Doktrína „jadrového odstrašovania“, ktorej sa Moskva pridŕžala od sovietskych čias a rátala s hrozbou použitia jadrového arzenálu na vyvíjanie tlaku na potenciálnych protivníkov, prestala fungovať. V rozhovore pre magazín Meždunarodnaja žizň to uviedol námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov.
"Buďme otvorení. V prvom rade musíme byť úprimní sami k sebe. Situácia okolo Špeciálnej vojenskej operácii (Moskva tak nazýva svoju agresiu proti Ukrajine – pozn. red.) ukázala, že jadrové odstrašovanie v jeho predchádzajúcom klasickom chápaní nefunguje naplno. Sú potrebné nejaké koncepčné dodatky a úpravy,“ povedal Rjabkov, ktorý na ministerstve zahraničných vecí okrem iného dohliada na otázky kontroly zbrojenia a vzťahy s USA.
Práve krach konceptu strategického odstrašovania sa podľa zástupcu ministra Sergeja Lavrova stal dôvodom chystaných zmien ruskej jadrovej doktríny. Tá v súčasnosti umožňuje použitie jadrových zbraní v prípade jadrového úderu na Rusko, resp. nejadrový útok s „hrozbou pre existenciu štátu“.
„Po určitom čase dôjde k istej konkretizácii toho, aké môžu byť prístupy našej strany k týmto mimoriadne dôležitým a veľmi zodpovedným otázkam v situáciách ďalšej eskalácie zo strany našich protivníkov,“ povedal Rjabkov.
Čítajte viac Zachráňme svet, zhoďme na Európu jadrovú bombu, radí kremeľský politológ
Rjabkov pripomenul slová prezidenta Vladimira Putina na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre'24 , že doktrína je „živý nástroj“ a vedenie štátu nevylučuje, že ju v prípade potreby zmení.
Šéf Kremľa zdôraznil, že jadrové zbrane sa používajú vo výnimočných prípadoch. Rusko je dnes podľa neho schopné vykonať jadrové testy, zatiaľ to však nie je potrebné. Putin zároveň nevylúčil možnosť zmeny jadrovej doktríny: „Táto doktrína je živým nástrojom a pozorne sledujeme, čo sa deje vo svete, okolo nás a nevylučujeme vykonanie nejakých zmien,“ citoval minulý mesiac Putina portál RBC.ru
Šéf Kremľa hneď v prvých dňoch veľkej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 ohlásil prechod ruských jadrových síl do špeciálneho pohotovostného režimu a o šesť mesiacov neskôr pohrozil, že použije „všetky dostupné prostriedky“ na ochranu zabratých území Ukrajiny.
Začiatkom roku 2023 Putin oznámil pozastavenie účasti Ruska na Zmluve o strategických útočných zbraniach so Spojenými štátmi, ktorá je poslednou bilaterálnou dohodou, ktorá zostala z éry uvoľnenia napätia. Táto zmluva obmedzovala počet jadrových hlavíc medzi hlavnými jadrovými mocnosťami. O mesiac neskôr Putin oznámil rozmiestnenie taktických jadrových zbraní na území Bieloruska a v lete 2024 nariadil nácvik ich použitia.
Vo februári tohto roku vo výročnej správe o stave krajiny Putin pred oboma komorami parlamentu uviedol, že jadrové zbrane sú v stave „plnej pripravenosti“ a mohli by byť použité, ak by NATO vyslalo na Ukrajinu svoje jednotky. „Hrozí to konfliktom s použitím jadrových zbraní, a tým aj zničením civilizácie,“ tvrdil šéf Kremľa.
NATO si však Putinove slová vyložilo ako blufovanie. "Najpravdepodobnejšie ide o úvahy spadajúce pod logiku psychologického zastrašovania, než o skutočný zámer,“ reagoval podľa portálu Moscow Times námestník generálneho tajomníka aliancie Mircea Geoană. „Nevidíme žiadnu bezprostrednú hrozbu použita týchto zbraní zo strany Ruska,“ vysvetlil. "Samotné takéto vyhlásenia sú však veľmi nebezpečné, pretože podkopávajú dôveru,“ dodal.