870. deň: Pavel: V najbližšej dobe nemožno vo vojne na Ukrajine čakať významný posun

Čítajte viac 869. deň: Zelenskyj žiada zrušiť obmedzenia útokov na Rusko. Viem, kedy sa skončí vojna, tvrdí ruský generál

23:20 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v piatok poprelo tvrdenia hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, že Kyjev plánuje zinscenovať útoky na vlastné priehrady s cieľom obviniť z útoku Rusko. Vyhlásenie zároveň označilo za novú zastrašovaciu taktiku.

„Skutočným cieľom takýchto vyhlásení Moskvy je zastrašiť ukrajinskú spoločnosť a zavádzať medzinárodné spoločenstvo a médiá,“ uvádza vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo.

„Ukrajina nemôže mať žiadny reálny zámer alebo motív na zničenie vlastnej infraštruktúry alebo ohrozenie vlastného obyvateľstva. Pokiaľ ide o zvaľovanie viny na Rusko, ruský režim si to zariaďuje sám svojimi vlastnými vojnovými zločinmi,“ dodalo ministerstvo.

Ruská tlačová agentúra TASS v piatok informovala o vyhláseniach Zacharovovej, ktorá povedala, že Ukrajina plánuje zničiť dve priehrady v rámci „ďalšej cynickej provokácie proti Rusku“.

Zacharovová, ktorá podľa Reuters pre svoje tvrdenia nepredložila žiadne dôkazy, uviedla, že Ukrajina pripravuje zničenie kyjevskej vodnej priehrady na rieke Dneper pri hlavnom meste a vodnej nádrže Kaniv po prúde rieky.

Minulý rok v júni bola zničená Kachovská priehrada, pričom došlo k zaplaveniu rozsiahlej oblasti na juhu Ukrajiny. Priehrada bola v tom čase pod kontrolou ruských síl a Ukrajina ich obvinila z toho, že priehradu vyhodili do vzduchu. Rusko toto obvinenie poprelo a uviedlo, že je za to zodpovedná Ukrajina.

22:50 Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok opäť odmietol obavy, že plánované rozmiestnenie amerických rakiet dlhého doletu v Nemecku by mohlo viesť k zvýšeniu napätia s Ruskom. Zbrane majú podľa neho slúžiť ako odstrašujúci prostriedok.

„Vždy nám ide o to, aby sme zabránili vojne,“ povedal nemecký kancelár po stretnutí s japonským premiérom Fumiom Kišidom v Berlíne.

Nemecko a Spojené štáty v stredu pred začiatkom summitu lídrov členských štátov NATO oznámili dohodu o umiestnení amerických riadených striel typu Tomahawk a ďalších zbraní dlhého dosahu na území Nemecka od roku 2026. DPA uviedla, že pôjde prvý prípad umiestnenia takýchto zbraní v Nemecku od konca studenej vojny.

V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané hypersonické zbrane.

Scholz v piatok opäť prisľúbil, že Nemecko bude kontrolovať svoje dodávky zbraní na Ukrajinu tak, aby neviedli k priamej konfrontácii s Ruskom. Prijímané rozhodnutia majú podľa neho zabezpečiť bezpečnosť Nemecka a Aliancie.

V reakcii na dohodu USA a Nemecka námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vo štvrtok uviedol, že Rusko vypracuje vojenskú odpoveď na „novú hrozbu“. Riabkov zároveň vyhlásil, že umiestnenie amerických rakiet v Nemecku je zamerané predovšetkým na narušenie bezpečnosti Ruska. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že jeho krajina a NATO smerujú k obnoveniu studenej vojny.

22:00 Podľa českého prezidenta Petra Pavla nemožno v najbližšej dobe očakávať vo vojne na Ukrajine významný prielom na frontovej línii. Ak Ukrajina odolá ruskému tlaku, k určitému posunu by podľa neho mohlo dôjsť na prelome rokov. Povedal to v piatok v rozhovore na pôde amerického think tanku Atlantic Council. Uviedol tiež, že v rámci českej iniciatívy by malo na Ukrajinu doraziť v júli aj v auguste asi 50.000 kusov delostreleckej munície, informuje spravodajkyňa TASR.

Podľa Pavla je potrebné uvedomiť si, že Rusko má oveľa väčšie zdroje vo všetkých oblastiach než Ukrajina. „V blízkej budúcnosti nemôžeme na fronte čakať nejaký významný posun. Tiež by sme mali čo najskôr presvedčiť Rusko, že na bojisku nemôže dosiahnuť žiaden významný úspech, a to by ho priviedlo za rokovací stôl,“ povedal Pavel s tým, že Západ by preto mal Kyjevu poskytovať všetko potrebné vybavenie.

„Ak Ukrajina ustojí tlak Ruska a Rusko nezaznamená žiaden úspech – a tiež s ohľadom na výsledok amerických volieb –, budeme čakať nejaké momenty koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka. Medzitým by sme mali presvedčiť Čínu, že nie je v jej záujme byť tak blízkym spojencom Ruska,“ dodal český prezident.

Keď sa začnú mierové rokovania, Západ by podľa neho nemal nikdy uznať okupované územia ako ruské, ale mal by ich radšej označiť za dočasne okupované. V súčasnej chvíli nie je realistická možnosť získať ich späť, vysvetlil.

