Portál Axios.com napísal, že mu viacerí vysokopostavení demokrati povedali, že očakávajú, že súčasný prezident sa z volieb stiahne. Problémom však je, že strana nemá žiadny očividný plán, kto by ho mohol zmysluplne nahradiť.
Najdlhší prejav
Na rozdiel od Bidena je jeho republikánsky súper Donald Trump (78) na vrchole straníckej moci. Minulý týždeň len s ľahkým zranením ucha prežil atentát. Na predvolebnom zhromaždení v Pensylvánii sa ho pokúsil zastreliť 20-ročný Thomas Matthew Crooks, ktorého následne zlikvidovali bezpečnostné zložky.
Trump si však tento týždeň mohol vychutnať až nábožný prístup, ktorý mu na nominačnom zjazde v Milwaukee prejavila Republikánska strana. Včera večer miestneho času vo Wisconsine predniesol populistický miliardár pre účastníkov kongresu prejav. Ak malo byť cieľom reči po pokuse o atentát snaha zmierniť polarizáciu v krajine, nevyznelo to tak.
„Ak dáte dokopy 10 najhorších prezidentov, nenarobili by škodu, ktorú napáchal Biden. Biden, už to meno nespomeniem,“ vyhlásil na zjazde Trump za jasotu stúpencov. Pelosiovú nazval šialenou a spomenul aj kanibala Hannibala Lectera zo slávneho filmu Mlčanie jahniat, čo je z nejakého dôvodu exprezidentova obľúbená téma na predvolebných zhromaždenia.
Trumpova reč mala trvať 40 minút, ale natiahla sa na hodinu a 32 minút. Žiadny prezidentský kandidát na nominačnom zjazde v dejinách nerozprával tak dlho. Na začiatku prejavu hovoril exprezident, že sa pri atentáte nebál, lebo podľa neho pri ňom stál Boh. Mnoho ľudí v publiku malo na uchu náplasť, rovnako ako Trump.
Čítajte viac Predhodia Ukrajinu Putinovi? Trump si vybral za viceprezidenta politika, ktorý ho prirovnal k Hitlerovi
„Ako Američanov nás spája jediný osud a je to spoločný osud,“ povedal republikán, podľa ktorého je potrebné vyliečiť nesúlad a rozdelenie spoločnosti. Počas reči Trump pobozkal hasičský oblek Coreyho Comperatoreho, ktorý bol požiarnikom a pri streľbe chránil svoju rodinu.
No tieto silné momenty rýchlo vystriedali nepravdy o tom, ako vraj v roku 2020 demokrati využili covidovú pandémiu, aby počas volieb podvádzali, a vyhlásenia o masových deportáciách migrantov.
Hrozba pre demokraciu
Hoci je Trump odsúdený zločinec, jeho firmy páchali podvody, je tretí raz ženatý, neuznal si porážku vo voľbách, jeho rétorika viedla k útoku na Kongres a neustále šíri klamstvá a konšpiračné teórie, republikáni sú ním očarení. Exprezident si dokonca mohol dovoliť povedať, že keď vyhrá voľby, bol by diktátorom, ale vraj len v prvý deň v Bielom dome. Bez ohľadu na to, či to pred niekoľkými mesiacmi myslel vážne alebo nie, keby čosi také vyhlásil akýkoľvek demokrat uchádzajúci sa o prezidentské kreslo, republikáni by to len ťažko predýchavali. V prípade Trumpa im to však nevadí.
Republikáni sa po atentáte sťažujú, že vraj k nemu viedla rétorika oponentov, ktorí označujú exprezidenta za hrozbu pre demokraciu. O Crooksovej motivácii zatiaľ nie je nič známe a z dát v jeho telefóne vyplýva, že si hľadal informácie o Trumpovi i Bidenovi. Odborníci, samozrejme, upozorňujú, že atentát je potrebné jednoznačne odsúdiť bez ohľadu na to, čo k nemu strelca viedlo. No zároveň dodávajú, že Trumpov prístup k riadeniu štátu vzbudzuje vážne otázky.
