Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 869 dní
- Na Rusov doľahlo nečakané zdražovanie. Ceny rastú najviac za posledných 16 mesiacov
- Rusi opäť chladnokrvne popravujú zajatých Ukrajincov. Usvedčilo ich video
- Ukrajinské velenie: Masaker v Charkovskej oblasti, Rusi tam prišli za dva mesiace o viac ako 90 percent svojich vojakov
- Rusko je hrozba všade. Čo má na odstrašenie Moskvy NATO?
- CNN: Rusko plánovalo zavraždiť šéfa nemeckej zbrojovky Rheinmetall
- Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko budú spolu vyvíjať strely s dlhým doletom
- Orbán cestou do Moskvy porušil právne zmluvy EÚ. Bola to politická chyba, reaguje Michel
- Pellegrini hodnotí rozhovor so Zelenským ako otvorený a priamy. Do Kyjeva možno pôjde na jeseň
Čítajte viac 868. deň: Stoltenberg: Otázkou nie je, či Ukrajina vstúpi do NATO, ale kedy sa tak stane
23:14 Prezident SR Peter Pellegrini vo svojom prejave na rokovaní rady NATO k Ukrajine potvrdil, že Slovensko bude naďalej poskytovať spravodlivý podiel finančnej a praktickej pomoci, tak ako tomu bolo v rámci podpory z NATO aj doteraz, informoval Odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
Čítajte viac Pellegrini vystúpil s prejavom na rokovaní rady NATO k Ukrajine
23:05 Turecko sa pokúša o obnovenie tzv. čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá do minulého leta umožňovala prepravu obilia z ukrajinských prístavov na svetové trhy. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to vo štvrtok povedal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému na summite NATO vo Washingtone, informuje agentúra Reuters.
Dohoda sprostredkovaná OSN a Tureckom, ktorej platnosť vypršala vlani v júli po tom, čo od nej jednostranne odstúpilo Rusko, Ukrajine aj počas prebiehajúcej vojny umožnila vyviezť cez Čierne viac ako 32 miliónov ton obilia a potravinových komodít.
Kyjev v reakcii na rozhodnutie Ruska vlani v auguste oznámil vytvorenie dočasného humanitárneho koridoru v Čiernom mori so zámerom obísť ruskú námornú blokádu. Koridor prechádza popri pobreží Rumunska a Bulharska a podľa stanice BBC sa touto trasou vyviezlo viac obilia ako počas platnosti pôvodnej dohody.
Európska únia v rámci pomoci Ukrajine taktiež zriadila tzv. línie solidarity, prostredníctvom ktorých Kyjev vyváža svoje obilie po súši a aj do prístavov na Dunaji.
22:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenským vyhlásil, že podpora NATO pre Ukrajinu je kľúčová pre obmedzenie ruského „apetítu po agresii“. Rusko podľa neho chce prebiehajúcou vojnou ukázať, čo sa stane iným krajinám, ak Ukrajina v boji nevydrží. Preto vyzval na zachovanie jednoty všetkých partnerov v rámci NATO.
Zelenskyj sa takto vyjadril vo štvrtok vo Washingtone na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Lídrom Aliancie sa poďakoval za „konkrétne úspechy“ dosiahnuté na summite vo Washingtone.
V tejto súvislosti privítal prísľuby novej vojenskej pomoci vrátane systémov protivzdušnej obrany, uzavretie bilaterálnych bezpečnostných paktov a aj prísľub „nezvratnej cesty“ k členstvu Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.
Ukrajina je podľa Zelenského veľmi blízko k dosiahnutiu tohto svojho cieľa – stať sa súčasťou NATO.
„Robíme a budeme robiť všetko pre to, aby prišiel deň, keď bude Ukrajina pozvaná a stane sa členom NATO, a som presvedčený, že to dosiahneme,“ uzavrel.
Čítajte viac Blinken: Stíhačky F-16 sú už na ceste na Ukrajinu
Zelenskyj zároveň apeloval na lídrov NATO, aby zrušili obmedzenia týkajúce sa používania zbraní Západu pri útokoch na území Ruska. Tvrdí, že iba v takom prípade dokáže Ukrajina vojnu vyhrať.
Stoltenberg v tejto súvislosti zdôraznil, že na Ukrajine prebieha agresívna vojna, ktorú rozpútalo Rusko, a preto má Kyjev právo na sebaobranu, čo zahŕňa aj právo zasahovať legitímne vojenské ciele na ruskom území.
Čítajte viac Rusko je hrozba všade. Čo má na odstrašenie Moskvy NATO?
Členské štáty NATO podľa agentúry Reuters zaujali v otázke používania svojich zbraní dodaných Ukrajine rôzne postoje. Niektoré z nich dali jasne najavo, že Kyjev môže tieto zbrane použiť na zasiahnutie cieľov hlboko v Rusku.
USA taktiež povolili Ukrajine použiť zbrane, ktoré jej dodali, na území Ruska, ale s istými obmedzeniami. Ukrajinská armáda môže v rámci snahy odrážať ruské útoky zasahovať vojenské ciele v pohraničí Ruska, respektíve opätovať paľbu z Charkovskej oblasti, kde Moskva spustila začiatkom mája novú ofenzívu. Zároveň však naďalej platia pravidlá, ktoré Ukrajine zakazujú používať americké rakety ATACMS dlhého dosahu a podobné strely na území Ruska.
Čítajte viac Americký diplomat pre Pravdu: Naším cieľom je, aby Ukrajina vojnu vyhrala
22:30 Rozmiestnenie amerických striel dlhého doletu v Nemecku potvrdzuje záväzok Washingtonu k zachovaniu euroatlantickej bezpečnosti, vyhlásil vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa neho to tiež demonštruje skutočnosť, že Aliancie funguje na báze odstrašujúcich prostriedkov, informuje stanica BBC.
USA a Nemecko v stredu v spoločnom vyhlásení vo Washingtone uviedli, že Spojené štáty posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe. Za týmto účelom budú v Nemecku od roku 2026 dočasne umiestnené riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu.
V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, „ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe“.
Nemecký kancelár Olaf Scholz tento plán privítal s tým, že dokonale zapadá do bezpečnostnej stratégie vlády v Berlíne a označil to za krok zvýšenie odstrašenia voči Rusku.
22:25 Plán Spojených štátov dočasne umiestniť strely dlhého dosahu v Nemecku povedenie ku konfrontácii medzi Ruskom a Západom v štýle studenej vojny, uviedol vo štvrtok Kremeľ.
„Robíme stabilné kroky smerom k studenej vojne. Vracajú sa všetky atribúty studenej vojny s priamou konfrontáciou,“ povedal pre štátnu televíziu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
USA a Nemecko v stredu v spoločnom vyhlásení vo Washingtone uviedli, že Spojené štáty posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe. Za týmto účelom budú v Nemecku od roku 2026 dočasne umiestnené riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu.
V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, „ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe“.
Nemecký kancelár Olaf Scholz tento plán vo štvrtok privítal a uviedol, že dokonale zapadá do bezpečnostnej stratégie vlády v Berlíne.
22:10 Kyjevské oblastné úrady vo štvrtok na platforme Telegram uviedli, že tamojšia protivzdušná obrana zasahovala proti nepriateľským cieľom pri hlavnom meste Kyjev a vyzvali miestnych obyvateľov, aby zostali v úkrytoch.
