Po pokuse zavraždiť exprezidenta Donalda Trumpa ste na sociálnej sieti Twitter (X) napísali: Prežil som násilie páchané so zbraňou. Je to naša národná hanba. Moje myšlienky sú so všetkými týmito ľuďmi vrátane nášho bývalého prezidenta, ktorých životy už nikdy nebudú rovnaké. Buďte k sebe láskaví. Čo ste osobne prežili?
Prežil som streľbu v nákupnom stredisku vo Washingtone v júni 2022. Nikto nebol zranený, ale bol to cielený násilný čin a strelec minul. No moja snúbenica a ja sme sa dostali do krížovej paľby. Je to niečo, čo si nosím so sebou, ale myslím si, že je to pre mňa istým spôsobom aj dobre. Keď sa stanú takéto incidenty, mám pocit, že mám osobitný pohľad na niektoré bolestivé veci, ktoré sú ich výsledkom. Takže bez ohľadu na to, čo si myslíte o politike, bez ohľadu na to, čo si myslíte o Trumpovi, bez ohľadu na konšpiračné teórie, ktoré sa týkajú streľby, všetci ľudia, ktorí tam boli, vstúpili do nepríjemného klubu. Podobne ako ja a súcitím s nimi. Ich životy sa zmenia, a to nie je dobré pre nikoho.
Čo sa týka pokusu o atentát na Trumpa, keď som videl tú správu, bolo to šokujúce, ale nemôžem povedať, že by som bol veľmi prekvapený. Je to násilný čin, ktorý je potrebné jednoznačne odsúdiť, ale mám pocit, že nie je až taký prekvapujúci, keď vezmeme do úvahy politickú radikalizáciu časti americkej spoločnosti. Ako to vnímate?
Zasadil by som to do kontextu, ktorého súčasťou sú tri veci. Prvou je, že za posledných 10 až 15 rokov sme videli nárast politického násilia v USA aj v zahraničí. V Amerike má drvivú väčšina týchto činov na svedomí krajná pravica, podporovatelia nadvlády bielej rasy a protivládni extrémisti. Útočili v Charlestone, Pittsburghu, El Pase či v Buffale. A, samozrejme, patrí sem aj to, čo sa stalo 6. januára 2021, teda útok na Kongres. Počas tohto obdobia sme tiež videli ľavicové násilné činy, takže to nie je jednostranné. Druhá časť kontextu je, že sa zdá, že po celom svete sa zvyšuje počet vrážd ako formy politického protestu. V mojej rodnej Británii za posledných 10 rokov zabili dvoch poslancov parlamentu. V Japonsku zavraždili bývalého premiéra. Tieto veci sa dejú v Argentíne či na Haiti. Samozrejme, aj Slovensko je v tomto smere v prvej línii. Samotný 6. január bol prominentným pokusom o atentát. Videli sme tiež streľbu, ktorá sa zamerala na tréning republikánskeho tímu na kongresový bejzbalový zápas v roku 2017, a snahu zavraždiť hovorkyňu Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovú. To je druhá časť kontextu. A treťou je, že ľudia ako ja, ktorí pracujú v oblasti boja proti terorizmu, celý rok hovoria, že čo sa týka násilia v tomto volebnom cykle, tak všetky výstražné kontrolky blikajú tak silno, ako je to len možné. Takže keď sa pozriete na tieto tri veci, ktoré som spomenul, skutočne nie je prekvapujúce, že sa niečo stalo. Šokujúce však je, ako zlyhala bezpečnosť. Je to naozaj ohromujúce, pretože Tajná služba USA má len jednu prácu a väčšinou je v nej výnimočná. Pri tomto incidente sa niečo katastrofálne pokazilo. Bude sa tým zaoberať kongresový výbor a vyšetrovanie môže trvať roky. Ale je to skutočne ohromujúce.

Áno, to je pravda. Zdá sa, že by malo byť celkom zrejmé, že oblasť, z ktorej páchateľ strieľal, by mala byť zabezpečená. Veď to bolo od Trumpa ani nie 150 metrov. Uvidíme teda, aké budú výsledky vyšetrovania. Ale keď hovoríme o tom, čo sa stalo, zatiaľ nevieme veľa o strelcovi a o motívoch, prečo to Thomas Matthew Crooks urobil. Upútalo vás niečo na informáciách, ktoré o ňom máme, hoci ich je málo?