Pavel tiež v rozhovore uviedol, že Česko by v rámci muničnej iniciatívy, z ktorej už Kyjevu v júni doručilo prvú dodávku, malo v júli aj auguste dodať po 50.000 kusov. „Od septembra do konca roka doručíme každý mesiac medzi 80.000 a 100.000 kusmi. Plne to pokryje ukrajinskú potrebu a vytvorí aj nejakú zásobu,“ povedal český prezident s tým, že spojenci by chceli iniciatívu rozšíriť aj na ďalšiu výzbroj.

Čo sa týka výsledkov summitu NATO, bol podľa jeho slov prekvapený odpoveďou väčšiny krajín zaväzujúcich sa k pomoci Kyjevu. A hoci Ukrajina nedostala oficiálnu pozvánku do Aliancie, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa Pavla dostal to, čo chcel – teda konkrétnu podporu na bojisku a tiež mnoho dohôd, ktoré mu poskytnú určitú predvídateľnosť v prípade potenciálnych kríz.

21:45 Ukrajina nechce podnikať na ruskom území symbolické, demonštratívne útoky, ale systematicky ničiť letecké základne, kde je umiestnené strategické letectvo, ktoré vykonáva úmyselné masívne útoky na civilné obyvateľstvo a civilné objekty. Na platforme Telegram to v piatok uviedol Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informovala agentúra DPA.

Kyjev chce tiež zasiahnuť infraštruktúru umožňujúcu Rusku vedenie vojny. Podoľak však zdôraznil, že výber cieľov by nebol v žiadnom prípade bezhlavý.

„Správnou stratégiou je oslabiť Rusko tromi spôsobmi: Zvýšením nákladov na vedenie vojny, zničením logistiky a predĺžením času potrebného na dopravenie zdrojov na bojisko,“ napísal Podoľak.

Ukrajina už dlhší čas žiada svojich západných partnerov, aby jej umožnili útočiť ich zbraňovými systémami na ciele na ruskom území. Tí zatiaľ dali Kyjevu súhlas na nasadenie striel s plochou dráhou letu len na útoky na ciele na okupovaných územiach Ukrajiny vrátane Krymu a v ruských pohraničných oblastiach. Na ciele vo vnútrozemí Ruska používa Kyjev menej účinné drony.

21:30 Najmenej piati ľudia zahynuli a ďalších 17 utrpelo zranenia v piatok pri ruskom útoku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedol tamojší gubernátor Vadym Filaškin.

„Už druhý deň po sebe zažil Myrnohrad útoky. Podľa predbežných informácií došlo dnes v meste k dvom zásahom: v blízkosti administratívnej budovy a v blízkosti zastávky verejnej dopravy,“ napísal Filaškin na sieti Telegram a dodal, že útok si vyžiadal tri obete a desať zranených.

Gubernátor ďalej uviedol, že k útoku došlo aj na podnik v meste Kosťantynivka. Podľa jeho slov zahynuli dvaja civilisti a traja ďalší utrpeli zranenia.

Pri bombovom útoku na mesto Lyman sa zranili štyria ľudia. Poškodené boli domy a autá.

Donecká oblasť, ktorú čiastočne okupujú ruské jednotky, je pravidelne vystavená ruskému ostreľovaniu a leteckým útokom. Moskva popiera, že by sa pri svojej invázii na Ukrajinu zameriavala na civilistov alebo civilnú infraštruktúru, hoci o život prišli tisíce ľudí, píše Reuters.

21:00 Z iniciatívy ruskej strany sa v piatok uskutočnil telefonický rozhovor medzi ruským ministrom obrany Andrejom Belousovom a jeho americkým náprotivkom Lloydom Austinom.

Ministri diskutovali „o predchádzaní bezpečnostným hrozbám a znižovaní rizika možnej eskalácie“, cituje agentúra RIA Novosti z vyhlásenia ruského ministerstva obrany. Ďalšie podrobnosti ruská strana nezverejnila.

Rezorty obrany oboch krajín sú v sporadickom kontakte napriek napätiu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. V zatiaľ poslednom telefonáte z konca júna Moskva kritizovala dodávky amerických zbraní Ukrajine.

Telefonát sa uskutočnil dva dni po tom, ako USA oznámili, že od roku 2026 na účely odstrašenia v Nemecku dočasne umiestnia riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu. Kremeľ varoval, že toto rozhodnutie by mohlo znamenať návrat ku konfrontácii v štýle studenej vojny.

20:05 Poľský premiér Donald Tusk v piatok obvinil bývalého poľského veľvyslanca pri NATO Tomasza Szatkowského z kontaktov s nemenovanými zahraničnými spravodajskými službami a z prijímania neoprávnených finančných výhod. Tusk sa domnieva, že vláda konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) pri jeho menovaní o týchto podozreniach vedela.

„Tomasz Szatkowski je obvinený z nesprávneho zaobchádzania s utajovanými dokumentmi, z kontaktov so zahraničnými špeciálnymi službami a zo získavania neoprávnených finančných výhod,“ povedal Tusk v parlamente s odvolaním sa na vyšetrovanie kontrarozviedky.

Tusk tiež tvrdil, že Szatkowski sa pri príprave dôležitých štátnych dokumentov, ktoré priamo súvisia so štátnou bezpečnosťou, spoliehal na návrhy a rady zahraničných spoločností.

Szatkowského vymenovala za poľského veľvyslanca pri NATO v roku 2019 vtedy vládnuca PiS. Pred dvoma mesiacmi ho odvolal súčasný minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Strana PiS ako aj prezident Andrzej Duda podľa Tuskových slov o obvineniach voči Szatkowskému vedeli ešte pred jeho vymenovaním do NATO a zatajili ich.

