876. deň: Krvavá bitka o Dneper sa skončila. Británia uvalila sankcie na ruskú "tieňovú flotilu"

Čítajte aj 875. deň: Zlyhala ruská ofenzíva v Charkovskej oblasti? Kremeľ musel vysvetľovať, čo sa tam deje

23:29 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg označil pokračujúcu podporu Ukrajiny zo strany Spojených štátov za „nesmierne dôležitú“. Reagoval tým na nomináciu Jamesa Davida Vancea, ktorý je skeptický voči pomoci Kyjevu, za kandidáta Republikánskej strany na post viceprezidenta USA.

„Európski spojenci a Kanada môžu samozrejme urobiť viac, no aj napriek tomu je dôležité, aby Spojené štáty naďalej poskytovali podporu Ukrajine,“ zdôraznil Stoltenberg počas európskeho summitu v Británii. „Je potrebné, aby išlo o spoločné úsilie Severnej Ameriky a Európy, Spojené štáty sú doposiaľ tým najväčším spojencom. Očakávam preto, že budú aj naďalej podporovať Ukrajinu,“ dodal.

Čítajte viac Predhodia Ukrajinu Putinovi? Trump si vybral za viceprezidenta politika, ktorý ho prirovnal k Hitlerovi

Bývalý prezident Donald Trump znepokojil Európu po tom, čo si za viceprezidenta zvolil práve J. D. Vancea, zarytého odporcu Kyjeva. Vance začiatkom roka ostro argumentoval aj proti schváleniu vojenskej pomoci USA vo výške 61 miliárd dolárov.

Šéf NATO ale zdôraznil, že podpora Ukrajiny je v bezpečnostnom záujme Spojených štátov. „Ak prezident Putin zvíťazí, nebude to tragédia len pre Ukrajincov, ale aj pre svet, ktorý sa stane ešte nebezpečnejším a zraniteľnejším,“ vysvetlil Stoltenberg.

Spojené štáty už poskytli Kyjevu vojenskú pomoc vo výške desiatok miliárd dolárov, odkedy ruský prezident Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu vo februári 2022.

23:01 Nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby západní spojenci zostreľovali ruské rakety a drony nad ukrajinským územím. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA a portálu Politico.

Na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v paláci Blenheim pri Oxforde Scholz uviedol, že takýto krok "neprichádza do úvahy“. Odmietol aj žiadosť o zrušenie obmedzení, podľa ktorých Kyjev nesmie používať západné zbrane pri útokoch na ruské územie.

Zelenskyj na summite západné veľmoci požiadal o ochranu vzdušného priestoru, tak ako ochránili Izrael, na ktorý v apríli Irán podnikol masívny útok dronmi a raketami.

„Musí existovať kolektívna vôľa na ich zostrelenie, rovnako ako v prípade iránskych rakiet a dronov,“ vyhlásil Zelenskyj. Dodal, že rakety a drony nie sú nositeľmi štátnej suverenity.

„Tieto kroky musia byť prijaté,“ povedal Zelenskyj, ktorý zároveň menovite spomenul Spojené štáty, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Poľsko.

21:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vyslovil proti jednostranným krokom pri hľadaní mierového riešenia ruskej invázie, ako bola cesta maďarského premiéra Viktora Orbána do Moskvy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Zachovali sme v Európe jednotu a konáme spoločne, čo znamená, že (ruský prezident Vladimir) Putin nedosiahol svoj hlavný cieľ – vytvoriť rozkol v Európe,“ povedal Zelenskyj na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) neďaleko anglického Oxfordu.

Čítajte viac Lieta Orbán za mier, či len pre PR?

„Môže sa pokúsiť osloviť vás alebo ísť individuálne za niektorým z vašich partnerov, pokúšať vás alebo na vás vyvíjať tlak, vydierať vás, aby jeden z vás zradil ostatných a oslabil našu jednotu,“ uviedol ukrajinský prezident. „Pokiaľ chce niekto ísť na výlet do hlavného mesta vojny a porozprávať sa alebo možno sľúbiť niečo proti našim spoločným záujmom alebo na úkor Ukrajiny či iných krajín, prečo by sme mali s takýmto človekom rátať,“ dodal Zelenskyj.

