Obaja predstavitelia exekutívy EÚ uviedli, že je ich povinnosťou uctiť si pamiatku viac ako 8300 chlapcov a mužov, ktorí boli v júli 1995 systematicky zavraždení v kopcoch okolo bosnianskeho mesta Srebrenica.
„Vyzývame lídrov, aby odmietli rozdeľujúcu rétoriku a konali na základe pravdy, spravodlivosti, dôvery a dialógu. Liečenie rán z minulosti si vyžaduje uznanie a poučenie o historických faktoch, uctenie si a spomienku na obete, identifikáciu tých, ktorí sú stále nezvestní, a postavenie všetkých páchateľov pred súd. To je kľúčom pre konfrontáciu s koreňmi nenávisti, ktorá viedla ku genocíde,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Borrell aj Lenarčič v odkaze pre politikov multietnickej Bosny a Hercegoviny uviedli, že treba spoločne stavať mosty k zmiereniu a že v rámci tohto procesu „nie je miesto pre tých, ktorí popierajú genocídu, pokúšajú sa prepísať históriu a oslavujú vojnových zločincov“.
V marci 2024 sa Európska rada rozhodla začať prístupové rokovania EÚ s Bosnou a Hercegovinou. Podľa Borrella a Várhelyiho to pre západobalkánsku krajinu znamená kľúčovú príležitosť pokročiť v reformách na posilnenie demokracie, prosperity a bezpečnosti pre svojich obyvateľov a priblížiť sa k členstvu v EÚ.
„Opakujeme náš jednoznačný záväzok voči budúcnosti Bosny a Hercegoviny v EÚ ako jednotnej, zjednotenej a suverénnej krajiny,“ doplnili predstavitelia EK.