„Z Nového ľudového frontu ani v sobotu ráno nevychádza biely dym,“ napísal včera ironicky francúzsky denník Le Monde v narážke na znamenie ohlasujúce zvolenie nového pápeža.
Ako dodal, ľavicová aliancia sa už takmer týždeň zmieta v nekonečných diskusiách o tom, koho prezidentovi Emmanuelovi Macronovi navrhnú na post nového predsedu vlády. K nijakému kompromisu zatiaľ nedospeli.
Ťažké vyjednávanie
Ľudový front má ako víťaz volieb v dolnej komore parlamentu 182 poslancov, centristický blok Spolu (ENS) pod vedením Macronovej strany Obroda (RE) obsadil 168 kresiel a krajne pravicové Národné združenie (RN) s časťou Republikánov 143.
Žiadna z aliancií však v 577-člennom Národnom zhromaždení nemá minimálne 289 miest potrebných pre absolútnu väčšinu, čo znamená, že keby sa aj podarilo zostaviť menšinovú vládu, nemusí v parlamente obstáť pri hlasovaní o dôvere.
Po voľbách sa navyše prejavili zásadné rozdiely vnútri NFP, ktorý vznikol tesne pred voľbami a skladá sa z viacerých nesúrodých subjektov.
Čítajte viac Francúzi rozhodli. Namiesto krajnej pravice zvíťazila ľavica
Najviac kresiel (75) tam získalo krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) na čele so 72-ročným Jeanom-Lucom Mélenchonom, silní sú aj socialisti (65 poslancov), zvyšok tvoria zelení (33 kresiel) a komunistická strana (deväť poslancov).
Ako najväčšia prekážka sa spočiatku zdal byť Mélenchon, ktorý je pre svoje radikálne postoje ako premiér neprijateľný nielen pre macronovcov, ale aj pre partnerov v rámci NFP. Zhodu sa však nepodarilo nájsť, ani keď ustúpil a vzdal sa ambície zostavovať vládu.
Podľa denníka Le Monde potom rokovania uviazli na mŕtvom bode, najmä pre nezhody medzi LFI a socialistami. Komunistov vedených Fabienom Rousselom a zelených so šéfkou Marine Tondelierovou už spory unavovali.
Foto: TASR/AP, Michel Euler
Zelení sa nechceli prikloniť na žiadnu stranu, zatiaľ čo komunisti vyhlásili, že by uprednostnili nominanta zo socialistickej tábora.
V noci na štvrtok nakoniec Roussel prevzal iniciatívu a na post premiérky navrhol Huguette Bellovú, 73-ročnú predsedníčku regionálnej rady ostrova La Réunion, francúzskeho územia v Indickom oceáne.
To, že komunisti podporujú kandidatúru tejto bývalej spolustraníčky a dlhoročnej poslankyne parlamentu, v piatok verejne potvrdili s tým, že má správne predpoklady, aby prevzala úlohu premiérky.
Blokovanie socialistov
S nomináciou Bellovej údajne súhlasili všetky strany, dokonca i Mélenchon, ktorý – ako informovali francúzske médiá – v piatkovom rozhovore s podporovateľmi prezradil, že je to oddaná „protirasistická feministka“ a mohla by NFP vyviesť zo slepej uličky.
Socialistická strana si to však napokon rozmyslela. V sobotu večer vyhlásila, že s Bellovou nesúhlasí a bude pokračovať v hľadaní kompromisu.
„V tomto štádiu nie je medzi nami zhoda na žiadnom mene,“ citoval generálneho tajomníka socialistov Pierra Jouveta portál spravodajskej televízie France 24.
Čítajte viac No pasarán le penovci? Rozdelené Francúzsko rozhoduje, či sa obráti ku krajnej pravici
Socialistická strana podľa neho na premiérsky post naďalej navrhuje svojho straníckeho šéfa Oliviera Faurea a uzavrieť dohodu s partnermi v ľudovom fronte by chcela do štvrtka 18. júla.
Nečakanú zmenu postoja socialistov ostro kritizoval Manuel Bompard z LFI. Pripomenul, že Bellovú ako nominantku na post premiéra schválili všetci členovia NFP a dva dni nikto nevzniesol nijaké námietky.
„Socialistická strana však opäť všetko zablokovala, čo len posilňuje prezidenta republiky, ktorý odmieta uznať výsledok volieb,“ uviedol Bompard na sociálnej sieti X.
Čítajte viac Minister židovského štátu by rád videl Le Penovú v Elyzejskom paláci. Urobil zo seba užitočného idiota?
Vedenie hnutia Nepoddajné Francúzsko sa má dnes preto zísť, aby „analyzovalo význam sústavnej blokády Socialistickej strany voči akejkoľvek inej kandidatúre, akou je jej prvý tajomník Olivier Faure“.
Trpezlivosť pomaly dochádza i zeleným. Tondelierová predtým síce pripustila, že veci ako výber premiéra „potrebujú čas“, no nemalo by to trvať pridlho. „Nemôžeme stráviť celé leto čakaním na novú vládu,“ povedala pre spravodajskú televíziu BFM.
Vláda národnej jednoty?
Pokiaľ ide o Macrona, situáciu zatiaľ veľmi nekomentoval. Vyjadril sa, že voľby vlastne nikto nevyhral, lebo v Národnom zhromaždení sú teraz tri podobne silné politické aliancie.
Je však známe, že nie je naklonený tomu, aby kabinet vytvoril iba NFP. Strany vyznávajúce „hodnoty republiky“ už vyzval na zostavenie vlády širokej koalície a tento blok by mal podľa neho navrhnúť i premiéra.
Čítajte viac Z politického vojačika vyrástol najobľúbenejší líder. Ako sa zrodila hviezda francúzskej krajnej pravice?
„Nemôžeme vytvoriť vládu národnej jednoty len s jedným táborom,“ vysvetlil pre AFP významný francúzsky politik a Macronov spojenec François Bayrou.
Zástupcovia NFP taký prístup odmietajú. Podľa Faurea Macron svojimi výzvami nerešpektuje „hlasovanie francúzskeho ľudu“ a Mélenchon to odsúdil ako „návrat kráľovského veta“.
Prvé kolo predčasných parlamentných volieb sa konalo 30. júna a druhé 7. júla po tom, čo Macron 9. júna po neúspechu svojej strany v eurovoľbách rozpustil Národné zhromaždenie.
Čítajte viac Francúzi prelomili tabu. Macron bol ponížený, končí sa jeho éra, hodnotia médiá francúzske voľby
Najprv to vyzeralo na veľké víťazstvo krajne pravicového Národného združenia s Marine Le Penovou, ktoré vyhralo prvé kolo, ale po mobilizácii voličov skončilo napokon až tretie.
Vládu zatiaľ vedie Macronov premiér Gabriel Attal. Po voľbách síce ponúkol demisiu, no prezident ho požiadal, aby ešte pokračoval a zabezpečil „stabilitu krajiny“.