Čo pre Rusov v historickom význame znamená ukončenie 872 dní dlhej nemeckej blokády Leningradu, to isté sa dá povedať o Bielorusoch pri spomienke na návrat slobody do Minsku, ktorý trpel 1100 dní.
Boje o Minsk zabrali hitlerovcom len necelé štyri dni. „Sovietske velenie nestihlo organizovať plnohodnotnú obranu hlavného mesta Bieloruska," upozornila podľa bieloruskej agentúry BELTA vojenská historička Tatiana Trojneľová. Obranu mesta tvorili slabo vyzbrojené štyri divízie sovietskej armády. „Nemali takmer nijaké tanky, delostrelectvu chýbala munícia, preto v bojoch používali fľaše s benzínom," ozrejmila.
Prvé bomby začali padať na Minsk už druhý deň po nemeckej invázii do Sovietskeho zväzu. Ako vyzerali vzdušné súboje proti pilotom Luftwaffe? Nijako. Obrancom mesta takpovediac chýbali krídla. „Nemci zaútočili na letisko, kde sa nachádzali stroje dvoch sovietskych stíhacích leteckých plukov. Lietadlá nestihli zamaskovať, všetky zničili už na zemi," objasnila ruská agentúra RIA-Novosti.
Medzitým v Minsku čoraz viac pribúdali ruiny. Úrady nedokázali evakuovať civilistov, tí sa ocitli odkázaní sami na seba. Snažili sa ujsť do bezpečia, ako sa len dalo: na koni, na bicykli, peši. Mnohým to nevyšlo, pretože na ceste ich zabili padajúce nemecké bomby. Ďalší sa počas bombardovania radšej rozhodli vrátiť do Minsku, ako riskovať smrť, ktorá mohla byť v dosahu.
Obchody už nefungovali, zúfalí obyvatelia preto rabovali na železničnej stanici nákladné vagóny s potravinami. Odnášali si, čo našli: múku, cukor, soľ, hrach atď. Trvalo to však len krátko, lebo Nemci čoskoro oznámili, že všetko v obsadenom Minsku patrí im. Vyhrážali sa, že zastrelia každého, kto sa pokúsi na stanici ukradnúť niečo z potravín.
Čítajte viac Lukašenko je presne tridsať rokov pri moci. Ministri sú jeho sluhovia, upozorňuje analytik Demeš
Okupácia znamenala pokračovanie zabíjania. Plánovaného vraždenia. Na území miestneho kolchozu nacisti zriadili koncentračný tábor, nachádzal sa len 12 kilometrov od Minsku. Volal sa Malý Trostinec, jeho reálne prídavné meno však vyznievalo inak: veľký, či skôr obrovský v počte zabitých. Bol najväčším nacistickým táborom smrti na obsadenom bieloruskom území. Nemci v ňom zavraždili viac ako 200-tisíc nevinných ľudí. Medzi obeťami sa boli aj deportovaní Židia z rozbitého predvojnového Československa. Nacisti tam poslali na smrť aj veľa sovietskych vojnových zajatcov.
Ďalších približne 100-tisíc ľudí zahynulo v minskom gete. „Keď Nemci vošli do Minsku, nahnali do neho všetkých Židov," upozornila RIA-Novosti. Pochádzali aj z iných častí okupovaného Bieloruska. Počas holokaustu zahynulo viac ako 500-tisíc bieloruských Židov, čo bolo až 80 percent ich populácie. „Geto rozdelili na dve časti: pre príslušníkov inteligencie a pre robotníkov," konkretizovala RIA-Novosti s tým, že esesáci ich každodenne strieľali. Niektorý deň zabili desať Židov, inokedy aj sto. V novembri 1941 odviezli z geta až 16-tisíc ľudí a potom všetkých zavraždili. Genocída Židov pokračovala v Malom Trostinci aj v roku 1942.