Orbán nedávno cestoval do Moskvy na rokovania s ruským prezidentom bez toho, aby to najprv prekonzultoval s Bruselom či Kyjevom. Podľa vlastného vyhlásenia bolo cieľom premiéra preskúmať možnosti ukončenia vojny proti Ukrajine, ktorá pretrváva už od februára 2022.

20:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zagratuloval predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej k znovuzvoleniu na ďalšie funkčné obdobie. Podľa jeho slov je Ukrajina, ako budúci člen EÚ, pripravená aktívne prispieť k mieru, bezpečnosti a prosperite v Európe.

„Želám predsedníčke von der Leyenovej veľa úspechov pri dosahovaní výsledkov pre všetkých Európanov a posilňovaní jednoty, obrany a hospodárskej sily EÚ,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti.

Európsky parlament (EP) vo štvrtok v tajnom hlasovaní potvrdil, že Ursula von der Leyenová zostane predsedníčkou Európskej komisie (EK) aj v druhom funkčnom období. Zo 707 hlasujúcich europoslancov získala 401 hlasov, 284 bolo proti a 15 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Čítajte viac Supermama, lekárka, politička. Ursula von der Leyenová pokračuje ako šéfka eurokomisie

Ukrajine udelili štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ ešte v júni 2022 – približne tri mesiace po začiatku ruskej invázie. V júni EÚ oficiálne otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou po tom, čo to vlani v novembri odporučila Európska komisia.

18:43 Britská vláda vo štvrtok pridala na sankčný zoznam 11 nových námorných plavidiel. Ide o ďalšie zo sankcií na prepravné lode, ktoré Spojené kráľovstvo uvaľuje v súvislosti s pôsobením takzvanej „ruskej tieňovej flotily“. Informovala o tom agentúra Reuters a think tank Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA).

Vláda spresnila, že sankcie sa týkajú plavidiel, ktoré prevážali ropu a ropné produkty z Ruska do tretích krajín. Ide o lode plávajúce pod vlajkou Gabonu, Panamy a Cookových ostrovov.

Skupina G7, EÚ a Austrália v roku 2023 uvalili cenový strop na ropu a ropné produkty z Ruska. Ruská vláda ho však obchádza prostredníctvom svojej „tieňovej flotily“. Tú tvorí podľa odhadov viac ako 1400 plavidiel.

Rusko túto flotilu využíva, keďže lode plaviace sa pod vlajkou západných štátov alebo plavidlá poistené západnými poisťovňami nemôžu prepravovať tovar podliehajúci sankciám. Ako podotklo CEPA, ide o starnúce plavidlá, ktoré majú záhadných vlastníkov a nedisponujú úplným poistením. Často taktiež menia svoju vlajkovú registráciu.

Sankcie na plavidlá, ktoré sú súčasťou „tieňovej flotily“, Londýn prvýkrát uvalil v júni. Uplynulý mesiac na sankčný zoznam pridal aj ruskú spoločnosť Ingosstrach, ktorá poskytuje poisťovacie služby ruským ropným exportérom. (reuters, tasr)

17:51 Rusko nevylučuje nasadenie svojich rakiet vybavených jadrovými hlavicami v reakcii na plán umiestniť americké strely dlhého doletu v Nemecku. Vo štvrtok to podľa ruských médií uviedol námestník tamojšieho ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

„Nevylučujem nič,“ reagoval Riabkov na novinársku otázku, či ruská strana zvažuje možnosť rozmiestnenia rakiet vybavených jadrovými zbraňami. Tvrdí, že vinou Nemecka a predovšetkým Spojených štátov, „ktoré stoja na čele Severoatlantickej aliancie, došlo k úplnému zničeniu dohôd v oblasti kontroly zbrojenia“.

USA a niekdajší Sovietsky zväz podpísali v roku 1987 zmluvu o likvidácií rakiet krátkeho a stredného doletu. Spojené štáty v roku 2019 od dohody odstúpili s odvolaním sa na porušovanie zmluvy zo strany Ruska. Kremeľ toto obvinenie odmietol.