19:45 Ruský útok na mesto Toreck v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v piatok úplne zničil hasičské a záchranné stredisko. Oznámila to ukrajinská štátna záchranná služba. „Na mieste, kde stálo hasičské a záchranné stredisko v Torecku, zostali po údere nepriateľa len strašné ruiny," uviedla záchranná služba. Pracovníci hasičského a záchranného strediska však neboli zranení, pretože vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v regióne sa deň predtým presťahovali na iné miesto. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Napriek neustálym ruským útokom a iným ťažkostiam záchranári naďalej monitorujú následky ruských útokov, ošetrujú zranených civilistov a evakuujú obyvateľov Torecka a okolia, dodala záchranná služba.

19:30 Ruský prezident Vladimir Putin v piatok podpísal zákon, ktorý zvyšuje dane z príjmov bohatých ľudí. Ide súčasť úsilia o naplnenie vládnej kasy počas vojny na Ukrajine. Putin zákon podpísal dva dni po tom, ako ho schválili obe komory parlamentu.

Legislatíva, ktorá počíta s progresívnym zdanením príjmov fyzických osôb, je významnou zmenou v porovnaní s rovnou daňou, ktorú v Rusku zaviedli v roku 2001. Všeobecne sa uznávalo, že vtedajší krok zlepšil výber daní.

Podľa nového zákona budú v Rusku príjmy do sumy 2,4 milióna rubľov ročne zdaňovať sadzbou 13 percent. Pri vyšších príjmoch bude sadzba dane rásť a jej najvyššia úroveň, a to 22 percent, sa uplatní pri príjmoch nad 50 miliónov rubľov ročne.

Sadzba dane z príjmov právnických osôb v Rusku sa zvýši z 20 na 25 percent.

19:20 V kyjevskej detskej nemocnici Ochmatdyt, ktorú v pondelok zasiahol ruský raketový útok, prebiehajú práce na obnove vnútorných priestorov, prípravy na zasklenie a opravy fasády. Len opätovné technické vybavenie nemocnice bude stáť približne 10 miliónov dolárov, uviedol v piatok ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Niektoré budovy, napríklad toxikologickú jednotku, nie je možné obnoviť. „Sme si dobre vedomí toho, že tento objekt nie je vhodný na rekonštrukciu. V súčasnosti prebieha proces kontroly starej technickej budovy. S najväčšou pravdepodobnosťou ju tiež zbúrame,“ povedal Ljaško.

19:09 Nikto nemôže poprieť, že Rusko je v súčasnosti skutočne urgentnou, priamou a najvážnejšou hrozbou v Európe. V rozprave pri príležitosti 25. výročia vstupu Českej republiky do Severoatlantickej aliancie a 75. výročia jej založenia to dnes v Houstone v americkom štáte Texas povedal náčelník českého generálneho štábu Karol Řehka. Pre bezpečnosť a obranu je podľa neho zásadná jednota, summit NATO vo Washingtone ju podľa neho ukázal.

Podpora Ukrajiny napadnutej Ruskom je podľa Řehku zásadná pre obranu celej Európy. Výsledok vojny bude formovať správanie Ruska v Európe. Čo sa týka potenciálnej ruskej agresie voči aliancii, nie sú podľa náčelníka generálneho štábu také náznaky či varovania pre rýchlu budúcnosť, existujú však varovania ohľadom dlhodobej prípravy na potenciálny konflikt s NATO.

18:35 Šesť ukrajinských civilistov v piatok utrpelo zranenia, keď narazili na výbušné zariadenie počas evakuácie v okrese Čuhujiv v Charkovskej oblasti. Troch ľudí zranil výbuch a ďalší traja utrpeli akútnu stresovú reakciu. Ako uviedol web Ukrajinská pravda, informovala o tom na komunikačnej platforme vojenská administratíva oblasti.

Prokuratúra Charkovskej oblasti neskôr uviedla, že výbuch nastal ráno, keď civilisti, ktorí sa evakuovali lesnou cestou, narazili na mínu, ktorú tam zanechali ruské okupačné sily.

18:03 Nemecká vláda v piatok uviedla, že Berlín berie správy o sprisahaní s cieľom zavraždiť šéfa zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall vážne a nenechá sa zastrašiť Ruskom. Údajný chystaný útok na Armina Pappergera bol vraj súčasťou plánov ruskej vlády na zabitie čelných predstaviteľov zbrojárskeho priemyslu po celej Európe, ktorí podporujú vojenské úsilie Ukrajiny, uvádzajú agentúry AP a Reuters, píše TASR.

„Nenecháme sa zastrašiť Ruskom a budeme naďalej robiť všetko pre to, aby sme zabránili ruským hrozbám v Nemecku,“ uviedla nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová.

Otázniky ohľadom Pappergerovej osobnej bezpečnosti sa objavili už pred časom, keď mu niekto podpálil záhradný domček. Bulvárny denník Bild vtedy napísal, že to boli ľavicoví aktivisti.

Denník The Financial Times zverejnil informáciu, podľa ktorej má teraz Papperger podobnú úroveň ochrany ako kancelár Olaf Scholz.

17:27 Fínski zákonodarcovia tesne schválili kontroverzný návrh zákona, ktorý umožní pohraničnej stráži odmietnuť migrantov z tretích krajín prichádzajúcich zo susedného Ruska a zamietnuť ich žiadosti o azyl.

