Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 875 dní
- Srbsko dodáva zbrane Ukrajine bez následkov. Chytá sa Rusko do pasce Západu?
- Ukrajinskí vojaci sa stiahli z dediny Krynky v Chersonskej oblasti
- Ukrajinské ministerstvo vnútra eviduje 42 000 nezvestných osôb
- Europoslanci podporili Ukrajinu a odsúdili Orbánovu cestu do Moskvy
- Rusko a Ukrajina si celkovo vymenili 190 vojnových zajatcov
Čítajte viac 874. deň: Munícia z českej iniciatívy je už na bojisku. Šmyhaľ: Likviduje okupantov. České firmy expandujú
**22:27 Rusko je pripravené spolupracovať s ktorýmkoľvek prezidentom USA, ktorého si zvolí americký ľud a ktorý bude ochotný viesť „spravodlivý dialóg postavený na vzájomnom rešpekte“. Uviedol to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu na tlačovej konferencii na pôde OSN. TASR informácie prevzala z agentúry Reuters a denníka The Guardian.
Lavrov taktiež poznamenal, že počas vlády bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa viedla Moskva s Washingtonom dialóg, a to napriek tvrdým tvrdým sankciám, ktoré USA uvalili na Rusko.
Lavrov okrem toho privítal postoj Trumpovho kandidáta na viceprezidenta Jamesa Davida Vancea ku konfliktu na Ukrajine. Podľa ruského ministra USA „musia prestať s dodávkami zbraní na Ukrajinu a potom vojna skončí“.
Kandidát Republikánskej strany na viceprezidenta Vance je známy svojimi izolacionistickými postojmi v zahraničnej politike. Ako podotýka denník The Guardian, Vance verejne kritizuje americkú pomoc pre Ukrajinu a vyzýva na rokovania s Ruskom.
Čítajte viac Predhodia Ukrajinu Putinovi? Trump si vybral za viceprezidenta politika, ktorý ho prirovnal k Hitlerovi
21:43 Najmenej päť ukrajinských civilistov utrpelo zranenia pri stredajšom ruskom útoku na mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie prokuratúry Doneckej oblasti na Facebooku.
Podľa prokuratúry ruská armáda zaútočila zhruba o 15:00 popoludní a s najväčšou pravdepodobnosťou použila kĺzavé bomby. Zranení boli ľudia vo veku 41 až 73 rokov. Obete utrpeli pomliaždeniny a rany spôsobené črepinami. Škody vznikli aj na bytových domoch v meste.
17:33 Bývalý námestník generálneho tajomníka NATO Patrick Turner bude od septembra osobitným vyslancom Severoatlantickej aliancie na Ukrajine. Oznámil to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Stoltenberg uviedol, že tento Brit prináša dlhoročné skúsenosti a vodcovské kvality. „Som si istý, že v bude vynikať v tejto dôležitej úlohe v rámci úsilia NATO posilniť svoju podporu Ukrajiny,“ povedal.
Turner pracoval v rokoch 1992 – 1996 v úrade vtedajšieho generálneho tajomníka NATO. Neskôr pôsobil aj v britských diplomatických misiách pri NATO a v rokoch 2018 – 2022 bol námestníkom generálneho tajomníka NATO pre obrannú politiku a plánovanie.
Lídri členských krajín NATO sa minulý týždeň na summite vo Washingtone dohodli aj na posilnení zastúpenia Aliancie v Kyjeve a vyslaní svojho osobitného vyslanca.
Nový vyslanec má byť v Kyjeve kontaktnou osobou pre miestne úrady. Tiež bude pomáhať koordinovať vojenskú podporu pre Ukrajinu a poskytovať spojencom informácie o situácii v tejto krajine.
NATO má oficiálne zastúpenie v Kyjeve už takmer desať rokov. Tento úrad udržiava kontakty s ukrajinskými ministerstvami a zameriava sa na podporu politického a praktického dialógu a spolupráce. Má na starosti aj styčnú kanceláriu a informačné a dokumentačné centrum Aliancie, ktoré v ukrajinskej metropole existujú od konca 90. rokov 20. storočia. (tasr, dpa)
15:50 Ruská ofenzíva v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny nezlyhala, uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ofenzívu v Charkovskej oblasti spustilo Rusko v máji.
