"Rusko obnovuje a rozširuje svoje vojenské spôsobilosti a pokračuje v porušovaní vzdušného priestoru a provokatívnych aktivitách. Sme solidárni so všetkými spojencami, ktorých sa tieto akcie dotknú. NATO sa nesnaží o konfrontáciu a nepredstavuje pre Rusko žiadnu hrozbu. Naďalej sme ochotní udržiavať komunikačné kanály s Moskvou, aby sme zmiernili riziko a zabránili eskalácii,“ píše sa v deklarácii summitu aliancie, ktorý sa koná vo Washingtone.
V súvislosti s tým, čo robí Kremeľ, sa v dokumente spomínajú aj aktivity Pekingu. "Deklarované ambície a nátlakové politiky Čínskej ľudovej republiky sú naďalej výzvou pre naše záujmy, bezpečnosť a hodnoty. Dôvodom na hlboké znepokojenie je prehlbujúce sa strategické partnerstvo medzi Ruskom a Čínou a ich vzájomne sa posilňujúce snahy podkopať a pretvoriť medzinárodný poriadok založený na pravidlách,“ uvádza deklarácia.
Pripravené aliancia?
Vrcholná schôdzka predstaviteľov 32-člennej transatlantickej organizácie sa začala v utorok a dnes sa skončí. Slovenskú delegáciu v americkom hlavnom meste vedie prezident Peter Pellegrini.
Summit si pripomenul 75. výročie vzniku aliancie, ktorá sa zrodila 4. apríla 1949. Ale viac sa pozeral do blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. A o veľkej ruskej invázii na Ukrajinu na konferencii NATO Public Forum, ktorú spoluorganizuje GLOBSEC, hovoril aj Pellegrini, hoci časť koalície, ktorá mu pomohla vyhrať voľby, zastáva proputinovské postoje.
Slovenský prezident zdôraznil, že je potrebné dosiahnuť mier, ale ten musí byť založený na spravodlivosti a rešpektovaní medzinárodného práva.
"Aby zaistili mier, otraseny ruskou agresiou, musíme my aliancia pracovať na všetkých možnostiach, aby sme boli pripravení na každý scenár, kým sa do Európy nevráti mier. Ale musíme byť k sebe úprimní. Cieľ dve percentá HDP (výdavky na obranu, ku ktorým sa zaviazali krajinu NATO, pozn. red.) by zrejme splnilo len málo spojencov, keby na Ukrajine nebola vojna. Článok päť v kombinácii so silou Spojených štátov viedol k tomu, že sme sa na naše záväzky dívali uvoľnenejšie. V minulosti sme do značnej miery ignorovali skutočnosť, že tu je nielen článok päť, ale aj článok tri, teda, že musíme investovať, aby sme mohli brániť naše krajiny. Predstavte si, že by Rusko nezaútočilo na Ukrajinu, ale na jedného z našich spojencov. Otázka je, či sme boli v tej chvíli naozaj pripravení na kolektívnu obranu?,“ pripomenul v americkom hlavnom meste Pellegrini.
"Je to skutočne vysoko nepravdepodobné, že by sa Rusko rozhodlo zaútočiť na NATO, ale keďže sa to nedá úplne vylúčiť, treba túto možnosť brať veľmi vážne. Cieľom nových obranných plánov a zvýšenej vojenskej podpory Ukrajine je zabezpečiť, aby Rusko ani len neuvažovalo o útoku na alianciu. Krajiny NATO sa musia pripraviť na najhoršie scenáre,“ reagovala pre Pravdu Kristi Raiková z Medzinárodného centra pre obranu a bezpečnosť v Estónsku.
"Putin sa prispôsobuje situácii a je nepredvídateľný. Vzhľadom na to príliš nezáleží na našich predstavách, či je Rusko pripravené zaútočiť na NATO. Je možné, že máme istú príležitosť týkajúcu sa ruských pozemných síl, ale armáda Kremľa zostáva silná a momentálne má viac bojových skúseností ako ktokoľvek z nás. A na Západe nemáme k dispozícii dostatok vojakov ani zbraní,“ pripomenul pre Pravdu nepríjemné skutočnosti John Deni z Inštitútu strategických štúdií na US Army War College.