Nemecko a Spojené štáty minulý týždeň oznámili dohodu o umiestnení amerických riadených striel typu Tomahawk a ďalších zbraní dlhého dosahu na území Nemecka od roku 2026. V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, „ktoré majú výrazne väčší dosah než súčasné pozemné systémy v Európe“.

Podľa Kremľa povedie tento plán dočasne umiestniť americké strely v Nemecku ku konfrontácii medzi Ruskom a Západom v štýle studenej vojny. (reuters, tasr)

17:00 Dánsko tento mesiac nevyšle svojich ministrov na neformálne vládne stretnutia súvisiace s maďarským predsedníctvom v Rade EÚ. Urobí tak na protest proti rokovaniam premiéra Maďarska Viktora Orbána s prezidentmi Ruska a Číny, avizoval vo štvrtok dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen.

Orbán začiatkom mesiaca rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom o možnej mierovej dohode s Ukrajinou. Viacerí lídri EÚ však nesúhlasili s týmto krokom a zároveň uviedli, že Orbán nehovoril v mene 27-členného bloku.

Európsky parlament v stredu prijal uznesenie, v ktorom oficiálne odsúdil Orbánovu návštevu Ruska a dodal, „že by Maďarsko malo niesť následky“. Aj ďalšie krajiny vrátane Švédska, Fínska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Poľska informovali, že ich budú reprezentovať iba štátni úradníci. „Vláda sa chce jasne dištancovať od toho, akým spôsobom maďarské predsedníctvo rieši záležitosti Ukrajiny v prvých týždňoch predsedníctva,“ uviedol Rasmussen. (tasr, reuters)

16:21 Európska únia a NATO nemusia brať ohľad na jednotlivých lídrov, ktorí chcú navštevovať „hlavné mesto vojny“ a konať proti spoločnému záujmu, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na rokovaní Európskeho politického spoločenstva v Británii sa tak nepriamo vymedzil voči konaniu maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý nedávno o Ukrajine rokoval v Moskve. Zelenskyj v prejave varoval, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže pokúsiť tlačiť na jednotlivé európske krajiny, aby „zradili“ ostatných.

Čítajte viac Zelenskyj nepriamo kritizoval Orbána, varoval pred zradou európskej jednoty. Moskvu označil za hlavné mesto vojny

15:43 Česko a Ukrajina vo štvrtok uzavreli bezpečnostnú dohodu. Premiér ČR Petr Fiala a prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj ju podpísali na okraj summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) vo Veľkej Británii. Dokument podľa Fialu ukotvuje súčasnú spoluprácu krajín a vytvára priestor na spoluprácu do budúcnosti.

Zelenskyj sa Fialovi za uzavretie dohody poďakoval. „Je to ďalší krok na rozšírenie našej spolupráce v oblasti bezpečnosti a kdekoľvek inde. Ďakujem a ďakujem aj všetkým Európanom za podporu,“ povedal po podpise dohody ukrajinský prezident.

Dokument má niekoľko častí. Podľa českého premiéra sa zameriava napríklad na bezpečnosť a obranu vrátane dodávok vojenského materiálu a výcviku vojakov. Ďalšia časť dohody sa týka hospodárskej spolupráce. Na Ukrajine sa podľa Fialu vytvára veľký priestor pre české firmy, aby sa zapojili do povojnovej obnovy. Zmluva obsahuje aj časť zameranú na rozvoj technickej a finančnej spolupráce a tiež na bilaterálne vzťahy a politickú spoluprácu.

Ešte pred podpisom dohody uviedol, že hoci nejde o právne záväznú medzinárodnú zmluvu, má veľký symbolický význam.

Podobný dokument už s Kyjevom podpísalo viacero krajín. Podľa predstaviteľov EÚ nemajú tieto bezpečnostné dohody rovnakú váhu ako dohoda o vzájomnej obrane členských krajín NATO. Predstavujú však akýsi prísľub na poskytnutie zbraní a inej pomoci Ukrajine s cieľom posilniť jej bezpečnosť či v budúcnosti odvrátiť akúkoľvek ďalšiu inváziu. (tasr)

15:38 Ukrajinská armáda priznala, že sa stiahla z trosiek dediny Krynky na ľavom brehu Dnepra. Ako uviedol portál idnes.cz skončili sa tak takmer deväť mesiacov trvajúce boje o predmostie, kde Kyjev prišiel o stovky tých najlepších vojakov.