Ruský prezident Vladimir Putin vtedy povedal, že ruské sily tam vybudujú nárazníkovú zónu, aby ochránili ruské pohraničné oblasti pred útokmi z Ukrajiny.
Ruské úrady v utorok oznámili, že obmedzia verejnosti prístup do 14 dedín v Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, a to pre neustále ukrajinské útoky. Peskov však v reakcii na toto rozhodnutie dôrazne poprel, že by to znamenalo zlyhanie ruskej ofenzívy.
„Táto operácia prebieha, bude pokračovať až do svojho úspešného konca… Kým však nie je dokončená, barbarské útoky kyjevského režimu na civilnú infraštruktúru pokračujú. S cieľom prijať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti obyvateľov sa zavádzajú nové postupy,“ povedal kremeľský hovorca.
Belgorodská oblasť je v čase vojny na Ukrajine pravidelne terčom ukrajinských útokov. Podľa tamojšieho gubernátora Viačeslava Gladkova si útoky na Belgorodskú oblasť od februára 2022, keď Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, vyžiadali už viac ako 200 obetí. Dvoch mŕtvych hlásili aj v stredu po útoku ukrajinského dronu na ruskú obec Cerkovnyj, ktorá leží asi osem kilometrov od hraníc s Ukrajinou. (tasr, afp)
Ruské spoločnosti v čase rastúceho nedostatku pracovných síl spôsobených vojnou na Ukrajine začali hľadať pracovníkov v Afrike. Referuje o tom telegramové konto The Moscow Times s odvolaním sa na údaje náborovej služby hh.ru. Najčastejšie sa zameriavajú na Keňu, Zimbabwe, Kamerun, Zambiu a Alžírsko.
Uvedený web píše, že počet voľných pracovných miest pre afrických pracovníkov sa v prvej polovici roku 2024 desaťnásobne zvýšil. Počet pozvaní pre zahraničných pracovníkov vzrástol o 68 %, pre poľnohospodárskych špecialistov o 63 % a pre pracovníkov v oblasti ťažby surovín a stavebníctva o 53 %, resp. 51 %. (sita)
15:32 Rusko a Ukrajina si celkovo vymenili 190 vojnových zajatcov, oznámilo v stredu ruské ministerstvo obrany. Výmenu následne potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„V dôsledku rokovacieho procesu sa z územia kontrolovaného kyjevským režimom vrátilo 95 ruských vojakov, ktorým v zajatí hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Výmenou za nich bolo (Kyjevu) odovzdaných 95 vojakov ukrajinskej armády,“ uviedol ruský rezort obrany vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.
Ministerstvo ďalej informovalo, že prepustení ruskí vojaci budú letecky prevezení do Moskvy, aby tam absolvovali lekárske prehliadky. Pomoc pri ich výmene podľa rezortu poskytli Spojené arabské emiráty.
Výmenu väzňov zakrátko potvrdil na sociálnej sieti Telegram aj Zelenskyj. „Pokračujeme v navracaní našich ľudí domov,“ uviedol a poďakoval sa ukrajinskému vyjednávaciemu tímu aj Spojeným arabským emirátom. „Bez ohľadu na to, aké je to ťažké, hľadáme všetkých, ktorí ešte môžu byť v zajatí,“ dodal s tým, že domov sa musia vrátiť všetci vojnoví zajatci.
Moskva a Kyjev uskutočnili počas 27 mesiacov trvajúceho konfliktu, ktorý začal ruskou inváziou na územie Ukrajiny, už niekoľko takýchto výmen. Doteraz posledná prebehla v júni a taktiež bola sprostredkovaná Spojenými arabskými emirátmi. Každá zo strán vtedy prepustila 90 vojnových zajatcov. (reuters, afp, tasr)
15:17 Švajčiarsko vyšetruje viac ako 50 prípadov možného porušenia sankcií voči Rusku a doteraz skonštatovalo porušenie v 15 z nich, uviedla vláda v stredajšom vyhlásení. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Švajčiarsko uvalilo na Rusko sankcie podobné tým, ktoré uvalili aj západné krajiny.
