Ako vôbec prvú ženu v tomto úrade ju poslanci zvolili na ďalšie päťročné obdobie. Názory na ňu sa líšia. Jedni ju chvália, iní kritizujú. Aká je vlastne von der Leyenová?
Ekonomický časopis Forbes ju vlani vyhlásil za najmocnejšiu ženu sveta. V rebríčku porazila i také osobnosti, ako sú šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová, americká viceprezidentka Kamala Harrisová, slávna speváčka Taylor Swiftová či moderátorka Oprah Winfreyová.
Nie je to však len PR. Ako predsedníčka EK má von der Leyenová pod sebou asi 32-tisíc zamestnancov, ktorí pripravujú napríklad aj návrhy nových zákonov Európskej únie alebo dozerajú na dodržiavanie európskych zmlúv.
Úniu navyše reprezentuje takmer pri všetkých veľkých summitoch vrátane stretnutí najbohatších ekonomík sveta G20 či G7.
Ako je možné, že sa z tejto 65-ročnej matky siedmich detí s výškou iba 161 centimetrov stala taká úspešná politička?
Čítajte viac Leyenová sa v europarlamente uchádzala o hlasy: Extrémisti nesmú ničiť náš spôsob života
Cesta do politiky
Narodila sa v Bruseli, kde jej otec, významný nemecký politik Ernst Albrecht, pracoval ako vysoký funkcionár Európskych spoločenstiev (organizácií, na ktorých základe vznikla v roku 1993 EÚ). Strávila tam 14 rokov, vďaka čomu sa naučila plynule po francúzsky.
Politiku spoznala už ako dieťa. Keď sa s rodičmi a dvoma bratmi vrátila do Hannoveru, otec ich často zapájal do volebných kampaní. Ružička, ako ju volal, hrala reportérom na klavíri alebo ju fotili, ako jazdí na koni, hrá sa s kozami či so psami. Asi to zabralo, lebo otec 14 rokov úradoval ako premiér spolkovej krajiny Dolné Sasko.
Jeho dcéra však akoby nevedela, čo chce v živote robiť. Najprv študovala archeológiu, potom ekonómiu (aj v Londýne), až si napokon vybrala medicínu. Počas štúdia sa zoznámila s budúcim manželom Heikom von der Leyenom zo starej šľachtickej rodiny.
Foto: SITA/AP, Ebrahim Noroozi
V roku 1987 začala pracovať ako lekárka na ženskej klinike, ale o sedem rokov, keď sa jej narodili prvé dve deti, sa presťahovali do Kalifornie. Heiko tam pôsobil ako profesor na Stanfordovej univerzite a neskôr viedol firmu pre klinické štúdie.
Do Nemecka sa vrátili v roku 1998. Von der Leyenová sa zamestnala ako vedecká pracovníčka v oblasti medicíny a diaľkovo vyštudovala verejné zdravotníctvo. Potom prišiel zlom. Za Kresťanskodemokratickú úniu (CDU), ktorej členkou bola od roku 1990, sa dostala do snemu v Dolnom Sasku a v decembri 2004 ju zvolili do prezídia strany.
Čítajte viac Európsku komisiu by mala znovu viesť Ursula von der Leyenová, do čela diplomacie sa postaví Kallasová, zhodli sa najsilnejšie strany
Napriek slabej straníckej a voličskej podpore sa o šesť rokov stala podpredsedníčkou CDU a získala si sympatie vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej.
Tá si ju v roku 2005 vybrala za ministerku pre rodinu do svojej prvej vlády, neskôr jej zverila rezort práce a sociálnych vecí a napokon ministerstvo obrany, kde pôsobila ako prvá žena, a to takmer šesť rokov – len dvaja ministri tam vydržali dlhšie.
Tento rezort viedla, až kým ju nezvolili na čelo EK. Názory na jej pôsobenie vo vláde sa rozchádzajú, no nemožno jej uprieť, že sa snažila zlepšiť postavenie sociálne slabých rodín a detí. Armádu chcela zase posilniť investíciami a výrazným zvýšením počtu vojakov.
Čítajte viac Zúrivý boj o funkcie v EÚ. Proti Ursule von der Leyenovej intriguje aj šéf Európskej rady
Škandál a úspechy
Šéfkou EÚ sa stala viac-menej náhodou. V eurovoľbách v máji 2019 vôbec nekandidovala. Jej odporcovia jej dodnes vyčítajú, že sa do funkcie dostala „nelegitímne“, pretože ju tam nevyniesli hlasy voličov, ale zákulisná politika.
Európska ľudová strana (EPP), ktorá vo voľbách získala najviac kresiel v EP, ako svojho kandidáta na predsedu EK pôvodne nominovala svojho predsedu a člena nemeckej Kresťanskosociálnej únie (CSU) Manfreda Webera.
