871. deň: Nie je možné nevidieť problémy. Šéf ukrajinskej rozviedky očakáva, že Rusi opäť zaútočia na Ukrajinu zo severu

Čítajte viac 870. deň: Pavel: V najbližšej dobe nemožno vo vojne na Ukrajine čakať významný posun

21:22 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko naznačil zmiernenie napätia na hranici s Ukrajinou. Počas návštevy vojakov v pohraničnej oblasti vyzdvihol podľa štátnych médií stiahnutie ukrajinských jednotiek z regiónu.

„Teraz nemáme s Ukrajincami žiadne komplikácie a dúfam, že ani žiadne nebudú,“ citovala Lukašenka štátna tlačová agentúra BelTA. Bieloruský líder zároveň oznámil stiahnutie jednotiek, ktoré v oblasti hranice s Ukrajinou nasadili v posledných týždňoch.

Minsk nedávno posilnil pohraničné jednotky s odôvodnením, že na ukrajinskej strane hranice sa zhromažďujú vojaci a dochádza tam k provokáciám.

Kyjev uviedol, že ukrajinské jednotky len posilnili svoje obranné pozície popri hranici.

Na začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 Bielorusko umožnilo ruským jednotkám používať svoje územie na tieto operácie, pripomína DPA.

20:05 Päť civilistov zahynulo v sobotu pri ruskom ostreľovaní Charkovskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine. S odvolaním sa na tamojších predstaviteľov o tom informovala agentúra AFP.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že v dedine Budy v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny zasiahla strela miesto, na ktoré dorazili záchranné zložky po predošlom raketovom útoku. O život pri druhom údere prišli policajt a záchranár.

„Nie je to po prvý raz, čo Rusko zaútočilo na pohotovostné služby, keď zachraňovali civilistov,“ uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. „Za každý takýto zločin bude vyvodená zodpovednosť – na súdoch a na bojisku,“ napísal na sociálnych sieťach.

Oblastný gubernátor Oleh Synegubov uviedol, že zranenia utrpelo 22 ľudí vrátane piatich pracovníkov železníc. „Nepriateľ úmyselne udrel dvakrát v priebehu pol hodiny po sebe, keď už na mieste boli všetky príslušné služby,“ dodal.

Gubernátor juhoukrajinskej Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin oznámil, že ruské útoky si vyžiadali troch mŕtvych a piatich zranených. Na sociálnych sieťach spresnil, že troma obeťami sú 72-ročná žena, 50-ročná žena a 41-ročný muž.

19:00 Ruský bojový dron vletel počas útoku na Ukrajinu do bieloruského vzdušného priestoru, vyhlásila v sobotu ukrajinská armáda.

Štyri ruské drony Šáhid iránskej výroby boli v noci na sobotu zostrelené nad Charkovskou a Doneckou oblasťou, vyhlásil Kyjev. „Piaty opustil vzdušný priestor Ukrajiny smerom na Homelskú oblasť v Bielorusku,“ uviedol veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk v sieti Telegram.

Incident potvrdil aj bieloruský investigatívny vojenský blog Hajun, podľa ktorého letel ruský dron ponad Bielorusko tri hodiny, až kým sa nedostal k mestu Vicebsk na severovýchode Bieloruska. Ďalší osud dronu však je nejasný, pretože podľa blogu dron prenasledovala bieloruská stíhačka a helikoptéra.

Podobný incident sa podľa investigatívcov z Hajunu odohral aj vo štvrtok v noci, keď ruský dron Šáhid vletel do bieloruského vzdušného priestoru pred návratom na Ukrajinu neďaleko zakázanej oblasti v okolí jadrovej elektrárne Černobyľ. Ukrajinská armáda túto správu nepotvrdila.

Bielorusko je považované za najbližšieho spojenca Ruska. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko umožnil ruským jednotkám využiť pri útoku na Ukrajinu bieloruské územie, bieloruské jednotky sa však priamo do konfliktu nezapojili.