Minulý týždeň švajčiarske ministerstvo hospodárstva oznámilo, že rozšírilo sankcie voči Rusku o nové opatrenia, ktoré nedávno prijala Európska únia voči Moskve. Nové sankcie sa zamerali na podnikateľov, propagandistov, príslušníkov ozbrojených síl a súdnictva, osoby zodpovedné za deportácie ukrajinských detí a členov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
Štátny sekretariát pre hospodárske záležitosti (SECO) pre agentúru Reuters uviedol, že účinné vykonávanie sankcií je prioritou vlády a že doteraz začala 56 konaní o porušení. Z nich približne polovica bola zastavená a v 15 prípadoch boli uložené tresty. V ostatných prípadoch sa naďalej vedie vyšetrovanie. SECO neuviedlo názvy príslušných odvetví ani jednotlivých spoločností, ktoré sú predmetom vyšetrovania.
Švajčiarsko v tomto roku oznámilo, že vytvorilo tím špecialistov pre vyšetrovanie a presadzovanie sankcií voči Rusku. (reuters, tasr)
14:03 Europoslanci dnes v prvej rezolúcii schválenej po júnových voľbách do Európskeho parlamentu vyjadrili pokračujúcu podporu Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. Odsúdili aj nedávnu cestu maďarského premiéra Viktora Orbána do Moskvy. Maďarsko od je začiatku tohto mesiaca predsedníckou krajinou v Rade EÚ.
Uznesenie podporilo v parlamente so 720 členmi 495 europoslancov, 139 ich bolo proti a 47 sa zdržalo hlasovania.
Parlament, ktorý v novom zložení tento týždeň zasadá prvýkrát, potvrdil svoje doterajšie stanovisko a záväzok EÚ poskytovať napadnutej krajine pomoc tak dlho, kým to bude potrebné na zabezpečenie ukrajinského víťazstva. Europoslanci tiež uvítali rokovania o pristúpení Ukrajiny do 27-členného bloku a členské štáty v dokumente vyzvali, aby rozšírili svoju politiku sankcií voči Moskve. Požadujú tiež od Ruska, aby zaplatilo za škody, ktoré na Ukrajine spôsobilo.
Europoslanci tiež odsúdili „barbarský útok“ na detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve na začiatku júla. Rozsiahly útok, ktorý okrem iného zasiahol zdravotnícke zariadenie, si naprieč krajinou vyžiadal desiatky životov.
Nevôľu niektorých parlamentných klubov podľa vyjadrenia predstaviteľov ôsmich frakcií pri rannej debate nespôsobilo ani tak vyjadrenie podpory Kyjevu, ale najmä tie body uznesenia, ktoré sa týkajú Orbánovho stretnutia okrem iného s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Maďarský premiér sa stal terčom kritiky kvôli svojim nedávnym cestám do Ruska a do Číny, ktoré označil za „mierovú misiu“ v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. S lídrami zostávajúcich 26 krajín EÚ ich nekonzultoval, mandát na rokovanie v mene únie nemal.
Európsky parlament návštevu v Moskve odsúdil a zdôraznil, že maďarský premiér nemôže tvrdiť, že zastupuje EÚ, keď koná v rozpore so spoločnými pozíciami. „Z tohto porušenia by mali byť vyvodené pre Maďarsko dôsledky,“ píše sa v rezolúcii, ktorá pripomína, že bezprostredne po Orbánovej „mierovej“ misii Rusko zaútočilo na detskú nemocnicu v ukrajinskej metropole. Snahy rokovať o mieri s Putinom tak boli „úplne irelevantné“, uvádza dokument.
Návrh rezolúcie, ktorá ostro vystupuje proti Moskve aj proti Orbánovi, predložili zástupcovia dvoch najväčších parlamentných skupín – ľudovcov a sociálnych demokratov – a predstavitelia liberálnej frakcie Obnova Európy (Renew Europe), Zelených a Európskych konzervatívcov a reformistov. (čtk)
13:22 Niekoľko desiatok Ukrajincov už vrátili pohraničníci od hraníc po tom, čo v krajine začal od polnoci platiť nový predpis, podľa ktorého muži v brannom veku nesmú vycestovať do cudziny, ak nemajú v poriadku záznamy a doklady u vojenských úradov.
