Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 874 dní
- Rusko aj Ukrajina uvádzajú, že v noci zničili nepriateľské drony
- EÚ by mala podľa Orbána obnoviť diplomatické vzťahy s Ruskom
Čítajte viac 873. deň: Na ďalšom mierovom summite chce mať Zelenskyj už aj Rusov. Návratu Trumpa sa neobáva
23:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval parlament na schválenie návrhu zákona, na základe ktorého by bolo možné odňať štátne vyznamenania udelené „zradcom“. Podľa ukrajinských médií má ísť o jednotlivcov, ktorí podporili Rusko alebo sa zapojili do iných trestných činností proti Ukrajine. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
Zelenskyj o svojom legislatívnom návrhu informoval prostredníctvom večerného videopríhovoru. Nespomenul, na koho konkrétne by sa vzťahovali predmetné právne predpisy, ktorými by sa upravil ukrajinský trestný zákonník.
Toto opatrenie však označil za snahu „nastoliť spravodlivosť“ zameraním sa na tých, „ktorí v dôsledku svojho konania stratili právo na úctu zo strany Ukrajincov“.
„Na účinné odňatie všetkých štátnych vyznamenaní Ukrajiny a čestných titulov takýmto osobám je potrebný právny mechanizmus,“ uviedol Zelenskyj. Týkať sa to bude aj najvyššieho štátneho vyznamenania – titulu Hrdina Ukrajiny.
Čítajte viac USA oznámili ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu za 225 miliónov dolárov
Tieto osoby, „ktoré teraz podporujú Rusko alebo sa dokonca nachádzajú na jeho území“, si podľa Zelenského zaslúžia označenie „zradca“. „A ich "odmenou“ bude zodpovednosť voči Ukrajine a našim ľuďom za všetko, čo urobili proti Ukrajine, proti nášmu štátu a proti našej nezávislosti," dodal.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 boli stovky Ukrajincov vrátane viacerých významných osobností obvinené z kolaborácie s Moskvou. Podľa Reuters to zahŕňa aj proruského podnikateľa Viktora Medvedčuka, ktorý pôsobil ako náčelník štábu bývalého ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu.
Čítajte viac Zelenskyj odňal Putinovmu kmotrovi Medvedčukovi ukrajinské občianstvo
Akákoľvek legislatíva by sa podľa agentúry mohla tiež vzťahovať na bývalého ukrajinského premiéra Mykolu Azarova, ktorý spolu s exprezidentom Viktorom Janukovyčom utiekol do Ruska počas udalostí na Majdane v roku 2014. Janukovyča o päť rokov neskôr ukrajinský súd odsúdil v neprítomnosti za vlastizradu.
23:04 Prevádzkovatelia elektrických sietí troch pobaltských krajín oficiálne oznámili Rusku a Bielorusku, že ukončia dohodu z roku 2001, na základe ktorej sú Estónsko, Lotyšsko a Litva pripojené k elektrickej prenosovej sústave kontrolovanej Moskvou. TASR informuje na základe správy agentúry AP.
Plán odstaviť sa od ruskej siete oznámili pobaltské krajiny minulý rok. Ide o jeden z krokov, ktorými sa snažia odpútať od závislosti od Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. Vo februári budúceho roka sa štáty pripoja na hlavnú kontinentálnu európsku elektrickú sieť.
Čítajte viac Poľsko a Pobaltie žiadajú silnejšiu ochranu hraníc EÚ
Estónsky Elering, lotyšská spoločnosť AST a litovský Litgrid, uviedli, že spoločné oznámenie o odchode z ruskej siete podpísali v utorok v Rige. Spoločná dohoda s Moskvou a Minskom sa skončí 7. februára a pobaltské systémy sa od siete odpoja nasledujúci deň.
„Odpojíme a demontujeme posledné fyzické prepojenia s ruskými a bieloruskými sieťami,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Litgrid Rokas Masiulis. Krok zároveň nazval „ambicióznym projektom energetickej nezávislosti.“
Estónsko, Lotyšsko ani Litva v súčasnosti nekupujú elektrinu z Ruska. Zostávajú však fyzicky pripojené k sieti, v ktorej elektrickú frekvenciu kontroluje Moskva na základe dohody BRELL z roku 2001. Oba systémy používajú striedavý prúd s frekvenciou 50 Hz.