18:50 Šéf ukrajinského obranného spravodajstva Kyrylo Budanov očakáva, že Rusko sa v najbližších mesiacoch pokúsi zaútočiť na územie Ukrajiny zo severu. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Budanov to uviedol v rozhovore pre ukrajinský spravodajský magazín NV.

„Viete, táto situácia mi príde trošku vtipná. Dva roky, keď všetci kričali, že príde útok zo severu, sme trvali na tom, že sa to nestane. A nič sa nestalo. V momente, keď sme povedali, že príde útok zo severu, všetci sa začali hovoriť, že ‚možno sa tak napokon nestane‘. To bude! Už sa to deje,“ vyhlásil Budanov.

Šéf ukrajinskej rozviedky bližšie nešpecifikoval, či má na mysli front v okolí mesta Sumy alebo pri Černihive. „Ak začnem odpovedať na túto otázku, vyvoláme paniku. Povedzme, že existujú problémy a majú tendenciu sa zhoršovať. Neexistuje žiadna katastrofa, ale nie je možné nevidieť problémy. Niekomu zo západnej tlače som už povedal, že ‚tento rok, žiaľ, nebudem mať veľa dobrých správ‘,“ zakončil Budanov.

16:10 V ukrajinskej Chersonskej oblasti v sobotu ruské ostreľovanie zabilo dvoch ľudí a ďalší dvaja utrpeli zranenia, informovala agentúra AP. Zranený 41-ročný muž a 58-ročná žena boli hospitalizovaní v ťažkom stave.

Osem zranených ľudí si vyžiadalo ukrajinské ostreľovanie ruského pohraničného mesta Šebekino, uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov.

16:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky v sobotu povedal, že to, že ho jeho americký kolega Joe Biden omylom predstavil ako ruského prezidenta Vladimira Putina, bola chyba, na ktorú sa dá zabudnúť vzhľadom na všetku podporu, ktorú Spojené štáty poskytli Ukrajine.

Prezident Biden, ktorý je ostro sledovaný, pokiaľ ide o spôsobilosť vykonávať prezidentskú funkciu, vo štvrtok na slávnostnej ceremónii NATO vo Washingtone omylom predstavil ukrajinského prezidenta Zelenského ako „prezidenta Putina“.

Ako informovala agentúra AFP, Biden najprv vzdal hold prezidentovi Ukrajiny ako odvážnemu a odhodlanému lídrovi, ale predstavil ho slovami: „Dámy a páni, prezident Putin,“ a odstúpil od mikrofónu.

Zrejme si však uvedomil svoju chybu, lebo sa k mikrofónu otočil a povedal: „Porazí prezidenta Putina. Prezident Zelenskyj. Tak veľmi som sústredený na to, aby porazil Putina.“

„Je to chyba. Domnievam sa, že Spojené štáty poskytli Ukrajincom veľkú podporu. Na niektoré chyby môžeme zabudnúť, myslím si to,“ povedal Zelenskyj novinárom v sobotu na letisku v írskom Shannone, kde sa stretne s írskym premiérom Simonom Harrisom.

Čítajte viac Bidenovi sa znovu plietol jazyk. Zelenského nazval Putinom a Trumpa svojím viceprezidentom

13:50 Ukrajinskí vojaci sa snažia prebrať taktickú iniciatívu vedením obmedzených protiútokov v určitých oblastiach frontu a v závislosti od príchodu západnej pomoci by mohli byť postupne schopní uskutočniť početnejšie protiútoky. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Západní a americkí predstavitelia predpovedajú, že ukrajinské sily budú počas nasledujúcich šiestich mesiacov hlavne v defenzíve, pričom rozsiahla protiofenzíva sa očakáva až v roku 2025. Napriek tomu sa ukrajinské jednotky aktívne zapájajú do obmedzených protiútokov v konkrétnych frontových oblastiach. Rozsah a načasovanie ich protiofenzívnych operácií bude výrazne závisieť od príchodu západnej podpory.