Uviedol to dnes dopoludnia hovorca pohraničnej stráže. Podmienky na vycestovanie sprísnil nový zákon o mobilizácii, ktorý Ukrajina nedávno prijala v snahe zabezpečiť čerstvé sily pre armádu, brániacu krajinu už takmer dva a pol roka pred ruskou agresiou.
„Pri prekračovaní hraníc musia mať od dnešného dňa muži vo veku od 18 do 60 rokov povinne pri sebe doklad o registrácii u vojenskej správy,“ povedal serveru RBK-Ukrajina hovorca pohraničnej stráže Andrij Demčenko.
Na hraničných priechodoch kvôli novej požiadavke podľa Demčenka doteraz nezaznamenali nejaký pokles počtu cestujúcich, ani nepribudlo konfliktných situácií. Drvivá väčšina cestujúcich totiž mala všetky doklady v poriadku.
12:56 Jedna osoba zahynula a osem ich utrpelo zranenia pri ukrajinskom útoku v časti Chersonskej oblasti, ktorú ovládajú ruské sily. Oznámil to v stredu Ruskom dosadený oblastný gubernátor Vladimir Saľdo, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Saľdo na sociálnej sieti Telegram napísal, že ukrajinské sily ostreľovali uplynulý deň a noc ľavobrežnú časť Chersonskej oblasti a pokračovali aj v dronových útokoch. Dodal, že v dôsledku delostreleckého ostreľovania zomrela v obci Kochany žena. Ďalších osem ľudí utrpelo zranenia pri útokoch v iných obciach.
Reuters však upozorňuje, že tieto tvrdenia nedokázal nezávisle overiť, pričom Ukrajina ich bezprostredne nekomentovala.
12:40 V ukrajinskom meste Charkov, ktoré takmer denne ostreľujú ruské sily, postavia sústavu škôl pod zemou, aby ochránili deti pred útokmi, uviedli v stredu predstavitelia mesta. Po úspešnej realizácii prvého projektu podzemnej školy na Ukrajine sa v Charkove začala výstavba ďalších troch takýchto zariadení.
Čítajte viac V Charkove vybudujú sústavu podzemných škôl. Chcú ochrániť deti pred neustálymi ruskými útokmi
12:04 Na Ukrajine je momentálne nezvestných približne 42 000 tamojších občanov, a to vrátane civilistov aj vojakov. Povedal to v stredu Dmytro Bohaťuk, ktorý má v rámci ukrajinského ministerstva vnútra na starosti oddelenie zaoberajúce sa nezvestnými osobami, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Podľa Bohaťuka evidovali ešte pred časom až 51.000 nezvestných. Toto číslo sa však znížilo po tom, ako sa odrátali tisícky vojnových zajatcov, ktorých pobyt je známy. Bohaťuk vzhľadom na stále vysoký počet nezvestných upozornil na problematickú identifikáciu obetí a padlých nájdených priamo na bojisku. V tejto súvislosti povedal, že ministerstvo obrany neodoberá genetické vzorky vojakom, ktorých posiela do boja.
Rusko v súčasnosti okupuje približne pätinu územia Ukrajiny, ktorú napadlo vo februári 2022. Odvtedy pri ruských útokoch a bojoch zahynulo mnoho Ukrajincov, iní boli vysídlení či násilne presunutí na územie Ruska, pripomína DPA.
11:45 Ukrajinskí vojaci sa stiahli z dediny Krynky, ktorá leží na juhu krajiny v Chersonskej oblasti na východnom brehu rieky Dneper. Uviedol to web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na svoje zdroje v námornej pechote krajiny. Správu o stiahnutí sa z obce Krynky priniesla aj ukrajinská verejnoprávna televízia, ktorá citovala zdroje z armády. Podľa ukrajinskej armády sa jej príslušníci z dediny stiahli pred niekoľkými týždňami.
Ukrajinskí vojaci obec Krynky obsadili v októbri 2023. Odvtedy proti ním sa ruské sily podnikali útoky takmer každý deň.
9:15 Ruská protivzdušná obrana zostrelila počas noci päť ukrajinských dronov nad tromi ruskými regiónmi, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany. Jeden dron bol podľa krátkeho komuniké zničený nad Belgorodskou oblasťou, ďalší dva nad Voronežskou oblasťou. Neskôr ministerstvo ohlásilo zničenie ďalších dvoch dronov nad Brjanskou oblasťou.
