Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 878 dní
- Britský expremiér Johnson verí, že Trump dokáže ‚zobchodovať‘ s Putinom mier na Ukrajine. Ako?
- Pri ruských útokoch zahynuli traja civilisti
- Rusom sa kruto vypomstilo odpálenie Kachovskej priehrady. Krym je na suchu

21:35 Nemecké novinárske združenie Netzwerk Recherche vylúčilo zo svojich radov popredného novinára Huberta Seipela, ktorý bol dlho považovaný za jedného z najlepších nemeckých nezávislých expertov na Rusko a na život ruského prezidenta Vladimira Putina. Seipel sa totiž priznal, že prijal finančné prostriedky z ruských zdrojov.
„Hubert Seipel porušil základné pravidlá nezávislej žurnalistiky a svojím správaním výrazne poškodil dôveryhodnosť našej profesie,“ povedal predseda združenia Netzwerk Recherche Daniel Drepper.
Seipel bol jednomyseľne vylúčený na piatkovom stretnutí členov združenia, uviedla v sobotu agentúra DPA.
Správy naznačujúce, že Seipel, oceňovaný televízny novinár a spisovateľ, dostal 600.000 libier od ruského podnikateľa Alexeja Mordašova sa objavili ešte v novembri 2023. Mordašov je považovaný za oligarchu a jeho meno je sankčnom zozname Európskej únie od februára 2022.
Podľa britského denníka The Guardian ide o jeden z prvých prípadov, ktorý spája vplyvného západného novinára s významnými platbami, čo by sa mohlo považovať za pokusy proputinovských aktérov zabezpečiť si pozitívne spravodajstvo v medzinárodných médiách.
Seipel je jedným z mála novinárov, ktorí mali priamy a pravidelný kontakt s ruským lídrom. Podľa vlastného priznania sa s Putinom stretol „takmer 100-krát“, napísal The Guardian.

21:26 Ruské údery zabili dnes na Ukrajine troch civilistov v Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti, informovali miestne úrady. Rusi útočili aj na ukrajinskú energetickú sústavu. Sedem ľudí utrpelo zranenia pri ukrajinskom ostreľovaní pohraničného mesta Šebekino, napísal na sociálnej sieti gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov. Úrady ruskej Rostovskej oblasti ohlásili, že v noci protivzdušná obrana zničila 26 dronov. Podľa ukrajinských médií útok zasiahol ruskú leteckú základňu Millerovo.
Pri ruskom údere pri meste Izjum v Charkovskej oblasti zahynuli dvaja ľudia a ďalší štyria boli zranení. Približne 50 budov bolo zničených. Podľa úvodného vyšetrovania ukrajinských úradov do oblasti dopadli tri ruské rakety Iskander, píše agentúra AFP. Jedného mŕtveho civilistu a ranenú ženu po ruskom ostreľovaní Nikopolu v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode krajiny ohlásil šéf oblastnej správy Serhij Lysak.
20:30 Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin v rámci svojej cesty na Ukrajinu zavítal v sobotu do prístavného mesta Odesa, kde sa stretol s duchovenstvom a veriacimi, modlil sa za obete vojny a vyzýval na spravodlivý a trvalý mier. Informoval o tom spravodajský web Vatican News s tým, že Parolinova návšteva na Ukrajine potrvá do 24. júla.
Vatikánsky štátny sekretár pricestoval na Ukrajinu v piatok, keď zavítal do Ľvovskej oblasti na západe krajiny.
V nedeľu 21. júla bude Parolin predsedať záverečnej svätej omši na púti katolíkov latinského obradu do mariánskej svätyne v Berdyčove v Žytomyrskej oblasti. Návšteva tam sa koná aj na žiadosť latinských biskupov a jej súčasťou bude povýšenie miestnej mariánskej svätyne na baziliku minor.
Parolin by mal navštíviť aj gréckokatolícku katedrálu v Kyjeve a absolvovať stretnutie s najvyšším predstaviteľom ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom.
Pred odchodom na Ukrajinu Parolin vyjadril nádej, že sa počas nej stretne aj s predstaviteľmi svetskej moci vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Parolin pred odletom na Ukrajinu v rozhovore pre médiá uviedol, že jeho cesta sa ponesie v znamení „modlitby a nádeje, že sa nájdu spôsoby na rýchle ukončenie konfliktu“.
Doplnil, že jeho prítomnosť na Ukrajine možno vnímať aj ako vyjadrenie „blízkosti pápeža, ktorý sa od začiatku snaží nájsť spôsoby ukončenia vojny a spravodlivý mier pre sužovanú Ukrajinu“.

