daňová reforma prinesie v roku 2025 dodatočné federálne príjmy vo výške 2,6 bilióna rubľov.

Navrhovaná legislatíva predstavuje zásadnú zmenu oproti rovnej dani, ktorej sa po zavedení v roku 2001 všeobecne pripisovalo zlepšenie výberu daní. Rovná daň na úrovni 13 % bola zavedená rýchlo po Putinovom prvom zvolení v roku 2000 v snahe bojovať proti rozšíreným daňovým únikom a zvýšiť štátne príjmy. V roku 2021 Rusko upravilo systém tak, aby ľudia zarábajúci viac ako 5 miliónov rubľov ročne platili 15 % zo sumy nad touto hranicou.

11:33 Ukrajinské údery na ruské územie rôznymi typmi zbraní majú významný vplyv na ruskú ekonomiku a rafináciu ropy v Rusku znížili o 17 percent. Povedal to na summite Severoatlantickej aliancie vo Washingtone nemenovaný predstaviteľ NATO, ktorého cituje web Ukrajinská pravda.

„Vidíme, že ukrajinské údery na ruské územie majú vplyv na ruskú ekonomiku, rafináciu ropy a ruský export energií," povedal predstaviteľ NATO. Vplyv je taký výrazný, že Rusko zaviedlo obmedzenia na vývoz benzínu a ďalšie opatrenia, dodal.

Útok dronmi na rafinériu v ruskej Kalužskej oblasti
Video
Ukrajinské drony zaútočili v noci 15. marca 2024 na ruskú ropnú rafinériu Pervyj Zavod v Kalužskej oblasti. Putinov režim ju využíval na vojenské účely. / Zdroj: Twitter/Anton Heraščenko

11:25 Medzi členskými krajinami Severoatlantickej aliancie prevláda široká zhoda v tom, že Ukrajina bude môcť vstúpiť do NATO až po skončení vojny. Uviedol to v utorok poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, píše TASR podľa správy agentúry PAP.

„Zdá sa, že existuje presvedčenie, že Ukrajina bude môcť vstúpiť do (Severoatlantickej) aliancie, keď sa vojna skončí… Nič nie je menej bezpečné ako bezpečnostné záruky, ktorým sa nedá veriť,“ povedal Sikorski počas summitu NATO vo Washingtone.

Šéf poľskej diplomacie hovoril aj o možnosti zostreľovania ruských rakiet, ktoré predstavujú hrozbu pre Poľsko. O podniknutí takýchto krokov podľa neho prebiehajú medzi spojencami rozhovory.

11:20 Ruská tajná služba FSB tvrdí, že zabránila útoku na ruskú lietadlovú loď Admirál Kuznecov, ktorá prechádza generálnou opravou v prístave Murmansk, a tiež atentátu na troch vysokopostavených pracovníkov ministerstva obrany v Moskve. Zo zodpovednosti viní ukrajinskú vojenskú rozviedku HUR, ktorá podľa FSB verbovala pre útoky dvoch ruských občanov. Informovali o tom dnes ruské tlačové agentúry a server Kommersant. Tvrdenie nie je možné overiť z nezávislých zdrojov, Kyjev sa k obvineniam Moskvy nevyjadril.

Pre útok na lietadlový krížnik Admirál Kuznecov sa podľa FSB snažila HUR zverbovať muža narodeného v roku 2000, ktorý na lietadlovej lodi slúžil. Na pokyn HUR mal údajne Admirála Kuznecova zapáliť. Vojak sa ale podľa nej obrátil na ruské bezpečnostné orgány.

Na personál ministerstva obrany podľa tvrdenia FSB chystal atentát Rus narodený v roku 1994, ktorý na pokyn HUR pomocou kuriérskych služieb údajne zorganizoval doručenie troch výbušných zariadení zamaskovaných v darčekovom balení na moskovské adresy vedúcich činiteľov rezortu obrany. Ruské úrady ho zadržali a začali proti nemu trestné konanie pre podozrenie z pokusu o teroristický čin a nedovolené obchodovanie s výbušninami, píše agentúra Interfax.

Ruský strategický bombardér Tupolev Tu-22M3. Čítajte aj FSB tvrdí, že zmarila únos bombardéra na Ukrajinu. Moskva má dokonca video

10:48 Maďarský premiér Viktor Orbán rokoval v utorok vo Washingtone s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o mierovej misii Maďarska súvisiacej s konfliktom na Ukrajine. Oznámil to Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje TASR podľa stredajšej správy agentúry MTI.