Generálny štáb ukrajinskej armády v utorok uviedol, že armáda Rusom prenechala dve dediny: Krynky a Urožajne v Doneckej oblasti. „V oboch obciach už nemalo zmysel udržiavať pozície. Sú úplne zničené a obranné sily sa stiahli v záujme záchrany života vojakov,“ cituje portál Liga.net svoj zdroj z vedenia armády.

Hovorca Tavrijskej operačnej strategickej skupiny ukrajinskej armády Dmytro Lychovij vo štvrtok uviedol, že ukrajinskí vojaci pokračujú v bojových misiách na východnom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti vrátane okolia dediny Krynky, z ktorej sa stiahli.

„Je však pravda, že väčšina hlavných pozícií ukrajinských vojakov v tejto dedine bola úplne zničená," povedal Lychovij o bojoch pri obci Krynky. Dodal, že samotná obec sa zmenila na hromadu trosiek. „Okrem obce Krynky máme ďalšie pozície a bojové operácie na ľavom brehu Dnepra pokračujú," dodal hovorca.

O ústupe ukrajinských vojakov z obce Krynky informoval web Ukrajinská pravda v utorok s odvolaním sa na zdroje z ukrajinskej námornej pechoty. (pravda.com.ua, sita, idnes.cz)

14:09 Použitie západných zbraní neviedlo k eskalácii vojny s Ruskom, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Londýne. Následne vyzval lídrov zúčastnených krajín na zníženie obmedzení pre používanie zbraní na území Ruska.

„Čím menej obmedzení budeme mať na používanie účinných zbraní, tým viac sa Rusko bude usilovať o mier,“ povedal ukrajinský líder.

Zelenskyj osobitne vyzval USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a „ďalších priateľov“, aby boli podľa jeho slov odvážni a poskytli dodatočné zdroje, najmä na zostrelenie bezpilotných lietadiel.

Podľa Zelenského ruský prezident Vladimir Putin zlyhal pri snahách rozdeliť Európske krajiny. Varoval však, že sa Putin môže pokúsiť osloviť jednotlivé krajiny alebo strany v snahe oslabiť túto skupinu. To by podľa ukrajinského lídra mohlo zahŕňať „snahu pokúšať vás, vyvíjať na vás nátlak alebo vás vydierať, aby jeden z vás zradil zvyšok“. (tasr, news.sky.com)

13:40 Ukrajina vo štvrtok oznámila, že v rámci iniciatívy na bezplatné zasielanie poľnohospodárskych dodávok do chudobných krajín a regiónov poslala tisíc ton pšeničnej múky na palestínske územia.

„Zásielka je prvou z troch dodávok určených pre Palestínu… Na jeden mesiac poskytne podporu viac ako 101-tisíc palestínskym rodinám,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na sieti X.

Kyjev spustil iniciatívu Obilie pre Ukrajinu v snahe zabezpečiť, aby ruská invázia neohrozila jeho pozíciu jedného z najväčších svetových vývozcov poľnohospodárskych produktov.

Ukrajinské ministerstvo neuviedlo, či je múka určená pre Pásmo Gazy, ktoré čelí humanitárnej kríze a prudkému problému poklesu objemu pomoci počas prebiehajúcej vojny Izraela s Hamasom v tejto enkláve. Ukrajina bola pred ruskou inváziou významným vývozcom obilia pre Palestínčanov.

Rusko taktiež bezplatne dodalo obilie pre africké krajiny, keďže obe krajiny súperia o podporu v častiach sveta, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dovozu poľnohospodárskych výrobkov. (afp, tasr)

12:54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pricestoval do Británie, kde sa zúčastní na štvrtom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC). Osobitne sa stretne aj s kráľom Karolom III a premiérom Keirom Starmerom.