„Synchronizácia s kontinentálnou Európou umožní nezávislé, stabilné a spoľahlivé riadenie frekvencie elektrických sietí pobaltských štátov a zvýši energetickú bezpečnosť v regióne,“ uviedol estónsky prevádzkovateľ siete Elering.
Estónsko, Lotyšsko a Litva sa v roku 2019 dohodli s Európskou komisiou na koordinácii pripojenia k energetickej sieti EÚ do konca roka 2025. Vojna Ruska na Ukrajine však projekt urýchlila. EÚ celkovo na projekt vyhradila 1,2 miliardy eur.
21:54 Vojna na Ukrajine a otázky bilaterálnej spolupráce vrátane projektu rozširovania atómovej elektrárne v juhomaďarskom Paksi boli hlavnými témami utorňajšieho rokovania maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom v New Yorku. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Lavrov v New Yorku predsedá zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN o multilateralizme.
Szijjártó k projektu Paks podotkol, že ruský Rosatom je síce hlavným dodávateľom, na projekte však pracujú aj americké, nemecké a francúzske firmy. „Ak budú americké, francúzske, nemecké a ruské spoločnosti schopné spolupracovať na jadrovom projekte, môže to byť v budúcnosti možné aj pri iných projektoch,“ zdôraznil.
Čítajte viac Politico: Slovensko v Bruseli ako jediné nekritizovalo cesty Orbána do Ruska a do Číny
Ministri rokovali aj o dodávkach zemného plynu a ropy. Kým s dodávkami zemného plynu z Ruska podľa Szijjártóa nie sú problémy, spoločnosť Lukoil momentálne do Maďarska cez Ukrajinu ropu nedodáva, avšak hľadá sa právne riešenie na obnovu tranzitu.
**21:06 Prevádzkovatelia elektrických sietí troch pobaltských krajín v utorok oficiálne oznámili Rusku a Bielorusku, že odstupujú od dohody z roku 2001, na základe ktorej Estónsko, Lotyšsko a Litva zostali napojené na elektrickú prenosovú sústavu riadenú Moskvou. Pobaltské siete plánujú od 9. februára budúceho roka zosynchronizovať s európskym systémom.
Energetické firmy Elering z Estónska, AST z Lotyšska a Litgrid z Litvy informovali, že oznámenie o odpojení od ruskej prenosovej sústavy podpísali v utorok v lotyšskom hlavnom meste Riga. Ich dohoda s Moskvou a Minskom sa skončí 7. februára 2025 a pobaltské systémy sa od ruskej siete odpoja nasledujúci deň. „Odpojíme sa a zrušíme posledné fyzické spojenia s ruskými a bieloruskými sieťami,“ povedal výkonný riaditeľ firmy Litgrid Rokas Masiulis.
18:20 Časť z prvej dodávky munície, ktorú Česko v rámci muničnej iniciatívy v júni doručilo Ukrajine, sa podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa už používa na bojisku. Povedal to po skončení spoločného rokovania českej a ukrajinskej vlády v Prahe. Zároveň oznámil, že na Ukrajine vznikne nový závod na výrobu munície v spolupráci s českou firmou Sellier & Bellot.
„Prvých 50 000 kusov munície je už na Ukrajine a časť tejto munície sa práve teraz používa na bojisku a likviduje ruských okupantov. Dúfame tiež v spoločné projekty na výrobu munície v Česku a na bezpečných miestach na Ukrajine,“ povedal Šmyhaľ. Ďalším z plánovaných projektov je podľa neho spoločná oprava vrtuľníkov na území ČR.
„Prosili sme o veľmi konkrétnu pomoc. ČR je výrobcom špeciálnych zariadení a súčiastok, ktoré sú pre nás dôležité,“ povedal ukrajinský premiér s tým, že od českej vlády žiadal politickú podporu, aby Ukrajina bola pre tieto firmy prioritná a aby sa kontrakty, ktoré majú s inými krajinami, odložili.