Orbán tureckého lídra požiadal, aby podporil maďarskú mierovú misiu, pričom poukázal na to, že Turecko je zatiaľ jedinou krajinou, ktorá bola úspešná ako sprostredkovateľ v rusko-ukrajinskej vojne, povedal Havasi.

Vo Washingtone sa v týchto dňoch koná summit lídrov NATO, na ktorom sa obaja lídri účastnia.

Viktor Orbán v Moskve, Vladimir Putin Čítajte aj Lieta Orbán za mier, či len pre PR?

10:33 Ďalšia náhla a záhadná smrť významného ruského predstaviteľa. Ruská armáda stratila 62-ročného generála Magomeda Chandajeva. Jeho telo našli v Moskve.

Ruský generál Magomed Chandajev Čítajte viac V Rusku záhadne zomrel generál. Bol kľúčovým svedkom v Šojguovej kauze (+výber podozrivých úmrtí)

9:40 Americký prezident Joe Biden je presvedčený, že ukrajinská armáda dokáže zastaviť agresiu ruského vodcu Vladimira Putina. Povedal to v prejave na otvorení samitu NATO vo Washingtone, informuje web Ukrajinská pravda.

„Putin nechce nič menej ako úplné podrobenie Ukrajiny, ukončenie ukrajinskej demokracie, zničenie ukrajinskej kultúry a vymazanie Ukrajiny z mapy," uviedol Biden. „Ale nemýľme sa, Ukrajina dokáže a zastaví Putina, hlavne s našou úplnou kolektívnou podporou," dodal.

Zvíťazíme, veria stále Ukrajinci
Video
Protiofenzíva nebola úspešná. Ukrajinci však stále veria, že budú úspešní v boji proti ruským agresorom. Budú však potrebovať pomoc západných partnerov. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

9:20 Dvaja ľudia zomreli v stredu pri ruskom útoku na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny, oznámil tamojší oblastný gubernátor Oleh Kiper. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Cieľom agresora bola prístavná infraštruktúra Odeského okresu. Bohužiaľ zomreli dvaja ľudia, ochrankár a vodič kamióna,“ napísal Kiper na sociálnej sieti Telegram s tým, že útok si vyžiadal aj jedného zraneného. Dodal, že pri útoku boli poškodené sklady, nákladné autá a civilná loď a prišlo k úniku paliva z lode.

Odesa, vojna na Ukrajine Čítajte aj Celá Odesa vami pohŕda. Nezlomíte nás, len viac nahneváte, odkazuje starosta po zničení katedrály

8:38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil znovuvybudovať detskú nemocnicu v Kyjeve, ktorá bola vážne poškodená pri pondelkovom raketovom útoku Ruska. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy agentúry DPA.

Na obnovu nemocnice už vyčlenili 100 miliónov hrivien (2,27 milióna eur) a investujú do nej ešte ďalších 300 miliónov hrivien (6,8 milióna eur), uviedol Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v utorok večer na sociálnych sieťach.

Ukrajinský prezident zároveň prisľúbil pomoc rodinám ľudí, ktorí utrpeli zranenia alebo zomreli pri pondelkovom ruskom raketovom útoku.

K poškodeniu detskej nemocnice v Kyjeve prišlo v pondelok v rámci rozsiahlej vlny raketových útokov na rôzne ukrajinské mestá. Zelenskyj oznámil, že počet obetí týchto útokov vzrástol na 43.

Ukrajina Rusko Vojna Invázia uarus Čítajte aj Experti vyvracajú ruské lži: Moskva v rozpore s faktami popiera svoje vojnové zločiny

8:21 Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 100 vojakov. Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 554 510 ľudí, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o 2 tanky, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty a 36 delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 180 tankov, 15 715 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 051 delostre­leckých systémov.

7:45 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) zvolala na žiadosť Kyjeva na piatok mimoriadne zasadnutie. Došlo k tomu po ruskom útoku, pri ktorom bola v pondelok zničená najväčšia ukrajinská detská nemocnica Ochmatdyt v Kyjeve vybavená aj radiačnými zariadeniami určenými na onkologickú liečbu. Vyplýva to z dôverného dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra AFP.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko požiadal už v pondelok o mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov MAAE. Uviedol, že zasiahnutá nemocnica Ochmatdyt dostávala od MAAE v rámci programov technickej spolupráce vybavenie a technickú pomoc, pričom vlastnila aj „27 zdrojov ionizujúceho žiarenia“ určených na liečbu rakoviny.