Chcel zavraždiť bývalého prezidenta a tiež strieľal do davu jeho stúpencov. To je jasné. Ale nevieme vôbec nič o tom, či mal nejakú ideologickú motiváciu. Crooks mal byť registrovaný republikán, ale daroval peniaze demokratom. Nič to však neznamená, keď hovoríme o extrémistoch a terorizme. V súvislosti s rôznymi typmi incidentov masovej streľby, najmä v Spojených štátoch, ale aj v zahraničí zaznamenávame, že na ne stále viac vplývajú osobné faktory. Tie zohrávajú rolu pri ideologických aj neideologických činoch. Sú to veci ako duševné choroby, domáce násilie či samovražedná depresia. Takmer sa zdá, že osobné faktory stierajú rozdiely medzi politickým násilím, teda terorizmom, a nepolitickým násilím, o ktorých sme si mysleli, že existujú. Na Slovensku strelca v Teplárni ovplyvnila krajná pravica, to znamená, že mal jasný politický motív, ale k násiliu ho doviedli aj veľmi silné osobné faktory. Vyzerá to tak, že tam boli aj v prípade Crooksa. Zjavne nezapadol medzi ľudí okolo seba, spomína sa aj šikanovanie a vraj ho vylúčili zo streleckého klubu na strednej škole, lebo bol nešikovný. Mohli by to byť faktory, ktoré ho viedli k nejakému politickému motívu. Ale tieto osobné ťažkosti mohli spôsobiť tiež to, že Crooks bol náchylný na radikalizáciu a násilie aj bez ideologickej základne.
Keď som rozmýšľal nad páchateľom, spomenul som si na Jareda Leeho Loughnera, ktorý sa v roku 2011 pokúsil zavraždiť demokratickú kongresmanku Gabby Giffordsovú. Bol ňou posadnutý, ale nedá sa povedať, že motív jeho činu bol vyslovene politický. Je možné, že to tak bolo aj v prípade Crooksa?
Mnohí ľudia v Spojených štátoch by sa s takým záverom neuspokojili. Sme veľmi polarizovaní. Keď sa niečo také stalo, ľudia budú chcieť jednoduchú odpoveď, pretože budú chcieť povedať, kto je na vine. No to, na čo sa pýtate, je veľmi pravdepodobné. V prípade Giffordsovej zohrali pri páchateľovi veľkú rolu výrazné osobné sťažnosti. Preto sa kongresmanka stala pre Loughnera terčom. Ale jeho možné ďalšie motívy zostali nejasné. Ani v prípade Crooksa azda nedostaneme všetky odpovede. No, keby to vyzeralo tak, že jeho čin nebol inšpirovaný politikou, bol by to dobrý scenár. Vytvorilo by to veľa priestoru pre konšpiračné teórie, ale mohlo by to trochu znížiť politické napätie. Mohlo by to vyústiť do toho, že ľudia povedia, že to, čo sa stalo, bolo hrozné, ale musíme nájsť spôsob, ako sa pohnúť vpred, a nie premýšľať nad tým, koho obviňovať.
Ale, samozrejme, bez akýchkoľvek dôkazov, niektorí republikáni jasne tvrdia, že Crooksa zradikalizovala rétorika demokratov súvisiaca s Trumpom. Z ľavej strany spektra sa zase šíria konšpiračné myšlienky, že celý útok bol len zinscenovaný. Čo si o tom myslíte?
Preboha, kde vôbec začať? Ľudia chcú byť schopní vložiť si tento incident do svojich už existujúcich predsudkov. Prezidenta Trumpa sa pokúsili zavraždiť. A to je fakt. Sú však ľudia, ktorí to nedokážu len tak prijať a povedať, aká je to hrozná vec. Sklamalo ma, čo sa šíri z časti ľavice, ktorá je zaslepená svojou ideológiou. A je tiež poľutovaniahodné, ako k tomu pristupujú niektorí republikáni, že k streľbe viedla rétorika demokratov. Aby to bolo jasné. Niektoré vyjadrenia demokratov ma znepokojujú. Hlavná vec, ktorá vedie k násiliu vo voľbách na celom svete, je existenciálny jazyk. Vyplýva to z medzinárodných štúdií.
Čo to znamená?