Zelenskyj o tom informoval na sociálnej sieti X. Na zverejnených záberoch z letiska je spolu s Valerijom Zalužným, novým veľvyslancom Ukrajiny v Londýne, ktorý v minulosti pôsobil ako vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl.

„Podpíšeme medzivládnu dohodu o podpore ukrajinského obranného a priemyselného komplexu, budeme diskutovať o budúcej obrannej spolupráci a rozšírime naše obranné kapacity,“ napísal Zelenskyj v súvislosti so schôdzkami s britskými vládnymi činiteľmi a predstaviteľmi zbrojárskeho priemyslu.

Hlavnou témou tohtoročného summitu bude bezpečnosť Európy, ale aj boj s ilegálnou migráciou a záležitosť energetiky. Veľká pozornosť je tentokrát zameraná na obranu demokracie – ako posilňovať odolnosť demokratických inštitúcií a čo robiť proti rôznym formám zahraničného zasahovania. Očakáva, že lídri si vymenia skúsenosti a budú hovoriť o tom, akými nástrojmi a metódami sa proti tomu dá ešte účinnejšie bojovať.

S formátom neformálnych stretnutí EPC prišiel v roku 2022 francúzsky prezident Emmanuel Macron. Prvýkrát sa lídri na tejto platforme stretli v októbri 2022 v Prahe, ďalšie stretnutia boli v moldavskom Kišiňove a španielskej Granade. (tasr, afp)

12:28 Ukrajinské jednotky sa stiahli z dediny Urožajne v Doneckej oblasti, uviedol vo štvrtok hovorca ukrajinskej armády Nazar Vološyn. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ukrajinský verejnoprávny telerozhlas Suspilne.

„Keďže nepriateľ zničil v dedine Urožajne takmer všetko, obranné sily sa stiahli na iné pozície. Bolo prijaté rozhodnutie zachovať životy a zdravie našich vojakov, ktorí tam udržiavali obranu,“ povedal Vološyn.

Ruské ministerstvo obrany už v nedeľu oznámilo, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad ukrajinskou dedinou. Dedina Urožajne, ktorá mala pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu približne 1000 obyvateľov, je jednou z mála obcí, ktoré Ukrajina získala späť počas svojej ofenzívy v roku 2023. Rusko dedinu okupovalo od marca 2022.

Ukrajinské jednotky sa začiatkom júla stiahli aj z časti strategického mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti. Ruská armáda podľa prezidenta Vladimira Putina tento rok dobyla už niekoľko desiatok ukrajinských miest a obcí. (reuters, tasr)

11:54 Ruská Belgorodská oblasť pozastavila činnosť všetkých materských škôl, ktoré sa nachádzajú v okruhu 20 kilometrov od hraníc s Ukrajinou kvôli nebezpečenstvu ostreľovania, uviedol ruský predstaviteľ.

Vedúca administratívy Belgorodskej oblasti Anna Kutašovová uviedla, že opatrenie, o ktorom vo štvrtok informovali ruské médiá, nadobudlo účinnosť v stredu a potrvá celý týždeň. Nebolo jasné, či sa doba zatvorenia jaslí predĺži.

Ruské médiá informovali, že zatvorenie sa dotkne približne 50-tisíc ľudí v regióne.

Belgorodský gubernátor Viačeslav Gladkov v utorok oznámil, že pre väčšinu civilistov sa uzatvára prístup do niekoľkých dedín v blízkosti hraníc. „Od 23. júla obmedzujeme prístup do 14 dedín, kde je operatívna situácia mimoriadne zložitá,“ napísal Gladkov v príspevku na platforme Telegram. Spresnil, že ide o pohraničné dediny.

Dodal, že na prístupových cestách budú zriadené kontrolné stanovištia, cez ktoré nebudú môcť prejsť ani taxíky a verejná doprava. Vpúšťať budú len dospelých mužov podľa prísnych pravidiel „v obrnenom vozidle s elektronickým bojovým zariadením s osobnými ochrannými prostriedkami – nepriestrelnou vestou a prilbou – a v sprievode armády,“ uviedol gubernátor, podľa ktorého je neprijateľné púšťať ženy a deti do obytných oblasti, ktoré sú každý deň ostreľované.

