Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 879 dní
- Stačia tri rakety a civilizácia sa zrúti. Rusko opäť pohrozilo jadrovým útokom na EÚ
- Rusko tvrdí, že na Ukrajine obsadilo ďalšie dve dediny v Charkovskej a Luhanskej oblasti
- Kličko: Bojovať či rokovať? Zelenský riskuje politickú samovraždu, nech urobí hocičo. Bude treba referendum
- Rusmi okupované mesto Doneck je bez dodávok vody pre nedostatok elektriny v Rusku
- Zelenskyj: Rusko počas ofenzívy v smere na Charkov stratilo 20-tisíc vojakov
Čítajte viac 878 deň: Moskve sa kruto vypomstilo odpálenie Kachovskej priehrady. Proti Rusom vyrazia ďalšie slovenské húfnice
21:40 Kremeľ sleduje situáciu okolo prezidentských volieb v Spojených štátoch. Za prioritu však nepovažuje ich výsledok, ale dosiahnutie cieľov svojej „vojenskej operácie na Ukrajine“, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS v reakcii na rozhodnutie terajšieho šéfa Bieleho domu Joea Bidena odstúpiť z kampane za svoje znovuzvolenie.
„Do volieb sú ešte štyri mesiace a to je dlhá doba, počas ktorej sa mnohé môže zmeniť. Musíme sústrediť pozornosť a sledovať, čo sa bude diať ďalej. Našou prioritou je dosiahnutie cieľov špeciálnej vojenskej operácie, a nie výsledky volieb v USA,“ vyhlásil hovorca prezidenta Vladimira Putina.
Biden síce odstúpil z kampane, ale zostáva prezidentom až do konca svojho funkčného obdobia, pripomenul TASS.
Za „špeciálnu vojenskú operáciu“ označuje Moskva vojnu proti Ukrajine. Najkrvavejšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny rozpútali ruské vojská, ktoré 24. februára 2022 vpadli na Putinov rozkaz do susednej krajiny.
Čítajte aj Biden odstupuje z boja o Biely dom, podporil viceprezidentku Harrisovú
18:50 Rusmi okupované ukrajinské mesto Doneck zostalo bez dodávok vody, keďže pre nedostatok elektriny v Rusku sa zastavili čerpacie stanice na kanáli Don-Donbas. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ukrajinské Centrum národného odporu.
„Pre nedostatok elektrickej energie v Rusku sa pokazili čerpacie stanice na novovybudovanom kanáli Don – Donbas a dodávky vody sa úplne zastavili. Opravy potrvajú mesiace," uviedlo ukrajinské Centrum národného odporu.
18:28 Neznámy páchateľ kladivom vytĺkol hlavu z pomníka sovietskeho diktátora Josifa Stalina, ktorý bol vlani v lete postavený v parku v meste Zvenigorod pri Moskve, informovali ruské médiá.
17:51 Protiponorková úderná skupina lodí ruskej Severnej flotily uskutočnila v Bielom mori taktické cvičenia zamerané na presun a obranu konvoja vojnových lodí. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.
Počas cvičení posádky malých protiponorkových lodí Onega a Narian-Mar plnili úlohy organizácie ochrany konvoja lodí, ktorého úlohu plnil tanker VTR-140 a hydrografické plavidlo GS-260.
Podľa vyhlásenia ruského ministerstva obrany, citovaného v nedeľu tlačovými agentúrami, posádky zúčastnených lodí precvičili aj organizáciu bojového použitia zbraní a nástrojov elektronického boja proti simultánnemu útoku vzdušnými útočnými zbraňami a rýchlymi člnmi fiktívneho nepriateľa.
17:31 Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin v nedeľu pokračoval v návšteve Ukrajiny, keď v mariánskej svätyni v Berdyčive v Žytomyrskej oblasti odslúžil omšu, počas ktorej veriacich vyzval, aby „nestrácali vieru, aj keď sa zdá, že zlo vyhráva“.
Podľa spravodajského webu Vatican News Parolin vyzval cirkev na modlitby za to, aby „Boh obrátil srdcia tých, ktorí zišli z jeho ciest a stali sa otrokmi vlastnej pýchy, rozsievajú násilie a smrť a pošliapavajú dôstojnosť druhých“.
Wae Vatican News pripomenul, že svätyňa Panny Márie Karmelskej v Berdyčive, vzdialenom od Kyjeva asi 150 kilometrov, je jedným z duchovných centier katolíckej komunity na Ukrajine.
Vo svojej homílii kardinál Parolin povzbudzoval veriacich, aby nestrácali dôveru a nádej v Boha, „najmä dnes, keď sa zdá, že zlo vyhráva, keď hrôzy vojny a bolesť mnohých obetí a obrovské ničenie podkopávajú vieru v Božiu dobrotu, keď už nemáme ani silu modliť sa“.