Administratíva Kyjevskej oblasti zároveň vyzvala obyvateľov hlavného mesta, aby nenatáčali a nezverejňovali videá o zásahoch ukrajinských obrancov proti nepriateľským cieľom.
Vojenská správa Kyjeva na Telegrame spresnila, že v okolí ukrajinskej metropoly zasahovala protivzdušná obrana proti bezpilotným lietadlám, ktoré smerovali od východu.
Oblastné úrady na Telegrame doplnili, že nepriateľské drony mesto neohrozili.
22:00 Bývalý vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj začal vykonávať svoju funkciu veľvyslanca Ukrajiny v Británii. Na platforme Telegram to oznámil samotný Zalužnyj.
Zalužnyj velil ukrajinskej armáde v prvých dvoch rokoch od začiatku ruskej invázie, ktorá sa začala 24. februára 2022. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho z tohto postu odvolal 8. febuára 2024.
Na Ukrajine je Zalužnyj mimoriadne obľúbený za to, že naplánoval protiofenzívu, ktorá v prvých mesiacoch vojny pomohla oslobodiť značné územia obsadené ruskými silami.
Po množiacich sa neúspechoch na bojisku a zlyhaní ďalšej protiofenzívy ho vo funkcii nahradil veliteľ pozemných síl Oleksandr Syrskyj. Výmene na najvyššom poste ozbrojených síl predchádzali týždne špekulácií o možných nezhodách medzi prezidentom a Zalužným.
Za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Británii Zalužného dekrétom oficiálne vymenoval Zelenskyj 9. mája.
21:40 Spojené štáty vo štvrtok oznámili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu za približne 225 miliónov dolárov (zhruba 206,6 milióna eur).
Tento balík avizoval americký prezident Joe Biden pred bilaterálnym stretnutím so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským na okraj summitu NATO vo Washingtone. „Zostaneme pri vás, bodka,“ uistil Biden Zelenského.
Nový balík obsahuje ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, protilietadlové rakety Stinger a muníciu pre raketový systém HIMARS, ako aj mínometné systémy a tiež celý rad delostreleckých granátov. Celý balík bude pochádzať z exitujúcich zásob americkej armády, vďaka čomu ho bude možné rýchlo dostať na Ukrajinu.
Zelenskyj taktiež podľa svojich slov očakáva, že sa nová protivzdušná obrana dostane na Ukrajinu čo najskôr, aby sa mohla brániť proti ruským úderom.
O ďalšie systémy Patriot žiadal ešte koncom júna, pričom tvrdil, že pomôžu ukrajinským obranným silám v boji proti takmer 3000 bombám, ktoré podľa neho Rusko každý mesiac vypustí na územie Ukrajiny.
Biden v utorok ohlásil aj novú dohodu, na základe ktorej pošlú USA a ďalšie krajiny Ukrajine v nadchádzajúcich mesiacoch desiatky systémov protivzdušnej obrany vrátane najmenej štyroch Patriotov.
Nemecko a Rumunsko Kyjevu podľa dohody pošlú batérie systémov Patriot, zatiaľ čo Holandsko a ďalšie krajiny poskytnú komponenty na vytvorenie jednej ďalšej batérie Patriotu.
Taliansko poskytne systém protivzdušnej obrany SAMP-T a iné krajiny vrátane Kanady, Nórska, Španielska či Spojeného kráľovstva dodajú Ukrajine niekoľko ďalších obranných systémov, ako NASAMS, HAWK, IRIS T-SLM, IRIS T-SLS či Gepard. Ďalšie štáty NATO zase súhlasili s dodaním munície pre tieto systémy.
21:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok znovu apeloval na lídrov členských štátov NATO, aby zrušili všetky obmedzenia uvalené na používanie nimi dodaných zbraní na vojenské ciele v Rusku. Uviedol to na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomník NATO Jensom Stoltenbergom vo Washingtone.
„Ak chceme vyhrať, zvíťaziť… musíme zrušiť všetky obmedzenia,“ vyhlásil Zelenskyj. Dúfa, že spojenci Ukrajiny napokon učinia takéto rozhodnutie a umožnia jej zasahovať ciele aj hlboko v Rusku.
Členské štáty NATO zaujali v otázke používania svojich zbraní dodaných Ukrajine podľa agentúry Reuters rôzne postoje. Niektoré z nich dali jasne najavo, že Kyjev môže tieto zbrane použiť na zasiahnutie cieľov hlboko v Rusku.
Naopak, USA v júni síce povolili Ukrajine použiť zbrane, ktoré jej dodali, na území Ruska, na toto povolenie sa však vzťahujú aj obmedzenia – ukrajinská armáda môže v rámci snahy odrážať ruské útoky zasahovať vojenské ciele v pohraničí Ruska, respektíve opätovať paľbu z Charkovskej oblasti, kde Moskva spustila začiatkom mája novú ofenzívu.
Zároveň však naďalej platia pravidlá, ktoré Ukrajine zakazujú používať americké rakety ATACMS dlhého dosahu a podobné strely na území Ruska.
20:15 Spojené štáty, Kanada a Fínsko posilnia vzájomnú spoluprácu v Arktíde a zamerajú sa na stavbu lodí vrátane ľadoborcov. Chcú tak zdôrazniť svoju prítomnosť v regióne, kde sú v poslednej dobe aktívne Rusko aj Čína. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré vo štvrtok zverejnil Biely dom.
Americký prezident Joe Biden, kanadský premiér Justin Trudeau a fínsky prezident Alexander Stubb diskutovali o potrebe rozvoja lodiarskeho priemyslu v Arktíde počas tohtotýždňového summitu NATO vo Washingtone.
Do konca roka tohto roka krajiny podpíšu memorandum o porozumení, aby túto dohodu týkajúcu sa rozvoja lodiarskeho priemyslu formalizovali, informovali tlačové agentúry.
Vzhľadom na klimatické zmeny a roztápanie ľadovcov sa v Arktíde otvorili nové oblasti, v ktorých prebieha konkurenčný boj o námorné trasy a zdroje. Sú do neho zapojené tak západné krajiny, ako aj Rusko a Čína. Ide najmä o nové ložiská ropy, plynu, nerastných surovín a lodné trasy v oblasti so zložitou sieťou konkurenčných územných nárokov, uviedla agentúra AFP.
Nová dohoda vyzýva na lepšiu výmenu informácií o výrobe polárnych ľadoborcov, umožňuje pracovníkom a expertom zúčastnených krajín absolvovať školenia v lodeniciach všetkých troch krajín a podporuje spojencov v nákupe polárnych ľadoborcov z amerických, fínskych alebo kanadských lodeníc pre ich vlastné potreby.
USA podľa miestnych úradov nepostavili ľadoborec už desiatky rokov, pretože technické požiadavky na takéto plavidlo sú veľmi náročné. USA má podľa nich dva, Kanada deväť, Fínsko 12 a Rusko 36 ľadoborcov.
Rusko v posledných rokoch posilnilo svoju vojenskú prítomnosť v arktickom regióne opätovným otvorením a modernizáciou niekoľkých základní a letísk, ktoré boli opustené od konca sovietskej éry, zatiaľ čo Čína investovala do polárneho prieskumu a výskumu.
20:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že absolvoval päťstranné rokovania s lídrami indo-pacifických spojencov Severoatlantickej aliancie na okraj summitu NATO vo Washingtone.
„Diskutovali sme o situácii v indo-pacifickom regióne, ktorá sa rapídne mení a vyžaduje si jednotu a súdržnosť v bezpečnostných otázkach,“ uviedol Zelenskyj na platforme Telegram.
Zelenskyj dodal, že počas schôdzky hovoril aj o naliehavej potrebe Ukrajiny posilniť protivzdušnú obranu a elektronický boj v čase ruských útokov s dlhým dosahom, cituje Reuters.
20:00 Ruské bombardovanie východu a severovýchodu Ukrajiny si v štvrtok vyžiadalo najmenej päť obetí na životoch vrátane jedného dieťaťa, uviedli tamojší predstavitelia.
K bombardovaniu došlo len niekoľko dní po tom, čo Organizácia Spojených národov upozornila, že útoky na civilistov sa stali v tomto konflikte systematickými.
Ukrajinu tento týždeň postihla séria smrtiacich úderov vrátane raketového útoku na hlavné mesto Kyjev a ďalšie mestá, ku ktorým došlo v pondelok. V Kyjeve došlo k čiastočnému zničeniu detskej nemocnice, pričom zranenia utrpelo viac než 40 ľudí.
Časti frontovej línie v Doneckej oblasti boli „pod paľbou nepriateľa celý deň“, čo si vyžiadalo troch mŕtvych vrátane 15-ročného chlapca v meste Myrnohrad, uviedol tamojší gubernátor Vadym Filaškin na platforme Telegram.
Severovýchodná Charkovská oblasť, kde Rusko v máji odštartovalo novú pozemnú ofenzívu, si bombardovanie pohraničnej dediny Bilyj Kolodjaz vyžiadalo dve obete, spresnil gubernátor Oleh Synehubov.
Rusko tvrdí, že jeho jednotky cielia výlučne na vojenskú infraštruktúru Ukrajiny, píše AFP.
OSN v utorok varovala, že zaznamenala „hlboko znepokojujúci vzorec“ systematických útokov na civilnú infraštruktúru vrátane pondelkového útoku na najväčšiu detskú nemocnicu na Ukrajine.
19:35 Juhokórejský prezident Jun Sok-jol a generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg sa na štvrtkovom stretnutí dohodli, že si budú vymieňať informácie ohľadne využitia severokórejských zbraní pri ruských útokoch vo vojne na Ukrajine. Návrh takejto spolupráce vyplýva z vyhlásenia prezidentskej kancelárie, o ktorej informovala agentúra Jonhap, píše o tom TASR.
Jun Sok-jol a Stoltenberg sa stretli pri príležitosti konania summitu NATO vo Washingtone.
Podľa oficiálneho stanoviska sa jednoznačne zhodli na tom, že vojenská spolupráca medzi Ruskom a Severnou Kóreou predstavuje zjavné porušenie viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a znamená vážnu hrozbu pre mier a stabilitu v euroatlantickom a indo-pacifickom regióne.
V medzinárodnej komunite už dlhšie rastú obavy z tejto rozvíjajúcej sa vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Napätie sa vystupňovalo, keď tieto krajiny podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve, ktorá obsahuje aj doložku o vzájomnej obrane.
19:30 Litovský parlament urobil vo štvrtok prvý krok k odstúpeniu krajiny od Dohovoru o kazetovej munícii (CCM), ktorý zakazuje používanie, prepravu, výrobu a skladovanie kazetových bômb. V prvom čítaní schválili poslanci návrh zákona o odstúpení od tohto dohovoru prijatého v roku 2008 v Osle, informovala agentúra AFP.
Námestník ministra obrany Renius Pleskys, ktorý návrh zákona predložil, jeho vypracovanie zdôvodnil „zásadnou“ zmenou bezpečnostnej situácie od ratifikácie dohovoru Litvou v roku 2011.
„Vojna Ruska proti Ukrajine ukazuje, že je mimoriadne ťažké účinne nahradiť kazetovú muníciu a jej obranný účinok na zastavenie rozsiahleho útoku,“ povedal Pleskys.
Nahradením štandardnej munície kazetovou sa podľa neho výrazne znižuje množstvo munície potrebné na dosiahnutie rovnakého účinku.
Pleskys dodal, že dohovor predstavuje pre Litvu prekážku aj pri výcviku vojakov z krajín NATO, ktoré kazetovú muníciu používajú.
Kazetová munícia môže byť zhodená z lietadla alebo vystrelená z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby.
Tento druh munície však tiež predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.
Rusko aj Ukrajina používajú kazetovú muníciu od rozpútania vojny Moskvou vo februári 2022.
Medzinárodné hnutie Koalícia proti kazetovej munícii (CMC) a medzinárodná mimovládna organizácia Handicap International rozhodnutie Litvy vo štvrtok odsúdili. V tlačových správach uviedli, že by mohlo predstavovať nebezpečný precedens pre ďalšiu existenciu dohovoru.
K Dohovoru o kazetovej munícii sa doteraz pripojilo 124 štátov vrátane 24 členov NATO a 21 členov Európskej únie — 112 ho ratifikovalo, 12 dohovor podpísalo, ale ešte ho neratifikovalo. Spojené štáty americké medzi týmito krajinami nie sú.
19:10 Ukrajina je spokojná s výsledkami summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Washingtone, kde dostala prísľub „nezvratnej cesty“ k členstvu v tomto obrannom zoskupení. Vo štvrtok to povedal šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje agentúra Reuters.
Jermak sa tiež vyslovil v prospech myšlienky, aby ďalším krokom bola oficiálna pozvánka Ukrajiny na vstup do NATO.
Lídri členských štátov – rovnako ako na vlaňajšom summite vo Vilniuse – zopakovali, že Aliancia bude môcť Ukrajinu pozvať, keď sa na tom spojenci dohodnú a ašpirujúca krajina splní určité podmienky.
Ukrajine bola na summite vo Washingtone prisľúbená vojenská pomoc na budúci rok vo výške najmenej 40 miliárd eur. NATO zároveň privítalo pokrok, ktorý Ukrajina od schôdzky vo Vilniuse učinila v súvislosti s vyžadovanými reformami v oblastiach demokracie, ekonomiky a bezpečnosti
„Keďže Ukrajina pokračuje v tejto dôležitej práci, budeme ju naďalej podporovať na jej nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré vzišlo z washingtonského summitu.
Aliancia zároveň podľa dokumentu nikdy neuzná nezákonné anektovanie ukrajinského územia Ruskom vrátane Krymského polostrova. Taktiež bude „obmedzovať a spochybňovať“ agresívne akcie Ruska a „brániť jeho schopnosti vykonávať destabilizujúce aktivity voči NATO a spojencom“.
19:00 Nemecký kancelár Olaf Scholz privítal vo štvrtok plán umožniť rozmiestnenie amerických zbraní s dlhým dosahom v jeho krajine s tým, že dokonale zapadá do bezpečnostnej stratégie vlády v Berlíne.