Ako chce teda aliancia odstrašiť Rusko? NATO buduje sily až do počtu 500-tisíc vojakov, ktorí majú byť v stave vysokej pripravenosti. Už 23 aliančných krajín z 32 vrátane Slovenska sa dostalo na dve percentá HDP investícií do obrany, hoci v súčasnej situácii bude potrebné tieto výdavky ešte asi zvýšiť. Od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na východnej Ukrajine, na východnom krídle aliancie postupne vznikli multinárodné bojové prápory NATO. Slovensko má takto nasadených vojakov v Lotyšsku. A na Slovensku aliančnému bojovému zoskupeniu velí Španielsko.
Čítajte viac Americký diplomat pre Pravdu: Naším cieľom je, aby Ukrajina vojnu vyhrala
"NATO nie je len silnejšie, ale je aj väčšie. Len pre veľkú ruskú inváziu na Ukrajinu sa Fínsko a Švédsko rozhodli vstúpiť do aliancie. Predtým to bolo absolútne nemysliteľné. Putin teda dostal presný opak toho, čo zamýšľal. Namiesto menej NATO ho dostal viac. A je to len jeho vina,“ povedala pre Pravdu Oana Lugescuová, ktorá v rokoch 2010 až 2023 pracovala ako hovorkyňa aliancie.
Podľa expertov je veľmi dôležitým prvkom odstrašenia Ruska aj pokračujúca podpora NATO pre Ukrajinu. Moskva totiž vidí, že aliancia je ochotná pomáhať aj nečlenskej krajine, keď ju považuje za partnera a spojenca.
Čítajte viac Z Ceaușescovho Rumunska do NATO. Dlhoročný hlas aliancie hovorí, že to bolo ako misia
Pellegrini a Zelenskyj
NATO bude lepšie koordinovať dodávky vojenskej pomoci a výcviku vojakov pre Ukrajinu. Preto vznikne veliteľstvo aliancie vo Wiesbadene. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo Washingtone vyhlásil, že už prebieha transfer stíhačiek F-16 pre Kyjev z Holandska a Dánska. „Už toto leto budú na ukrajinskom nebi,“ uviedol šéf diplomacie USA na podujatí NATO Public Forum. Zároveň summit potvrdil pomoc za 40 miliárd eur pre Kyjev na buduci rok, na ktorú majú členské krajiny proporčne prispieť. Pre Slovensko to vychádza asi na 105 miliónov eur.
"Samozrejme, do tejto sumy si môžeme započítať akékoľvek aktivity, ktoré slovenská vláda robí alebo bude robiť vo vzťahu k Ukrajine a k Severoatlantickej aliancii. Našou podmienkou je, že si túto sumu budeme môcť započítať aj do investícii do obrany,“ vyhlásil Pellegrini.
Hlava štátu sa stretla vo Washingtone s ukrajinským prezidentom Volodymyron Zelenským. „Mali sme veľmi otvorený a priamy rozhovor bez nejakých diplomatických omáčok. Myslím si, že tak sa majú susedia vedieť rozprávať. Hovorili sme o situácii na vojnovej línii a pýtal som sa pána prezidenta, čo sa deje na jednotlivých častiach frontu a ako vidí budúci vývoj,“ ozrejmil Pellegrini s tým, že sa hovorilo aj o možnosti ďalších kontraktov pre slovenský vojenský priemysel.
Zapojí sa Slovensko do mechanizmu koordinácie dodávok zbraní a výcviku pre Ukrajinu? Aj na túto otázku Pravdy odpovedal Pellegrini. "Slovenské ozbrojené sily sa nikdy nebudú podieľať na niečom, čo je mimo územia Slovenskej republiky a na území Ukrajiny. Samozrejme, plníme si svoje záväzky v rámci našej prítomnosti v baltickej oblasti, kde máme svoje jednotky, ale ešte raz opakujem, Slovensko nevyšle žiadny vojenský personál na územie Ukrajiny. V našich výcvikových zariadeniach máme nejakých ľudí, ktorí sa u nás rekvalifikujú, alebo dostávajú primeraný výcvik tak, aby sa potom mohli vrátiť na Ukrajinu a disponovať nejakými zručnosťami na vedenie boja do budúcna. Uvidíme, či v tomto budeme ako krajina pokračovať, ale za nás to vidíme len takto veľmi úzko ohraničené,“ vysvetlil Pellegrini.