ISW ďalej hodnotí, že ruské sily pravdepodobne nedosiahnu na Ukrajine zmysluplný operačný pokrok. Zdá sa, že stratégia ruského vodcu Vladimira Putina sa zameriava skôr na pomalé, stabilné územné zisky než na rýchle, významné manévre.

12:30 Rusko pokračuje vo svojich pokusoch podkopať stabilitu v ukrajinskej spoločnosti prostredníctvom svojej dezinformačnej operácie a snaží sa ohroziť Ukrajincov možnosťou nových útokov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová tvrdila, že Ukrajina sa pripravuje na zničenie priehrad na kyjevskej vodnej elektrárni a vo vodnej nádrži Kaniv, aby z toho následne obvinila Rusko.

„Tieto vyhlásenia sú zamerané na vyvolanie paniky medzi Ukrajincami zo strany Kremľa. Medzitým sa do ukrajinskej spoločnosti vrhajú naratívy o potrebe ‚mieru akýmikoľvek potrebnými prostriedkami‘, t. j. de facto kapitulácie. Rusi dúfajú, že Ukrajincov zaženú strachom a požadujú ústupky voči Rusku,“ uviedlo ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám.

„Napriek tomu, že vyhlásenie Zacharovovej vyzerá ako pokus poskytnúť Rusku alibi pred útokom, Rusko nemá prostriedky a možnosti na zničenie priehrad pri Kyjeve a Kanive. Zničiť tieto zariadenia raketovými útokmi je nemožné a možnosť sabotáže je vylúčená, keďže priehrady sú prísne strážené,“ konštatuje CCD.

12:25 Ruský Federálny protimonopolný úrad plánuje opätovne zaviesť zákaz vývozu benzínu, pričom urobiť by tak mohol od budúceho mesiaca. Opätovný zákaz exportu by mal Rusku pomôcť pokryť potreby domáceho trhu v období žatvy a zabezpečiť cenovú stabilitu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Čítajte viac Rusko potrebuje benzín, doma ho nemajú nazvyš. Zvažujú jeho zákaz vývozu za hranice

10:30 V ruskej Rostovskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou, začal horieť v noci na sobotu v dôsledku dronového útoku sklad ropy. Podľa agentúry TASS o tom informoval gubernátor oblasti Vasilij Golubjev. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruská protivzdušná obrana v noci zlikvidovala štyri ukrajinské drony nad Belgorodskou, Kurskou a Rostovskou oblasťou. Ukrajinské letectvo oznámilo, že v noci na sobotu zostrelilo štyri z piatich útočných dronov typu Šáhed, ktoré na Ukrajinu vyslalo Rusko. Piaty dron preletel nad ukrajinským územím a zamieril do Bieloruska, napísal denník Ukrajinska pravda.

Rostovský gubernátor uviedol, že dronový útok zasiahol okres Cimljansk. „Približne o 04:00 miestneho času došlo po útoku bezpilotného lietadla k požiaru v ropnom sklade v okrese Cimljansk v Rostovskej oblasti,“ napísal na sociálnej sieti Telegram Golubjev. Nálet si podľa predbežných správ nevyžiadal žiadnych mŕtvych ani zranených. Na hasení sa podieľa 49 osôb a 14 kusov techniky, dodal gubernátor.

Ruské ministerstvo obrany na Telegrame oznámilo zničenie dvoch dronov nad Rostovskou oblasťou, jedného nad Belgorodskou oblasťou a ďalšieho nad Kurskou oblasťou.

Naopak ukrajinské vzdušné sily informovali o zostrelení štyroch dronov Šáhed vyslaných z Ruska. Zlikvidované boli nad Doneckou a Charkovskou oblasťou. „Piaty dron opustil vzdušný priestor Ukrajiny a odletel v smere na bieloruskú Gomelskú oblasť,“ dodal veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. V Charkovskej oblasti miestni obyvatelia uviedli, že v noci bolo počuť výbuchy.