Vo vojnových podmienkach nemožno tvrdenia bojujúcich strán operatívne overiť, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe a dodala, že v ukrajinskom týle bola noc relatívne pokojná.
Krátko pred polnocou ukrajinské letectvo a spravodajské kanály informovali o strele letiacej v smere na Odeskú oblasť na juhu krajiny a následne o výbuchu v Bilhorodsko-Dnistrovskom okrese na juhu tejto oblasti. Ďalšie informácie o raketách či dronoch však nenasledovali, akokoľvek bol letecký poplach na východe krajiny počas noci vyhlásený trikrát, dodala BBC.
Ruské letectvo nad ránom bombardovalo mestečko Borova pri Izjume v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny kĺzavými riadenými bombami. Tie poškodili tri domy, reštauráciu a umývačku áut, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.
8:40 Rusko obvinilo v utorok na zasadnutí OSN Spojené štáty z toho, že „mieria pištoľou“ na celý Západ a bránia medzinárodnej spolupráci. Washington to označil za „pokrytectvo“ vzhľadom na inváziu Ruska na susednú Ukrajinu.
K výmene obvinení medzi Moskvou a Washingtonom došlo na zasadnutí počas predsedníctva Ruska v Bezpečnostnej rade OSN. Rusko pre zasadnutie vybralo tému „Medzinárodná spolupráca pre spravodlivejší, demokratickejší a udržateľnejší svet“ a šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov priletel do New Yorku, aby mu predsedal.
Pred stretnutím prečítal ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia spoločné vyhlásenie 50 krajín vrátane USA. Krajiny v ňom kritizovali Rusko za jeho „cynickú snahu prezentovať sa ako strážca multilaterálneho poriadku“, odsúdili vojnu na Ukrajine či vojenskú pomoc, ktorú Rusku v rozpore so sankciami OSN poskytuje Severná Kórea.
„Pokračujúce nezákonné konanie Ruskej federácie a očividné pokrytectvo podkopávajú multilaterálnu a medzinárodnú spoluprácu“ a „zhoršujú regionálne napätie a ohrozujú medzinárodný mier a bezpečnosť,“ uviedli krajiny v spoločnom vyhlásení.
Lavrov začal potom stretnutie kritikou Spojených štátov za zdôrazňovanie „svojej vlastnej výnimočnosti“. Následne kritizoval NATO za jeho rozširovanie v Európe napriek varovaniam Moskvy a uviedol, že „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine bola spustená s cieľom eliminovať hrozby pre bezpečnosť Ruska.
Šéf ruskej diplomacie potom obvinil USA z toho, že robia všetko pre to, aby zničili medzinárodný poriadok a „skrotili Rusko, Čínu a iné krajiny, ktorých nezávislú politiku považujú za výzvu voči svojej hegemónii“.
Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová v reakcii na Lavrovov príhovor uviedla, že Rusko na stretnutí narieka o USA a Západe a ledva spomenulo multilateralizmus. Rusko tiež obvinila z porušovania princípov Charty OSN, ktoré sa týkajú územnej celistvosti, rešpektovania ľudských práv a medzinárodnej spolupráce.
Čítajte aj VIDEO: Poľský minister zahraničných vecí vyškolil v OSN Rusko
8:27 V jadrovej elektrárni pri meste Volgodonsk na juhu Ruska v stredu obnovili prevádzku jedného zo štyroch blokov, ktorý v utorok odpojili na základe falošného poplachu, citovala agentúra Reuters prevádzkovateľa Rosenergoatom, píše TASR.
„Energetický blok č. 1 Rostovskej atómovej elektrárne bol opätovne pripojený k sieti a začal poskytovať elektrinu,“ napísala na sieti Telegram spoločnosť Rosenergoatom, ktorá je prevádzkovou dcérskou spoločnosťou ruskej štátnej spoločnosti pre atómovú energiu Rosatom.
