Informoval o tom server The Times of Israel (ToI). Niektorí príbuzní rukojemníkov tvrdia, že práve Netanjahu blokuje dohodu s Hamasom sprostredkovanú Egyptom, USA a Katarom.
Demonštrácie sa konali v Tel Avive, Jeruzaleme, Haife či meste Caesarea, kde má Netanjahu dom. V každom z týchto miest sa ich zúčastnili tisíce ľudí. V nedeľu sa podľa serveru ToI má konať demonštrácia pri Ben Gurionovom letisku, odkiaľ má premiér do USA odletieť. Netanjahuov úrad uviedol, že pred odletom sa stretne s tímom, ktorý sprostredkovane rokuje o dohode s Hamasom.
Na prijatie dohody s Hamasom vyzval Netanjahua aj opozičný líder Jair Lapid, ktorý sa v sobotu večer zúčastnil na demonštrácii v Tel Avive. „Teraz letí Netanjahu prehovoriť do (amerického) Kongresu. Má poslednú šancu ísť do Kongresu a oznámiť tam, že sa dohodne. Ak neoznámi, že prijíma dohodu, prečo tam ide?“ vyhlásil Lapid. „Choď do Kataru, do Káhiry, a nie do Washingtonu robiť ďalšiu šou,“ dodal opozičný líder s odvolaním sa na dve miesta, kde sa konajú rokovania o prímerí.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Koniec vojny – koniec vlády?
Pred veliteľstvom izraelskej armády v Tel Avive vystúpila večer aj Ejnav Zangaukerová, ktorej 24-ročný syn je medzi rukojemníkmi, ktorých Hamas drží od 7. októbra v Pásme Gazy. „Je jeden človek, ktorý stojí medzi rodinami a ich milovanými, ktoré sú v zajatí, a to je (izraelský) premiér, pre ktorého je dôležitejšie si udržať kreslo ako zachrániť životy,“ uviedla matka uneseného syna. Podľa nej je niekoľko týždňov na stole dohoda, na jej uzavretie stačí už len málo.
Spojené štáty pred niekoľkými dňami uviedli, že v posledných týždňoch sa dosiahol pokrok, k dohode však stále zostáva niekoľko prekážok. Netanjahu ale podľa serveru ToI, ktorý sa odvoláva na nemenovaných arabských i izraelských činiteľov, vzniesol nové požiadavky, okrem iného, aby izraelská armáda zostala na celej hranici s Pásmom Gazy s Egyptom a aby sa vytvoril mechanizmus, ako zabrániť ozbrojeným Palestínčanom v návrate na sever oblasti.
S Netanjahuom majú do USA letieť príbuzní viacerých rukojemníkov, ktorých ale demonštranti vyzvali, aby to nerobili, keď premiér nesúhlasí s dohodou o prímerí. Jeden z nich už cestu odmietol. „Veril som, že počas letu oznámia dohodu (o prímerí), ale odlet sa blíži a uvedomil som si, že sa to nestane a že opak je pravdou – (Netanjahu) bráni pokroku a nerobí žiadne rozhodnutia,“ Vysvetlil Alon Gat dôvody, prečo s premiérom do USA nepoletí. Gatova sestra je v zajatí v Gaze.
Tiež podľa Matiho Danziga, ktorého 75-ročný otec je držaný ako rukojemník Hamasom, na demonštrácii v Tel Avive označil Netanjahua za „prekážku dohody“ o prímerí.
Čítajte aj Vyjednávač Izraela pre AFP: Desiatky rukojemníkov v Gaze sú s určitosťou nažive
S premiérom má do USA letieť aj Noa Argamaniová, ktorú po 245 dňoch izraelskej špeciálnej jednotky zo zajatia Hamasu minulý mesiac zachránili spolu s ďalšími tromi rukojemníkmi. Pri tejto operácii zomrela aj najmenej stovka Palestínčanov. Izraelská armáda zachránila od októbra sedem živých rukojemníkov a pri jednej z operácií troch rukojemníkov omylom zastrelila. Izraelská armáda sa domnieva, že v zajatí je asi 116 rukojemníkov, z toho ale najmenej štyri desiatky môžu byť po smrti. Palestínski ozbrojenci pri teroristickom útoku 7. októbra uniesli z Izraela 250 ľudí, z toho 105 prepustili koncom novembra výmenou za 240 palestínskych väzňov počas doposiaľ jediného prímeria v tejto vojne. Štyroch rukojemníkov prepustili už pred týmto prímerím.
Server ToI napísal, že izraelský minister obrany Joav Galant zvažoval tento týždeň oznámiť, že dohoda s Hamasom je „na dosah“, aby vytvoril tlak na Netanjahua dohodu prijať. Od dohody ale Netanjahua zrazia jeho krajne pravicoví koaliční partneri.
Čítajte aj Izrael oslobodil z Gazy štyroch rukojemníkov. Zabil najmenej 210 ľudí, hlásia Palestínčania
„Len koniec vojny môže dostať rukojemníkov domov,“ povedal vnuk ďalšieho z unesených Mai Alvini Peri, ktorého dedko v zajatí zomrel. „Koniec vojny ale tiež bude znamenať koniec vlády, takže chápete, prečo táto vojna trvá tak dlho a prečo stále nie je dohoda o rukojemníkoch,“ citoval Alviniho sever ToI.
Mobilizácia v náboženských školách
Izraelská armáda začala rozposielať povolávacie rozkazy študentom náboženských škôl, ktorí mali ešte donedávna výnimku z povinnej vojenskej služby. Píše to dnes server The Times of Israel. Do armády by malo celkovo nastúpiť na 3000 študentov, ktorí vyznávajú ortodoxný judaizmus.
Izraelský najvyšší súd v júni rozhodol, že výnimka z povinnej vojenskej služby nemá v súčasnosti oporu v zákone. Izraelská prokuratúra tak armáde nariadila, aby začala odvádzať tiež ortodoxných židov, študentov náboženských škôl.
Čítajte aj Ultraortodoxní Židia sa v Izraeli vojenčine nevyhnú, rozhodol súd
Rozhodnutie súdu sa môže týkať až 67-tisíc mužov. Armáda však už skôr uviedla, že v súčasnosti má kapacitu pre odvod len 3000 z nich. Prvá fáza odvodu s povolaním začala dnes povolaním prvej tisícky mladých mužov. Nasledovať budú ďalšie dve fázy po 1000 osobách.
Izraelský parlament prerokúva zákon, ktorý počíta s odvodom ortodoxných židov, ale v obmedzenejšej miere. Proti úplnému zrušeniu výnimky sú ultrakonzervatívne strany, ktoré sú súčasťou koalície, ktorá drží pri moci vládu premiéra Benjamina Netanjahua. V izraelskej spoločnosti však po začatí vojny v Pásme Gazy zosilneli hlasy proti doteraz tradičnej výnimke.
Ortodoxní židia mali v krajine výnimku z brannej služby od založenia Izraela v roku 1948. Ich komunita v tom čase tvorila asi len päť percent celkovej populácie židovského štátu, teraz ich je ale zhruba 13 percent. Výnimku majú, aby sa mohli plne venovať štúdiu posvätných židovských textov na náboženských školách.