Vládny návrh zákona bol reakciou na „hybridnú vojnu", ktorú podľa Fínska vedie Moskva. Helsinki obviňujú Rusko z toho, že na hranice oboch krajín posiela nelegálnych migrantov. Dočasný zákon, ktorý má platnosť rok, schválilo 167 zákonodarcov, čo je minimum potrebné na jeho schválenie vo fínskom parlamente.

Proti schváleniu návrhu zákona boli ľavicoví poslanci. Odporcovia zákona tvrdia, že je v rozpore s fínskou ústavou, medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv stanovenými Organizáciou Spojených národov, záväzkami EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktoré Fínsko podpísalo.

17:07 Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v piatok prijala rezolúciu, v ktorej odsúdila pondelkový ruský raketový útok na detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Útok na nemocnicu vyvolal medzinárodné odsúdenie a Kyjev požiadal MAAE o zvolanie mimoriadneho zasadnutia. Podľa ukrajinského ministerstva vnútra pri útoku zahynuli dvaja dospelí a ďalších 32 ľudí utrpelo zranenia, pričom osem detí bolo hospitalizovaných.

Nemocnica dostáva od MAAE podporu v rámci technickej spolupráce na liečbu pacientov s rakovinou, a to aj prostredníctvom rádiologického centra, píše AFP.

16:04 Komentáre amerického prezidenta Joea Bidena na adresu ruského vodcu Vladimira Putina sú podľa Kremľa neprijateľné. Ako referuje web news.sky.com, šéf Bieleho domu označil Putina za „vražedného šialenca“.

„Naďalej považujeme za absolútne neprijateľné a neprípustné správanie hlavy štátu, keď má takéto neúctivé poznámky o iných hlavách štátov,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

15:55 Fínski zákonodarcovia dnes tesne schválili zákon, ktorý umožní za niektorých podmienok odmietať žiadosti o azyl. Zákon navrhla vláda kvôli obavám z migračnej vlny z Ruska, ktorá je podľa fínskej vlády koordinovaná Moskvou. Informovala o tom dnes agentúra AP.

Zákon pohraničníkom umožní vracať žiadateľov o azyl pokúšajúcich sa vstúpiť do krajiny z Ruska, s výnimkou detí a hendikepovaných. Fínsko spoločnú hranicu vlani oficiálne uzavrelo po tom, ako tadiaľto do severskej krajiny smerovalo čoraz viac migrantov z krajín ako Sýria a Somálsko. Migrácia zosilnela po tom, ako Fínsko vstúpilo do NATO v reakcii na ruskú vojnu na Ukrajine. Kremeľ odmieta, že by migráciu používal ako zbraň, a viní Západ z očierňujúcej kampane.

Tento rok, keď sú pozemné hraničné priechody z Ruska do Fínska uzavreté, prišlo do severskej krajiny cez túto hranicu len niekoľko desiatok migrantov, zatiaľ čo vlani ich bolo 1300 bez riadnych dokladov a víz, vyplýva z údajov fínskej pohraničnej stráže.

Dočasný zákon s platnosťou na jeden rok schválilo 167 zákonodarcov, proti boli traja a jeden sa zdržal hlasovania.

„Je to silný odkaz Rusku, silný odkaz našim spojencom, že Fínsko sa stará o svoju vlastnú bezpečnosť, my sa staráme o bezpečnosť hraníc EÚ,“ povedal Orpo na tlačovej konferencii po hlasovaní. Vyzval tiež migrantov, ktorí zvažujú cestu do Európy cez Rusko, aby sa na ňu nevydávali.

Čítajte aj Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy

15:25 Povolenie pre Ukrajinu zasiahnuť ruské územie stíhačkami F-16, ktoré jej dodáva Dánsko, bude „závisieť od okolností“. Uviedla to v piatok dánska premiérka Mette Frederiksenová pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Kodaň už skôr konštatovala, že stíhačky F-16, ktoré dodá, by Kyjev mohol použiť na ciele v Rusku „v rámci pravidiel vojny“. Na otázku reportéra Slobodnej Európy vo Washingtone Frederiksenová odpovedala, že „nemôžete položiť túto otázku a očakávať jednoduché odpovede, pretože všetko závisí od okolností.“ Dodala, že to „musí byť v súlade s medzinárodným právom.“ „Ale, áno, je možné zasahovať aj ciele mimo Ukrajiny," povedala dánska premiérka.

14:17 Rusko chce vojnu a boje na Ukrajine sa neskončia ani podpísaním prípadnej mierovej dohody. Ako referuje web news.sky.com, takýto postoj Moskvy načrtol niekdajší ruský prezident Dmitrij Medvedev. Pripustil, že Rusko bude pokračovať vo svojej vojenskej operácii s cieľom „rozdrviť“ Ukrajinu, aj keby Kyjev akceptoval podmienky takzvanej mierovej dohody navrhované Kremľom.

Medvedev tvrdí, že Rusko „zarazí dlhý oceľový klinec do rakvy" Ukrajiny v prípade, že sa Ukrajina vzdá veľkej časti svojho územia na východe. „Čo ak prijmú (dohodu)? Toto nebude koniec ruskej vojenskej operácie. Aj po podpísaní papierov a akceptovaní porážky sa zvyšná časť radikálov po preskupení síl skôr či neskôr vráti k moci, inšpirovaná západnými nepriateľmi Ruska. A potom príde čas konečne rozdrviť plaza. Zatĺcť dlhý oceľový klinec do rakvy tohto kvázi štátu. Zničiť zvyšky jeho krvavého dedičstva a vrátiť zvyšok krajiny do lona Ruska,“ napísal Medvedev na Telegrame.