Rostovská atómová elektráreň, známa aj pod názvom Volgodonská atómová elektráreň, spustila činnosť svojho prvého bloku v roku 2001 a je najväčšou elektrárňou na juhu Ruska s celkovou kapacitou 4071 megawattov. Zabezpečuje približne 75 percent výroby elektrickej energie v Rostovskej oblasti a je napojená na rozvodnú sieť ďalších regiónov juhu európskej časti Ruska.
7:35 Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 110 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 562 510, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 11 tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty, 43 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 238 tankov, 15 871 obrnených bojových vozidiel pechoty, 15 411 delostreleckých systémov a 1 120 raketometov.
7:27 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že chce, aby si jeho krajina „upravila“ vzťahy s Poľskom, no zároveň musí byť ostražitá a „udržiavať zbrane v pohotovosti“. Lukašenko to uviedol v utorok na stretnutí absolventov vojenských univerzít v Minsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
Lukašenko uviedol, že je pripravený „upraviť vzťahy medzi Bieloruskom, Poľskom a Litvou, no zatiaľ nevidí reciprocitu“. Preto je podľa neho dôležité, aby bolo Bielorusko opatrné a pripravené brániť sa smerom na severozápad i západ.
Od leta 2021 prekročili alebo sa pokúsili prekročiť hranicu medzi Bieloruskom a Poľskom tisíce migrantov, najmä z Blízkeho východu. Varšava a Západ tvrdia, že prílev migrantov organizuje Minsk spolu s Moskvou v rámci „hybridného“ útoku s cieľom destabilizovať EÚ.
V pondelok bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryžankov uviedol, že Bielorusko je pripravené viesť dialóg s Poľskom, týkajúci sa migračnej krízy. Podľa jeho slov sa však Poľsko k bieloruskému návrhu nevyjadrilo. Namiesto toho začalo „klásť politické požiadavky,“ čo Minsk podľa neho považuje za „neprijateľné“.
7:15 Rusko a Ukrajina sa v stredu chystajú na výmenu 90 vojnových zajatcov v rámci dohody sprostredkovanej Spojenými arabskými emirátmi (SAE), uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenovaný zdroj oboznámený so záležitosťou. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá pripomína, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.
Ruskí a ukrajinskí predstavitelia, ktorí viedli predchádzajúce výmeny zajatcov, to doposiaľ nekomentovali.
Ukrajinské médiá minulý týždeň uviedli, že podľa ukrajinského ombudsmana Dmytra Lubinca plánuje čoskoro vláda v Kyjeve za pomoci SAE „veľkú“ výmenu zajatcov s Ruskom.
7:04 Námorníctva Číny a Ruska začali v Juhočínskom mori tri dni cvičenia s ostrou muníciou. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na čínsky štátom kontrolovaný denník Global Times a ruské ministerstvo obrany. Moskva a Peking v poslednom čase upevnili obchodné aj vojenské vzťahy.
Obe krajiny nasadia do cvičenia najmenej po troch plavidlách, píše Reuters s odvolaním sa na čínske námorníctvo. Formácie vojnových lodí majú podľa neho nacvičovať ostrú paľbu, prieskum, včasné varovanie, pátranie, záchranu a protivzdušnú obranu. Ruské ministerstvo obrany podľa Reuters informuje o nácviku protivzdušnej obrany a protiponorkových cvičeniach.
Hlásenie nespresňuje, kde presne sa cvičenie uskutoční.
Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more, kadiaľ vedú významné námorné trasy a pod ktorého dňom sa môžu nachádzať veľké zásoby ropy a zemného plynu. Podobné nároky na určité oblasti si robí tiež Brunej, Filipíny, Malajzia, Taiwan a Vietnam.
Stály arbitrážny súd v Haagu v roku 2016 rozhodol, že veľká časť nárokov, ktoré Čína vznáša na Juhočínske more, je neopodstatnená. Peking však rozhodnutie odmieta uznať a dodržiavať.
Čína rovnako ako Rusko čelí západným sankciám, hoci v menšej miere. Krátko pred ruským vpádom na Ukrajinu vo februári 2022 ohlásili obe krajiny počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Pekingu „neobmedzené“ partnerstvo.