„Toto rozhodnutie sa rodilo dlhší čas a nie je žiadnym skutočným prekvapením pre nikoho, kto sa podieľa na bezpečnostnej a mierovej politike,“ povedal Scholz reportérom na summite Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Washingtone.
„Koniec koncov, perfektne sa (toto rozhodnutie) hodí k bezpečnostnej stratégii nemeckej vlády,“ dodal.
USA a Nemecko v stredu v spoločnom vyhlásení vo Washingtone uviedli, že Spojené štáty posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe. Za týmto účelom budú v Nemecku od roku 2026 dočasne umiestnené riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu.
V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, „ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe“.
18:15 Americké tajné služby začiatkom tohto roka zistili, že Rusko plánovalo zavraždiť generálneho riaditeľa nemeckého výrobcu zbraní Rheinmetall, ktorý vyrába delostrelecké granáty a vojenské vozidlá pre Ukrajinu. S odvolaním sa na piatich nemenovaných predstaviteľov USA a Západu to vo štvrtok uviedla stanica CNN. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Čítajte viac CNN: Rusko plánovalo zavraždiť šéfa nemeckej zbrojovky Rheinmetall
17:48 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho rumunský náprotivok Klaus Iohannis podpísali na okraj washingtonského summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) desaťročnú bezpečnostnú dohodu. S odvolaním sa na kanceláriu ukrajinského prezidenta o tom informovala agentúra Reuters.
Ukrajina tak celkovo už uzavrela 23 bezpečnostných paktov so svojimi partnermi vrátane Británie, Nemecka, Francúzska a Spojených štátov. Podľa Reuters majú tieto dohody podobné rámce, ale navzájom sa líšia.
Ukrajina dostala prísľuby v súvislosti dlhodobými bilaterálnym záväzkami s cieľom posilniť svoje schopnosti sebaobrany a odstrašenia, kým sa nestane členom NATO, na vlaňajšom summite Aliancie vo Vilniuse.
16:38 Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko budú spoločne vyvíjať riadené strely s doletom nad 500 kilometrov. S odvolaním sa na spoločné vyhlásenie ministrov obrany týchto krajín na okraj summitu NATO vo Washingtone to dnes uviedla agentúra Reuters. Cieľom iniciatívy je podľa nej doplniť európske zbrojné arzenály, keďže ruské vojnové ťaženie na Ukrajine odhalilo nedostatočné zásoby.
Čítajte viac Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko budú spolu vyvíjať strely s dlhým doletom
16:28 Ruské úrady vo štvrtok zaradili Juliju Navaľnú na zoznam teroristov a extrémistov. Udialo sa tak iba dva dni po tom, čo súd v Moskve vydal príkaz na jej zatknutie. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Vdova po politikovi Alexejovi Navaľnom je v Rusku obvinená z účasti v „extrémistickej skupine“, za čo jej hrozí až šesť rokov väzenia. Navaľná i jej dve deti sa už dlhší čas zdržiavajú v zahraničí, preto bol súdny príkaz na vzatie do väzby na dva mesiace vydaný v jej neprítomnosti.
Moskovský súd tvrdí, že Navaľná sa „skrýva“ pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto bolo po nej vyhlásené pátranie. Ak by vstúpila na územie Ruskej federácie, bola by zadržaná.
15:48 Stíhacie lietadlá F-16 sú na ceste na Ukrajinu. Ruský portál Meduza uverejnil štúdiu ich využitia vo vojne proti Rusku.
Čítajte viac Podarí sa Ukrajine pomocou stíhacích lietadiel F-16 zvrátiť vývoj vojny?
15:30 V Rusku vo štvrtok odsúdili študenta na päť rokov väzenia za to, že Ukrajine odovzdával informácie o pozíciách ruských jednotiek. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala agentúra AFP.
Nemenovaný muž podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zhromažďoval dané informácie pomocou internetu, ktoré sa týkali ruských jednotiek a umiestnenia vojenských oddielov nachádzajúcich sa v bojovej zóne na Ukrajine.
FSB tvrdí, že výmenou za tieto informácie dostával platbu od Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU).
15:25 Ruská tajná služba FSB tvrdí, že zmarila pripravovaný teroristický útok na pravoslávny chrám v Majkope na severnom Kaukaze na juhu krajiny. Podľa FSB nemenovaný stúpenec medzinárodnej teroristickej organizácie, pochádzajúcej zo Strednej Ázie, plánoval zabiť duchovných a strážcov chrámu, ktorý by potom podpálil.
„U zločinca boli nájdené a zhabané zakázané materiály medzinárodnej teroristickej organizácie, jej vlajka, nôž a súčiastky k zápalnému zariadeniu,“ uviedla FSB v komuniké, z ktorého citovali ruské tlačové agentúry. Muž chrám navštívil a nakreslil si plánik útoku a tiež nakúpil zložky, z ktorých vyrobil niekoľko zápalných zariadení, tvrdí služba, ktorá je nástupkyňou sovietskej tajnej polície KGB.
Čítajte aj Teror v ruskom Dagestane má 20 obetí. Útočili aj synovia šéfa okresu
Portál Kommersant na svojom webe pripomenul júnové teroristické útoky v Machačkale a Derbente v prevažne moslimskom Dagestane. Ich terčom sa stali dva pravoslávne kostoly, dve synagógy a kontrolné stanovištia dopravnej polície. Útoky si vyžiadali 22 obetí a viac ako 40 zranených.
15:02 Maďarský opozičný líder Péter Magyar priviezol do Kyjeva pomoc pre detskú nemocnicu Ochmatdyt, ktorú v pondelok zničil ruský vzdušný úder. Informoval o tom samotný politik na facebooku. Podľa agentúry Ukrinform Magyar odovzdal humanitárnu pomoc vo výške 20 miliónov forintov (50-tisíc eur).
„Bolo to náhle rozhodnutie po tom, ako sme videli brutálny ruský raketový útok,“ povedal Magyar podľa agentúry Reuters novinárom pred odchodom do ukrajinskej metropoly.
Pondelkový ruský vzdušný úder na Ukrajinu si vyžiadal podľa ukrajinských činiteľov 44 ľudských životov a zasiahol aj detskú nemocnicu Ochmatdyt, kde sa liečia tiež malí pacienti s rakovinou. Zahynuli v nej dvaja dospelí a neskôr zomrel chlapec, ktorého útok zranil, zatiaľ čo bol na jednotke intenzívnej starostlivosti. Podľa misie OSN pre ľudské práva existuje vysoká pravdepodobnosť, že kyjevská detská nemocnica dostala priamy zásah ruskou raketou. Moskva bez poskytnutia dôkazov tvrdí, že nemocnicu zasiahla ukrajinská protivzdušná paľba.
Maďarský opozičný politik na facebooku už skôr uviedol, že do Kyjeva vyráža v stredu ráno, pričom príchod predpokladal neskoro večer v ten istý deň. Na dnešné ráno naplánoval návštevu vybombardovanej nemocnice a odovzdanie pomoci. Reuters v stredu napísal, že peniaze na humanitárnu pomoc vybrala Magyarova strana Rešpekt a sloboda (TISZA) a zhromaždila zdravotnícky materiál alebo potraviny, ktoré darovali Maďari.