Ruský vodca Vladimir Putin navrhol, aby sa Ukrajina vzdala štyroch nelegálne anektovaných regiónov a vzdala sa svojich ambícií na vstup do NATO výmenou za prímerie. Tento návrh Ukrajina a jej spojenci označili za absurdný. Ruská propaganda sa často snaží vykresliť súčasný ukrajinský štát ako sympatizujúci s nacistami, aby ospravedlnila totálnu inváziu Moskvy.

Čítajte aj Medvedev hrozí genocídou. "Existencia Ukrajiny je pre Ukrajincov smrteľne nebezpečná," odkazuje

14:01 Neznámi vandali poliali červenou farbou vchod do areálu českého veľvyslanectva v Moskve, informovala dnes ruská tlačová agentúra TASS. Poškodená bola kovová bránka a plot na mieste, kde je inštalovaná tabuľka s označením ambasády a nad ktorým vlajú česká a úniová vlajka. Väčšinu farby sa už podarilo zmyť a chod ambasády incident nenarušil, píše TASS. Hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake dnešný incident potvrdil, maskovaní páchatelia podľa neho boli zadržaní.

„Česko je známe svojím ostro protiruským postojom a patrí k tým západným krajinám, ktoré najaktívnejšie prispievajú k militarizácii Ukrajiny,“ napísala ruská agentúra.

Drake ČTK napísal, že informáciu o incidente môže potvrdiť. „O 05: 30 ráno došlo k potriesneniu plota pri vchode do českej ambasády červenou farbou. Maskovaní páchatelia boli zadržaní,“ uviedol.

Incident môže byť reakciou na sériu akcií pred ruským veľvyslanectvom v českej metropole, pri ktorých demonštranti tento týždeň protestovali proti rozsiahlemu ruskému útoku na Ukrajinu; prišlo pri ňom o život viac ako 40 osôb a bola zasiahnutá okrem iného detská nemocnica v Kyjeve. V pondelok demonštranti plot pri ruskom diplomatickom areáli v Prahe poliali údajne kečupom.

13:54 Súd v Ruskom okupovanej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny odsúdil zamestnanca Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na 14 rokov väzenia za špionáž pre bližšie nešpecifikované zahraničné agentúry. Oznámila to v piatok ruská generálna prokuratúra, píše TASR s odvolaním na správu agentúry Reuters.

Generálna prokuratúra v stanovisku zverejnenom na platforme Telegram uviedla, že zamestnanec OBSE Vadym Golda v roku 2021 zhromažďoval informácie o priemyselných objektoch v Doneckej oblasti, ktoré boli neskôr použité na riadenie raketových útokov v regióne.

OBSE na sociálnej sieti X informovala, že rozsudok „jednoznačne odsudzuje“, a vyzvala na prepustenie Goldu a ďalších dvoch bývalých zamestnancov OBSE, Maxima Petrova and Dmytra Šabanova, ktorých Rusko v roku 2022 uväznilo za vlastizradu.

13:10 Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin vyzval Medzinárodný trestný súd (ICC) na vyšetrovanie Ruska v súvislosti s raketovým útokom na detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry Reuters.

„V záujme medzinárodnej spravodlivosti stoja prípady ako úmyselný útok na najväčšiu detskú nemocnicu v Kyjeve za to, aby boli postúpené ICC,“ uviedol Kostin vo štvrtok večer pre Reuters vo rozhovore v Haagu, kde tento medzinárodný súd sídli.

Ak by sa ICC chopilo vyšetrovania útoku na nemocnicu, mohlo by to pomôcť identifikovať model útokov, ktorý ukazuje, že Rusko pácha na Ukrajine zločiny proti ľudskosti, uviedol Kostin.

Zároveň poukázal na to, že ukrajinské úrady, ktoré pondelkové útoky vyšetrujú, môžu vzniesť len obvinenia z vojnových zločinov a nie aj vážnejšie obvinenia zo zločinov proti ľudskosti, lebo tie nie sú v ukrajinskom trestnom zákone. „Je dôležité ukázať, že samotné Rusko je v súčasnosti zločinecký štát,“ povedal Kostin.

Monitorovacia misia OSN uviedla, že nemocnicu v Kyjeve v pondelok pravdepodobne priamo zasiahla ruská raketa. Ukrajinská bezpečnostná služba tvrdí, že má dôkaz o zásahu ruskou raketou CH-101.

Kyjev bol v pondelok vystavený jednému z najrozsiahlejších vzdušných útokov od začiatku vojny. Pondelkové ruské raketové útoky si po celej Ukrajine vyžiadali vyše 40 obetí na životoch.

12:57 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes odmietol obvinenia, že Rusko plánovalo vraždu riaditeľa nemeckého zbrojného koncernu Rheinmetall, ktorý dodáva zbrane Ukrajine. Peskov podľa ruskej agentúry TASS uviedol, že informácie o plánovanom atentáte pripomínajú falošné správy. Americká stanica CNN vo štvrtok s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedla, že Spojené štáty a Nemecko odhalili plán Ruska na vraždu šéfa Rheinmetallu.

„Je pre nás veľmi ťažké komentovať správy z rôznych médií, ktoré neobsahujú serióznu argumentáciu,“ vyhlásil dnes na tlačovej konferencii Peskov, ktorý podľa TASS upozorňoval na anonymné zdroje médií. „Všetko sa prezentuje v štýle ďalších falošných správ. Takéto správy nemožno brať vážne,“ tvrdil hovorca ruského prezidenta.

