Na minulotýždňovom summite si NATO odsúhlasilo vznik nového veliteľstva na podporu Kyjeva. Severoatlantická aliancia ho vytvára v nemeckom Wiesbadene a bude ho tvoriť okolo 700 ľudí. Cieľom NATO je lepšie koordinovať výcvik vojakov a dodávky vojenského materiálu pre Ukrajinu, ktorá sa už viac ako dva roky bráni veľkej ruskej invázii.
"Prijali sme dôležité rozhodnutia na ďalšie posilnenie našej podpory a rozdelenie bremena. Dohodli sme sa na spustení bezpečnostnej pomoci a výcviku NATO pre Ukrajinu. Aliancia bude koordinovať výcvik ukrajinských síl v zariadeniach spojeneckých krajín. Podporíme Ukrajinu plánovaním a koordináciou darov a budeme riadiť presun a opravu vybavenia. Budeme tiež poskytovať podporu dlhodobému rozvoju ukrajinských ozbrojených síl. Tým sa NATO nestane účastníkom konfliktu, ale pomôže Ukrajine presadzovať jej právo na sebaobranu,“ vyhlásil na schôdzke vo Washingtone generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg.
Koordinácia pomoci
Podľa agentúry AP by malo veliteľstvo NATO vo Wiesbadene, ktoré bude riadiť zatiaľ neurčený trojhviezdičkový americký generál, doplniť prácu kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny. Hovorí sa jej aj ramsteinská, lebo sa stretáva na leteckej základni USA Ramstein v Nemecku, a združuje viac ako 50 krajín vrátane Slovenska.
Aj cieľom tejto skupiny je koordinácia podpory pre Kyjev. Spojenci od začiatku veľkej ruskej invázie 24. februára 2022 pomohli Kyjevu zbraňami a bezpečnostnou asistenciou za približne 95 miliárd eur. A bude to pokračovať. Krajiny NATO na summite, na ktorom slovenskú delegáciu viedol prezident Peter Pellegrini, odsúhlasili, že na budúci rok dostane Ukrajina bezpečnostnú pomoc v hodnote 40 miliárd eur. Nezrodila sa však dohoda na viacročnom financovaní podpory pre Kyjev, ako znel pôvodný návrh.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Veliteľstvo vo Wiesbadene by tiež malo prispieť k ďalšej integrácii Ukrajiny s NATO. Kyjev na summite nedostal pozvánku do aliancie, a ani sa to nepredpokladalo. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj vo Washingtone jasne povedal, že vstup jeho krajiny do NATO očakáva až po skončení vojny. No v deklarácii aliancie sa píše o podpore nezvratnej cesty Kyjeva do euroatlantických štruktúr a o tom, že spolupráca Ukrajiny a NATO je most k členstvu.
"Je to veľmi silný balík podpory pre Kyjev,“ reagoval vo Washingtone pre Pravdu bývalý minister obrany Martin Sklenár. "Summit potvrdil, že otázkou nie je, či sa Ukrajina stane členom NATO, ale kedy k tomu dôjde. Je to nezvratný proces, ktorý sa medzi aliančnými krajinami a Kyjevom deje každodenne. Patrí k nemu výmena skúseností, spolupráca, výcvik, ale aj priemyselná kooperácia. Sú to väzby, ktoré sa vytvárajú, a potvrdzujú nezvratnosť našich rozhodnutí. Okrem deklarácie odišla Ukrajina zo summitu s dodatočnými oznámeniami o priamej vojenskej pomoci. Týka sa to najmä protivzdušnej obrany,“ vysvetlil Sklenár na podujatí NATO Public Forum, ktoré v rámci vrcholnej schôdzky aliancie v metropole USA spoluorganizoval GLOBSEC.
Výcvik Ukrajincov
Aj Slovensko schválilo záverečné komuniké zo summitu, hoci premiér Robert Fico (Smer) vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v aliancii je akurát tak zárukou tretej svetovej vojny. Súčasná vláda zastavila štátnu vojenskú pomoc pre Kyjev, ale mnohé aktivity vrátane vojenského výcviku Ukrajincov v nejakej forme pokračujú.
"Výcvik sa má sústreďovať najmä na to, v čom chceme s Ukrajinou najviac spolupracovať. Je to otázka odmínovania a všetkých ženijno-inžinierskych záležitostí. Jedna z požiadaviek, ktorá sa toho týka, je odmínovanie pod vodou. Naše ženijné jednotky túto spôsobilosť majú. Myslím si, že všeobecný výcvik bude jednoznačne utlmený. No v prípade odmínovania je záujem o systémy, ale aj o naše znalosti,“ uviedol vo Washingtone minister obrany Robert Kaliňák (Smer) k tomu, či a ako sa Slovensko zapojí do mechanizmu NATO pre koordináciu vojenskej pomoci a výcviku ukrajinských vojakov.
Čítajte viac Predhodia Ukrajinu Putinovi? Trump si vybral za viceprezidenta politika, ktorý ho prirovnal k Hitlerovi
"Na to teraz neviem odpovedať,“ reagoval minulý týždeň na otázku Pravdy šéf rezortu obrany, či vláda plánuje vyslať nejakých vojakov do spomínaného veliteľstva vo Wiesbadene.
„Slovensko by v žiadnom prípade nemalo byť hanblivým členom Severoatlantickej aliancie. Mali by sme ju využiť ako nástroj. Predpokladá to aktívnu účasť na zasadnutiach NATO a predkladanie slovenských stanovísk a iniciatív, ako sme to robili,“ povedal pre Pravdu na NATO Public Forum exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.