18:20 Premiér Robert Fico v sobotu telefonoval s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom. Kritizoval zaradenie ruskej spoločnosti Lukoil, ktorého ropu odoberala aj rafinéria Slovnaft, na sankčný zoznam. Ide podľa neho o nezmyselnú sankciu, ktorá nepoškodzuje Ruskú federáciu, ale najmä niektoré členské krajiny Európskej únie. TASR o tom informovali z tlačového odboru Úradu vlády SR.

18:05 Obyvatelia Krasnodaru, mesta s viac ako miliónom obyvateľov na juhu európskej časti Ruska, vyšli do ulíc. Živelný protest vyvolali výpadky dodávok elektriny. Kolaps, ktorý na juhu Ruska trvá už štvrtý deň, spôsobila porucha na Rostovskej jadrovej elektrárni, uviedol server The Moscow Times.

17:40 Útok ruského delostrelectva na ukrajinské mesto Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode krajiny v sobotu popoludní jedného civilistu zabil a jednu civilistku zranil. Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámila to vojenská administratíva oblasti. O život podľa nej prišiel 44-ročný muž a zranenie utrpela 60-ročná žena. Útok poškodil obytné a hospodárske budovy, rozvody plynu a elektrické vedenie.
15:05 Náhrobok na hrobe vodcu ruskej žoldnierskej spoločnosti Vagnerova skupina Jevgenija Prigožina v Petrohrade neznámi páchatelia poliali bielou farbou, uviedol dnes server Meduza s odvolaním sa na video v sociálnych sieťach.
Na záberoch je vidieť, že Prigožinovej soche do ruky niekto vložil akýsi predmet, pričom médiá predpokladajú, že ide o napodobeninu penisu, dodala Meduza s tým, že úrady incident nekomentovali. Podľa spravodajského kanála Astra, ktorý video zverejnil, bol náhrobok medzitým uvedený do poriadku. Zhanobenie hrobu, ku ktorému došlo už v piatok, sa vyšetruje, uviedli mestské úrady podľa serveru Novaja gazeta.
Prigožin zahynul v minulom roku v auguste, krátko po neúspešnej vzbure a ťažení na Moskvu. Dohodu o ukončení vzbury sprostredkoval bieloruský vodca Alexander Lukašenko, čo vzápätí potvrdil Prigožin a neskôr aj Kremeľ. Ruský prezident Vladimir Putin prisľúbil Prigožinovi a jeho ľuďom beztrestnosť, no o dva mesiace neskôr Prigožin a jeho najbližší spolupracovníci prišli o život pri doteraz nie celkom objasnenom leteckom nešťastí.
13:50 Španielska polícia v sobotu uviedla, že zadržala tri osoby obvinené z podielu na kybernetických útokoch organizovaných proruskými skupinami a namierených voči verejným inštitúciám a strategickým sektorom v Španielsku a ďalších krajinách Severoatlantickej aliancie (NATO).
Útoky boli zamerané na krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej vojenskej invázii.
Dvaja podozriví boli zadržaní v mestách Huelva a Sevilla na juhu Španielska, kým tretiu polícia zadržala na ostrove Malorka, uvádza sa vo vyhlásení polície Guardia Civil.
Zadržaní boli v súvislosti s trestnými činmi súvisiacimi s počítačmi s teroristickým úmyslom" v súvislosti s vlnou tzv. DDoS útokov, ktoré znemožňujú dostupnosť webových stránok alebo sieťových zdrojov tým, že ich zaplavujú škodlivým obsahom.
Tieto kybernetické útoky boli „organizované hackerskou skupinou napojenou na Rusko“ s názvom NoName057(16), uviedla polícia bez uvedenia podrobností o terčoch týchto útokov či ich dôsledkoch.
"Útoky boli namierené na verejné inštitúcie a spoločnosti v strategickom sektore v krajinách, ktoré zaujali podpornú pozíciu voči Ukrajine, dodala.