"Či sa obávam rétoriky, že z neho bude diktátor, hoci len na jeden deň? Áno! Nepoznám žiadneho seriózneho znalca demokracie alebo americkej politiky, ktorý by sa nezaujímal o to, ako by druhé Trumpovo funkčné obdobie v Bielom dome mohlo výrazne oslabiť demokraciu v USA. Exprezident a jeho kľúčoví poradcovia sa celkom jasne vyjadrili, že si vo všeobecnosti nectia kľúčové aspekty demokracie a právneho štátu a majú v úmysle posúvať hranice toho, čo je v demokratickom systéme prípustné,“ reagoval pre Pravdu Steven Greene, profesor politológie zo Severokarolínskej štátnej univerzity.
Čítajte viac Expert: Bol to útok na demokraciu. Zároveň musí Trump po streľbe začať od seba
„Takáto rétorika ma veľmi znepokojuje. Trumpovo tvrdenie, že chce byť diktátorom, aj keď len na jeden deň, by malo od jeho voľby odradiť každého, kto chce žiť v demokracii. A to, že hovorí iba o jednom dni, sa nezdá byť dôveryhodné. Stačí sa pozrieť na to, čo Trump robil, keď už bol prezidentom, a na jeho plány pomstiť sa všetkým ľuďom, ktorí s ním nesúhlasia. Z toho zrejme vyplýva jeho zámer trvalo sa odkloniť od demokratickej republiky. Nikto, kto je lídrom USA, by nemal chcieť byť diktátorom na akúkoľvek dobu,“ povedala pre Pravdu aj Tammy Vigilová, expertka na politickú komunikáciu z Bostonskej univerzity.
Politológa z univerzity v St. Louis Kennetha Warrena menej trápia Trumpove slovú, ale predsa pre Pravdu načrtol možný negatívny vývoj pre americkú demokraciu, ak sa republikán vráti do Bieleho domu.
„Čo sa týka exprezidentových vyjadrení, že bude na jeden deň diktátorom, neberiem ich vážne. Myslím si, že žartoval. Náš systém by mu to nedovolil. Určite by chcel byť diktátorom, ale nemyslím si, že by bol schopný sa ním na jeden deň stať,“ uviedol Warren.
Podľa experta sa však možno ukázať, že problémom nie je len Trump. "Môže sa počas svojej vlády pokúsiť stať sa diktátorom, pretože nerešpektuje právny štát ani ústavu. Ak vyhrá prezidentské voľby, jeho strana pravdepodobne získa obe komory Kongresu. Keďže federálne súdy sú plné Trumpových republikánov, azda mu prejde to, čo by sa normálne považovalo za zneužitie moci. Najvyšší súd už v prípade prezidenta zašiel tak ďaleko, že dal šéfovi Bieleho domu imunitu na plnenie oficiálnych povinností, ako aj na činy, ktoré by sa na to vo všeobecnosti mohli vzťahovať. Bolo to hrozné rozhodnutie. No Najvyšší súd, ktorý je preplnený Trumpovými nominantmi, mu v prípade získania prezidentského úradu pripravil cestu k tomu, aby sa správal ako diktátor vo väčšej miere než predchádzajúci americkí prezidenti,“ objasnil Warren.
Čítajte viac Streľba na Trumpa: padá Amerika do priepasti politického násilia?
Trump zároveň signalizuje odklon od tradičnejšej zahraničnej politiky USA. Za viceprezidenta si vybral senátora zo štátu Ohio J. D. Vancea. Tento politik výrazne kritizuje podporu, ktorú Amerika poskytuje Ukrajine brániacej sa ruskej agresii.
„Samotný Vance bude pre americkú zahraničnú politiku pravdepodobne znamenať veľmi málo. Ale jeho menovanie má symbolickú hodnotu, pretože je dôležitým varovaním pre Republikánsku stranu. Tým, že si Trump vybral lojalistu a niekoho naladeného na jeho viac izolacionistické názory na Ukrajinu, obchod a Čínu, jasne signalizuje svoj cieľ. Chce potlačiť tradičnejší prístup republikánov k zahraničnej politike, ktorý v strane stále existuje, a ktorý je založený na odkaze Ronalda Reagana o dosiahnutí mieru prostredníctvom sily. Trump dúfa, že postup republikánskych členov Kongresu bude viac v súlade s jeho zahraničnopolitickými ašpiráciami, čím sa obmedzí tlak na neho, ktorý občas zažil počas svojho prvého funkčného obdobia najmä v súvislosti pri vzťahoch s Ruskom,“ vysvetlil pre Pravdu Garret Martin, spoluriaditeľ Centra pre transatlantickú politiku na Americkej univerzite vo Washingtone.