10:10 Rýchle začlenenie čínskeho jüanu do ruskej ekonomiky, podnietené konfliktom so Západom v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu, už možno narazilo na svoje hranice, informuje Bloomberg.

Krajiny, ktoré pokračujú v obchodovaní s Ruskom, čelia rastúcemu tlaku USA, najmä prostredníctvom hrozby sekundárnych sankcií. Tie sa ukázali ako efektívna brzda ďalšieho využívania jüanov a vystrašili čínske banky. Podľa Alexa Isakova, ruského experta z Bloomberg Economics, z trhu prichádzajú náznaky o nedostatku jüanov v Rusku, ako aj o averzii medzi čínskymi bankami poskytovať likviditu.

Čítajte viac Český prezident: Ak by Čína nestála za Ruskom, vojna by vyzerala úplne inak

Rozdiel v úrokových sadzbách za jednodňové pôžičky v jüanoch v Rusku a Číne sa dramaticky zväčšil po tom, ako ministerka financií USA Janet Yellenová vlani v decembri povedala, že USA nebudú váhať „prijať rozhodné a chirurgické opatrenia proti finančným inštitúciám, ktoré uľahčujú zásobovanie ruskej vojnovej mašinérie“.

USA schválili tiež v decembri sekundárne sankcie voči zámorským finančným firmám. Čínske štátne banky následne sprísnili podmienky financovania ruských klientov.

Čítajte viac Expert: Mier? Číne by na Ukrajine možno vyhovovalo úplné ruské víťazstvo, ale...

Rusko za dva roky predbehlo Nemecko, Austráliu a Vietnam v objeme obchodu s Čínou, ktorý v roku 2023 vzrástol o viac ako 60 %. Čína profituje z nákupu ruskej ropy a iných komodít so zľavou, zatiaľ čo Rusko získava prístup k širokej škále spotrebných a špičkových produktov.

V dôsledku toho sa Čína stala hlavným obchodným partnerom Ruska. Jüan v súčasnosti predstavuje približne 40 % ruských platieb za vývoz a dovoz a viac ako polovicu obratu na ruskom devízovom trhu. Rozsah „jüanizácie“ Ruska je ešte dramatickejší, ak vezmeme do úvahy, že sa začal takmer od nuly na začiatku roku 2022, predtým, ako Putin nariadil inváziu na Ukrajinu.

Vďaka tomu je Rusko najväčším prispievateľom k úsiliu Pekingu zvýšiť úlohu jüanu v medzinárodných platbách.

Ruský obchod s Čínou je takmer celý v jüanoch a ruský export založený na jüanoch prevyšuje hodnotu jeho exportu do Číny. To naznačuje, že aj iné krajiny platia Rusku v jüanoch, uvádzajú odhady.

Medziročný rast celkového obchodu medzi Čínou a Ruskom sa však v prvých piatich mesiacoch 2024 spomalil len na 3 % v porovnaní so 42,5 % pred rokom, podľa výpočtov na základe colných údajov z Číny.

Bloomberg Economics odhaduje, že prijatie jüanu v Rusku mohlo vyvrcholiť v roku 2023 z dvoch dôvodov. Po prvé, hrozba sekundárnych sankcií je silným odstrašujúcim prostriedkom pre niektoré z najväčších čínskych inštitúcií. Po druhé, používanie jüanov v Rusku je väčšinou poháňané vývozom ruskej ropy, zatiaľ čo iné krajiny sa stále zdráhajú prijať jüany ako platbu za svoj dovoz do Ruska.

9:43 Austrálsky premiér Anthony Albanese v sobotu odmietol kritiku zo strany Ruska v súvislosti so zadržaním manželského páru obvineného zo špionáže pre Rusko a odkázal Kremľu, aby sa „stiahol“.

