Úrad OSN sa pri analýze opieral o celý rad zdrojov vrátane 183 rozhovorov so svedkami a obeťami, ktoré utiekli z KĽDR do zahraničia. Rozhovory prebiehali v rokoch 2015 až 2023.
Systém nútenej práce prenikol do rôznych sektorov severokórejskej spoločnosti vrátane vojenskej služby, štátom pridelených pracovných miest a dokonca aj stavebných projektov v zahraničí, napríklad v prípade výstavby pred futbalovými majstrovstvami sveta v Rusku a v Katare.
Tí, ktorí boli vyslaní do zahraničia, prišli údajne až o 90 percent svojej mzdy v prospech štátu, pracovali pod neustálym dohľadom, zhabali im pasy a nemali takmer žiadne voľno.
Podľa opisu jedného z utečencov sú pracovníci za nesplnenie kvót často trestaní bitkami a sú im odopierané základné životné potreby ako prístrešok či jedlo. Častokrát nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, nedostávajú nijaký plat za odvedenú prácu a ženy sú podľa výpovedí vystavené neustálej hrozbe sexuálneho násilia.
OSN konštatovala, že tento systém sa vzhľadom na extrémnu kontrolu a vykorisťovanie, ktoré režim uplatňuje nad jednotlivcami, blíži definícii otroctva.
OSN vyzvala KĽDR, aby tento systém nútenej práce zrušila a aby úplne zrušila detskú prácu. Okrem toho správa apeluje na Bezpečnostnú radu OSN, aby túto situáciu postúpila na vyšetrenie Medzinárodnému trestnému súdu, čo zdôrazňuje závažnosť porušovania ľudských práv v KĽDR.
Čítajte viac V KĽDR verejne popravili mladíka za počúvanie 'zlej' hudby. Radšej smrť, ako tam žiť, vyhlásila utečenkyňa