Všetci čakajú na november
Najlepšie to asi vystihol samotný Zelenskyj. "Američania čakajú na november. A Európa, Blízky východ, indopacifický región – celý svet sa pozerá na november. Putin tiež čaká na november, ale zabíja a ničí, aby sa pripravil, aby bol pripravený na všetko, čo môže november priniesť,“ vyhlásila ukrajinská hlava štátu v príhovore v Reaganovom inštitúte vo Washingtone.
Bol to jasný odkaz na 5. november, keď sa v USA konajú prezidentské voľby. Demokratická strana aspoň do istej miery zvažuje, či má do súboja o Biely dom naozaj vyslať 81-ročného Bidena. Túto diskusiu naštartoval jeho zlý výkon v televíznej debate 27. júna proti Trumpovi. V nej 78-ročný republikánsky kandidát síce konštantne klamal a zavádzal, no pred kamerami vyzeral energickejšie ako súčasný vládca Oválnej pracovne.
Toto len zvýraznilo neistotu mnohých európskych členov NATO, čo môžu očakávať od výsledku volieb. Celý Washington sa pozeral na to, ako a či Biden zvládne úlohu hostiteľa summitu alebo či sa niekde preriekne a potkne. A na druhej strane všetci sledovali vyjadrenia Trumpa. Republikán za menej ako 24 hodín dokázal vyhlásiť, že keď ho v roku 2016 zvolili za prezidenta, ani nevedel, čo je to NATO. Ale zároveň na svoju sociálnu sieť Truth Social napísal, že bez neho by už aliancia pravdepodobne neexistovala.
Biden sa na summite nakoniec nepríjemné preriekol. Zelenského uviedol ako Vladimira Putina. Hneď si však svoju chyba uvedomil. „Som taký zameraná na porážku Putina,“ vyhlásil.
K neistote ešte prispel maďarský premiér Viktor Orbán. Na summite NATO síce podporil spoločnú deklaráciu, ale jeho diplomatické cesty málokoho zo spojencov nadchli. Orbán pred schôdzkou vo Washingtone navštívil Kyjev, Moskvu a Peking a po stretnutí lídrov aliancie sa mal vybrať za Trumpom.
"Neobávam sa však, že by to viedlo k nejakému deleniu NATO, pretože Viktor je tu v jednoznačnej menšine, ale absolútne nesúhlasím s jeho prístupom. Nevidím dôvod na rozprávanie sa s autoritatívnymi režimami, ktoré porušujú medzinárodné právo. Rusko vedie imperiálnu vojnu a Viktor Orbán nemá žiadny mandát ani od NATO ani od EÚ, aby viedol nejaké rokovanie. Môže to robiť za seba, ale jednoznačne s tým nesúhlasím,“ reagoval vo Washingtone na Orbánové aktivity fínsky prezident Alexander Stubb.
Hlava štátu sa vyjadrila aj k diskusii, nakoľko Biden zvláda povinnosti v úrade. "Za posledných 48 hodín som s ním hovoril pri viacerých príležitostiach. Nemám absolútne žiadne obavy, čo sa týka kapacity súčasného prezidenta USA, aby bol lídrom svojej krajiny a aby viedol náš boj za Ukrajinu a NATO,“ vyhlásil vo štvrtok Stubb.
Čítajte viac Rusko je hrozba všade. Čo má na odstrašenie Moskvy NATO?
"Debaty o amerických voľbách ma vôbec neprekvapujú. Od marca som prednášal v štyroch krajinách v Európe a počul som veľa konverzácií o obavách z toho, čo bude výsledok súboja o Biely dom znamenať pre alianciu. Debatovalo sa o tom, či USA zostanú spoľahlivým spojencom. Väčšina obáv sa vtedy sústredila na možnosť zvolenia Trumpa. Teraz sa k tomu pridala diskusia, či Biden vôbec môže pokračovať. Niektorí spojenci sa pýtajú, či USA ešte niekedy opäť môžu byť lídrom NATO,“ uviedol pre Pravdu Mark Rozell, expert na americkú domácu a zahraničnú politiku na Univerzite Georga Masona vo Virgínii.
"Je normálne, že sa objavujú obavy z toho, kto v budúcnosti povedie Spojené štáty,“ povedala pre Pravdu aj Suzanne Loftusová z Wilsonovho centra. „Aliancia by však tento strach mala využiť na to, aby viac investovala do obrany európskych národov. Je to jediný istý spôsob, ako zabezpečiť dlhodobú stabilitu a efektívnosť NATO. Je jedno, kto vyhrá novembrové voľby v USA. Európa musí posilniť vlastnú obranu,“ zdôraznila odborníčka na medzinárodné vzťahy.
Čítajte viac Americký diplomat pre Pravdu: Naším cieľom je, aby Ukrajina vojnu vyhrala
Hlasovanie o NATO?
Mnohí experti a politici sú presvedčení, že prípadne znovuzvolenie Trumpa by viedlo minimálne k oslabeniu väzieb USA na NATO. Loftusová to však nepredpokladá. "Je nepravdepodobné, že by americký zahraničnopolitický establišment v blízkej budúcnosti prijal nejaké zásadné rozhodnutie o úlohe krajiny v aliancii. NATO by sa namiesto toho malo zamerať na scenár, ako môže strategicky nastaviť svoju dlhodobú bezpečnosť v súvislosti s narastajúcimi globálnymi problémami. Musí to začať budovaním silnej úlohy Európy v aliancii a zabezpečením pokračujúcej podpory obrany Ukrajiny,“ myslí si Loftusová.
Odborník na globálnu bezpečnosť Garret Martin z Americkej univerzity vo Washingtone však pripomína, že 5. novembra sa môže hrať aj o budúcnosť NATO.
"Summit sa konal pomerne krátko pred prezidentskými voľbami v USA. Dokonca aj v normálnych časoch by to znamenala, že by sa NATO dostalo o niečo menej pozornosti. Koniec koncov sú USA takým dôležitým hráčom na svetovej scéne a v aliancii, že dlhotrvajúca volebná kampaň nakoniec zatieni mnohé dôležité témy. Tento rok však ani zďaleka nie je obyčajný. Ako povedal môj kolega Jim Goldgeier, fakticky sa vo voľbách v roku 2024 hlasuje aj o NATO, keď zoberieme do úvahy veľké rozdiely medzi Trumpom a Bidenom, pokiaľ ide o ich prístup k aliancii. Je však škoda, že skutočným výsledkom, ktoré vyplynuli zo summitu, sa nedostane takej pozornosti, akú by si zaslúžili. Vzhľadom na komplikovanú medzinárodnú situáciu, ktorej čelíme, je zjednotené a akcieschopné NATO dôležitejšie ako kedykoľvek predtým,“ zdôraznil Garret pre Pravdu.
Podľa najnovšieho prieskumu denníka Washington Post, televízie ABC a spoločnosti Ipsos si 56 percent demokratov myslí, že Biden by mal z boja o Biely dom odstúpiť. Opak tvrdí 42 percent opýtaných. Biden však má medzi voličmi rovnakú podporu ako Trump. Oboch politikov by volilo 46 percent ľudí.