Ministri podpísali päť memoránd a viacero medzirezortných dohôd vrátane dvoch v oblasti obrany. Okrem závodu na výrobu munície vznikla aj dohoda na výrobe pušiek Bren 2 medzi Českou zbrojovkou a ukrajinskou spoločnosťou.
Šmyhaľ potom českému premiérovi odovzdal čestné uznanie za „mimoriadny osobný prínos a posilnenie vojenskej kapacity Ukrajiny v obrane proti barbarskej ruskej agresii, za podporu ukrajinského ľudu v boji za mier a demokratické hodnoty“.
Fiala zdôraznil, že hoci Ukrajinci musia proti ruskej prevahe bojovať sami, potrebujú na to dodávky západných zbraní, a to v „nezmenšenej miere“.
„Rusko môže byť privedené k rokovaciemu stolu len vtedy, keď uvidí, že vojensky nemá šancu uspieť. V tomto zmysle musíme Ukrajine pomáhať,“ povedal predseda českej vlády.
17:25 Česká ministerka obrany Jana Černochová so zástupcami ukrajinskej vlády rokovala okrem iného o možnostiach výcviku ukrajinských vojakov v Česku aj o prípadnom pripojení SR k poľskej iniciatíve na výcvik takzvanej ukrajinskej légie. Novinárom to povedala po dnešnom rokovaní českého a ukrajinského kabinetu.
Agentúra AFP minulý týždeň s odvolaním sa na predchádzajúce vyjadrenia ukrajinského ministra obrany Rustama Umerova uviedla, že Ukrajina vytvára novú jednotku, takzvanú ukrajinskú légiu, ktorá má vzniknúť a byť vycvičená v Poľsku. Podľa Umerova má byť légia príležitosťou pre ukrajinských občanov v Európe. „Ukrajinci, ktorí sú v Poľsku a ďalších krajinách Európskej únie, sa budú môcť dobrovoľne pripojiť k obrane Ukrajiny podpisom kontraktu s ozbrojenými silami,“ napísal. S vytvorením Ukrajinskej légie podľa ministra počíta poľsko-ukrajinská bezpečnostná dohoda.
Čítajte viac Poľská armáda školí civilistov: 20 letných výcvikov pre zvýšenie bezpečnosti
Myšlienka takzvaných Ukrajinských légií je podľa Černochovej nová a Česko k nej zháňa ďalšie potrebné informácie. Počas leta očakáva stretnutie s poľským náprotivkom, aby si vymenili predstavy a možnosti.
16:37 Ruská spoločnosť Kaspersky zameraná na kybernetickú bezpečnosť v utorok oznámila, že ukončí svoju činnosť v USA po tom, ako americká vláda zakázala predaj jej antivírusového softvéru a uvalila sankcie na jej najvyšších predstaviteľov s odvolaním sa na riziká pre národnú bezpečnosť. Spoločnosť zároveň poprela akékoľvek väzby na ruskú vládu.
Spoločnosť Kaspersky začne s ukončovaním svojej činnosti v USA 20. júla a do 29. septembra zruší všetky pracovné miesta v USA. Kaspersky funguje od roku 1997 a je jednou z mála medzinárodne úspešných ruských IT firiem. Vo svete má viac ako 400 miliónov zákazníkov.
Zakladateľ spoločnosti Jevgenij Kasperskij je bývalý absolvent kybernetickej akadémie KGB, ktorý neskôr pracoval pre ruské ministerstvo obrany. Ide o prvý prípad, keď americké ministerstvo obchodu využilo takúto právomoc pri obchodnej spoločnosti v súvislosti s obavami o národnú bezpečnosť. Túto právomoc dostalo za administratívy predchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa. (afp, tasr)
15:03 Skupina 63 poslancov Európskeho parlamentu z viacerých politických skupín a viacerých členských krajín EÚ v spoločnom liste vyzvala v utorok vedúcich inštitúcií EÚ, aby zbavili Maďarsko jeho hlasovacích práv. Ide o reakciu europoslancov na nedávne návštevy maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve a Pekingu.