7:00 V Kyjeve je nanovo k videniu výstava obsahujúca starobylou zbierku známu ako skytské zlato, ktorá sa na Ukrajinu vrátila vlani z Holandska, po takmer desaťročí súdnych sporov s Ruskom. Informovalo o tom Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL). Holandsko si zbierku zapožičalo z krymských múzeí ešte pred ruskou anexiou ukrajinského polostrova. Moskva potom požadovala návrat artefaktov starých niekoľko tisícročí na Krym.
Zbierku si zo štyroch krymských múzeí zapožičalo na výstavu v Amsterdame Múzeum Allarda Piersona, pričom príslušné zmluvy podpísali Holanďania s Ukrajinou. Návrat ale skomplikovala ruská anexia Krymu v roku 2014 a spor o to, kam by sa zbierka mala vrátiť. Holandské súdy nakoniec rozhodli o návrate predmetov na Ukrajinu a vlani ju Holandsko krajine brániacej sa ruskej vojenskej agresii vrátilo.
Výstava nazvaná „Poklady Krymu. Návrat "bude v Národnom múzeu histórie Ukrajiny do definitívneho ukončenia okupácie Krymu, uviedla predtým kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého žena sa začiatku výstavy zúčastnila. Potom Ukrajinci plánujú zbierku presunúť späť na Krym. "Verím, že rovnako ako sa tieto poklady vrátili domov, vrátia sa domov aj Krym, aby bol súčasťou nielen Ukrajiny, ale tiež slobodného sveta a svetovej kultúry,“ uviedla Olena Zelenská.
6:45 Moskva radšej ignoruje, že sa k nej „srbskí priatelia“ príležitostne otočia chrbtom, lebo vzťahy so Srbskom považuje za zásadné pre udržanie pozmeňovania, že má na Balkáne vplyv. Podľa neho na tom nič nezmenili ani nedávne zistenia denníka The Financial Times, že Srbsko nepriamo dodalo Ukrajine výzbroj v hodnote 800 miliónov eur.
Čítajte viac Srbsko dodáva zbrane Ukrajine bez následkov. Chytá sa Rusko do pasce Západu?
6:00 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v stredajšom rozhovore pre týždenník Argumenty i fakty povedal, že vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO) by znamenal vyhlásenie vojny Rusku. Tvrdí, že iba „obozretnosť“ zo strany NATO môže zabrániť zničeniu Zeme, informovala agentúra Reuters.
Lídri členských krajín NATO minulý týždeň na summite vo Washingtone prisľúbili, že Ukrajinu budú podporovať v jej „nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v Aliancii“. Kyjev však nedostal pozvánku ani časový harmonogram pristúpenia, o ktorý sa vojnou zmietaná krajina usiluje.
Medvedev, súčasný zástupca Rady bezpečnosti Ruskej federácie, v rozhovore pre ruský týždenník povedal, že členstvo Ukrajiny v NATO by presahovalo rámec priamej hrozby pre bezpečnosť Moskvy.
„V podstate by to bolo vyhlásenie vojny – aj keď s odkladom. Kroky, ktoré proti nám už roky podnikajú protivníci Ruska – vrátane rozširovania Aliancie – dostávajú NATO do bodu, z ktorého niet návratu,“ vyhlásil.
V súlade s doterajšími vyjadreniami Kremľa Medvedev uviedol, že Rusko neohrozuje NATO, ale bude reagovať na údajné pokusy Aliancie o presadenie svojich záujmov. Odpoveď Moskvy bude podľa neho tvrdšia v závislosti od počtu týchto pokusov. „Či to rozbije celú planétu na kúsky, závisí len od obozretnosti (NATO),“ varoval.
Medvedev, blízky spojenec ruského lídra Vladimira Putina, zastával post prezidenta v rokoch 2008 až 2012. Západ ho vtedy považoval na ruské pomery za liberálnejšieho politika, teraz sa však podľa Reuters prezentuje ako nekompromisný zástanca ruskej invázie na Ukrajinu, ktorý varuje USA a ich spojencov, že vyzbrojovanie Kyjeva môže viesť k „jadrovej apokalypse“.
NATO vzniklo po druhej svetovej vojne ako obranná aliancia v reakcii na rozpínavosť Sovietskeho zväzu, najmä v krajinách, ktoré oslobodila Červená armáda. Kremeľ vníma postupné rozširovanie Aliancie ako prejav agresie, doplnila agentúra Reuters.