Čítajte aj CNN: Rusko plánovalo zavraždiť šéfa nemeckej zbrojovky Rheinmetall

12:49 Austrálska vláda plánuje poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 250 miliónov amerických dolárov. Ide o najväčšiu pomoc Kyjevu zo strany Austrálie od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje televíznu stanicu ABC News.

Balík pomoci Kyjevu ohlásil austrálsky vicepremiér a minister obrany Richard Marles počas záverečného dňa samitu NATO vo Washingtone. Balík obsahuje riadené strely a rakety protivzdušnej obrany, protitankové zbrane a muníciu. „Toto nebude posledný balík, ktorý ohlasujeme. Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné," vyhlásil šéf austrálskeho rezortu obrany.

10:52 Maďarsko obvinilo na konci summitu NATO vo Washingtone svojich partnerov zo Severoatlantickej aliancie z dvojakých štandardov a z toho, že sa nezvládla vysporiadať s vojnou na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry DPA.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským uviedol, že Maďarsko bude ďalej obhajovať dialóg a diplomatické kanály v súvislosti s riešením konfliktu na Ukrajine, uviedol Szijjártóov hovorca. Šéf maďarskej diplomacie vyhlásil, že súčasná stratégia prezentovaná počas dva a pol roka trvania konfliktu je úplným zlyhaním.

Szijjártó na konci summitu reprezentoval maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý odcestoval na Floridu na stretnutie s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Tieto jeho vyjadrenia podľa agentúry DPA vyvolali na konci summitu NATO vo Washingtone rozruch. Niekoľko účastníkov po summite uviedlo, že Maďarsko bolo počas rokovaní izolované. Niekoľko spojencov tiež podľa DPA vyjadrilo nesúhlas s tvrdeniami Szijjártóa.

Čítajte aj Orbán cestou do Moskvy porušil právne zmluvy EÚ. Bola to politická chyba, reaguje Michel

10:11 Kanada vyčlení 389 miliónov kanadských dolárov na výcvik ukrajinských pilotov stíhacích lietadiel F-16, informovala vo štvrtok kancelária kanadského premiéra Justina Trudeaua. Uviedla tak bližšie údaje o už skôr oznámenom balíku vojenskej pomoci Ukrajine.

Peniaze podľa premiérovej kancelárie pomôžu s výcvikom pilotov ukrajinskej armády a tiež vojakom poskytnú vybavenie na zabezpečenie bezpečnej prevádzky stíhačiek.

„Kanadský rezort obrany uvoľní 389 miliónov kanadských dolárov na finančné pokrytie vojenského vybavenia a asistenciu pri tréningu ukrajinských vojakov. Do fondu NATO na povojnovú obnovu Ukrajiny prispejeme viac ako 56 miliónmi kanadských dolárov (necelá miliarda Sk),“ píše sa ďalej v správe.

Čítajte aj Blinken: Stíhačky F-16 sú už na ceste na Ukrajinu

10:02 Slovensko bude aj naďalej cvičiť ukrajinských vojakov, opravovať techniku a koordinovať pomoc cez logistické stredisko na území SR. Uviedol to prezident Peter Pellegrini, ktorý vystúpil s prejavom na rokovaní rady NATO k Ukrajine. Pellegrini súčasne potvrdil, že Slovensko bude naďalej poskytovať podiel finančnej a praktickej pomoci v rámci podpory z NATO tak, ako doteraz. Informovala o tom Kancelária prezidenta SR.

"Podpora NATO pre Ukrajinu narastá, avšak zároveň rastie aj úloha, pred ktorou stojíme. Vzhľadom na rozsah škôd na ukrajinskom území a zimou, ktorá nás čaká, je potrebná ďalšia pomoc, či už je to humanitárna, rekonštrukčná alebo ide o zaistenie energetickej bezpečnosti. Som preto rád, že spoločný plán, ktorý bol odsúhlasený v Bratislave a Kyjeve ešte v apríli predpokladá realizáciu dôležitých projektov v týchto oblastiach,“ konštatoval Pellegrini. Dodal, že v krátkodobom horizonte sa vie vytvoriť súbor opatrení zahŕňajúci nevyhnutnú podporu pre nesmrtiacu vojenskú techniku a humanitárnu pomoc, vrátane odmínovacieho vybavenia a detekčných systémov, ktoré by na Ukrajinu mali doraziť už čoskoro.

Čítajte aj Pellegrini vystúpil s prejavom na rokovaní rady NATO k Ukrajine

Pellegrini ďalej ubezpečil, že slovenský vojenský priemysel bude naďalej poskytovať podporu na komerčnej úrovni. „Naša spolupráca s Českou republikou je v ich iniciatíve o dodávkach munície na Ukrajinu kľúčová. Všetci zdieľame ten istý cieľ, ukončiť túto vojnu, ktorá spôsobuje obrovské utrpenie, a to čo najskôr," vyhlásil prezident a zdôraznil, že Slovensko podporuje mier, ktorý bude spravodlivý a bude v súlade s územnou celistvosťou Ukrajiny. „Snahy Ruska o anexiu ukrajinského územia, vrátane Krymu, sú úplne neprijateľné," uzavrel Pellegrini.

9:00 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) vo štvrtok prijalo rezolúciu vyžadujúcu, aby Rusko urýchlene stiahlo svoje vojenské jednotky a personál z najväčšej európskej jadrovej elektrárne v Záporoží a okamžite vrátilo zariadenie Ukrajine. Rezolúcia opätovne potvrdzuje požiadavky zhromaždenia na okamžité zastavenie ruskej agresie voči Ukrajine a stiahnutie všetkých vojsk.