Čítajte viac Skupina 63 europoslancov žiada inštitúcie EÚ zbaviť Maďarsko hlasovacích práv
14:42 Maďarský premiér Viktor Orbán po svojej „mierovej misii“ navrhol predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi obnovenie diplomatických vzťahov s Ruskom. Referuje o tom nemecký denník Bild.
Orbán napísal list Michelovi, v ktorom poskytol svoje „krátke hodnotenie“ nedávnych rozhovorov s lídrami Ukrajiny, Ruska, Číny a Turecka a s Donaldom Trumpom a zahŕňal „niektoré návrhy na vaše (Michelove) zváženie“.
Konkrétne maďarský premiér verí, že „intenzita vojenského konfliktu“ na Ukrajine „v blízkej budúcnosti radikálne vzrastie“. Orbán vo svojom liste vyzýva na rokovania s Čínou ohľadom „mierovej konferencie“, obnovenia diplomatických vzťahov s Ruskom a začatia „politickej ofenzívy“ voči krajinám globálneho juhu, ktorých „rešpekt sme stratili v dôsledku náš postoja k vojne na Ukrajine“.
Orbán píše aj o svojich rozhovoroch s Trumpom a kritizuje súčasného amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý podľa Orbána „nie je schopný zmeniť súčasnú provojnovú politiku Spojených štátov, a preto je nereálne očakávať, že iniciuje novú politiku". (bild.de, sita)
14:28 Britský premiér Keir Starmer v utorok oznámil, že Spojené kráľovstvo posilní svoje ozbrojené sily, aby tak mohlo čeliť zoskupeniu Číny, Iránu, Severnej Kórey a Ruska, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters. Revízia ozbrojených síl bude prebiehať pod vedením Georga Robertsona, ktorý spomínané krajiny nazval „smrtiacim kvartetom“.
Robertson bol ministrom obrany za vlády Tonyho Blaira v rokoch 1997 – 1999 a následne do roku 2003 slúžil ako generálny tajomník NATO. „Stojíme pred smrteľne nebezpečnou štvoricou krajín, ktoré čoraz viac spolupracujú, a my spolu s NATO musíme byť schopní čeliť práve tomuto kvartetu, ako aj ostatným problémom,“ povedal Robertson britským médiám. Dodal tiež, že na summite NATO sa minulý týždeň jasne ukázalo, že problematiku Číny treba brať veľmi vážne.
Pri príležitosti spustenia armádnej revízie označil nový britský premiér Starmer ozbrojené sily za „vyprázdnené“ a povedal, že chce rozumne zvýšiť výdavky a zabezpečiť im tak dlhodobú odolnosť.
Starmer už na minulotýždňovom summite NATO v Spojených štátoch potvrdil svoj záväzok zvýšiť výdavky na obranu na 2,5 percenta hrubého domáceho produktu Spojeného kráľovstva. Zatiaľ však nešpecifikoval, kedy sa tak stane.
Na revíziu by mala dohliadať aj Fiona Hillová, bývalá poradkyňa amerického prezidenta a odborníčka na zahraničnú politiku, spolu s britským armádnym dôstojníkom vo výslužbe generálom Richardom Barronsom. Svoju správu o revízii britských ozbrojených síl by mal Robertson predložiť v prvej polovici roka 2025.
13:37 Najmenej 16 ukrajinských civilistov utrpelo zranenie počas uplynulého dňa v dôsledku ruských útokov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje utorkovú správy regionálnych úradov.
V Charkovskej oblasti utrpeli zranenie 51-ročná žena a 52-ročný muž, keď Rusi zasiahli dedinu Kindrašivka v okrese Kupiansk, uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Ruské útoky proti Doneckej oblasti podľa jej gubernátora Vadyma Filaškina zranili osem civilistov. Šesť ľudí utrpelo zranenia v dôsledku útokov na Chersonskú oblasť, povedal tamojší gubernátor Oleksandr Prokudin. Ruské útoky poškodili materskú školu, administratívnu budovu, výškovú budovu, domy a ďalší majetok.