13:45 Štyroch zamestnancov ukrajinskej železničnej spoločnosti Ukrzaliznycia zranil ruský útok, ktorý v noci na sobotu podnikli proti Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje tlačovú službu spoločnosti Ukrzaliznycia. Útok zároveň poškodil železničnú sieť na výjazde z Charkova a spôsobil meškanie vlakov do Kyjeva a Kramatorska.
13:41 V dôsledku energetickej krízy spôsobenej ruskými útokmi čaká obyvateľov Ukrajiny krutá zima, varoval v piatok vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. Vyzval preto na poskytnutie ďalšej pomoci Kyjevu.
„Energia, energia, energia. Nikdy som nevidel všade takú jednotu. Táto otázka ich naozaj trápi,“ povedal Grandi pre agentúru DPA, keď opisoval svoje dojmy z rozhovorov s ukrajinskými predstaviteľmi.
Podľa neho sú veľmi znepokojení. Poznamenal, že bežní Ukrajinci – a predovšetkým obyvatelia mesta Charkov – sa už teraz boja, že v zime zostanú bez kúrenia. Preto je podľa Grandiho vlastných slov potrebné udržiavať podporu pre Ukrajinu.
Po zničujúcich ruských raketových útokoch na najmä ukrajinské elektrárne zaznamenal Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) mierny nárast počtu utečencov za posledné dva až tri mesiace.
Ukrajinci sa „obávajú, že budú musieť stráviť zimu – alebo dokonca toto veľmi horúce obdobie – bez elektriny,“ uviedol Grandi. Práve preto sa za hlavný dôvod hľadania útočiska v zahraničí podľa neho považuje energetická kríza, a nie nevyhnutne útoky ruských invazívnych síl.

13:20 Ukrajinský zákaz prepravy ropy ruskej spoločnosti Lukoil cez ukrajinské územie môže mať výrazný dopad na Maďarsko. V krajine, ktorá pokrýva 70 percent svojej spotreby ropy dovozom z Ruska, hrozí výrazný nárast cien a výpadky prevádzok. Problémy by mohli nastať v priebehu niekoľkých týždňov, napísal dnes server Politico s odvolaním sa na oslovených analytikov. Ukrajinské opatrenie sa dotýka aj Slovenska.
Zhruba polovicu maďarského dovozu ropy z Ruska tvoria nákupy od firmy Lukoil. „Ukrajinské opatrenia môžu vytvoriť závažnú situáciu (v Maďarsku),“ uviedla poľská analytička Ilona Gizińská z varšavského Strediska pre východné štúdiá. Podľa nej v krajine hrozí výrazný nárast cien pohonných hmôt aj nedostatok ropy pre niektoré prevádzky. Problémy by sa podľa nej mohli prejaviť v poriadku týždňov.
Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó v piatok povedal, že ukrajinský zákaz by mohol v dlhodobej perspektíve ohroziť maďarskú energetickú bezpečnosť. Riešenie sa s ukrajinskými úradmi zatiaľ nepodarilo nájsť. „Sme schopní situáciu stabilizovať dočasnými riešeniami, ale to nebude stačiť ani v blízkej budúcnosti,“ uviedol Szijjártó podľa agentúry Reuters.
Budapešť teraz musí hľadať alternatívne dodávky. V krátkodobej perspektíve sa môže spoľahnúť na svoje strategické rezervy. Szijjártó už rokoval so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom o možnosti, že by Maďarsko kupovalo ropu od iných ruských spoločností, na ktoré Ukrajina neuplatňuje svoj zákaz. Maďarsko by mohlo tiež posilniť dodávky ropy z ropovodu Adria, ktorý vedie z Chorvátska.
Ukrajinský zákaz sa dotkol aj dodávok Lukoilu pre Slovensko. Tamojšia rafinéria spoločnosti Slovnaft, ktorá zásobuje aj Česko, prechádza na alternatívnych dodávateľov.