Keď ľudia hovoria veci, že keď prehráme voľby, tak krajina skončí, že ďalšie hlasovanie už ani nebude a že demokrati sú v smrteľnom nebezpečenstve. Nebolo by prekvapujúce, keby niekoho takáto rétorika priviedla až k násiliu. Na druhej strane považujem obvinenia zo strany republikánov za úplne pokrytecké. Videl som tweet od pravicového influencera, že po tom, čo sa stalo Trumpovi, by sme mali prestať hovoriť o 6. januári 2021, lebo toto je horšie. Ja tvrdím presný opak. V skutočnosti by sme sa mali o útoku na Kongres rozprávať ešte viac. Viete, čo sa stalo 6. januára 2021? V sídle našej vlády sa odohral teroristický útok, ktorého súčasťou boli vyhrážky smrťou predsedníčke snemovne a viceprezidentovi, ktorý bol republikán. A pravica tri a pol roka medzi sebou hovorí, že páchatelia sú politickí väzni, mučeníci, hrdinovia a bojovníci. Poukážem aj na ďalší incident z októbra 2022, pri ktorom došlo k pokusu o atentát na šéfku Snemovne reprezentantov Pelosiovú, tretiu v poradí prezidentského nástupníctva. Útočník sa dostal až do jej domu a vážne poranil jej manžela. Prominetní ľudia z pravice potom šírili konšpiráciu, že to mala byť homosexuálna aféra, ktorá sa vymkla z rúk. V USA máme problém so širšou normalizáciou násilia. No je to podľa môjho profesionálneho názoru primárne vedené pravicovými politikmi. Takže absolútne súhlasím s výzvami, že musíme zmierniť napätie, zmierniť rétoriku, utlmiť tento existencializmus a dehumanizáciu politického oponentov. Ale musí sa to začať pri exprezidentovi Trumpovi a jeho spojencoch. Pravica nemôže ukazovať prstom na ľavicu a kázať jej, keď práve ona poháňa normalizáciu politického násilia.
Trump pre denník Washington Examiner povedal, že úplne prepísal svoj prejav, ktorý zajtra prednesie na republikánskom nominačnom zjazde, a vyzve na zjednotenie Ameriky. Prezident Joe Biden zase v reakcii na atentát vyhlásil, že v USA nie je miesto pre násilie. Máte nádej, že streľba by predsa len mohla viesť k niečomu pozitívnemu, alebo sa obávate, že v USA uvidíme ďalší nárast politického násilia?
Od prírody som optimista. Je to príležitosť pre ľudí, aby sa spojili a pokúsili sa byť lepší. Pesimista vo mne však hovorí, že v našej krajine sú sily, ktoré nechcú kompromis, spoluprácu strán a pokojnú spoločnosť. Ak budú mať pocit, že sme sa vydali týmto smerom, pokazia to. Je to klasická teroristická stratégia. Keby sme teraz boli svedkami nejakého násilného činu proti ľavicovému politikovi, naozaj si nemyslím, že by sa pravica správala tak ako demokrati. Republikáni už pri 6. januári ukázali, že jednoznačne nevedia odsúdiť útok krajne pravicových extrémistov. Som naozaj rád, že demokrati sa teraz vyjadrili veľmi otvorene. Viem, že by to mala byť samozrejmosť, ale nie je, lebo krajina je rozdelená. Republikáni sa v priebehu posledných troch či štyroch rokov rozhodli, že násilie môže byť legitímne. Toho sa totiž týka 6. január. Je to príbeh teroristického činu, ktorý sa začal ospravedlňovať a oslavovať, a aj preto sa môže stať znovu. Dúfajme, že atentát na Trumpa prinesie koniec politického násilia v tomto volebnom cykle. Obávam sa však, že to tak nie je.
Povedali ste, že Trump by mal začať od seba aj vzhľadom na to, čo hovorí o 6. januári 2021, a na to, že klame, že mu voľby v roku 2020 ukradli. Mohol by sa republikán po atentáte zmeniť?
Chcem zdôrazniť, že politické násilie je v demokraciách úplne neprijateľné, a bodka. Neexistuje tu žiadne ale. No to, čo sa stalo, podľa môjho profesionálneho názoru ako politického a bezpečnostného analytika nemení nič na tom, že Trump predstavuje veľkú hrozbu pre americkú demokraciu. On neverí v demokraciu, vo voľby, v právny štát ani v pokojné odovzdanie moci. Neverí, že politické násilie je tabu. Musíme to vedieť oddeliť. Na jednej strane je fakt, že atentát na Trumpa je ako akt politického násilia úplne neprijateľný a je smrteľnou hrozbou pre americkú demokraciu a náš spôsob života. No na druhej strane je tu republikán a jeho hnutie, ktoré je proti demokracií, čo je veľmi desivé. Ak mám teda odpovedať na vašu otázku, nemyslím si, že sa Trump zmení.