11:56 Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v utorok oznámila, že po poruche energetických zariadení začala s núdzovými odstávkami niektorých odberateľov v siedmich oblastiach krajiny. Od jari sa zintenzívnili ruské raketové a dronové útoky na ukrajinský energetický sektor, čo viedlo k výpadkom elektriny v mnohých regiónoch. V dôsledku toho musela Ukrajina začať vo veľkom rozsahu dovážať elektrinu z krajín Európskej únie.
„Dnes v noci došlo k poruche zariadenia v jednom z energetických zariadení. Deficit energie v systéme sa zvýšil,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho v aplikácii Telegram. Spoločnosť nariadila núdzové odstávky v Charkovskej, Sumskej, Záporožskej, Doneckej, Dnepropetrovskej a Kirovohradskej oblasti. (tasr)
10:53 Ruská federácia musí najprv pochopiť, čo má ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky na mysli, keď hovorí o druhom mierovom summite a až potom prípadne aj prijme pozvanie na rozhovory, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Peskov, citovaný agentúrou AFP, objasnil, že prvé podobné stretnutie, ktoré sa konalo v júni vo švajčiarskom turistickom stredisku Bürgenstock, „v skutočnosti nebolo mierovým summitom“. „Takže možno je potrebné najprv pochopiť, čo mal Zelenskyj na mysli, keď povedal, že Rusko by sa malo zúčastniť na druhom mierovom summite“, uviedol Peskov na margo vojny, ktorú rozpútalo Ruskom 24. februára 2022 a ktorá sa oficiálne naďalej označuje za tzv. špeciálnu vojenskú operáciu.
Zelenskyj v pondelok uviedol, že jeho cieľom je do novembra tohto roka pripraviť všetky prvky mierového plánu, aby mohol Kyjev zvolať v poradí druhý mierový summit. Kyjev pripustil, že na nasledujúcu schôdzku o mieri by mohol pozvať aj predstaviteľov Ruska. Na summit do Bürgenstocku pricestovali zástupcovia 92 krajín.
10:13 Štátna colná správa Ukrajiny zastavila dovoz automobilových dielcov z Ruska, ktoré sú v dokladoch zapísané ako čínske. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na spomenutú colnú správu.
Colníci v meste Odesa predtým odhalili v kamióne na kontrolnom stanovišti Orlivka viac ako 22 ton automobilových dielcov vyrobených Ruskom. Vo vyhlásení sa uvádza, že dokumenty predložené na colnú registráciu deklarovali, že náklad prišiel do rumunského prístavu Konstanca z Číny na ďalšie dodanie ukrajinskej spoločnosti.
Colná kontrola odhalila, že časť tovaru má ruské označenie. Až 22 tovarových položiek v celkovom množstve viac ako 35-tisíc kusov má buď poznámku, že ich vyrobili v Rusku alebo má označenie ruských ochranných známok.
Počet porušení zistených ukrajinskými colnými úradníkmi počas prvej polovice roku 2024 sa v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2023 takmer strojnásobil.
9:36 Na ostrove Riabinovyj, ktorý je od rezidencie ruského prezidenta Vladimira Putina na území národného parku Valdaj vzdialený 3,7 kilometra, bol nainštalovaný ďalší systém protivzdušnej obrany Pancir-S1. Ako v utorok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), protilietadlový komplex je viditeľný na družicových snímkach zo 6. mája tohto roka.
Podľa snímok bol systém protivzdušnej obrany nainštalovaný na špeciálne postavenej veži. Predtým bola rovnaká konštrukcia so zariadením protivzdušnej obrany zistená aj v Moskovskej oblasti. Tím investigatívnych novinárov Conflict Intelligence Team (CIT) predpokladá, že z konštrukcie veže bude jednoduchšie kryť daný vzdušný priestor pred ukrajinskými dronmi.
CIT študoval „históriu“ satelitných snímok zo služby Planet.com a dospel k záveru, že zariadenie protivzdušnej obrany sa v blízkosti Putinovho sídla na Valdaji objavilo v marci 2024.