Valné zhromaždenie opäť potvrdilo svoje záväzky voči „suverenite, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti“ Ukrajiny. Rezolúcia bola schválená pomerom hlasov 99:9, pričom 60 krajín sa zdržalo hlasovania a 25 krajín nehlasovalo. Proti rezolúcii hlasovali Rusko, Bielorusko, Kuba, Eritrea, Mali, Nikaragua, Sýria, Burundi a Severná Kórea. Medzi krajinami, ktoré sa zdržali, sú Čína, India, Juhoafrická republika a mnohé krajiny Blízkeho východu.

Rezolúcia vyjadruje „vážne obavy o bezpečnostnú situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni“ a zdôrazňuje, že návrat elektrárne pod plnú kontrolu Ukrajiny zabezpečí jej bezpečnosť a umožní Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) „vykonávať bezpečné a efektívne kontroly.“

Čítajte aj V štúdii o prípadnej jadrovej nehode na Ukrajine sa zmieňuje aj Slovensko

8:56 Úrady v autonómnom Tatársku v Rusku nanovo ponúkajú odmenu 100-tisíc rubľov (1047 eur) za pomoc pri zverbovaní nového vojaka do vojny proti Ukrajine, uviedol server Meduza s odvolaním sa na oznámenie na osobitnom webe, vytvorenom pre verbovanie obyvateľov regiónu do vojny proti Ukrajine.

Z oznámenia vyplýva, že nárok na odmenu môžu mať vojakovi priatelia a príbuzní, ale aj pracovníci vojenských správ a úradov, ako aj „ľubovoľné osoby, ktoré získali kandidáta“. Nárok naopak nemôžu vzniesť odsúdení a vyšetrovaní ľudia, ako aj tí, ktorí sami odišli slúžiť do dobrovoľníckych jednotiek.

Úrady najskôr ponúkali 50-tisíc rubľov (523 eur), ale o pár dní neskôr odmenu zdvojnásobili. O ponuke informujú aj štátne médiá, miestne portály a weby regionálnych novín a úradov.

Na začiatku tohto mesiaca úrady v Tatársku zvýšili jednorazovú odmenu, ktorú vyplácajú ľuďom, ktorí podpíšu kontrakt s ministerstvom obrany, a to hneď o pol milióna rubľov. Novo teda vyplácajú 1,05 milióna rubľov za podpísanie kontraktu, ktorý znamená vyslanie do vojny. Spolu s ďalšími sľúbenými odmenami si tak regrút z Tatárska jednorazovo privyrobí až milión rubľov (približne 10 400 eur), čo predstavuje jednu z najvyšších jednorazových odmien pre nových vojakov v Rusku, dodala Meduza.

Čítajte aj Choďte na front vy, odkázali Putinovi matky a manželky mobilizovaných

8:29 Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že v noci na piatok zostrelili päť riadených striel s plochou dráhou letu Ch-101 a 11 z 19 dronov, ktorými útočilo Rusko. Informuje o tom TASR na základe správu agentúry Reuters.

Hlavným cieľom ruského útoku bolo mesto Starokosťantyniv v Chmeľnyckej oblasti, v ktorom sa nachádza dôležitá letecká základňa, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Dodali, že ide o častý terč ruských útokov.

Ukrajinská armáda zostrelila 11 bezpilotných lietadiel nad šiestimi ukrajinskými regiónmi. Informácie o ďalších ôsmich vypustených dronoch nemala k dispozícii.

„Je pravdepodobné, že nepriateľ používa napodobeniny útočných dronov na preťaženie protivzdušnej obrany. Neboli k dispozícii žiadne informácie o obetiach alebo škodách,“ informovali ukrajinské vzdušné sily.

8:27 Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa podľa Kyjeva počas uplynulých 24 hodín zvýšil o 1 030. Od začiatku vojny tak Rusko prišlo o 556 650 ľudí. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, na ktorý sa odvoláva portál Ukrajinská pravda.

Rusko v priebehu uplynulého dňa stratilo aj o deväť tankov, 23 obrnených bojových vozidiel pechoty, 48 delostreleckých systémov, dva systémy protivzdušnej obrany, 26 operačno-taktických bezpilotných lietadiel, päť striel s plochou dráhou letu, 84 vozidiel a cisterien a osem kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú už 8 191 tankov, 15 755 obrnených bojových vozidiel pechoty, 15 158 delostre­leckých systémov, 888 systémov protivzdušnej obrany, 12 035 operačno-taktických bezpilotných lietadiel, 2 397 striel s plochou dráhou letu, 20 409 vozidiel a cisterien a 2 543 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

8:15 Útočí Rusko úmyselne na civilné ciele? Pácha Moskva vedome vojnové zločiny? Odborníci, ktorí analyzovali vzdušný útok na detskú nemocnicu v Kyjeve, potvrdili, že nešlo o nešťastnú náhodu ani o zablúdenú strelu. Zdravotnícke zariadenie podľa nich zasiahla ruská raketa, a zrejme zámerne, pretože sledovala stanovený cieľ a počas letu bola pod kontrolou tých, čo ju odpálili.

Čítajte viac Rusi klamú. Na detskú nemocnicu v Kyjeve dopadla ich raketa. A zrejme úmyselne

8:01 Čína je bezpochyby najväčším podporovateľom Ruska, predovšetkým v technológiách, ktoré mu chýbajú. Po summite Severoatlantickej aliancie (NATO) to povedal český prezident Petr Pavel. Ak by Čína tak výrazne nestála za Ruskom, priebeh vojny na Ukrajine by zrejme vyzeral úplne inak, myslí si.

