Pripomeňme, že Nepoddajné Francúzsko je najsilnejšou súčasťou volebnej aliancie ľavicových strán od socialistov cez komunistov a antikapitalistov až po zelených. Nazýva sa Nový ľudový front a pretože v predčasných voľbách získalo najviac hlasov, Mélenchon sa dožaduje, aby ho prezident Emmanuel Macron vymenoval za nového premiéra. Ľavičiarsky front však nemá nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov a ostatní s ním odmietajú ísť do vlády. Macron nevylučuje, že politický pat môže trvať až niekoľko týždňov, pričom možné východisko z ústavnej krízy je veľmi ťažké odhadnúť.
Čítajte viac Macron má nové auto. Ako zvýhodňuje kúpu elektromobilov a ktorému vysokému prezidentovi museli vyrobiť limuzínu na mieru?
V prípade, že by sa Mélenchonovi splnila predstava hrubších peňaženiek najmenej zarábajúcich Francúzov, znamenalo by to, že by poberali takmer trojnásobne vyššiu minimálnu mzdu v porovnaní so Slovákmi. Tá dosahuje na Slovensku približne 615 eur mesačne v čistom (v prípade uplatnenia nezdaniteľnej časti).
Mélenchon neprišiel s týmto nápadom pred predčasnými voľbami, ale hovorí o ňom dlhodobo. Zmienil sa ňom už na jeseň 2011, keď predstavil jeden zo svojich hlavných sľubov voličom, ktorí o zložení nového parlamentu rozhodovali v roku 2012. Vtedy presadzoval, aby minimálna mzda bola 1700 eur v hrubom. Ako argument použil zaujímavé porovnanie. „ V osemdesiatych rokoch 20. storočia by si Francúz za minimálnu mzdu 4-tisíc frankov mohol dovoliť kúpiť 1300 bagiet, teraz by za tieto peniaze dostal 1000 kusov. To je strata 300 bagiet. Zaveďme minimálnu mzdu 1700 eur, aby sme sa dostali do bodu, v ktorom sme sa nachádzali," povedal pre rozhlasovú stanicu Europe 1.
Redakcia novín Le Journal du Dimanche si po jeho slovách dala námahu, aby overila, či hovoril pravdu. Vychádzalo to štatisticky naozaj na rozdiel 300 kusov obľúbeného francúzskeho pečiva? Nie. „V roku 2011 by bolo možné kúpiť si z minimálnej mzdy o 225 menej bagiet v porovnaní s rokom 1985," napísal Le Journal du Dimanche. Mélenchon pritom zdôraznil, že si urobil presný výpočet, ale vysvitlo, že jeho údaj sa odchýlil o 75 bagiet.
Pred nedávnymi predčasnými voľbami sa líder krajnej ľavice opäť chytil do vlastnej pasce. V rozhovore pre televíznu stanicu LCI tvrdil, že vyššia minimálna mzda zvlášť pomôže ženám, lebo tie podľa jeho slov tvoria až 80 percent všetkých najmenej zarábajúcich osôb v krajine. Televízia si po interview vypýtala od úradov oficiálne údaje. Aká je skutočnosť? „Medzi 3,1 miliónmi ľudí, na ktorých sa vzťahuje pravidelná valorizácia minimálnej mzdy, ktorú každoročne určuje nariadenie vlády, sa nachádza 1,8 milióna žien, čo je 57,3 percenta z celkového počtu týchto osôb," informovala LCI.
Čítajte viac Francúzsky exprezident chce zachraňovať Macrona, ktorý ho vytlačil z Elyzejského paláca
Televízna stanica poslala Mélenchonovi žiadosť o reakciu. Nijaká do redakcie neprišla, LCI si preto skúsila odpovedať sama. Usúdila, že líder Nepoddajného Francúzska možno mienil ženy, ktoré pracujú na polovičný úväzok. Tých je totiž až 78,7 percenta z celkového počtu (čiže mužov 21,3 percenta), čo dostávajú najnižšiu štátom garantovanú mzdu.
Čo by vo Francúzsku znamenala minimálna mzda 1600 eur v čistom? „Niektorí ekonómovia to považujú za cestu k likvidácii pracovných miest, iní hovoria o najlepšom riešení proti sociálnym otrasom," poznamenal denník Le Monde.
Odstupujúci Macronov premiér Gabriel Attal varoval, že zvýšenie minimálneho mesačného príjmu o 200 eur by viedlo k tomu, že približne až 500-tisíc ľudí by prišlo o svoje zamestnanie (podnikatelia by začali prepúšťať, aby ušetrili na platoch). Dôsledkom by bol aj silný nápor na verejné financie v súvislosti s vyplácaním podpory v nezamestnanosti. Ďalším výkričníkom môže byť obava z rastu inflácie. Naopak, tí, čo tlieskajú Mélenchonovi, tvrdia, že by sa zvýšila spotreba, čo by viedlo k hospodárskemu rastu. Le Monde podotkol, že tento spor je ako oriešok, ktorý sa dá ťažko rozlúsknuť. Ekonóm Yannick L'Horty, ktorého denník citoval, potvrdil tento názor: „Neexistujú empirické dôkazy, ktoré by umožnili povedať, kto má pravdu."
Čítajte viac Minister židovského štátu by rád videl Le Penovú v Elyzejskom paláci. Urobil zo seba užitočného idiota?
Keby viac ako trom miliónov Francúzov a Francúzok pribudlo mesačne v peňaženkách (respektíve na účtoch v banke) 200 eur, každý mesiac by mohlo teoreticky pribudnúť do obehu vyše 600 miliónov eur. Ročne to vychádza až na 7,2 miliardy eur. Ekonóm Léo Charles, ktorého oslovil server Actu, sa nazdáva, že väčšina týchto peňazí by smerovala na spotrebu: „Z každých 100 eur, ktoré by ste poskytli ľuďom s minimálnou mzdou, by pravdepodobne 95 eur bolo použitých na nákupy."
Zamestnávatelia sa bránia výraznému zvýšeniu minimálnej mzdy zubami-nechtami. Vystríhajú nielen pred vážnym rizikom zániku státisícov pracovných miest, upozorňujú tiež na hrozbu priamych likvidačných dopadov na firmy. „Ak chcete zraziť podniky na kolená, priviesť ich k bankrotu, len takto pokračujte," sarkasticky poznamenal podľa Actu Patrick Martin zo zväzu zamestnávateľov.
Čo sa týka úvah o prudkom raste miery nezamestnanosti, kým končiaci premiér Attal hovorí o strate zhruba 500-tisíc pracovných miest, ľavicovo orientovaná ekonómka Julia Cagéová taký čierny scenár nevidí. Pre agentúru AFP povedala, že po výraznom zvýšení minimálnej mzdy by sa asi ocitlo bez zamestnania zhruba 29-tisíc ľudí. A čo na to Mélenchon? Tvrdí, že firmám, ktoré by najviac nepríjemne pocítili túto zmenu, určite pomôže štát.