Magyar podotkol, že nebude rokovať s politickými lídrami. Po ceste späť sa chce stretnúť s maďarskou komunitou v Zakarpatskej oblasti. Počas dneška tiež navštívil múr pripomínajúci padlých ukrajinských vojakov.
14:51 Nórsko poskytne Ukrajine jednu miliardu nórskych korún (85,6 milióna eur) na posilnenie protivzdušnej obrany, oznámil nórsky premiér Jonas Gahr Störe na summite NATO vo Washingtone.
„Ukrajinci potrebujú viac protivzdušnej obrany na ochranu svojho obyvateľstva pred ruskými bombami a raketami,“ uviedol Störe.
14:49 Akákoľvek možnosť priamej konfrontácie medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou je znepokojujúca. Uviedol to vo štvrtok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, informovala agentúra AFP s odvolaním na tureckú tlačovú agentúru Anadolu.
„Možnosť priameho konfliktu medzi NATO a Ruskom je nepochybne znepokojujúca… Je potrebné sa vedome vyhnúť všetkým krokom, ktoré by mohli viesť k takémuto výsledku,“ povedal Erdogan na summite NATO vo Washingtone.
Turecký prezident sa tak vyjadril deň po tom, ako spojenci NATO oznámili, že začali so sľúbenými dodávkami stíhačiek F-16 na Ukrajinu a zintenzívnili prísľuby Kyjevu o prípadnom členstve v Aliancii. Spojené štáty navyše oznámili, že posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe tým, že od roku 2026 dočasne umiestnia v Nemecku riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu.
Čítajte aj Západ sa pripravuje na vojnu proti Rusom. Načo? Moskva nedokáže poraziť ani Ukrajinu, vyhlásil Orbán
14:31 Slovensko je ochotné a pripravené podporiť vytvorenie nového finančného balíka Severoatlantickej aliancie (NATO) na pomoc Ukrajine. Znamenalo by to navýšenie príspevku SR o takmer 105 miliónov eur. Podmienkou je, že si túto sumu môže započítať do výdavkov na obranu pri posudzovaní ich plnenia na úrovni minimálne 2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini po prvom dni rokovaní na samite NATO vo Washingtone.
„Vo svojom vystúpení som deklaroval ochotu a pripravenosť Slovenska podporiť vytvorenie nového finančného balíka pod gesciou NATO, do ktorého Slovensko bude musieť prispieť v sume blížiacej sa 105 miliónom eur. S tým ale, že Slovensko môže do tejto sumy započítať akékoľvek aktivity, ktoré slovenská vláda alebo ministerstvo obrany vo vzťahu k Ukrajine a vo vzťahu k NATO vykonáva alebo bude vykonávať,“ vyhlásil na tlačovej konferencii v hlavnom meste USA.
Foto: Twitter V. Zelenského
„Našou podmienkou je, že si túto sumu budeme môcť započítať aj do výdavkov na investície do našej obrany, ktoré sa vykazujú vo forme percenta k HDP,“ zdôraznil Pellegrini. V tejto súvislosti deklaroval, že Slovensko už v tomto roku dosahuje a dokonca mierne prekračuje stanovenú hranicu 2 % HDP.
14:15 Ruská štátna spoločnosť Rostech vo štvrtok vyhlásila, že sa jej podarilo úspešne vykonať testy pancierov určených na ochranu kritickej infraštruktúry. Pancier má slúžiť na ochranu budov pred útokmi prostredníctvom dronov, granátov a strelných zbraní. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Rostech uviedol, že jednotlivé pancierové pláty vážia 30 kilogramov a môžu byť pripevnené na objekty energetickej infraštruktúry, muničné sklady, ako aj sklady ropy a zemného plynu.
Spoločnosť zdôraznila, že pancier je využiteľný najmä voči malým civilným dronom, ktoré boli modifikované na vojenské účely.
Ruské rafinérie sú terčom ukrajinských dronov od začiatku roka. Ukrajina sa týmito útokmi snaží znížiť ruské príjmy z predaja ropy a ropných produktov, ktoré sú kľúčové pre financovanie ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.
14:10 Moskva sa neplánuje podieľať na druhom medzinárodnom stretnutí zameranom na mierové riešenie vojny na Ukrajine. Uviedlo to vo štvrtok ruské ministerstvo zahraničných vecí s odôvodnením, že na summite sa budú presadzovať iba ukrajinské iniciatívy. TASR informácie prevzala z agentúry DPA.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galužin uviedol, že takéto stretnutie by sa opäť zameralo len návrhy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ostatné mierové iniciatívy by boli odignorované.
„Pre nás sú takéto ultimáta neprijateľné a na takýchto summitoch sa nezúčastníme,“ povedal Galužin po tom, ako sa v médiách objavila správa, že Ukrajina aktívne pracuje na príprave druhej konferencie, tentoraz s účasťou Ruska.
Podľa zverejnenej správy by sa mal summit uskutočniť ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA, keďže v prípade víťazstva Donalda Trumpa je pokračovanie americkej podpory pre Ukrajinu neisté.
Čítajte aj Vojna sa skončí, ak sa Kyjev vzdá štyroch oblastí, povedal Putin po stretnutí s Orbánom
13:47 Niekoľko tisíc ľudí sa už v Poľsku registrovalo do Ukrajinskej légie, novej dobrovoľníckej vojenskej jednotky určenej pre občanov Ukrajiny žijúcich v zahraničí. Oznámil to vo štvrtok poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.
„V Poľsku začíname pripravovať prvý ukrajinský oddiel zložený z dobrovoľníkov. Máme (v Poľsku) až milión občanov Ukrajiny oboch pohlaví a niekoľko tisíc z nich sa už zaregistrovalo, aby sa zúčastnili,“ uviedol Sikorski na verejnom fóre NATO, ktoré sa koná pri príležitosti summitu Severoatlantickej aliancie vo Washingtone.
„Mnohí z nich chcú skutočne slúžiť a nahradiť svojich krajanov (na fronte), no hovoria, že nechcú byť poslaní do boja bez riadneho výcviku a výbavy,“ povedal Sikorski s tým, že Poľsko im toto zabezpečí.
Varšava podľa Sikorského okrem toho občanom Ukrajiny, ktorí sa do légie prihlásia, zaručí aj právo na návrat do Poľska po ich návrate z frontu. „Ak by to urobila každá európska krajina, Ukrajina by mala niekoľko takýchto oddielov,“ povedal minister.
13:45 Litva poskytla ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni pred ruskou inváziou. Uviedlo to vo štvrtok litovské ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Ukrajinská armáda dostala muníciu a vybavenie na obranu pred dronmi, priblížil litovský rezort obrany. Dodal, že Ukrajine poskytol aj skladacie postele. Finančnú hodnotu poskytnutej pomoci neuviedol.
13:14 Za „rozhodujúceho podporovateľa“ ruskej vojny proti Ukrajine označila Severoatlantická aliancia Čínu. Konštatuje to záverečné komuniké, ktoré v stredu schválilo 32 lídrov NATO na samite vo Washingtone.
Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy Jens Stoltenberg uviedol, že Peking Moskve poskytuje vybavenie, mikroelektroniku a nástroje, ktoré „umožňujú Rusku vyrábať rakety, bomby, lietadlá a zbrane, ktoré používa na útoky na Ukrajinu“. Konštatoval, že je to prvýkrát, keď to všetci členovia NATO jasne uviedli v schválenom dokumente.
Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone hneď v stredu uviedlo, že Čína krízu na Ukrajine nevytvorila, ani nie je jej účastníkom. „Čína neposkytuje zbrane stranám konfliktu a prísne kontroluje vývoz tovaru s dvojakým použitím, čo medzinárodné spoločenstvo oceňuje,“ povedal hovorca veľvyslanectva Liou Pcheng-jü.
Hovorca Lin Ťien vyhlásil, že „takzvaná bezpečnosť NATO“ je na úkor bezpečnosti iných krajín. Čína podporuje ruské tvrdenie, že rozširovanie NATO predstavuje pre Rusko hrozbu, napísala AP.
Lin zdôraznil, že Čína zaujíma k ukrajinskej otázke spravodlivý a objektívny postoj. „Čína naliehavo vyzýva NATO, aby… prestalo zasahovať do vnútornej politiky Číny a špiniť jej obraz a nevytváralo chaos v ázijsko-pacifickom regióne po tom, ako vyvolalo zmätok v Európe,“ povedal Lin.
Čítajte aj Lídrov NATO znepokojujú vzťahy Číny a Ruska. Peking ich vyhlásenie považuje za provokáciu plnú lží
12:23 Ruský súd dnes zamietol odvolanie ochrancu ľudských práv Olega Orlova, ktorý bol za kritiku ruského vedenia kvôli vojne na Ukrajine odsúdený na 2,5-ročné väzenie. Ide o ďalšieho z radu odporcov režimu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý v rámci silných represií voči opozícii skončil za mrežami alebo v exile, píše agentúra AFP.
„Odvolací súd sa rozhodol nemeniť verdikt moskovského súdu a nepokračovať v odvolacom konaní,“ vyhlásila dnes sudkyňa. Jej rozhodnutiu v rámci vypočutia predchádzala aj príhovor Orlova, ktorý k prítomným v moskovskej súdnej sieni hovoril cez video.
Čítajte aj Putinov režim prirovnal k fašizmu. Orlov dostal za kritiku vojny 2,5 roka väzenia
12:01 Jeden muž zomrel a traja ľudia utrpeli zranenia pri ukrajinskom dronovom útoku na obec Rževka v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti, oznámil vo štvrtok oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Dron napadol osobný automobil. V dôsledku poranení zomrel ešte pred príjazdom sanitky muž,“ uviedol Gladkov na sociálnej sieti Telegram.
Dodal, že pri ďalšom dronovom útoku na osobné vozidlo boli zranení traja muži. Dvoch z nich hospitalizovali pre zranenia, ktoré im črepiny spôsobili na chrbte.
Čítajte aj V ruskej Belgorodskej oblasti zahynul vodič po zrážke s tankom, jeho posádka bola údajne opitá
11:50 Ukrajina zadržala v Čiernom mori neďaleko pobrežia Odeskej oblasti zahraničnú nákladnú loď a jej kapitána pre podozrenie, že pomáha Rusku nezákonne vyvážať ukrajinské obilie z Ruskom okupovaného Krymského polostrova. Oznámili to vo štvrtok Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) a generálna prokuratúra, informuje TASR s odvolaním na správy agentúr Reuters a AFP.
Loď Usko Mfu, ktorá sa plaví pod vlajkou Kamerunu, vlani i tento rok viackrát zakotvila v prístave v Sevastopole, aby vyzdvihla „ukoristené“ poľnohospodárske produkty, uviedla SBU.
Dodala, že kapitán lode a 12 členov posádky pomohli Rusku vyviezť niekoľko ton ukrajinského obilia na predaj na Blízky východ.
„Prebieha vyšetrovanie s cieľom zistiť všetky okolnosti trestného činu a identifikovať ďalšie osoby zapojené do nezákonnej činnosti,“ informovala SBU. Kapitánovi lode, ktorý je občanom Azerbajdžanu, hrozí až päť rokov väzenia za porušenie cestovných obmedzení platných na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.
11:45 Najmenej päť ukrajinských civilistov prišlo o život a ďalších 14 utrpelo zranenia počas uplynulého dňa v dôsledku ruských útokov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkové správy regionálnych úradov.
V Dnepropetrovskej oblasti pri útokoch ruského delostrelectva a dronov na okres Nikopoľ zahynul jeden civilista a ďalších päť ľudí, vrátane 13-ročného chlapca, utrpelo zranenia, uviedol gubernátor oblasti Serhij Lysak.
V Doneckej oblasti ruské útoky pripravili o život dvoch civilistov, a to v obci Novoekonomične a v meste Toreck, informoval šéf oblasti Vadym Filaškin. Jedného civilistu ruské útoky zabili v Charkovskej a jedného v Chersonskej oblasti.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
11:38 Samostatná diplomatická misia maďarského premiéra Viktora Orbána do Moskvy na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom bola podľa úniovej právnej služby v rozpore so zmluvami EÚ. Informoval o tom s odvolaním sa na svoje zdroje portál Financial Times (FT).
Čítajte viac Orbán cestou do Moskvy porušil právne zmluvy EÚ. Bola to politická chyba, reaguje Michel
11:25 Aktivity NATO predstavujú závažnú hrozbu pre ruskú národnú bezpečnosť a vyžiadajú si zo strany Moskvy odpoveď. V reakcii na doterajšie výstupy zo summitu NATO vo Washingtone to dnes podľa agentúry TASS uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Severoatlantická aliancia podľa neho podnecuje napätie v Európe a plne sa angažuje v konflikte na Ukrajine. Ten rozpútalo Rusko svojou plnohodnotnou inváziou spred vyše dvoch rokov.
„Je zrejmé, že aliancia sleduje jeden zo svojich hlavných cieľov – pokorenie Ruska, jeho strategickú porážku,“ uviedol Peskov, podľa ktorého NATO posúva svoju infraštruktúru stále bližšie k ruským hraniciam.
„Zaväzuje nás to k hlbokej analýze prijatých rozhodnutí a uskutočnených diskusií, k veľmi dôkladnej analýze textu deklarácie. Ide o veľmi vážne ohrozenie národnej bezpečnosti našej krajiny. To všetko bude od nás vyžadovať premyslené, koordinované a účinné opatrenia v reakcii na NATO,“ doplnil Peskov.
11:15 Ministerstvo obrany ČR (MO ČR) plánuje uzatvoriť rámcovú dohodu na nákup ťažkých nákladných automobilov Tatra T-815. Kúpiť by mohlo až 872 kusov za predpokladanú cenu 13,34 miliardy korún (približne 525 miliónov eur). Dohoda umožňuje, aby sa k nej pridali ďalší alianční partneri. Vážne o tom podľa českého rezortu obrany uvažuje Slovensko, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Čítajte viac Česko chce pre armádu kúpiť takmer 900 tatier, nákup podľa neho zvažuje aj Slovensko
10:49 Rusko vypracuje vojenskú odpoveď na plánované rozmiestnenie amerických rakiet s dlhým dosahom v Nemecku. Vyhlásil to vo štvrtok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské štátne médiá.