Čítajte viac Český prezident: Ak by Čína nestála za Ruskom, vojna by vyzerala úplne inak

7:49 Na záverečnej tlačovej konferencii po summite NATO vo Washingtone šéf NATO Jens Stoltenberg upozornil aj na to, že spoločné bielorusko-čínske vojenské cvičenia ukazujú, ako sa Čína približuje k NATO v Európe, Arktíde a inde.

„Toto dobre zapadá do trendu, ktorý badáme: užšia koordinácia medzi Čínou a Ruskom, Čínou a Bieloruskom,“ uviedol Stoltenberg.

Šéf aliancie poukázal aj na „nebezpečné správanie“ Pekingu v Juhočínskom mori. Povedal, že Čína tam „ohrozuje svojich susedov a zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť“. Dodal, že Alianciu to „núti užšie spolupracovať s našimi partnermi v ázijsko-tichomorskom regióne“.

Tlačová agentúra AP informovala, že v posledný deň summitu sa Severoatlantická rada na úrovni hláv štátov a vlád stretla s partnermi z ázijsko-pacifického regiónu: Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Kórey a Japonska.

Čína nikdy nebude akceptovať „nepodložené obvinenia“ vznesené proti nej na summite NATO vo Washingtone, povedal minister zahraničných vecí Wang I svojmu holandskému kolegovi Casparovi Veldkampovi v telefonickom rozhovore. Podľa agentúry Reuters o tom v piatok informovalo čínske ministerstvo zahraničných vecí.

Wang I uviedol, že Čína je ochotná udržiavať kontakty s NATO, od ktorej však očakáva, že nebude zasahovať do jej vnútorných záležitostí a spochybňovať jej záujmy.

Povedal, že Čína a krajiny NATO majú odlišné politické systémy a hodnoty, ale to by nemalo byť pre alianciu NATO dôvodom, aby „vyvolávala konfrontáciu s Čínou“.

6:56 Maďarský premiér Viktor Orbán sa vo štvrtok na Floride stretol s Donaldom Trumpom a diskutoval s ním o „možnostiach mieru“, informoval hovorca maďarského premiéra, ktorý sa zasadzuje za prímerie na Ukrajine.

Trump a Orbán sa stretli v Trumpovom sídle Mar-a-Lago na Floride, ktoré sa stalo ďalšou zastávkou mierovej misie maďarského premiéra, uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi. Dodal, že diskusia sa týkala možností, ako dospieť k mieru.

Čítajte viac Orbánova mierová misia 5.0. Stretol sa s Trumpom

6:25 Britský premiér Keir Starmer vo štvrtok vyzval ostatných spojencov z aliancie NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu. Argumentoval, že je to potrebné v záujme ochrany hodnôt aliancie v „novej a nebezpečnej ére“.

Ako v noci na piatok informovala agentúra Reuters, v prejave na svojom prvom medzinárodnom summite, odkedy sa stal predsedom britskej vlády, Starmer zopakoval, že jeho kabinet predloží plán na vyčlenenie 2,5 percenta HDP na obranu.

V príhovore na summite NATO vo Washingtone Starmer uviedol, že dve percentá HDP na obranu v súčasnosti vynakladá 23 z 32 členov aliancie. Upozornil však, že „vzhľadom na vážne hrozby pre našu bezpečnosť musíme ísť ďalej“.

Podľa Starmera „čelíme generačnej hrozbe zo strany Ruska, ktorému pomáha Severná Kórea a Irán“. Dodal, že konflikty zúria na celom Blízkom východe i v severnej Afrike; výzvou je aj Čína, či terorizmus. Upozornil, že medzinárodné inštitúcie, ktoré by mali byť pripravené reagovať, sú podkopávané.

Reuters doplnil, že z analýzy, ktorú v apríli zverejnila predchádzajúca konzervatívna vláda, vyplýva, že výdavky Británie na obranu spĺňajúce kritériá NATO by v rozpočtovom roku 2024/25 mali predstavovať 2,32 percenta HDP.

6:20 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v noci na piatok (SELČ) vo Washingtone vyhlásil, že Viktor Orbán má legitímne právo cestovať do Ruska a Číny ako maďarský premiér, ale nie v mene Európskej únie.

Macron narážal na Orbánovu nedávnu návštevu Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Do ruskej metropoly Orbán cestoval z Kyjeva, kde ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby zvážil prímerie s cieľom urýchliť ukončenie vojny s Ruskom. Po príchode do Moskvy Orbán na sociálnej sieti napísal, že „mierová misia“ pokračuje.

Kyjev Orbánovu návštevu v Rusku kritizoval. „Rozhodnutie o tejto ceste prijala maďarská strana bez akejkoľvek dohody alebo koordinácie s Ukrajinou,“ informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Dodalo, že Kyjev sa naďalej riadi zásadou „žiadne dohody o Ukrajine bez Ukrajiny“ a vyzvalo všetky krajiny, aby ju dodržiavali.

Orbánova cesta do Ruska a Číny vyvolala ostrú kritiku Európskej únie: šéf diplomacie EÚ Josep Borrell už minulý piatok vyhlásil, že návšteva Orbána v Moskve má bilaterálny charakter a maďarský premiér na ňu nedostal žiadny mandát Európskej únie. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v reakcii na Orbánovu návštevu v Kremli uviedla, že ruského prezidenta Putina ústupky nezastavia.