Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 872 dní
- Rusko oznámilo, že znovudobylo dedinu Urožajne
- Ďalšia vojenská pomoc pre Ukrajinu je podľa Zelenského na ceste
Čítajte viac 871. deň: Nie je možné nevidieť problémy. Šéf ukrajinskej rozviedky očakáva, že Rusi opäť zaútočia na Ukrajinu zo severu
20:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu po návrate zo summitu NATO oznámil, že jeho krajina plánuje nové dohody s Českou republikou, Slovinskom a Írskom. Taktiež uviedol, že ďalšia vojenská pomoc pre Ukrajinu je na ceste.
Zelenskyj na sieti X spomenul, že Ukrajina má tri nové bezpečnostné dohody, a to s Poľskom, Luxemburskom a Rumunskom. Ukrajina dovedna uzavrela už 23 bezpečnostných dohôd so svojimi partnermi vrátane Británie, Nemecka, Francúzska a Spojených štátov. Agentúra Reuters informuje, že tieto dohody majú podobné rámce, ale navzájom sa líšia.
Podľa Zelenského boli uzavreté konkrétne dohody zamerané na posilnenie obranných kapacít Ukrajiny vrátane zbraní pre vojakov a podpory zbrojárskeho priemyslu krajiny. Spomenul systém Patriot a ďalšie systémy protivzdušnej obrany, ale neposkytol žiadne podrobnosti, píše DPA.
Ruské sily podľa neho len za posledný týždeň vypálili na ukrajinské ciele viac ako 700 kĺzavých bômb, 170 leteckých dronov rôznych typov a takmer 80 rakiet. Zelenskyj sa tento týždeň zúčastnil na summite NATO vo Washingtone, na ktorom sa lídri členských krajín dohodli na vyčlenení 40 miliárd dolárov pre Ukrajinu na najbližší rok. Podľa generálneho tajomníka Aliancie Jensa Stoltenberga spojenci súhlasili s iniciatívou na konkrétnu pomoc Ukrajine v oblasti posilnenia bezpečnosti a bojového výcviku.
NATO bude podľa neho koordinovať vzdelávanie a bojový výcvik ukrajinských ozbrojených síl na základniach spojeneckých krajín, ako aj plánovať a koordinovať presuny materiálu z logistických centier na Ukrajinu a opravy vojenskej techniky. (tasr, dpa)
15:32 Európske hlavné mestá sa môžu stať „potenciálnymi cieľmi“ Ruska, ak ich krajiny budú súhlasiť s umiestnením amerických rakiet dlhého doletu. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore s ruským propagandistom Pavlom Zarubinom to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Rusko má podľa Peskova „dostatočný potenciál“ na odstrašenie týchto rakiet a „potenciálnymi obeťami sú hlavné mestá týchto (európskych) štátov“.
Peskov poukázal na to, že počas studenej vojny boli americké rakety umiestnené v Európe namierené na Rusko a ruské rakety na Európu, čím sa európske krajiny stali primárnymi potenciálnymi obeťami akéhokoľvek konfliktu.
„Spojené štáty rozmiestnili takéto rakety, rôzne typy rakiet s rôznym dosahom, ale vždy mierili na našu krajinu. Naša krajina preto identifikovala tieto európske lokality ako ciele pre naše rakety,“ povedal Peskov.
V reakcii na komentár, že predchádzajúca konfrontácia sa skončila rozpadom Sovietskeho zväzu, Peskov povedal: „A Európa teraz praská vo švíkoch. Toto nie je najlepší čas pre Európu. Preto je opakovanie histórie v rôznom usporiadaní nevyhnutné, to im poviem.“ (pravda.com.ua, sita)
15:13 Ruská armáda prevzala kontrolu nad obcou Urožajne na západe ukrajinskej Doneckej oblasti. Podľa agentúry TASS to oznámilo ruské ministerstvo obrany. O dobytí obce ruskými vojakmi píšu aj ukrajinskí analytici z projektu DeepState, ktorý má blízko k ukrajinskej armáde.
Obec Urožajne mala Ukrajina pod kontrolou od minulého leta, keď ju oslobodila pri protiofenzíve. Teraz sa ale ruskej armáde darí v Doneckej oblasti postupovať na viacerých miestach. „Ruské jednotky po úspešných akciách dobyli dedinu Urožajnoja, vypratajú ju a odminovávajú,“ citovala agentúra TASS ruské ministerstvo obrany, ktoré použilo ruský názov dediny.
V sobotu si ruské ostreľovanie východoukrajinskej Doneckej oblasti vyžiadalo šesť mŕtvych obyvateľov regiónu a 11 zranených, napísal dnes na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Vadym Filaškin.
Ukrajinské protivzdušné sily dnes informovali, že v noci na dnešok zlikvidovali dve riadené strely a niekoľko dronov, ktoré Rusko vyslalo na ukrajinské územie. (čtk, tass)
11:39 Spojené štáty by namiesto financovania zbraní pre Ukrajinu mali investovať do svojej vnútornej bezpečnosti. V reakcii na útok na amerického exprezidenta Donalda Trumpa to v nedeľu podľa agentúry TASS uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Hovorkyňa ruskej diplomacie sa vo svojom vyjadrení obrátila na tých, ktorí v USA hlasujú za dodávky zbraní ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému. „Možno by bolo lepšie využiť tieto peniaze na financovanie americkej polície a ďalších služieb, ktorých úlohou je zaisťovať právo a poriadok v USA,“ podotkla.
Spojené štáty by mali podľa Ruska „preskúmať svoju politiku podnecovania nenávisti voči politickým oponentom a krajinám“.
Trump sa stal na sobotňajšom predvolebnom mítingu v meste Butler v Pensylvánii terčom strelca, ktorý ho trafil do pravého ucha. Útočník je po smrti. V prestrelke zomrel aj jeden z účastníkov mítingu. (tass, čtk)
8:00 Poľsko zvažuje ukrajinský návrh, aby zostreľovalo ruské rakety, ktoré letia na ukrajinské mestá alebo by mohli preletieť na poľské územie, uviedol poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski po prejave v Americkom podnikovom inštitúte na okraji summitu NATO v piatok, uvádza spravodajský kanál CNN.
„Sme štátom v prvej línii a ruské rakety narúšajú náš vzdušný priestor – predpokladáme, že omylom,“ povedal Sikorski.
Sikorski podľa CNN vysvetlil, že niektoré rakety vypálené z okolia Petrohradu preletia pozdĺž poľských hraníc cez bieloruský vzdušný priestor, potom na krátky čas vstúpia do poľského vzdušného priestoru asi na 40 sekúnd, kým zasiahnu ciele na Ukrajine. Poliaci potom majú dilemu – ak by ich zostreľovali až nad poľským územím, „trosky ohrozia našich občanov a náš majetok“. Aj Ukrajinci podľa Sikorského hovoria, že im nebude prekážať, keď budú takéto rakety zostrelené nad ukrajinským územím. „Podľa mňa je to sebaobrana, ale zatiaľ to skúmame,“ uviedol podľa CNN poľský minister. O preskúmaní takejto možnosti hovorí tiež dohoda Poľska a Ukrajiny o bezpečnostnej spolupráci.
Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz však v stredu povedal pre poľské rádio, že takéto rozhodnutie by museli prijať aj spojenci v NATO. „Ak NATO takéto rozhodnutie neurobí, Poľsko to individuálne nespraví,“ povedal Kosiniak-Kamysz.