Belgorodská oblasť je v čase vojny na Ukrajine pravidelne terčom ukrajinských útokov. Ruský prezident Vladimir Putin v máji oznámil, že ruské sily vybudujú v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny nárazníkovú zónu, aby ochránili ruské pohraničné oblasti pred útokmi z Ukrajiny.

10:28 Jedna žena bola zabitá a dvaja starší muži utrpeli zranenia pri ruskom bombardovaní mesta Kupjansk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, uviedli dnes ukrajinské úrady. Dvoch mužov zranili ruské drony v Nikopole v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode krajiny. Troch ranených, vrátane dvoch detí, hlásia úrady v Záporožskej oblasti. Ukrajinské sily v noci zostrelili 16 ruských dronov a dve z troch leteckých rakiet, ohlásil veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zostrelila 33 ukrajinských dronov nad anektovaným Krymom a dva nad Brjanskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany a dodalo, že okrem toho ruské sily zničili v Čiernom mori desať bezposádkových, diaľkovo riadených plavidiel, ktoré plávali ku Krymu. O prípadných následkoch týchto útokov sa ministerstvo nezmienilo.

O paľbe proti námorným dronom blízko Sevastopolu predtým informovali spravodajské kanály na sociálnych sieťach a tiež Ruskom dosadený šéf Sevastopolu, poznamenal server BBC News a dodal, že o nejakom veľkom nálete na Krym počas uplynulej noci sociálne siete neinformovali.

Kvôli hrozbe útoku námorných dronov vyhlásili nad ránom poplach tiež úrady v Novorossijsku na juhu Ruska, kam sa zo Sevastopoľu podľa médií presunula väčšina plavidiel Čiernomorskej flotily, decimovanej ukrajinskými útokmi.

9:45 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na štvrtok zostrelila všetkých 16 iránskych dronov typu Šáhid a dve z troch riadených striel, ktoré v noci na územie Ukrajiny vypustilo Rusko. Uvádza sa to v rannom vyhlásení ukrajinských vzdušných síl zverejnenom v aplikácii Telegram, na ktorú sa odvoláva stanica BBC.

Bezpilotné lietadlá a rakety, vypálené z ruského juhu a Kurskej oblasti, boli podľa ukrajinskej armády zostrelené nad piatimi rôznymi oblasťami Ukrajiny.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak hovoril o zničení dvoch ruských rakiet a piatich samovražedných dronov. V dôsledku útoku sa v meste Nikopol podľa neho utrpeli zranenia dvaja ľudia vo veku 51 a 60 rokov.

Úrady v Záporožskej oblasti zase hlásili tri obete ruských útokov vrátane dvoch detí. V Charkovskej oblasti podľa tamojšieho gubernátora Oleha Synehubova zahynula 60-ročná žena a dvaja muži vo veku 69 a 80 rokov utrpeli zranenia. Dodal, že pri ruskom útoku boli poškodené najmenej štyri domy.

BBC píše, že útoky dronmi hlásili aj z Kyjevskej a Poltavskej oblasti. Nikto sa tam nezranil.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo, že nad anektovaným Krymským polostrovom v noci na štvrtok zostrelilo 33 ukrajinských bezpilotných lietadiel a pri jeho pobreží zase desať námorných dronov.

9:09 Americký novinár Evan Gershkovich bol dnes predvedený na súd v Jekaterinburgu, ktorý za zatvorenými dverami pojednáva jeho obžalobu zo špionáže, uviedli tlačové agentúry s odvolaním sa na oznámenie súdu. Spravodajcovi denníka The Wall Street Journal hrozí až 20 rokov väzenia. Obvinenia odmieta, rovnako ako jeho zamestnávateľ a americká vláda.

Ruská generálna prokuratúra obviňuje Gershkovicha, že na pokyn americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) „zhromažďoval tajné informácie“ o zbrojovke Uralvagonzavod, ktorej závod asi 150 kilometrov severne od Jekaterinburgu vyrába a opravuje tanky a ďalšiu vojenskú techniku.