11:47 Francúzsko v sobotu odsúdilo rozhodnutie súdu v prípade amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorý v Rusku dostal 16 rokov väzenia za „špionáž“.
Paríž „vyzýva ruské úrady, aby oslobodili Evana Gershkovicha, ako aj všetkých ostatných politických väzňov, či už ruských alebo zahraničných,“ uviedol vo vyhlásení hovorca ministerstva zahraničných vecí Christophe Lemoine. Francúzsko „odsudzuje (jeho) hrozné odsúdenie na 16 rokov v trestaneckej kolónii,“ povedal Lemoine a dodal, že „ruské autoritárske smerovanie sa aj naďalej zintenzívňuje“.
Korešpondent denníka Wall Street Journal Gershkovich, ktorý svoju vinu odmieta, sa stal prvým novinárom v Rusku, ktorého obvinili zo špionáže od čias studenej vojny.
Kremeľ neposkytol žiadne verejné dôkazy potvrdzujúce obvinenia zo špionáže. Uviedol len to, že novinár bol prichytený „pri čine“ v továrni na výrobu tankov v oblasti Uralu, keď pracoval pre americkú CIA.

11:07 Ruské údery zabili v noci na dnes na východe Ukrajiny dvoch civilistov. Podľa agentúry AFP to uviedli ukrajinské úrady. Ukrajinské weby informujú aj o ďalších ruských útokoch na energetickú sústavu. Úrady ruskej Rostovskej oblasti ohlásili, že v noci protivzdušná obrana zničila 26 dronov. Útok si podľa nich nevyžiadal žiadne obete. Podľa ukrajinských médií však zasiahol leteckú základňu Millerovo.
Pri ruskom údere pri meste Izjum v Charkovskej oblasti zahynuli dvaja ľudia a ďalší štyria boli zranení. Približne 50 budov bolo zničených. Podľa úvodného vyšetrovania ukrajinských úradov do oblasti dopadli tri ruské rakety Iskander, píše agentúra AFP.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
11:00 V ukrajinskom Ľvove bola v piatok zastrelená bývalá ukrajinská poslankyňa Iryna Farionová, ktorá bola známa ako hlasná obhajkyňa ukrajinského jazyka. Informovala o tom agentúra Reuters. Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko dnes ráno povedal, že sa po útočníkovi stále pátra, podľa neho išlo o plánovaný čin.

