Mnohí demokratickí zákonodarcovia plánujú Netanjahuov prejav vynechať. Agentúra AP minulý mesiac napísala, že vystúpenie izraelského premiéra by tentoraz mohlo bojkotovať výrazne viac ako bezmála 60 kongresmanov a senátorov, ktorí ignorovali jeho prejav pred deviatimi rokmi.
Vtedy Netanjahu demokratov pobúril, keď sa vymedzil voči zahraničnej politike demokratického prezidenta Baracka Obamu. Konkrétne vystúpil proti dohovoru definitívne dojednanému o niekoľko mesiacov neskôr, ktorá pozastavila sankcie voči Iránu výmenou za obmedzenie iránskeho jadrového programu.
Dnes napätie medzi izraelským lídrom a demokratmi vyvoláva viac ako deväť mesiacov trvajúca vojna v Gaze, ktorú spustil útok teroristického hnutia Hamas zo 7. októbra. Izrael zareagoval masívnym vzdušným a pozemným ťažením, ktoré zdevastovalo husto zaľudnené palestínske územie, vyhnalo státisíce ľudí z domovov a zabilo tisíce civilistov.
Netanjahu zároveň dorazil do USA v čase „extrémnych“ vnútropolitických turbulencií, píše AP. Prezident Joe Biden oznámil, že sa napokon nebude uchádzať o znovuzvolenie v prezidentských voľbách, do ktorých zostávajú necelé štyri mesiace. Kandidátkou Demokratickej strany bude pravdepodobne Harrisová, ktorá sa teraz snaží rýchlo naštartovať vlastnú kampaň.
Za normálnych okolností by ako viceprezidentka pri prejave zahraničného štátnika zaujala miesto hneď za ním, po boku predsedu Snemovne reprezentantov. Harrisová ale v stredu plánuje vystúpiť na predvolebnej akcii v štáte Indiana, ktorá bola naplánovaná ešte pred víkendovým zvratom v kampani, uvádzajú americké médiá.
Harrisová sa zrejme s Netanjahuom stretne, nie je ale jasné, kedy. Biden s ním plánuje samostatné stretnutie, ktoré sa očakáva vo štvrtok, Biely dom ale zatiaľ termín nepotvrdil. Tiež sa špekuluje o schôdzke izraelského premiéra s exprezidentom USA a prezidentským kandidátom Republikánskej strany Donaldom Trumpom.
Bidenova vláda izraelské ťaženie proti Hamasu podporuje, vymedzuje sa však voči agresívnemu postupu izraelskej armády a tento rok kvôli tomu pozastavila dodávku silných leteckých bômb pre Izrael. Zároveň sa už niekoľko mesiacov neúspešne snaží sprostredkovať dohodu o prímerí, zatiaľ čo Netanjahu trvá na zničení Hamasu a odmieta vytvorenie palestínskeho štátu. Chladné vzťahy s Washingtonom ilustruje aj jeho pondelkový prílet, pri ktorom nebol nikto z najvyššie postavených amerických činiteľov.
Pre Bidenovu vládu bude hlavnou témou rokovania s Netanjahuom priblíženie dohody o zastavení bojov v Gaze, ktoré podľa tamojších úradov pripravili o život skoro 40-tisíc Palestínčanov. Netanjahu zase pred odletom uviedol, že chce rokovať o pokračovaní vojny proti Hamasu a hrozbe ďalších skupín podporovaných Iránom, ako aj o oslobodení rukojemníkov zadržiavaných Hamasom, medzi ktorými sú aj Američania.
Pokiaľ ide o jeho prejav v Kongrese, pri absencii Harrisovej mohlo jej čestné miesto za rečníkom pripadnúť demokratickej senátorke Patty Murrayovej, ktorá je akousi zástupkyňou viceprezidentky, ktorá je z titulu svojej funkcie zároveň predsedníčkou Senátu. Hovorca Murrayovej ale oznámil, že senátorka sa nehodlá Netanjahuovho vystúpenia zúčastniť, informoval denník The New York Times (NYT).
Popri republikánskom šéfovi snemovne Mikeovi Johnsonovi, ktorý stál na čele plánu pozvať izraelského premiéra, tak bude v stredu predseda senátneho zahraničného výboru Ben Cardin. Ten je podľa NYT dôrazným zástancom Izraela a v podpore židovského štátu vytrval aj v čase, keď mnohí iní demokrati izraelské vedenie otvorene kritizujú.