Súd koná za zatvorenými dverami, teda s vylúčením médií a verejnosti, v meste Jekaterinburg na Urale, kde bol Gershkovich zadržaný vlani koncom marca pri reportážnej ceste. Pojednávanie sa malo konať až v polovici augusta, ale podľa súdu bolo urýchlené na žiadosť obhajoby.

Čítajte aj Na ruskom Urale sa začal súd s americkým novinárom Gershkovichom. Objavil sa tam s vyholenou hlavou

9:08 Britský premiér Keir Starmer usporiadal v anglickom Oxfordshire summit Európskeho politického spoločenstva (EPC), aby presadil opatrenia na zabezpečenie hraníc kontinentu a riešenie azylovej problematiky. Podľa správy agentúry DPA píše TASR.

Čítajte viac Spojené kráľovstvo hostí európskych lídrov. Kmec: Slovensko sa chce podieľať na obnove Ukrajiny

8:40 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 563 640 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 130 vojakov, sedem tankov, 12 bojových obrnených vozidiel, 54 delostreleckých systémov a až 92 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 245 tankov, 15 883 bojových obrnených vozidiel, 20 833 vozidiel a autocisterien, 15 465 delostre­leckých systémov, 1 120 odpaľovacích raketových systémov, 893 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 361 lietadiel, 12 274 dronov, 2 398 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 593 kusov špeciálnej techniky.

8:11 Ruského občana Maxima Marčenka, ktorý sa pred súdom priznal, že nelegálne vyvážal do Ruska mikroelektroniku použiteľnú na vojenské účely, odsúdili v USA na tri roky väzenia.

Odsúdený sa ešte vo februári pred súdom v New Yorku priznal k obvineniam z pašovania a prania špinavých peňazí. Súd mu v stredu vymeral aj trojročnú podmienku, keď sa dostane na slobodu.

Päťdesiatdvaročného Marčenka, ktorý žil Hongkongu, vzali do väzby v USA ešte vlani v septembri. Spolu s dvoma nemenovanými Rusmi podľa obžaloby prevádzkoval sieť, ktorá od amerických distribútorov nakupovala veľké množstvá mikroelektroniky využiteľnej pri výrobe zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Táto elektronika napokon končila u odberateľov sídliacich v Rusku.

Čítajte aj Slovenská firma zaradená na sankčný zoznam USA predávala softvér do Ruska, jej majiteľ je zapojený do miliónovej kauzy so zmenkou v Moskve

7:30 Na minulotýždňovom summite si NATO odsúhlasilo vznik nového veliteľstva na podporu Kyjeva. Severoatlantická aliancia ho vytvára v nemeckom Wiesbadene a bude ho tvoriť okolo 700 ľudí. Cieľom NATO je lepšie koordinovať výcvik vojakov a dodávky vojenského materiálu pre Ukrajinu, ktorá sa už viac ako dva roky bráni veľkej ruskej invázii.

Čítajte viac Vzniká veliteľstvo NATO pre Ukrajinu. Zapojí sa Slovensko?

7:28 Spojené štáty vyjadrili v noci na štvrtok ľútosť v súvislosti s rozhodnutím Číny zastaviť bilaterálne rokovania o nešírení jadrových zbraní a kontrole zbraní. Čína ako dôvod pre svoj krok uviedla predaj zbraní Taiwanu zo strany USA.

„Tento krok, ktorý urobili (v Pekingu), je nešťastný,“ povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller citovaný agentúrou AP.

„Čína sa rozhodla nasledovať príklad Ruska, keď tvrdí, že angažovanosť v oblasti kontroly zbrojenia nemôže pokračovať, keď sú v bilaterálnom vzťahu iné výzvy,“ povedal Miller.

Podľa Millera „tento prístup podkopáva strategickú stabilitu. Zvyšuje riziko dynamiky pretekov v zbrojení.“

Spojené štáty a Čína viedli v novembri ojedinelé rozhovory o kontrole jadrových zbraní, ktoré boli súčasťou snahy zmierniť nedôveru pred summitom medzi prezidentmi Joe Bidenom a Si Ťin-pchingom.