Naopak, tých 1100 dní v podmanenom Minsku malo aj svetlé chvíle. V zmysle protinacistického odporu. Odbojári dosiahli niekoľko cenných úspechov. Jedným z ich terčov sa stal nenávidený nemecký generál Wolfgang Kube, ktorý vykonával funkciu hlavného komisára okupovaných bieloruských území. Okrem iných vojnových zločinov sa stal aj strojcom tamojšieho holokaustu. Jeden strašný príklad za všetky: v marci 1942 nariadili vykopať hlboké jamy, do ktorých hodili židovské deti a nasypali na ne piesok, čiže ich čakalo trýznivé umieranie. Kričiacim dievčatám a chlapcom potom tento generál škodoradostne hodil cukríky…
Prvýkrát sa stal Kube terčom atentátu v júli 1943. Netvor označovaný za pravú ruku HItlera v okupovanom Bielorusku však vyviazol bez ujmy. Odbojári nastražili v minskom divadle bombu, ktorá zabila 70 nacistov v hľadisku, ale Kube odišiel zo sály niekoľko minút pred explóziou. O necelé dva mesiace sovietski partizáni šokovali v Minsku nemeckých dôstojníkov, ktorí sa zabávali na bankete. Postrieľali 36 okupantov s vysokými hodnosťami. Z neznámych príčin však Kube na zábavu neprišiel.
Do tretice všetko dobré, mohli si povedať odbojári v druhej polovici septembra 1943., čo bolo dva týždne od ich streľby na bankete. Významom im vyšlo niečo podobné, ako sa podarilo československým výsadkárom vyslaným z Británie, ktorí na jar 1942 v Prahe zlikvidovali nenávideného zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. V Minsku sa spoliehali na ženu, ktorá pravdepodobne nikdy v živote nedržala v ruke strelnú zbraň. V tomto prípade ju však ani nepotrebovala…
Čítajte viac Neznámy príbeh Slováka, ktorý v Normandii ako americký výsadkár padol v boji proti Hitlerovi
Plán vznikol na začiatku augusta 1943. Keby Kube prišiel na banket a jedna z guliek by ho zabila, meno Jeleny Mazanikovej sa nezapíše do dejín. Hitlerov pobočník však bol stále nažive. Odbojári vyrobili časovanú nálož a dohodli sa s touto ženou, ktorá robila chyžnú v dome, v ktorom býva Kube so svojou rodinou, aby mu ju nastražila. Mazaniková skryla malú bombu do vreckovky a prepašovala ju do spálne generála. Uložila ju pod matrac. Keď si Kube večer ľahol do postele, nového rána sa už nedočkal. Bomba pod ním explodovala 22. septembra 1943 po polnoci a zabila ho.
Mazaniková veľmi dobre vedela, že sa ocitne medzi hlavnými podozrivými; Nemci by ju bez milosti zastrelili. Dohodla sa preto s odbojármi, že jej zabezpečia presun z Minsku na slobodné sovietske územie. Požiadala ich, aby rovnako pomohli členom jej rodiny, lebo nacisti by sa nepochybne pomstili aj im. Keď bombu nastražila pod matrac, povedala, že je objednaná u lekára a odišla z domu. Evakuovať sa podarilo nielen Mazanikovú, ale aj jej najbližších príbuzných.
V Moskve potom chyžnej udelili najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu. Po skončení druhej svetovej vojny Mazaniková celé roky až do svojho odchodu do penzie pracovala v hlavnej knižnici Bieloruskej akadémie vied. Zomrela v apríli 1996 vo veku 82 rokov.
Čítajte viac Osem slovenských letcov ukradlo Tisovmu režimu štyri lietadlá. Odsúdili ich na doživotie, ale vybojovali slobodu pre svoju vlasť
Keď sa pred 80 rokmi do Minsku vrátila sloboda, vodca Tretej ríše sa dozvedel o obrovskom výprasku wehrmachtu. „Červenoarmejcom sa podarilo v minskom kotli zlikvidovať 70-tisíc hitlerovcov a ďalších 35-tisíc padlo do zajatia," pripomenula BELTA.
Oslobodený Minsk bol posiaty ruinami. V Moskve sa dokonca uvažovalo, že vznikne nová bieloruská metropola na nejakom inom mieste. Nakoniec ho však postavili fakticky nanovo. Minsk začal ožívať, ale spočiatku pripomínal počtom obyvateľom skôr menšie mesto. Kým pred vypuknutím vojny v ňom žilo 250-tisíc ľudí, po jej skončení ich bolo len 50-tisíc. Minsk, o ktorom sa vôbec prvá zmienka v kronikách nachádza z roku 1067, má v súčasnosti až dva milióny obyvateľov.