17:00 Ruská armáda počas svojej ofenzívy proti Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, ktorú odštartovala 10. mája, podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského stratila 20-tisíc príslušníkov. „Rusko sa snažilo o prielom smerom k Charkovu s cieľom okupovať mesto, ktoré je domovom 1,5 milióna ľudí. Ale zastavili sme túto ofenzívu, ich ofenzíva zlyhala a to je fakt," povedal Zelenskyj v rozhovore pre BBC. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Ukrajinský prezident dodal, že ruská armáda počas ofenzívy v smere na Charkov postúpila maximálne desať kilometrov. „Nemyslím si, že táto operácia bude úspešná. A keď budeme mať rezervy, vezmeme si naše pozície naspäť," vyhlásil Zelenskyj.
Čítajte aj Slovák bojuje v epicentre najväčších bitiek Charkovskej oblasti. Čo hovorí na situáciu?
16:40 Ruský trh pohonných hmôt čelí nedostatku automobilového benzínu v oktánovom čísle 95, značenom Ai-95 a prezývanom „päťka“. Dôvodom je zrejme pokračujúca séria náletov ukrajinských dronov na ruské rafinérie, kvôli ktorým výroba tohto paliva v krajine klesla na dvojročné minimum, píše server The Moscow Times.
„Päťka jednoducho nestačí pre všetkých,“ cituje server z vyjadrenia jedného obchodníka agentúre Reuters, sťažujúceho sa, že pri obchodovaní na burze s pohonnými látkami chýba Ai-95 už chronicky. A kvôli tomu, že benzín chýba vo veľkoobchode, jeho ceny prudko rastú a blížia sa k rekordom, dosiahnutým počas kritického nedostatku pohonných látok vlani na jeseň.
Na petrohradskej surovinovej burze sa ceny benzínu Premium 95 v piatok vyšplhali k 73 605 rubľov (približne 769 eur) za tonu. Od začiatku leta stúpli o 44 percent. Trh reaguje nervózne aj preto, že čoskoro začnú jesenné opravy rafinérií a benzín môže chýbať ešte citeľnejšie. Rafinérie podľa zdrojov Reuters nemajú voľné objemy, ktoré by bolo možné presunúť na trh, aby ceny klesli.
Objem spracovanej ropy podľa údajov agentúry Bloomberg bol v júli najnižší od roku 2022 po tom, ako sa na konci mája zastavili dve veľké rafinérie, v Tuapse a Komsomolská. Na prvý z nich dvakrát od začiatku roka zaútočili ukrajinské drony, kvôli ktorým sa výroba zastavila už v zime. Vtedy obnova prevádzky zabrala viac ako tri mesiace. Celkovo v júni nefungovalo 15,5 percenta kapacít ruských rafinérií, čo predstavuje 4,1 milióna ton, dvakrát viac ako v máji, spočítal Reuters. Oficiálne údaje o výrobe rafinérií sa od konca mája utajujú, ministerstvo energetiky prestalo posielať štatistickému úradu Rosstat údaje, ktoré predtým poskytovalo každý týždeň, a to s odvolaním sa na „geopolitickú situáciu“ a nevyhnutnosť ochrániť trh pred hrozbou „manipulácií“, dodali The Moscow Times.
15:00 Pokračovanie vo vojne alebo kompromis s Putinom? Starosta Kyjeva Kličko hovorí, že Ukrajina musí vojnu vyhrať, ale bojovať ďalšie dva roky by bola nočná mora. Nech sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj akokoľvek rozhodne, riskuje politickú samovraždu, tvrdí.
Čítajte viac Kličko: Bojovať či rokovať? Zelenskyj riskuje politickú samovraždu, nech urobí hocičo. Bude treba referendum
14:55 Najmenej päť ukrajinských civilistov utrpelo v nedeľu zranenia pri ruských útokoch. Traja ľudia boli zranení pri náletoch ruských dronov v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, informovali v nedeľu ráno miestni predstavitelia. V Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny podľa miestnych predstaviteľov dvoch civilistov zranilo ruské bombardovanie.
Predstavitelia Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny v nedeľu uviedli, že Rusko podniklo raketový útok na „zariadenia kritickej infraštruktúry“ v meste Šostka. Starosta mesta Mykola Noha spresnil, že zničené boli „dve teplárenské zariadenia“.