Viacerí ruskí provojnoví blogeri vo svojich článkoch z januára spojili úspešné útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel v Petrohrade a Leningradskej oblasti s nedostatkom detekčných zariadení a raketových systémov protivzdušnej obrany schopných zostreliť bezpilotné lietadlá. Tvrdia, že preto aj boli na ochranu „obzvlášť dôležitého“ objektu na Valdaji nasadené systémy Pancir.
Ďalší protilietadlový systém Pancir-S1 v blízkosti sídla prezidenta Vladimira Putina na Valdaji bol projektom CIT objavený v januári 2023. Rozmiestnený bol v dedine Jaščerovo v Novgorodskej oblasti.
Čítajte aj Putin odstrihol prístup k vodopádu v národnom parku. Zahrnul ho do svojej rezidencie
O niekoľko mesiacov neskôr našli spolupracovníci opozičného politika Alexeja Navaľného systém protivzdušnej obrany Pancir-S1 aj v lokalite Krasnaja Poľana v čiernomorskom letovisku Soči, kde sa údajne tiež nachádza tajná rezidencia ruského prezidenta.
8:20 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 561 400 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 110 vojakov, 13 tankov, 36 bojových obrnených vozidiel, 44 delostreleckých systémov a 57 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 227 tankov, 15 862 bojových obrnených vozidiel, 20 680 vozidiel a autocisterien, 15 368 delostreleckých systémov, 1 119 odpaľovacích raketových systémov, 892 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 361 lietadiel, 12 191 dronov, 2 398 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 577 kusov špeciálnej techniky.
7:54 Najvyšší predstavitelia Európskej únie budú bojkotovať neformálne stretnutia organizované Maďarskom počas rotujúceho predsedníctva EÚ po tom, čo maďarský proruský premiér Viktor Orbán usporiadal sériu nečestných stretnutí so zahraničnými lídrami o Ukrajine a rozhneval tým svojich európskych partnerov.
Veľmi nezvyčajné rozhodnutie, aby predseda Európskej komisie a ďalší najvyšší predstavitelia tohto orgánu bojkotovali stretnutia v Budapešti, ktoré sa majú uskutočniť koncom augusta, bolo prijaté „vo svetle nedávneho vývoja v súvislosti so začiatkom maďarského predsedníctva (EÚ),“ uviedol v pondelok hovorca Komisie Eric Mamer.
Maďarsko prevzalo šesťmesačnú rotujúcu úlohu 1. júla a odvtedy Orbán navštívil Ukrajinu, Rusko, Azerbajdžan, Čínu a Spojené štáty na svetovom turné, o ktorom sa hovorí ako o „mierovej misii“ zameranej na sprostredkovanie ukončenia vojny na Ukrajine.
To rozhnevalo mnohých lídrov v EÚ, ktorí povedali, že neboli vopred informovaní o Orbánových plánoch, a zdôraznili, že nacionalistický vodca nekonal v mene bloku počas svojich nečakaných stretnutí s Vladimirom Putinom a Si Ťin-pchingom.
7:40 Ruská protivzdušná obrana v noci zničila nad štyrmi regiónmi krajiny 13 ukrajinských dronov; deväť nad Rostovskou oblasťou a po jednom nad Belgorodskou, Kurskou a Voronežskou oblasťou a pri západnom pobreží anektovaného Krymu. Uviedlo to dnes ruské ministerstvo obrany. O prípadných následkoch náletov ministerstvo neinformovalo. Ukrajina informovala o zostrele jedného dronu ruských síl.
Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev na sociálnej sieti ubezpečil, že nočné nálety si nevyžiadali obete a zranených. Dron v noci na dnes spôsobil požiar vo fabrike na elektronické zariadenia v Kórei neďaleko hraníc s Ukrajinou, predtým uviedol gubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexej Smirnov. Úrady Belgorodskej a Voronežskej oblasti sa k nočným útokom doteraz nevyjadrili, poznamenal list Kommersant na webe.
Čítajte aj Ukrajina stupňuje útoky na Belgorod. Do krytov sa ľudia nedostanú, úrady im radia prelepiť okná lepiacou páskou
O zostrelení jedného dronu nad ukrajinskou Dnepropetrovskou oblasťou informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak, ktorý informoval tiež o nočných útokoch dronov na Nikopol a okolie; tie sa podľa neho zaobišli bez obetí na životoch.