Rusko obvinilo Austráliu z podnecovania „protiruskej paranoje“ potom, čo austrálska federálna polícia v piatok informovala o zadržaní manželského páru narodeného v Rusku. Štyridsaťročná Kira Korolevová a jej 62-ročný manžel Igor, ktorí sú držiteľmi ruského pasu, sú obvinení z prístupu k materiálom súvisiacim s národnou bezpečnosťou austrálskej armády. V prípade usvedčenia im hrozí až 15 rokov väzenia.

Albanese v sobotu uviedol, že Rusko musí prestať zasahovať do vnútorných záležitostí iných suverénnych krajín. „Rusko môže dostať odkaz, aby sa stiahlo. Rusko sa zapája do špionáže tu a na celom svete,“ povedal austrálsky premiér.

Obvinená žena pracovala ako technička informačných systémov austrálskych obranných síl. Počas dlhodobej dovolenky v roku 2023 absolvovala neohlásenú cestu do Ruska, píše AFP. Žena počas pobytu v Rusku údajne povedala svojmu manželovi, ako sa prihlásiť do jej oficiálneho pracovného účtu v Austrálii. Polícia tvrdí, že jej manžel sa dostával k požadovaným materiálom a následne ich posielal svojej manželke do Ruska.

Žena sa stala austrálskou občiankou v roku 2016 a jej manžel v roku 2020. Manželia sa v piatok samostatne dostavili na magistrátny súd v Brisbane a obaja budú vo väzbe až do ďalšieho pojednávania v septembri.

Austrálsky premiér kritizoval Kremeľ aj za prebiehajúci konflikt na Ukrajine. „Odkaz Rusku znie: čo keby ste odišli z Ukrajiny a zastavili nezákonnú a nemorálnu vojnu, do ktorej ste zapojení,“ povedal.

„(Rusko) Je to krajina, ktorá nerešpektuje medzinárodné právo, a malo by sa na ňu pozerať s opovrhnutím, ktoré k nej mám,“ dodal Albanese.

Austrália dodáva Ukrajine obranné vybavenie, zakázala vývoz hliníkovej rudy do Ruska a uvalila sankcie na viac ako 1000 ruských osôb a subjektov, píše Reuters.

9:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu stretne s írskym premiérom Simonom Harrisom na letisku Shannon v západnej časti Írska. Pôjde o prvé bilaterálne stretnutie predsedu írskej vlády so Zelenským na írskej pôde; bude zamerané na prebiehajúcu vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine.

Očakáva sa, že Harris počas diskusie o budúcnosti konfliktu vyjadrí sústrasť občanom, o ktorých Ukrajina prišla vo vojne – vrátane obetí bombardovania najväčšej ukrajinskej detskej nemocnice začiatkom tohto týždňa. Harris tiež vyjadrí plnú podporu Írska voči snahe Ukrajiny o členstvo v Európskej únii.

Harris, ktorý sa stal premiérom v apríli, ponúkne ďalšiu pomoc tisícom ukrajinských detí, ktoré boli od začiatku vojny násilne premiestnené do Ruska a Bieloruska, a zaradené do ruských vzdelávacích programov.

Írsky premiér potvrdí členstvo Írska v medzinárodnej koalícii za návrat približne 20.000 detí. Obaja lídri sa naposledy stretli v júni na okraj mierového summitu o Ukrajine vo Švajčiarsku.

Zelenskyj sa zastaví na letisku Shannon v grófstve Clare na ceste zo summitu, ktorý sa koná pri príležitosti 75. výročia založenia NATO vo Washingtone.

Írsko poskytlo Ukrajine nesmrtiacu vojenskú pomoc vo výške 250 miliónov eur v rámci európskeho mierového nástroja. Krajina prijala viac ako 108.000 Ukrajincov na základe smernice EÚ o dočasnej ochrane obyvateľov.

Príslušníci írskych obranných síl vycvičili 455 ukrajinských príslušníkov v odmínovaní, starostlivosti o obete a používaní nesmrtiacich odmínovacích systémov.