13:42 Pápež František dnes znovu vyzval na zastavenie bojov v čase olympijských hier, ktoré sa začnú na budúci týždeň v Paríži. Vo svojom príhovore k veriacim vyzval, aby nezabúdali na mnohé vojnové konflikty vo svete, stojí v texte, ktorý zverejnil Vatikán. K olympijskému prímeriu vyzýval predtým aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Podľa pápeža má šport schopnosť spájať ľudí z rôznych kultúr a športovcov vyzval, aby boli veľvyslancami mieru a išli príkladom pre mladých ľudí. „Nech sú podľa antickej tradície olympiády príležitosťou pre dosiahnutie prímeria vo vojnách,“ vyzval pápež. Ten tiež spomenul niektoré vojnové konflikty. „Netreba zabúdať na mučenícku Ukrajinu, na Palestínu, Izrael, Barmu a mnohé ďalšie krajiny, ktoré sú vo vojne,“ dodal pápež, podľa ktorého je vojna prehrou.
12:55 Rusko v nedeľu uviedlo, že jeho jednotky obsadili ďalšie dve dediny na frontovej línie na Ukrajine.
Ruské ministerstvo obrany na svojom pravidelnom brífingu uviedlo, že ide o dedinu Andrijivka vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti, a dedinu Piščane v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.
Rezort obrany v Moskve tvrdí, že ruské jednotky obe dediny „oslobodili“ (termín, ktorým Moskva nazýva okupáciu pozn. red.) a „obsadili priaznivejšie línie a pozície“, cituje AFP.
Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že ruské jednotky prevzali kontrolu aj nad ukrajinskou osadou Jurivka v Doneckej oblasti.
Ruskej armáde sa už niekoľko mesiacov darí postupovať predovšetkým na východe Ukrajiny, keďže kyjevské jednotky zápasia s nedostatkom munície a vojakov. Ruská armáda podľa prezidenta Vladimira Putina tento rok dobyla už niekoľko desiatok ukrajinských miest a obcí.
Hovorca ukrajinskej armády Nazar Vološyn vo štvrtok potvrdil, že ukrajinské jednotky sa stiahli z dediny Urožajne v Doneckej oblasti. Začiatkom júla sa stiahla aj z časti strategického mesta Časiv Jar, taktiež v Doneckej oblasti.
11:07 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre nedeľňajšie vydanie novín mediálnej skupiny Funke obhajovala plán rozmiestniť americké strely dlhého doletu v Nemecku ako odstrašujúci prostriedok voči Rusku.
Ako napísala agentúra DPA, Baerbocková sa takto vyjadrila v čase, keď v nemeckej vládnej koalícii zloženej z troch strán prebieha debata o plánovanom umiestnení zbraní schopných niesť jadrové hlavice.
USA a Nemecko sa na nedávnom summite NATO vo Washingtone dohodli, že Spojené štáty posilnia ochranu partnerských krajín Aliancie v Európe. Za týmto účelom budú v Nemecku od roku 2026 dočasne umiestnené riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu.
V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, „ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe“.
Baerbocková zo strany Zelených v rozhovore povedala, že šéf Kremľa Vladimir Putin neustále rozširuje arzenál ruskej armády, „ktorým ohrozuje slobodu v Európe“. Proti tomu je podľa nej potrebné brániť sa prostredníctvom navýšenia odstrašujúcich prostriedkov a ďalších zbraní dlhého doletu.
Čítajte aj Americké rakety v Nemecku? Obeťami budú metropoly Európy, vyhráža sa Kremeľ
11:01 Berlín, Paríž, Londýn, Praha, Varšava či Bukurešť. To všetko sú ciele, na ktoré je Rusko pripravené vystreliť rakety s jadrovými hlavicami. Pred pár dňami to zaznelo priamo vo večernom vysielaní ruskej štátnej televízie Rossija 1. Hovorili síce o tom, že by to bola ruská obrana proti útoku amerických zbraní, ale aj tak to pôsobí skôr ako vyhrážanie či provokácia.
Čítajte viac Stačia tri rakety a civilizácia sa zrúti. Rusko opäť pohrozilo jadrovým útokom na európske mestá
10:44 Rusko dnes vyslalo do vzduchu stíhačky kvôli americkým bombardérom, ktoré sa podľa vyhlásenia Moskvy pohybovali nad Barentsovým morom. S odvolaním sa na vyjadrenie ruského ministerstva obrany o tom informovala agentúra Reuters.
Čítajte viac Ruské stíhačky vraj odvrátili americké bombardéry od svojich hraníc
9:07 Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 100 vojakov. Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 566 710 ľudí, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o deväť tankov, 46 obrnených bojových vozidiel pechoty a 44 delostreleckých systémov.
Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 266 tankov, 15 963 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 586 delostreleckých systémov.