Na jeho voľbu sa však nenašla politická zhoda, a tak francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol von der Leyenovú, ktorú poznal ako ministerku obrany.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Prekvapil tým aj Merkelovú, no navrhnutá kandidátka napokon uspela – hoci veľmi tesne. V európskej politike nebola známa, mnohí sa pýtali, či je vôbec pripravená na takú dôležitú funkciu.
Nepriali jej ani okolnosti. Ani nie rok po jej nástupe do vedenia EK vypukla pandémia koronavírusu. Najprv jej vyčítali pomalosť v zháňaní vakcín, neskôr, že ich nakúpila málo, a potom zase priveľa a netransparentne.
Zazmluvnila totiž toľko očkovacích látok, že stámilióny z nich museli po exspirácii vyhodiť. EÚ tak prišla o miliardy eur, pričom zmluvu s farmaceutickou firmou Pfizer ani nemohla vypovedať.
Okrem toho zostal jej obsah utajený, respektíve niektoré pasáže začiernené. Kritici von der Leyenovú obvinili z klientelizmu a korupcie. Pobúrenie vyvolalo aj to, že zmazala správy, ktoré si vymenila so šéfom Pfizeru, a jej neochota vysvetliť svoje konanie europarlamentu.
Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu, ktoré zverejnili v stredu, EK utajovaním informácií porušila pravidlá EÚ a to, či nekonala v konflikte záujmov, možno posúdiť, len ak budú známe podrobnosti zmluvy.
Čítajte viac Súd: eurokomisia dostatočne neinformovala o zmluvách na covidové vakcíny
Napriek tomu prevláda presvedčenie, že EK pod vedením von der Leyenovej postupovala správne a tým, že vakcíny nakúpili hromadne pre všetky členské štáty, vyšli lacnejšie, ako keby o tom mali rokovať jednotlivé krajiny.
Šéfka komisie podľa odborníkov obstála i v ďalšej ťažkej skúške po ruskej agresii proti Ukrajine. Postavila sa za Kyjev a ohlásila prvý balík sankcií voči Moskve, potom prišiel tucet ďalších. EÚ koordinovala i dodávky munície pre bojujúcich Ukrajincov.
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Srdcovou záležitosťou von der Leyenovej je tzv. Green Deal (Zelená dohoda) – stratégia, vďaka ktorej má únia do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Jej súčasťou je aj sporný zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035, čo má podporiť prechod na elektromobily.
Šéfka EK sa nebojí ani obmedzovať také obchodné giganty, ako sú spoločnosti Google, Facebook či Amazon. Zasadzuje sa tiež za ľudské práva, rovné postavenie žien a práva LGBTI komunity.
Čítajte viac Politický chameleón? Von der Leyenová chce byť naďalej tvárou Európskej únie
Šance na dobrú Európu
Zahraničné médiá sú pri jej hodnotení zhovievavé. Oceňujú jej ambiciózne plány, rešpekt, ktorý si získala na medzinárodnej scéne, a schopnosť vystupovať rázne, no zároveň hľadať kompromisy.
Aj podľa Markusa Jachtenfuchsa, profesora medzinárodnej súkromnej školy Hertie School v Berlíne, urobila von der Leyenová dobrú prácu a obstála ako krízová manažérka.
Čítajte viac Udrží sa Ursula von der Leyenová na čele Európskej komisie? Má dobré šance, tvrdí odborník
„Európsku komisiu viedla v krízových časoch. Podľa mňa to zvládla výborne. Za tých podmienok, aké sú, dosiahla skutočne veľa, takže keby som to mal zhrnúť, myslím si, že v krízových časoch bola dosť úspešnou predsedníčkou,“ uviedol nedávno pre Pravdu.
Otázne zostáva, ako sa jej bude dariť v druhom volebnom období. Čelí totiž silným tlakom z viacerých strán. Ako bude vychádzať s krajnou pravicou a populistami v europarlamente?
Čítajte viac Nemci chcú vážne zrušiť zákaz ‘spaľovákov‘. Tlačia na von der Leyenovú
Odolá tlaku – aj z vlastných radov – aby ustúpila od Green Dealu, zrušila zákaz predaja áut so spaľovacím motorom a namiesto toho podporila európsky priemysel? Zmení prístup k migrácii? To všetko sú výzvy, ktoré treba riešiť.
„Keď sa pozriem na svojich sedem detí a štyri vnúčatá, viem celkom presne, prečo to robím,“ priblížila pred časom nemeckým médiám svoju motiváciu. „Napriek všetkým sporom a problémom, ktoré práve prežívame, im chcem zanechať dobrú Európu. A šance, že to vyjde, nevyzerajú vôbec zle.“