6:57 Ukrajina sa potýka s nedostatkom ľudskej sily, obrovskou presilou a nerovnomernou medzinárodnou pomocou. Dúfa ale, že strategickú výhodu proti Rusku nájde v opustených skladoch alebo v pivniciach tovární. V stovkách tajných dielní vznikol ekosystém laboratórií, ktoré využívajú inovácie na vytvorenie armády robotov. Tí majú zabíjať ruských vojakov a chrániť zranených Ukrajincov na fronte aj mimo nej, píše agentúra AP.
Čítajte viac Milión dronov za rok? Na Rusov sa v ukrajinských pivniciach pripravuje armáda strojov
6:30 Spojené štáty povolili Kyjevu používať americké zbrane pre útoky na ruskom území blízko hraníc pri obrane Charkovskej oblasti, ich použitie hlbšie v Rusku zatiaľ stále odmietajú, aj keď o to Kyjev žiada. Hovorca Pentagónu, generálmajor Pat Ryder, to vysvetlil pre Voice of America.
"Naša politika (streľby) na dlhé vzdialenosti sa nezmenila. Myslím si, že je dôležité pochopiť, že nechceme vidieť neúmyselné dôsledky, eskaláciu, ktorá môže zmeniť tento konflikt na širší, ktorý presiahne hranice Ukrajiny. Myslím si, že toto je niečo, čo musíme všetci zvážiť a brať veľmi vážne. Nikdy však v žiadnom prípade nepodceňujeme hrozbu, ktorú Rusko pre Ukrajinu predstavuje. Preto budeme pokračovať v spolupráci s Ukrajinou, aby mala všetko potrebné na ochranu svojho suverénneho územia a svojich obyvateľov.
Na otázku ako presne môže situácia eskalovať a či sa tak nestalo už po nedávnom povolení USA zasiahnuť ruské jednotky pozdĺž hranice, Ryder odpovedal:
„Myslím si, že v tomto prípade hovoríme o zdravom rozume: ak na vás strieľajú za hranicami, alebo ak Rusi formujú jednotky na útoky napríklad na Charkov. Myslím si, že má zmysel dať Ukrajincom možnosť strieľať späť. Opäť sa však treba pozrieť na sekundárne a terciárne dôsledky z hľadiska potenciálnej eskalácie – ak sa ciele v Rusku dostanú pod paľbu.“
Čítajte aj Západné zbrane zmenili hru: Ukrajinci zatlačili Rusov. Uvoľnite nám ruky, vďaka ATACMS vyhráme, odkazujú z frontu
„Preto počas tohto konfliktu veľmi úzko spolupracujeme s Ukrajinou a našimi partnermi v celej Európe, aby sme zabránili širšej vojne. USA nie sú vo vojne s Ruskom. Neusilujeme o konflikt s Ruskom, ale plne podporujeme právo Ukrajiny na sebaobranu a budeme pokračovať v spolupráci s Ukrajinou, aby to tak bolo,“ uviedol hovorca Pentagónu.
6:30 Dron v noci na utorok spôsobil požiar vo fabrike na elektronické zariadenia v Koreneve neďaleko hraníc s Ukrajinou. Na sociálnych sieťach to uviedol gubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexej Smirnov. Podľa neho išlo o ukrajinské bezpilotné lietadlo.
„Dron zhodil výbušné zariadenie na území fabriky,“ napísal Smirnov na Telegrame. "Nikto z pracovníkov nebol zranený. Hasiči z dvoch okresov likvidujú požiar v jednej z technologických prevádzok, "dodal.
Podobné tvrdenia bojujúcich strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu operatívne overiť z nezávislých zdrojov. Ukrajine sa už takmer dva a pol roka bráni rozsiahla ruská invázia.
Ukrajinská strana sa k veci zatiaľ nevyjadrila. Moskva aj Kyjev informujú o nepriateľských vzdušných útokoch v pohraničí pravidelne.