10:42 Rok od zničenia ukrajinskej Kachovskej priehrady v júni 2023 zostáva v predtým zavlažovaných častiach Chersonskej oblasti a na Rusmi anektovanom Kryme menej ako 15 percent vegetácie. Niekdajšia obilnica sa vracia do pôvodného stavu polopúšte. Do Severokrymského kanála, ktorý bol kľúčový pre zásobovanie vodou celého polostrova, neprúdi voda. Kyjev označuje zničenie Kachovskej priehrady za ‚ekocídu‘.
„Zničenie Kachovskej priehrady bolo najväčšou človekom spôsobenou katastrofou na európskom kontinente v 21. storočí,“ uviedol podľa France Info Jevhen Korjov, profesor na katedre vodných biozdrojov Chersonskej univerzity. „Po vypustení nádrže Ukrajina stratila 35 percent svojich zásob sladkej vody. Túto katastrofu možno prirovnať iba k havárii v Černobyle.“
Voda po ruskom zničení Kachovky zaplavila 600 kilometrov štvorcových krajiny po prúde Dnepra a zdevastovala ako breh pod ukrajinskou kontrolou, tak aj ten, ktorý obsadili Rusi.
Špekuluje sa, že v súčasných horúčavách môže byť voda na prídel. Zavlažovať sa nedá, kvôli nedostatočnému prietoku vody v 400-kilometrovom Severokrymskom kanáli, ktorý v mierových dobách dodával polostrovu 85 percent zavlažovacej a pitnej vody. Na Kryme tak zostáva menej ako 15 percent vegetácie, ako ju jeho obyvatelia poznali pred ruskou anexiou v roku 2014.
10:08 Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 990 vojakov. Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 565 610 ľudí, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o sedem tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty, 22 delostreleckých systémov, jeden raketomet a jedno lietadlo.
Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 257 tankov, 15 917 obrnených bojových vozidiel pechoty, 15 542 delostreleckých systémov, 1 121 raketometov a 362 lietadiel.
9:52 Do konca tohto roka by si mala Ukrajina prevziať ďalších osem húfnic Zuzana 2 z objednávky financovanej Nórskom, Dánskom a Nemeckom, potvrdil komunikačný odbor Ministerstva obrany (MO) SR.
„Doteraz boli ukrajinským ozbrojeným silám dodané dva kusy húfnic Zuzana 2, pričom ďalších osem kusov by malo byť dodaných do konca tohto roka. Zvyšných šesť kusov bude dodaných v roku 2025,“ uviedol rezort.
Ukrajinská armáda už v súčasnosti využíva aj osem húfnic Zuzana 2, ktoré si od Slovenska zakúpila prostredníctvom komerčného kontraktu. Zuzany vyrába štátna akciová spoločnosť Konštrukta – Defence.
9:05 Po rozhovore s Donaldom Trumpom tento týždeň som viac ako kedykoľvek predtým presvedčený, že má silu a odvahu zachrániť Ukrajinu, priniesť mier, napísal bývalý britský premiér Boris Johnson príspevok pre britský denník Daily Mail.