Čítajte aj Moskva je sklamaná. Jej jadrová hrozba už nezaberá

6:44 Mesto Sevastopol na Ruskom okupovanom Krymskom polostrove sa v noci na štvrtok opäť stalo terčom útoku s použitím námorného dronu. Ruskom vymenovaný šéf miestnej administatívy Michail Razvožajev tvrdí, že útok bol odrazený.

V statuse na svojom konte v aplikácii Telegram Razvožajev uviedol že občania mohli počuť „hlasné zvuky“, lebo „naša armáda“ odrazila pokus o útok dronom. Dodal, že dron bol zničený.

Približne v rovnakom čase primátor čiernomorského prístavného mesta Novorossijsk Andrej Kravčenko oznámil hrozbu útoku s použitím námorných dronov. Miestnych obyvateľov vyzval, aby sa držali ďalej pobrežia.

Ukrajinské námorné drony už v minulosti útočili na ruské lode v blízkosti tohto prístavu, pričom narušili námornú dopravu v celej oblasti.

Pred dvoma týždňami sa v médiách objavila správa, že ukrajinské útoky prinútili ruskú Čiernomorskú flotilu k presunu takmer všetkých jej bojaschopných lodí z Krymu. Veliteľ ukrajinského námorníctva Olexij Nejižpapa vtedy uviedol, že takmer všetky hlavné bojaschopné vojnové lode Rusko presunulo z hlavnej základne Čiernomorskej flotily a drží ich v Novorossijsku, niektoré sú v Azovskom mori.

Medzičasom britská stanica BBC uviedla, že v súvislosti s možným raketovým útokom vyhlásili v noci na štvrtok poplach v desiatich regiónoch východnej, južnej a strednej Ukrajiny. O následkoch raketového útoku zatiaľ nie sú žiadne informácie.

Čítajte aj Milión dronov za rok? Na Rusov sa v ukrajinských pivniciach pripravuje armáda strojov

6:35 Ruské štátne spravodajské zdroje redakčne upravili komentáre podpredsedu Ruskej bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva a tvrdili, že povedal, že ukrajinský štát už do roku 2034 nebude existovať, čo pravdepodobne podporí úsilie Kremľa pripraviť ruskú verejnosť na dlhú vojnu na Ukrajine a zároveň sľúbil, že Rusko dokončí svoj cieľ zničiť ukrajinskú štátnosť do 10 rokov, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Medvedev podľa ISW však výslovne nepovedal, že Ukrajina prestane existovať do roku 2034, ale ruské spravodajské médiá to takto interpretovali.

Spôsob, akým ruské médiá v súčasnosti upravujú Medvedevove vyhlásenia, má podľa ISW niekoľko dôsledkov. V prvom rade výslovný návrh, že Rusko bude schopné „zničiť Ukrajinu“ do roku 2034, je prísľubom pre ruskú verejnosť, že Rusko bude schopné vyhrať vojnu a dosiahnuť svoj cieľ zničiť ukrajinskú štátnosť do 10 rokov.

To opatrne nastavuje informačné podmienky a spoločenské očakávania pre vojnu, ktorá potrvá ďalšie desaťročie, no skončí sa vytúženým „víťazstvom“ Ruska. Tento ruský príbeh tiež priamo a silne podkopáva pokusy vybraných predstaviteľov Kremľa naznačiť, že Rusko je ochotné „rokovať“ o „mieri“ s Ukrajinou, a ďalej zdôrazňuje, že jediným želaným konečným cieľom vojny Kremľa je úplné zničenie ukrajinského štátu a ľudí, tvrdí ISW.

Ruský prezident Vladimir Putin starostlivo formuloval svoje ciele pre vojnu ako takú a požadoval, aby sa ukrajinské sily stiahli z územia, ktoré ruské sily nekontrolujú, ako podmienku akéhokoľvek druhu „mierových“ rokovaní, uviedol už skôr ISW.

Inštitút pre štúdium vojny z toho vyvodil záver, že Ukrajina ani Západ nemôžu očakávať rokovania s Ruskom o podmienkach Ruska, ak predpokladajú likvidáciu Ukrajiny a jej obyvateľov v najbližších desiatich rokoch.