Prvá vec súvisí so staršou valorizáciou penzií rozhodnutím vlády, ktorá po nedávnych predčasných parlamentných voľbách teraz už len dosluhuje. Prípadný skorší odchod do dôchodku má podporu v novom parlamente v dvoch silných politických táboroch, ktorých predstavitelia si pritom bežne nevedia prísť na meno.
Nárok na dôchodok
V septembri dostane veľký počet penzistov jednorazovo okolo 700 eur. Súvisí to s reformou dôchodkového systému ešte na jeseň minulého roku. Dotkla sa 1,7 milióna seniorov. Sociálna poisťovňa však odvtedy začala vyplácať pridaných zhruba 60 eur mesačne len 600-tisíc penzistom. Jej zamestnanci nestíhali upraviť všetky dôchodky po novom(ide o dôchodcov, ktorí poberajú nízke penzie). Prečo k tomu došlo? „Je to z dôvodu náročnosti spracovania dokumentov najmä u poistencov, ktorí prispievali do viacerých dôchodkových fondov," objasnil server 20 minutes. Už o niekoľko týždňov dostane po 700 eur 1,1 milióna penzistov. Bude to jednorazová suma vyplatená so spätnou platnosťou od septembra 2023.
Minuloročná reforma mala za cieľ finančne pomôcť seniorom s nízkymi penziami tak, aby im štát garantoval, že budú poberať 85 percent čistej minimálnej mzdy v národnom hospodárstve (tá predstavuje približne 1400 eur, čiže v tomto prípade treba od nej odrátať 15 percent). Vychádza to bezmála na 1200 eur. Na Slovensku dosahuje najvyšší minimálny dôchodok niečo viac ako 530 eur, ale len v prípade jeho poberateľov, ktorí odpracovali až 48 rokov.
Čítajte viac Macron má nové auto. Ako zvýhodňuje kúpu elektromobilov a ktorému vysokému prezidentovi museli vyrobiť limuzínu na mieru?
Kým táto zmena nepochybne potešila francúzskych seniorov, ktorým prichádza na účet neveľa peňazí na tamojšie pomery, naopak, predčasne sa radovali tí, čo odišli do dôchodku v tomto roku alebo sa doň do konca decembra 2024 chystajú. Vláda pôvodne sľubovala, že im zvýši nástupné penzie o 100 eur mesačne, ale nakoniec po rôznych prepočtoch vo februári tohto roku vysvitlo, že si prilepšia len o 30 eur.
Horúcou témou bola vlani na jar vo Francúzsku reforma dôchodkového veku a teraz sa vracia. Vláda prezidenta Emmanuela Macrona upravila systém tak, že po novom budú poberať riadny starobný dôchodok ľudia až od svojich 64 rokov (platí to pre narodených v roku 1968 a neskôr). Zámer vtedy sprevádzali demonštrácie, ktoré mali aj násilnú podobu. Macronov tábor nenašiel v parlamente dostatočnú väčšinu hlasov, preto vláda v apríli 2023 využila možnosť presadiť reformu vydaním dekrétu. Ústava to pripúšťa, kritici však tvrdili, že macronovci prznia demokraciu.
V nedávnych predčasných parlamentných voľbách získal najviac hlasov Nový ľudový front, ktorí zoskupuje viaceré ľavicové strany i zelených, pričom hlavné slovo v ňom patrí krajnej ľavicovej strane Nepoddajné Francúzsko. Šéfka poslaneckého klubu tejto strany Mathilde Panotová teraz oznámila plán predložiť návrh zákona, aby sa dôchodkový vek 64 rokov vrátil do predchádzajúcej podoby. „Keď bola sila v parlamente zabrániť tejto reforme, myslím si, že aktuálne existuje výraznejšia väčšina hlasov za jej zrušenie," citoval ju denník Le Monde v súvislosti so zásadným opatrením, ktoré malo nakoniec formu dekrétu vlády.
Národné združenie (krajne pravicová strana) súhlasí s odstránením Macronovej reformy a ponáhľa sa už v predstihu pripísať si zásluhu iba sebe: „Ľavica to navrhuje, ale je to Národné združenie, kto rozhodne. Zrušenie reformy nie je možné bez našich hlasov," citovali noviny Le Monde poslanca krajnej pravice Juliena Odoula. Znamenalo by to, že veľa Francúzov by mohlo poberať plnú výšku penzie už od svojich 62 rokov tak, ako to upravovala predchádzajúca legislatíva.
Čítajte viac Macron sa chce vyhnúť 'neporiadku'. Počas olympijských hier ponechá centristickú úradnícku vládu
Z politickom táboru Macrona zaznieva jednoznačný nesúhlas: „Zrušenie reformy je nezodpovedné bez návrhu finančnej alternatívy," napísal na sociálnej sieti X (predtým Twitter) centristický poslanec Denis Masséglia v narážke na to, že by bolo nevyhnutné inde hľadať zdroje na vyplácanie dôchodkov v prípade, že by Francúzi odchádzali v skoršom veku do penzie. „Kto to zaplatí? Samotní penzisti, ktorým by sa znížili dôchodky? Ľudia zo strednej vrstvy, ktorým by sa zvýšili dane? Národný ľudový front trpí duševnou ekonomickou poruchou," pridal sa v statuse na sieti X jeho poslanecký stranícky kolega Mathieu Levefre.
Ak sa však krajná ľavica a krajná pravica naozaj ocitnú vo vzácnom súzvuku, potom Macron stratí jednu zo svojich kľúčových reforiem, odkedy je pri moci. Ťažké by to nemalo byť, lebo v novom parlamente majú macronovci zhruba o sto poslancov menej v porovnaní s ich početným zastúpením v predchádzajúcom zákonodarnom orgáne.