8:00 Televízia CNN ako prvá informovala, že USA a Nemecko zmarili vraždu šéfa zbrojovky Rheinmetal Armina Pappergera, ktorú údajne chystalo Rusko. Priemyselný konglomerát je dôležitým výrobcom munície a vojenských vozidiel. CNN sa na svoje zdroje uviedla, že to bol jeden zo série ruských plánov zabiť lídrov obranného priemyslu v celej Európe, ktorí podporujú obranu Ukrajiny. Vzhľadom na to, že zbrane Kyjevu dodávajú aj slovenské zbrojovky, Pravda sa vo Washingtone spýtala ministra obrany Roberta Kaliňáka, či vláda nejakým spôsobom posilňuje bezpečnostné opatrenia a či by sa na Slovensku mohlo stať niečo podobné.

Čítajte viac Rusi vraj chceli zabiť šéfa nemeckej zbrojovky. Kaliňák: Náznaky sabotáží riešilo aj Slovensko

7:30 Ukrajina sa pripravuje na príchod stíhačiek F-16, ktoré zúfalo očakáva, aby mohla čeliť ruským ziskom na bojisku, ale snaha o ich vyslanie, poháňaná nedávnym summitom NATO, je brzdená odkladmi, pochybnosťami o náhradných dieloch či jazykovou bariérou medzi ukrajinskými pilotmi a ich zahraničnými trénermi, napísala agentúra Bloomberg. Kyjev v lete konečne dostane stíhačky F-16, ale v oveľa menšom počte, ako dúfal, uvádza agentúra a odvoláva sa na svoje zdroje.

Ďalším problémom, ktorý robí starosti plánovačom, je aj to, že krajina nemá dostatok pristávacích dráh – a tie, ktoré má, sú zraniteľné voči ruským útokom.

Ľudia by nemali očakávať zázraky od nasadenia F-16 proti Rusku, povedal Jim Townsend, vedúci pracovník Centra pre novú americkú bezpečnosť. A pokiaľ ide o zraniteľnosť, „tieto letiská budú pekné, šťavnaté ciele a Rusi už niektoré z nich zasiahli, ako privítanie pre F-16 v reálnom svete“.

Podľa jedného zdroja agentúry Bloomberg môže byť Ukrajina schopná prevádzkovať letku F-16 v rozsahu od 15 do 24 lietadiel, čo je výrazne menej ako 300 stíhačiek, ktoré jej lídri požadovali. Ďalší zdroj povedal, že Ukrajina očakáva šesť kusov F-16 počas tohto leta a až 20 do konca roku 2024.

Problémy sú považované za vážne, niektorí spochybňovali vhodnosť nasadenia lietadiel na Ukrajine a či to nie je nákladný prejav podpory prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. V mesiacoch po začatí výcviku pilotov sa bojisko zmenilo – obe strany sa spoliehajú na nízkonákladové drony a Rusko posilňuje svoju protivzdušnú obranu.

Jeden z vysokých predstaviteľ NATO podľa Bloombergu identifikoval tri hlavné výzvy.

Po prvé, lietadlá musia byť nakonfigurované podľa ich poslania, ako je prieskum alebo boj. Po druhé, Ukrajine chýbajú potrebné dlhé kvalitné dráhy a kryty na ochranu F-16 pred ruskými útokmi. Po tretie, logistika údržby lietadiel je komplikovaná, od potreby náhradných dielov až po požiadavky na údržbu a získanie inžinierov. Ďalší zdroj z NATO uviedol, že Ukrajina sa pokúša urobiť za niekoľko mesiacov, čo zvyčajne trvá tri až štyri roky.

As Ukraine is preparing to receive the F-16 fighter jets it has desperately been awaiting to counter Russia's battle­field gains, the drive to send the jets at this week's NATO summit in Washington is being hampered by delays, doubts about spare parts, and a language barrier between Ukrainian pilots and their foreign trainers.

Bloomberg cited familiar sources divulging that planners are also concerned that the nation does not have enough runways, and those it does have are susceptible to Russian strikes.