„Bez nervov, bez emócií vypracujeme predovšetkým vojenskú odpoveď na novú hrozbu,“ cituje Riabkova agentúra TASS. Vysokopostavený ruský diplomat pritom tvrdil, že umiestnenie amerických rakiet v Nemecku je zamerané predovšetkým na poškodenie ruskej bezpečnosti.
10:38 Medziročný rast inflácie v Rusku sa v júni 2024 zrýchlil a dosiahol najväčšie tempo za 16 mesiacov. Ukázali to údaje štátneho štatistického úradu Rosstat. TASR o tom informuje na základe správy portálu marketwatch.
Čítajte viac Na Rusov doľahlo nečakané zdražovanie. Ceny rastú najviac za posledných 16 mesiacov
10:24 Americký prezident Joe Biden a novozvolený britský premiér Keir Starmer rokovali v stredu večer v Bielom dome o vzájomnej spolupráci, Ukrajine a vojne v Pásme Gazy. TASR o tom informuje podľa štvrtkového vyhlásenia Starmerovej kancelárie zverejneného na jej oficiálnej webovej stránke.
Biden a Starmer sa stretli popri summite NATO, ktorý sa koná vo Washingtone. „Obaja lídri sa zhodli, že NATO je v 75. roku (svojej existencie) silnejšie a zjednotenejšie než kedykoľvek predtým,“ uviedla Downing Street vo vyhlásení.
Počas rokovaní poukázali na dôležitosť Severoatlantickej aliancie aj v kontexte súčasnej geopolitickej situácie a vojny na Ukrajine. „Zhodli sa, že musíme robiť všetko pre podporu Ukrajiny a zaistenie toho, aby agresori ako (ruský prezident Vladmir) Putin nezvíťazili,“ uviedla kancelária.
Čítajte aj Starmer rozdrvil konzervatívcov. Čo urobí ako britský premiér s Putinom?
10:17 Generálna prokuratúra Ukrajiny bude vyšetrovať ďalší vojnový zločin Rusov, konkrétne zastrelenie dvoch ukrajinských vojakov na fronte pri meste Zaporižžia. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho prokurátora Andrija Kostina na platforme X, zločin bol spáchaný v júni pri dedine Robotyne v Zaporižžskej oblasti. Video bolo zverejnené na sociálnych sieťach v stredu 10. júla.
„Teroristický štát Rusko neustále preukazuje absolútnu ignoranciu zákona a základných ľudských mravov. Ďalším dôkazom toho je video vraždy dvoch zajatých ukrajinských vojakov ruskými jednotkami. Na videu je jasne vidieť, že obrancovia Ukrajiny zložili zbrane a nijako nekládli odpor. Okupanti cynicky strieľali do neozbrojených ľudí,“ vyhlásil Kostin.
Čítajte aj Experti vyvracajú ruské lži: Moskva v rozpore s faktami popiera svoje vojnové zločiny
Podľa generálneho prokurátora to nie je náhoda. „Toto je zámerná politika zločineckého režimu Kremľa zničiť všetko ukrajinské. Nájdeme a potrestáme všetkých zainteresovaných – tých, ktorí dali tento príkaz, aj priamych vykonávateľov tohto brutálneho zločinu.“ Od konca novembra minulého roka ukrajinskí prokurátori zaznamenali zvýšený počet popráv ukrajinských vojnových zajatcov ruskými silami.
10:15 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 555 620 vojakov. Na Telegrame to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 110 vojakov, dva tanky, 17 bojových obrnených vozidiel, 59 delostreleckých systémov a 56 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 182 tankov, 15 732 bojových obrnených vozidiel, 20 325 vozidiel a autocisterien, 15 110 delostreleckých systémov, 1 119 odpaľovacích raketových systémov, 886 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 361 lietadiel, 12 009 dronov, 2 392 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 535 kusov špeciálnej techniky.
9:54 Kanada poskytne Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 500 miliónov kanadských dolárov. Oznámil to kanadský premiér Justin Trudeau počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Washingtone. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na kanceláriu ukrajinského prezidenta.
Trudeau zároveň uviedol, že Kanada je pripravená poskytnúť potrebnú lekársku pomoc tým, ktorí utrpeli zranenia pri pondelkovom ruskom útoku na ukrajinskú národnú špecializovanú detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve.
9:50 Rusko v noci na stredu zaútočilo na Ukrajinu dvoma balistickými raketami Iskander-M a šiestimi dronmi Šáhid iránskej výroby. Oznámili to ukrajinské vzdušné sily, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť všetkých šesť nepriateľských dronov nad štyrmi ukrajinskými regiónmi, uviedli vzdušné sily.
Pri raketovom útoku na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny utrpela zranenia jedna osoba, informovali tamojšie úrady. Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim uviedol, že úlomky dronu spôsobili požiar na otvorenom priestranstve, ktorý sa podarilo uhasiť.
Počet mŕtvych po ruskom útoku na hypermarket Epicentr v Charkove vzrástol na 18. Medzi tými, ktorí prišli o život, je aj 12-ročné dieťa.
9:04 Ruská protivzdušná obrana zničila vo štvrtok neďaleko Moskvy dron, oznámil primátor ruského hlavného mesta Sergej Sobianin.
„Sily protivzdušnej obrany ministerstva obrany odrazili v okrese Stupinskij útok dronu letiaceho na Moskvu. Na mieste, kam spadli úlomky, podľa predbežných informácií nikto neutrpel zranenia a neprišlo k škodám,“ uviedol Sobianin na sociálnej sieti Telegram.
Ruské ministerstvo obrany na Telegrame vo štvrtok ráno informovalo, že jeho sily v noci prekazili niekoľko ukrajinských dronových útokov na ciele v Rusku. „Systémy protivzdušnej obrany zničili a zachytili päť dronov – dva nad Brianskou oblasťou a po jednom nad Tambovskou, Tulskou a Moskovskou oblasťou,“ uviedol rezort.
8:55 Predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí kritizuje účasť Arménska na summite NATO. Námestník ministra Michail Galužin uviedol, že svojou účasťou na summite Arménsko riskuje destabilizáciu južného Kaukazu a podkopáva vlastnú bezpečnosť.
„Rýchlym prehlbovaním spolupráce s tými, ktorých cieľom je strategická porážka Ruska, Jerevan riskuje vážnu destabilizáciu situácie na južnom Kaukaze, okrem iného aj na úkor vlastnej bezpečnosti,“ povedal Galužin. Dodal, že politici a odborníci v Arménsku si uvedomujú možné riziká, ktoré tieto neuvážené kroky môžu spôsobiť.
Arménska delegácia na čele s ministrom zahraničných vecí Araratom Mirzojanom sa zúčastnila na summite NATO vo Washingtone pri príležitosti 75. výročia založenia Severoatlantickej aliancie.
Čítajte aj Arménsko pozastavilo členstvo vo vojenskej aliancii vedenej Ruskom
8:35 Ruské sily nasadili do ofenzívy v pohraničných oblastiach Charkovskej oblasti, ktorá sa začala pred dvoma mesiacmi, dovedna 10 350 vojakov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na portál Army Inform.