Záchranári, dobrovoľníci a zdravotnícki... Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
zasiahnutá detská nemocnica, vojna na Ukrajine, Kyjev, ruské bombardovanie Záchranári, dobrovoľníci a zdravotnícki pracovníci, niektorí v zakrvavených uniformách, čistia trosky a pátrajú po obetiach po tom, čo ruská raketa zasiahla hlavnú detskú nemocnicu Okhmadit v Kyjeve, 8. júla 2024.

Haluščenko v tejto súvislosti informoval, že pondelkový ruský raketový útok „nie len, že ohrozil životy, ale predstavoval aj hrubé porušenie základných zásad a hodnôt MAAE“, a je podkopaním samotných základov medzinárodnej jadrovej bezpečnosti.

Mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov MAAE sa uskutoční v piatok o 10.00 h SELČ v sídle tejto agentúry OSN vo Viedni, oznámil podľa AFP diplomatom úradujúci šéf tejto rady guvernérov Holger Martinsen. Rada guvernérov MAAE je zložená zo zástupcov 35 štátov a zvyčajne sa stretáva každé tri mesiace, no môže byť zvolaná aj na žiadosť niektorého z členských štátov. (afp, tasr)

7:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vo Washingtone povedal, že rozhodné opatrenia na odrazenie ruskej agresie na Ukrajine je potrebné prijať už pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA. Spojencov na okraj prebiehajúceho summitu NATO zároveň opäť vyzval aj na rozsiahlejšiu podporu Kyjeva.

„Je čas prijať rázne rozhodnutia konať a nečakať, kým príde november alebo iné mesiace. Všetci spoločne musíme byť silní a nekompromisní,“ povedal Zelenskyj v Reganovom inštitúte vo Washingtone, pomenovanom po niekdajšom republikánskom prezidentovi USA. Dodal, že prezident USA musí byť „nekompromisný pri obrane demokracie, nekompromisný voči (Vladimirovi) Putinovi“ a jeho režimu.

So žiadosťou o pomoc v boji proti Putinovi sa Zelenskyj obracal práve aj na publikum republikánov v zmienenom inštitúte, medzi ktorými nechýbal ani líder republikánskej menšiny v Senáte Mitch McConnell.

Ukrajinský prezident má v stredu v Kapitole absolvovať stretnutie s americkými zákonodarcami. S úradujúcim prezidentom USA Joem Bidenom sa má samostatne stretnúť vo štvrtok. „Dúfam, že ak si Američania zvolia za prezidenta (Donalda) Trumpa, tak jeho politika voči Ukrajine sa nezmení,“ povedal Zelenskyj po prejave v Reganovom inštitúte pre televíziu Fox News. „Dúfam, že Spojené štáty nikdy nevystúpia z NATO,“ dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas... Foto: SITA/AP, Jose Luis Magana
Volodymyr Zelenskyj / Ukrajina / USA / Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas vystúpenia v Reganovom inštitúte vo Washingtone, 9. júla 2024

Zelenskyj ďalej uviedol, že Donalda Trumpa síce príliš nepozná, no zažil s ním už dobré stretnutia v čase, keď bol prezidentom USA. Poznamenal však, že spoločne nečelili ruskej vojne na Ukrajine, pričom podľa jeho slov sa dá len pri takejto skúsenosti zistiť, „či je možné sa na niekoho spoľahnúť alebo nie“.

Americký prezident Joe Biden v utorok na otváracom ceremoniáli summitu NATO vo Washingtone ohlásil, že Spojené štáty a viacero ďalších krajín NATO pošlú Ukrajine v nadchádzajúcich mesiacoch desiatky systémov protivzdušnej obrany vrátane najmenej štyroch Patriotov. Zelenskyj sa vzápätí Spojencom poďakoval za ich „silnú deklaráciu podpory ukrajinskej protivzdušnej obrany a ochranu obyvateľov, miest a kritickej infraštruktúry“.

„Ďalšie Patrioty, SAMP/T a IRIS-T SLM, ako aj ďalšie taktické systémy protivzdušnej obrany, ktoré Ukrajine poskytnú jej partneri, nám pomôžu pri ničení ruských bezpilotných lietadiel a rakiet aj pri lepšej ochrane Ukrajincov pred ruským terorom, akým bol napríklad včerajší brutálny útok na našu najväčšiu detskú nemocnicu,“ uviedol Zelenskyj na platforme X. (ap, tasr)

6:35 Ruská agresia proti Ukrajine je najväčšou bezpečnostnou krízou za posledné generácie. Pri slávnostnom otvorení summitu Severoatlantickej aliancie to v noci na stredu SELČ vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Ukrajina podľa neho preukázala odvahu a spojenci ju bezprecedentne podporili.