8:44 Úrady ruskej Rostovskej oblasti ohlásili, že v noci protivzdušná obrana zničila 26 dronov. Útok si podľa úradov nevyžiadal žiadne obete, píše agentúra AFP. Podľa ukrajinských médií však zasiahol leteckú základňu Millerovo. Vzdušnému útoku čelil v noci na dnes opäť aj Kyjev.
Na Rostovskú oblasť, ktorá má dôležitú úlohu v logistike ruskej vojny na Ukrajine, ukrajinská armáda útočila v posledných týždňoch opakovane. "Počas uplynulej noci sily protivzdušnej obrany zachytili a zničili celkovo 26 dronov nad Rostovskou oblasťou. Útok nespôsobil obete, "uviedol dnes ráno gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev.
Server Ukrajinska pravda k útoku dodal, že na sociálnych sieťach kolujú informácie o viacerých explóziách pri ruskej leteckej základni Millerovo. Podľa niektorých týchto zdrojov vypukol požiar v areáli letiska.
Výbuchy počuli v noci na dnes tiež obyvatelia Kyjeva. Podľa miestnych úradov protivzdušná obrana „ničila nepriateľské bezpilotné prostriedky“. Trosky najmenej jedného dronu dopadli do obývanej oblasti ukrajinskej metropoly.
8:33 Ruské drony zasiahli v noci na sobotu zariadenia energetickej infraštruktúry v dvoch oblastiach na severe Ukrajiny, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 13 z dovedna 17 bezpilotných lietadiel vypustených nad jej územie Ruskom nad piatimi oblasťami na východe a severe, ako aj v strednej časti krajiny, spresnilo letectvo.
Dva drony Šáhid iránskej výroby zasiahli energetické zariadenia v Sumskej a Černihivskej oblasti, potvrdili miestni predstavitelia. Na miesto útokov prišli zásahové tímy s cieľom opätovne uviesť tieto zariadenia do prevádzky, dodali. Informácie o prípadných obetiach či zranených neboli bezprostredne známe, píše Reuters.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
6:55 „Ruská invázna armáda dobyla Progres, ktorý sa nachádza 22 km východne od Pokrovska. Najnovší postup (3 kilometre za týždeň) je ďalším náznakom rozpadu ukrajinského frontu v niekoľkých oblastiach Doneckej oblasti,“ uviedol vojnový reportér nemeckého denníka Bild Julian Röpcke. Aj ukrajinská armáda potvrdzuje, že najväčšiu aktivitu ruskí vojaci vyvíjali v Pokrovskom smere, hovorí až o 28 útokoch v tejto oblasti. Podľa Ukrajincov utrpel nepriateľ ťažké straty.
5:35 Bývalý americký prezident Donald Trump telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Trump, ktorý tento týždeň prijal nomináciu do novembrových prezidentských volieb v USA, to napísal na svojej sociálnej sieti Truth Social. Rozhovor označil za „veľmi dobrý“. Zelenskyj telefonát potvrdil a uviedol, že sa dohodol s Trumpom na osobnom stretnutí.
Trump už skôr opakovane vyhlásil, že v prípade svojho víťazstva v novembrových voľbách rýchlo ukončí vojnu na Ukrajine, ktorá čelí ruskej vojenskej invázii. V príspevku o telefonáte so Zelenským napísal, že ako budúci prezident USA prinesie svetu mier a ukončí „vojnu, ktorá stála toľko životov a zničila nespočetnevinných rodín“. „Obe strany sa budú môcť stretnúť a dohodnúť dohodu, ktorá ukončí násilie a otvorí cestu ku prosperite,“ dodal.
Trump minulú sobotu na predvolebnom zhromaždení v Pensylvánii prežil atentát, z ktorého vyviazol s poranením pravého ucha. Zelenskyj v telefonickom rozhovore tento atentát odsúdil.
„Hovoril som s Donaldom Trumpom, aby som mu zablahoželal k republikánskej nominácii (do prezidentských volieb) a odsúdil šokujúci pokus o atentát. Zaželal som mu silu a absolútnu bezpečnosť v budúcnosti,“ napísal ukrajinský prezident na sieti X. Dodal, že sa s Trumpom dohodol, že na osobnej schôdzke prediskutujú, aké kroky môžu zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier. Vyjadril tiež vďačnosť Spojeným štátom za to, že pomáhajú Ukrajine čeliť „ruskému teroru“.
{ * embed=„twitter“ | src="" }I spoke with @realDonaldTrump to congratulate him on the Republican nomination and condemn the shocking assassination attempt in Pennsylvania. I wished him strength and absolute safety in the future.
I noted the vital bipartisan and bicameral American support for protecting our…
5:35 V ukrajinskom Ľvove bola v piatok zastrelená bývalá ukrajinská poslankyňa Iryna Farionová, ktorá bola známa ako hlasná obhajkyňa ukrajinského jazyka. Po strelcovi polícia pátra. Informovala o tom agentúra Reuters.
Šesťdesiatročná Farionová zomrela po prevoze do nemocnice, uviedol šéf Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj.
Farionová sa v roku 2005 stala členkou ukrajinskej nacionalistickej strany Sloboda a v roku 2012 bola zvolená do parlamentu. Pri ďalších pokusoch o získanie poslaneckého mandátu už ale neuspela.
Farionová si získala pozornosť aktivitami na podporu ukrajinského jazyka a kritikou ukrajinských verejných činiteľov používajúcich ruštinu. V minulosti napríklad vyzývala, aby každý, kto hovorí po rusky, dostal ranu do čeľuste, píše Reuters. V prvých mesiacoch po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Farionová verejne odsudzovala rusky hovoriacich bojovníkov pluku Azov, ktorí tri mesiace bránili prístavné mesto Mariupol.
Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že vyšetrovatelia spájajú streľbu buď s Farionovej politickou činnosťou, alebo s osobným motívom. Polícia a ukrajinská bezpečnostná služba SBU po útočníkovi intenzívne pátrajú, napísal na sociálnej sieti. Prezident Volodymyr Zelenský násilný čin odsúdil a dodal, že je pravidelne informovaný o výsledkoch pátrania po páchateľovi.
Hoci je ukrajinčina jediným štátnym jazykom Ukrajiny, pre mnohých jej obyvateľov je stále prvým jazykom ruština, čo je dedičstvom z čias sovietskej nadvlády, keď bola ukrajinčina pod oficiálnym tlakom.