Viktor Solimčuk, zástupca veliteľa Charkovskej operačnej taktickej skupiny, oznámil, že začiatkom júla ruské straty zahŕňali 2 939 zabitých vojakov a 6 509 zranených v akcii. Ukrajinské sily navyše zajali 45 ruských vojakov. „Preto odhadované straty nepriateľa na našom fronte sú približne 91 %,“ povedal Solimčuk.
Rusi prišli o väčšinu svojej 138. motostreleckej brigády vo vojnou zničenom meste Vovčansk, pričom ich 83. a 157. tankový pluk utrpeli značné straty. Ruská 83. letecká útočná brigáda tiež neustále trpí stratami, niekedy aj niekoľko desiatok ľudí denne, čo potvrdzujú vojnoví zajatci aj rádiové odposluchy, uviedla ukrajinská armáda.
Ukrajinské obranné sily zároveň zdôraznili, že ruské jednotky majú stále dosť vážny útočný potenciál. Preskupujú sa, obnovujú svoje sily a logistiku a trénujú útočné skupiny v tyle.
Čítajte aj Slovák bojuje v epicentre najväčších bitiek Charkovskej oblasti. Čo hovorí na situáciu?
„Uznávame silu ruských okupačných síl a chápeme ich zámery. Naši vojaci, delostrelectvo a bezpilotné lietadlá robia významné a hmatateľné zásahy v nepriateľských plánoch. Všetky ich pokusy zintenzívniť svoje aktivity a rozšíriť ich kontrolné zóny zlyhávajú. Budeme pokračovať v drvení okupantov pozdĺž celej štátnej hranice a vojnovej zóny, narúšajúc ich agresívne plány,“ skonštatoval Solimčuk.
8:20 Špeciálna vojenská operácia (ako nazýva vojnu na Ukrajine Rusko) sa skončí na jeseň 2024, je na to niekoľko predpokladov, uviedol podľa ruskej štátnej agentúry TASS veliteľ špeciálnych síl Achmat rusko-čečenský generálmajor Apty Alaudinov.
"Sme odhodlaní vyhrať, spolieham sa na to, že – bez ohľadu na to, čo hovoria v NATO, v Amerike – tento rok bude špeciálna vojenská operácia ukončená, som si tým viac než istý. Každý sa ma pýta, prečo si to myslím… voľby v Amerike a Európe ukazujú, že obyvatelia štátov, kde sa tieto voľby konajú… sú už unavení z toho, že im ukrajinská agenda berie veľmi veľké množstvo peňazí a každý rok sa im ťažšie žije. Po druhé, zdroje Ukrajiny sa už vyčerpávajú,“ povedal na prvom televíznom kanáli.
Alaudinov tvrdí, že NATO už nie je schopné zabezpečiť ukrajinským formáciám zbrane. „Je tu veľa zložiek – nespokojnosť vedenia ozbrojených síl, nespokojnosť obyvateľov Ukrajiny s udalosťami, ktoré sa dnes dejú na fronte aj vo vnútri ukrajinského štátu, to všetko sa navzájom prekrýva a, samozrejme, každý analytik, ktorý vie kalkulovať, tiež chápe, že Ukrajina v žiadnom prípade nie je schopná poraziť Rusko, bez ohľadu na to, čo mu dajú," poznamenal Alaudinov.
7:20 S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym diskutoval slovenský prezident Peter Pellegrini pri stretnutí na okraji summitu NATO o aktuálnej situácii na frontovej línii, pričom Pellegrini zdôraznil, že nemôže zachádzať do detailov, vzhľadom k tomu, že šlo o rokovania za zatvorenými dverami. Prezident Zelenskyj ho však informoval, že niektoré pozície, alebo stav na frontovej línii okolo Charkova je odlišný ako ho prezentuje ruská strana.
Čítajte viac Pellegrini hodnotí rozhovor so Zelenským ako otvorený a priamy. Do Kyjeva možno pôjde na jeseň
6:30 "Rusko na Ukrajine postupuje iba na mikroúrovni. Dosahuje mikrozisky za makronáklady na úrovni, ktorá nie je pre ruské sily udržateľná,“ povedal na summite NATO vo Washingtone exkluzívne pre Pravdu Christopher Smith, zástupca námestníka pre východnú Európu na americkom ministerstve zahraničných vecí.
Čítajte viac Americký diplomat pre Pravdu: Naším cieľom je, aby Ukrajina vojnu vyhrala
6:15 Nová americká základňa protivzdušnej obrany v severnom Poľsku, ktorá je určená na detekciu a zachytávanie útokov balistických rakiet ako súčasť širšieho protiraketového štítu NATO, je pripravená na misiu, oznámila v stredu Aliancia vo svojom vyhlásení zo summitu vo Washingtone, informuje agentúra Reuters.
Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga je pripravenosť základne dôležitým krokom pre transatlantickú bezpečnosť v súvislosti s rastúcou hrozbou, ktorú predstavujú balistické rakety.
„Ako obranná aliancia nemôžeme túto hrozbu ignorovať. Protiraketová obrana je dôležitým prvkom základnej úlohy NATO, ktorou je kolektívna obrana,“ dodal s tým, že balistické rakety boli v značnom rozsahu použité v konfliktoch na Ukrajine a Blízkom východe.
Systém s názvom Aegis Ashore je umiestnený v obci Redzikowo na severe Poľska a je schopný zachytávať balistické rakety krátkeho až stredného doletu, píše Reuters.
Medzi ďalšie kľúčové prvky štítu patrí podľa Reuters druhé stanovište Aegis Ashore v Rumunsku spolu s torpédoborcami amerického námorníctva umiestnenými v prístave Rota v Španielsku a radarom včasného varovania umiestneným v tureckom meste Kurecik.
Systém je podľa Aliancie čisto obranný. Na dvoch záchytných základniach v Poľsku a Rumunsku, kde je základňa funkčná od roku 2016, je umiestnených približne 200 príslušníkov vojenského personálu.
Spojené štáty budú v Nemecku od roku 2026 umiestňovať na istý čas strely s dlhým doletom a hypersonické rakety. Obe krajiny to v stredu uviedli vo vyhlásení vydanom popri summite NATO vo Washingtone. Dočasné rozmiestňovanie nových zbraní má posilniť ochranu európskych členov Severoatlantickej aliancie.
Medzi zbraňami, ktoré chcú USA „epizodicky rozmiestňovať“ v Nemecku, vyhlásenie spomína strely s plochou dráhou letu Tomahawk a protilietadlové strely s dlhým doletom SM-6. V Nemecku by sa mali objaviť aj hypersonické rakety, ktoré budú mať dlhší dolet, ako iné strely rozmiestnené v Európe, objavilo sa vo vyhlásení. Hypersonické rakety však americká armáda bude v širšej miere do svojej výzbroje len zavádzať.
Nové zbrane majú demonštrovať záväzok USA chrániť európskych členov Severoatlantickej aliancie a posilniť odstrašenie. Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 Spojené štáty posilnili svoju vojenskú prítomnosť v Nemecku aj v ďalších európskych štátoch, uvádza agentúra DPA. To by sa však mohlo zmeniť, ak by v novembri vyhral v amerických prezidentských voľbách Donald Trump, ktorý sa vyjadroval za zníženie americkej vojenskej prítomnosti v Európe.