7:45 Odkedy Rusko v roku 2014 obsadilo Krym, politici v Amerike a Európe opakovane nereagovali na varovania o žalostnom stave západného muničného priemyslu. Výsledkom je neschopnosť adekvátne zásobovať Ukrajinu kľúčovou zbraňou a posun vojny v prospech Ruska, uviedla agentúra Reuters vo svojej rozsiahlej analýze. Vojaci v zákopoch na frontovej línii v blízkosti Kramatorska tvrdia, že nedostatok dôležitej munície – 155-milimetrových delostreleckých granátov – obrátil vojnu v prospech Ruska.
Agentúra Reuters hovorila s mnohými ľuďmi a pátrala v množstve dokumentov. Zistila, že „výroba 155 mm nábojov klesla tak dramaticky, že od leta 2014 do jesene 2015 nepridali USA do svojich zásob žiadne nové náboje. Výrobné chyby a porušenia bezpečnosti spôsobili opakované odstávky výrobných liniek. Objav trhlín v strelách v roku 2021 znížil výrobnú kapacitu na polovicu na mesiace“.
Rozhodnutie USA zmeniť typ výbušniny použitej v týchto granátoch nepomohlo vojnovému úsiliu a doteraz to bol drahý prepadák: armáda minula 147 miliónov dolárov na zariadenie, ktoré nepoužíva, uvádza Reuters.
„Plán nahradiť zastaranú továreň vo Virgínii, ktorá vyrábala pohonnú látku na vystrelenie nábojov, zaostal o desaťročie za plánovaným dokončením a takmer zdvojnásobil cenu. Toto oneskorenie vytvorilo väčšiu závislosť USA od surovín zo zámoria, než je verejne známe. Jeden interný dokument americkej armády z roku 2021 podrobne opisuje ‚zahraničnú závislosť‘ od najmenej tucta chemikálií vyrobených v Číne a Indii, teda v krajinách s úzkymi obchodnými väzbami na Rusko“.
Obzvlášť ironické podľa Reuters je to, že predvojnový plán USA na získavanie výbušného TNT zo zámoria zahŕňal zmluvy s továrňou na východnej Ukrajine, pričom závod zabavilo Rusko na začiatku vojny.
„155 mm náboje boli len málo používané v Iraku a Afganistane, dvoch veľkých amerických vojnách v tomto storočí, čo viedlo mnohých vojenských plánovačov k presvedčeniu, že zbraň je čoraz zastaralejšia. Ale tieto takzvané asymetrické vojny, ktoré postavili pravidelnú armádu superveľmoci proti povstalcom, sa značne líšia od konvenčných bojov tu. Na Ukrajine, kde to strieľajú dve masové armády, hodnotu delostrelectva potvrdzujú počty obetí,“ uvádza okrem iného Reuters.
V rozhovore pre agentúru Reuters admirál Rob Bauer, predseda vojenského výboru NATO, už skôr povedal, že Rusko ukázalo, že si dokáže rýchlo osvojiť vojnovú ekonomiku a „prikázať svojmu priemyslu, aby uprednostnil vojnu na Ukrajine“. Výzvou, ktorej čelia západné demokracie, je podľa neho ukázať, že aj ony dokážu využiť svoje obrovské priemyselné zdroje.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
7:45 Rusko v noci na nedeľu začalo piaty útok dronmi na Kyjev počas dvoch týždňov. Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany všetky bezpilotné lietadlá zničili skôr, ako dorazili do ukrajinského hlavného mesta, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinskú armádu. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho systémy protivzdušnej obrany zničili osem bezpilotných lietadiel, ktoré Ukrajina v noci vypustila.
V Kyjeve neboli hlásené žiadne obete ani bezprostredné škody, uviedol na platforme Telegram šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko.
„Tieto systematické útoky (…) pomocou bezpilotných lietadiel opäť dokazujú, že útočník aktívne hľadá príležitosť, ako udrieť na Kyjev,“ uviedol Popko. „Testujú novú taktiku, hľadajú nové prístupové trasy k hlavnému mestu a snažia sa odhaliť umiestnenie našej protivzdušnej obrany,“ dodal.
Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany zničili 35 z 39 dronov, ktoré Rusko v noci vypustilo, uviedlo ukrajinské letectvo na sociálnych sieťach. Rusko sa k útoku nevyjadrilo.
Ruské úrady v nedeľu informovali o zničení ôsmich bezpilotných lietadiel, ktoré Ukrajina v noci vypustila. Tri z dronov boli zničené nad Belgorodskou oblasťou, ktorá hraničí s Ukrajinou, a tri boli zachytené v Čiernom mori, uviedlo ministerstvo obrany na Telegrame.