Stoltenberg na úvod summitu vyzval na ďalšiu pomoc napadnutej krajine a na udržanie aliančnej jednoty. Podpora Ukrajine od NATO má podľa Stoltenberga svoje náklady a svoje riziká. „Skutočnosťou je, že s agresívnym Ruskom ako susedom nie sú žiadne možnosti bez nákladov. A nie sú žiadne možnosti bez vojnového rizika,“ povedal šéf NATO.

Výsledok vojny na Ukrajine ovplyvní podľa Stoltenberga globálnu bezpečnosť na desaťročia. „Najväčšou cenou a najväčším rizikom by bolo, ak by Rusko na Ukrajine zvíťazilo,“ poznamenal Stoltenberg. Ruské víťazstvo by podľa neho nepovzbudilo len prezidenta Vladimira Putina, ale aj ďalších autoritárskych lídrov v Iráne, Severnej Kórei a Číne. Tí všetci podľa neho podporujú ruskú vojnu a chcú, aby NATO neuspelo.

Americký prezident Joe Biden udelil v utorok počas otváracieho ceremoniálu summitu NATO vo Washingtone dosluhujúcemu generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi najvyššie americké civilné vyznamenanie – Prezidentskú medailu slobody.

Jens Stoltenberg / Joe Biden / Čítajte viac Biden udelil Stoltenbergovi najvyššie vyznamenanie, Prezidentskú medailu slobody

6:00 V Kyjeve boli napadnuté nielen dve nemocnice, napísal na sociálnej sieti X vojnový reportér nemeckého denníka Bild Julian Röpcke ako poznámku k videu z ostreľovaného Kyjeva. Video znázorňuje ruský útok pravdepodobne strelami X-101, ktorých množstvo nedokázala zachytiť ukrajinská protivzdušná obrana.

„Toto video ukazuje, ako päť (!) ruských riadených striel zasiahlo továreň na muníciu ‚Artem‘ v ukrajinskom hlavnom meste. Ako som sa včera obával. Kyjevská protiletecká obrana je na konci,“ uviedol Röpcke. Reportér totiž predtým napísal k záberom z iného videa: „Kyjev dnes. Protivzdušná obrana hlavného mesta je na konci. Ukrajina nebude mať budúcu zimu ani elektrinu, ani teplo. Naši vládni predstavitelia brutálne zlyhali.“

Útok na závod v Kyjeve ruskými raketami
Video
Zdroj: X

Spojené štáty a viacero ďalších krajín NATO pošlú Ukrajine v nadchádzajúcich mesiacoch desiatky systémov protivzdušnej obrany vrátane najmenej štyroch Patriotov. Vyplýva to z ich novej dohody, ktorú v utorok ohlásil americký prezident Joe Biden v úvode summitu NATO vo Washingtone podľa agentúry AP.

„Ohlasujem dnes historický dar pre protivzdušnú obranu Ukrajiny,“ povedal americký prezident. „Spojené štáty, Nemecko, Holandsko, Rumunsko a Taliansko poskytnú Ukrajine vybavenie pre päť ďalších strategických systémov protivzdušnej obrany,“ dodal.

Spojené štáty a ďalšie krajiny NATO však okrem toho podľa jeho slov poskytnú Ukrajine aj desiatky iných taktických systémov protivzdušnej obrany spolu so stovkami kusov munície.

Biden ďalej povedal, že ruský prezident Vladimir Putin si neželá nič iné, len „vymazať Ukrajinu z mapy“ sveta. „Vieme pritom, že Putin sa pri Ukrajine nezastaví… Ukrajina však Putina môže zastaviť a aj ho zastaví,“ dodal.

Zo spoločného vyhlásenia viacerých krajín Aliancie vyplýva, že Nemecko a Rumunsko pošlú Ukrajine ďalšie batérie systémov Patriot, zatiaľ čo Holandsko a ďalšie krajiny poskytnú komponenty na vytvorenie jednej ďalšej batérie Patriotu. Taliansko zase Kyjevu poskytne systém protivzdušnej obrany SAMP-T.

Iné krajiny vrátane Kanady, Nórska, Španielska či Spojeného kráľovstva zase poskytnú Kyjevu niekoľko ďalších obranných systémov, ako NASAMS, HAWK, IRIS T-SLM, IRIS T-SLS či Gepard. Ďalšie krajiny NATO zase súhlasili s dodaním munície pre tieto systémy.

Rusko Toržók Putin prezident Čítajte viac Predstaviteľ NATO: Putin vedie v Európe tajnú kampaň. Rusko nemá dostatok munície a vojakov na veľkú ofenzívu

© Autorské práva vyhradené

870 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine