Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 882 dní
- Pri ruskom leteckom útoku na Charkov zahynula jedna osoba
- Rusi prišli o ďalších viac ako 1 100 vojakov, tvrdí generálny štáb Ukrajiny
- Dvesto kilometrov od frontovej línie si Rusi zriadili novú vojenskú základňu
- Odtrhlo mu obe nohy: V Moskve vybuchlo auto s ruským vojakom, zachytila to kamera
- Maďarské predsedníctvo: Krajiny EÚ sa dohodli na uvoľnení 4,2 miliardy na obnovu Ukrajiny
Čítajte viac 881. deň: Moskva umlčuje opozičné názory: Všetci proti vojne sú teroristi, vyznieva z nového návrhu zákona
20:03 Nemecký zbrojársky gigant Rheinmetall sa pripravuje onedlho postaviť továreň na výrobu munície na Ukrajine. Výroba munície by sa mala začať do 24 mesiacov. Oznámilo to tlačové oddelenie spoločnosti Rheinmetall, informuje web Ukrajinská pravda.
Továreň bude produkovať delostrelecké projektily kalibru 155 milimetrov. Presné množstvo výroby firma neoznámila, ale uviedla, že to bude „šesťmiestne číslo“, čo znamená najmenej 100-tisíc kusov munície ročne.
„Sme radi, že môžeme podporiť krajinu v jej reindustrializácii a pri posilňovaní jej obranných schopností,“ povedal generálny riaditeľ Rheinmetall AG Armin Papperger.
19:00 Len tri percentá obyvateľov Ukrajiny súhlasia s tvrdením, že „Ukrajinci a Rusi vždy boli a zostávajú bratskými národmi“. Vyplýva to z prieskumu ukrajinskej mimovládnej organizácie Razumkovovo centrum. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
V roku 2017 s tvrdením, že Ukrajinci a Rusi vždy boli a zostávajú bratskými národmi súhlasilo 27 % opýtaných Ukrajincov. Prieskum Razumkovovo uskutočnilo centrum na vzorke 2 016 dospelých od 6. do 12. júna formou priamych rozhovorov na územiach kontrolovaných Ukrajinou, na ktorých sa neodohrávajú žiadne nepriateľské akcie.
17:48 Primátor Moskvy Sergej Sobianin podpísal dekrét o premenovaní Námestia Európy, ktoré sa nachádza neďaleko Kyjevského nádražia, na Námestie Eurázie. Informovala o tom v stredu agentúra DPA, podľa ktorej je to dôsledok silnejúcej konfrontácie medzi Ruskom a Európskou úniou pre vojnu na Ukrajine.
Dôvod tohto rozhodnutia nie je známy. V dekréte sa píše, že je prejavom „zámeru Moskvy dať námestiu nový názov, ktorý odráža širší geografický koncept Eurázie“.
Eurázia zahŕňa aj ázijské regióny Ruska, Čínu a ázijské krajiny.
Námestie Európy bolo otvorené 15. septembra 2002 v rámci spoločného rusko-belgického projektu ako symbol „jednoty európskych krajín“. Bolo na ňom inštalovaných 48 stĺpov s vlajkami európskych štátov a socha Únos Európy od Belgičana Oliviera Strebela.
17:39 Kirgizsko v stredu ratifikovalo dohodu o dekontaminácii oblastí od rádioaktívnych látok po ťažbe uránu a zvyškov raketového paliva s Ruskom. Podľa správy agentúry AFP píše TASR.
Kirgizsko stále trpí environmentálnou záťažou kvôli ťažbe uránu a iných ťažkých kovov zo sovietskej éry. Dovedna 92 lokalít obsahuje viac než 300 miliónov kubických metrov toxického a rádioaktívneho odpadu.
Ratifikáciu dohody o sanácii týchto území potvrdila kancelária kirgizského prezidenta Sadyra Žaparova.
Cieľom dohody je zaistiť bezpečnosť obyvateľstva žijúceho v oblastiach, kde sa nachádza odpad z bývalých uránových baní. Bez dekontaminácie by totiž prírodné katastrofy mohli spôsobiť, že odpad sa vyleje do riek, ktoré pretekajú celým stredoázijským regiónom. V oblsti sú pritom časté napríklad zosuvy pôdy.
V Kirgizsku sa v stredu konala aj samostatná ceremónia pri príležitosti odstránenia posledných 55 ton saminu, toxickej zložky raketového paliva, z dediny neďaleko hlavného mesta Biškek.
Čítajte aj Kirgizsko napriek obavám po piatich rokoch ruší zákaz ťažby uránu. Chce podporiť ekonomiku
17:21 Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa v stredu dohodli na uvoľnení takmer 4,2 miliardy eur na pomoc Ukrajine s jej obnovou. Na platforme X to oznámilo maďarské predsedníctvo v Rade EÚ, informuje agentúra DPA.
Prostriedky sú určené na civilné účely, ako napríklad na obnovu infraštruktúry zničenej vojnou. Pochádzajú z viacročného podporného programu EÚ, ktorý navrhla Európska komisia.
Rozhodnutie o uvoľnení prostriedkov z tohto programu bolo prijaté na úrovni diplomatov a preto si ešte vyžaduje súhlas ministrov krajín EÚ. Podľa DPA by malo ísť o formalitu, hoci vlády dostanú časovú lehotu na vyjadrenie prípadných námietok.
Program podpory počíta s finančnou pomocou pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur počas nasledovných štyroch rokov. Približne 33 miliárd z tejto sumy sa má Kyjevu vyplatiť vo forme pôžičiek, zatiaľ čo zvyšok predstavujú granty, ktoré nie je potrebné splatiť.
14:36 Dvaja ľudia boli zranení pri explózii osobného auta v Moskve, informujú ruské médiá. Panujú však rozpory v informáciách o koho ide. Podľa štátnej tlačovej agentúry TASS ide o vojaka, ktorý sa zúčastnil invázie na Ukrajinu, a jeho ženu.
Server Kommersant píše, že jedným zo zranených je pracovník ministerstva obrany, ktorý slúžil vo vojenskej rozviedke GRU. Agentúra Interfax uvádza, že majiteľom auta je dôstojník generálneho štábu ruskej armády.
Čítajte viac Odtrhlo mu obe nohy: V Moskve vybuchlo auto s ruským vojakom, zachytila to kamera
14:26 Rusko v stredu obvinilo západných lídrov, že zastrašujú svoje obyvateľstvo údajnou spoločnou hrozbou Ruska a Číny. Podľa Moskvy ide o vykonštruované tvrdenia a odmietla preto varovania USA, že rastúca spolupráca medzi Moskvou a Pekingom v Arktíde by mohla ovplyvniť regionálnu stabilitu. V stredu to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.
„Európski lídri sa snažia udržať svojich občanov v neustálom strachu z neexistujúcej hrozby z východu, ktorú si vymysleli,“ uviedla Zacharovová.
Predstavitelia európskych vlád opakovane varovali, že Moskva môže v budúcnosti eskalovať konflikt na Ukrajine a rozšíriť ho do ďalších európskych štátov. Rusko tieto tvrdenia dlhodobo odmieta.
Ozbrojené sily USA v júli vydali správu, v ktorej upozornili na rastúcu spoluprácu medzi Čínou a Ruskom v Arktíde. „Cieľom tohto dokumentu je vystupňovať napätie v regióne,“ uviedla Zacharovová. Dodala, že práve USA „zvažujú prehĺbenie spolupráce so spojencami z NATO a posilnenie kapacít v Arktíde.“
Hovorkyňa ruskej diplomacie povedala, že európski lídri považujú Rusko a Čínu za hrozbu pre Západ, avšak pozornosť upriamila na to, že Rusko vo svojej histórii čelilo viacerým útokom, ktoré mali pôvod na Západe. (reuters, tasr)
14:08 Ukrajina, ktorá sa viac ako dva roky bráni ruskej invázii, môže naďalej počítať s nemeckou podporou, a to vrátane zbrojných dodávok. Dnes to na tlačovej konferencii vyhlásil spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorý zároveň podporil cesty vedúce k mierovým rokovaniam.
„Ukrajine budeme naďalej pomáhať,“ povedal Scholz, podľa ktorého Ukrajina potrebuje širokú podporu. „Zároveň ale musíme podporiť aj procesy, ktoré otvoria možnosti k diplomatickým rokovaniam,“ poznamenal o možnom mierovom vyjednávaní.
Kancelár opakovane zdôrazňuje, že Nemecko je po USA najväčším poskytovateľom pomoci napadnutej Ukrajine a že aj napriek dodávkam zbraní dbá Berlín na to, aby do vojny nebol zavlečený. To zopakoval aj dnes, keď povedal, že všetky rozhodnutia Nemecko robí tak, aby sa konflikt nevyhrotil.
Z dôvodu možnej eskalácie Nemecko odmietlo Ukrajine poskytnúť strely s plochou dráhou letu Taurus, o ktoré má Kyjev záujem. Podľa Scholzových skorších vyhlásení by tieto zbrane s doletom až 500 kilometrov zvýšili riziko zatiahnutia Nemecka do vojny, pretože by to znamenalo zapojenie nemeckých vojakov do kontroly cieľov. (čtk)
14:00 Čína a Ukrajina by sa mali usilovať o bilaterálne vzťahy a plánovať ich z dlhodobého hľadiska. Po stredajšom stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničia Dmytrom Kulebom to vyhlásil šéf čínskej diplomacie Wang I.
Kuleba svojmu čínskemu náprotivku povedal, že že Kyjev bude v určitej fáze ochotný viesť rozhovory s Ruskom ak bude Moskva rokovať v dobrej viere. Dodal, že v súčasnosti takúto ochotu z ruskej strany nevidí.
Čítajte viac Kuleba navštívil Čínu, zdržal sa dlhšie, než bolo plánované. Pripustil rokovania s Ruskom, Kremeľ okamžite reagoval
11:27 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na stretnutí so svojím čínskym náprotivkom Wang Im uviedol, že Ukrajina bude v určitej fáze ochotná viesť rozhovory s Ruskom ak bude Moskva rokovať v dobrej viere. Dodal, že v súčasnosti takúto ochotu z ruskej strany nevidí. V stredu o tom informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
Čínsky a ukrajinský minister sa stretli v juhočínskom meste Kanton. Ide o prvú návštevu vysokopostaveného vládneho predstaviteľa Ukrajiny v Číne od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Podľa hovorkyne čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning si ministri vymenili pohľady na ukrajinskú krízu. „Hoci čas a podmienky ešte nedozreli, podporujeme všetky snahy, ktoré prispievajú k mieru a sme ochotní naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu v záujme nastolenia prímeria a obnovenia mierových rokovaní,“ uviedla. „Čína bola vždy pevne odhodlaná podporovať politické riešenie tejto krízy,“ dodala Mao.
V stredajšom vyhlásení Kuleba uviedol, že Ukrajina chce ísť cestou mieru, obnovy a rozvoja. „Som presvedčený, že toto sú strategické priority, ktoré zdieľame,“ povedal a dodal, že „ruská agresia zničila mier a spomalila rozvoj.“
Čítajte aj Kuleba: Viedli sme 200 kôl rokovaní s Moskvou. Žiadny rozhovor nezabránil Putinovi rozpútať brutalitu
11:10 Čína a Ukrajina by sa mali usilovať o bilaterálne vzťahy a plánovať ich z dlhodobého hľadiska. Po dnešnom stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničia Dmytrom Kulebom to vyhlásil šéf čínskej diplomacie Wang I. Obaja diplomati sa zišli v čínskom Kantóne. „Rozhovory trvali viac ako tri hodiny, teda dlhšie ako bolo plánované. Bol to veľmi hlboký a konkrétny rozhovor,“ povedal agentúre Reuters člen ukrajinskej delegácie, ktorý si neželal byť menovaný.
Wang na stretnutí uviedol, že obe krajiny by mali udržiavať otvorené komunikačné kanály, posilňovať vzájomnú dôveru a obnovovať priateľstvo. Čínsky minister zahraničia zároveň dodal, že Čína bude naďalej rozširovať dovoz obilia z Ukrajiny a poskytovať Ukrajine humanitárnu pomoc.
Kuleba na začiatku rokovania povedal, že očakáva vecné rozhovory o bilaterálnych vzťahoch, medzinárodnej agende a predovšetkým o ceste k mieru. „Som presvedčený, že spravodlivý mier na Ukrajine je v strategickom záujme Číny, a úloha Číny ako globálnej sily pre mier je dôležitá,“ dodal Kuleba, ktorý je prvým vysokým ukrajinským činiteľom, ktorý Čínu navštívil od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine vo februári 2022.
10:34 Dvaja ľudia boli dnes zranení pri explózii osobného auta v Moskve. Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS ide o vojaka, ktorý sa zúčastnil invázie na Ukrajinu, a jeho ženu. Server Kommersant píše, že jedným zo zranených je pracovník ministerstva obrany, ktorý slúžil vo vojenskej rozviedke GRU. Pri explózii podľa tohto webu prišiel o časti oboch nôh. Ruské úrady prípad vyšetrujú ako pokus o vraždu.
Explózia otriasla vozidlom Toyota Land Cruiser ráno na parkovisku na severe ruskej metropoly. Vozidlo vybuchlo v čase, keď doň nastúpili muž a žena, opísal TASS. Podľa hovorkyne ministerstva vnútra Iriny Volkovej explóziu spôsobila detonácia neznámeho predmetu. Nachádzal sa pod podvozkom v oblasti sedadla vodiča, poznamenal TASS s odvolaním sa na ďalšie zdroje.
„Bolo zistené, že vybuchlá Toyota Land Cruiser patrí Andrejovi Torgašovovi – vojakovi, účastníkovi ‚špeciálnej vojenskej operácie‘, a jeho manželke. Obaja boli v čase explózie v aute a boli zranení,“ uviedol podľa TASS zdroj z bezpečnostných zložiek s odvolaním sa na termín, ktorý Moskva používa pre svoju inváziu na susednú Ukrajinu.
Ruské bezpečnostné zložky prípad vyšetrujú ako pokus o vraždu, pričom podľa jednej z vyšetrovacích verzií explózie súvisí so služobnou činnosťou majiteľa auta, uvádza ruská agentúra. Kommersant píše, že zranený pracoval pre ministerstvo obrany, slúžil v GRU a na starosti mal komunikáciu. „V súvislosti s identitou obete sa pracuje aj s verziou súvisiacou s akciami ukrajinských špeciálnych služieb a jej agentov,“ píše ruský denník.
Podľa portálu Baza, ktorý má blízko k ruským bezpečnostným štruktúram, je zranený príslušníkom GRU a pri explózii prišiel o chodidlá. Dvojica je podľa médií v nemocnici, žena má zranenia spôsobené črepinami.
10:13 Ruská armáda vybudovala vojenskú základňu v meste Novočerkassk v Rostovskej oblasti, asi 200 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské investigatívne médium Schemy.
Uvedený zdroj tvrdí, že podľa satelitných záberov Planet Labs zriadila ruská armáda v máji 2024 novú vojenskú základňu medzi trestaneckou kolóniou a dvoma nedostavanými strednými školami.
Budovanie základne sa začalo už minulé leto. Satelitné snímky Planet Labs získané spoločnosťou Schemy naznačujú, že prvé vojenské vybavenie dorazilo koncom augusta 2023. V areáli zariadenia bolo zaparkovaných 50 vojenských nákladných áut a bolo tam postavených viac ako desať stanov. Odvtedy sa základňa za necelý rok strojnásobila.
Čítajte aj Rusom chýbajú ľudia v kľúčovom sektore. Desiatky tisíc zamestnancov "odsala" vojna
Médium Schemy poznamenalo, že základňa v Novočerkassku môže patriť 100. vojenskému logistickému pluku ruských ozbrojených síl. O možnom čiastočnom premiestnení tejto jednotky z Moskovskej oblasti do Rostovskej oblasti, bližšie k línii kontaktu, môžu svedčiť meniace sa geolokácie telefónov niekoľkých vojakov, ktoré médium Schemy dokázalo sledovať.
9:27 Vietnamská raketová fregata zakotvila v ruskej ďalekovýchodnej metropole Vladivostok. V stredu o tom informovalo tlačové oddelenie ruského tichooceánskeho loďstva. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters a TASS.
„Fregata Hung Dao vietnamského ľudového námorníctva dnes pricestovala do Vladivostoku na pracovnú návštevu. Po zakotvení lode v domovskom prístave tichomorského loďstva sa po boku ruských vojnových lodí uskutočnil uvítací ceremoniál,“ uvádza tlačové oddelenie. TASS dodáva, že plavidlo v ruskom prístave zostane do konca júla.
Fregatu vyrobili v Rusku a vietnamské námorníctvo ju uviedlo do prevádzky v roku 2018. Je určená na vyhľadávanie, sledovanie a boj proti nepriateľským cieľom na hladine, pod hladinou a vo vzduchu. S maximálnym výtlakom 2500 ton sa považuje za ľahkú fregatu.
Plavidlo zakotvilo v ruskom ďalekovýchodnom prístave iba niekoľko týždňov po ceste ruského prezidenta Vladimira Putina do Vietnamu, počas ktorej uviedol, že má záujem vybudovať „spoľahlivú bezpečnostnú architektúru“ v ázijsko-tichomorskom regióne.
8:56 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda už 570 120 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 140 vojakov, 14 tankov, 13 bojových obrnených vozidiel, 65 delostreleckých systémov a 77 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 302 tankov, 16 013 bojových obrnených vozidiel, 21 279 vozidiel a autocisterien, 15 759 delostreleckých systémov, 1 125 odpaľovacích raketových systémov, 902 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 363 lietadiel, 12 544 dronov, 2 402 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 650 kusov špeciálnej techniky.
8:25 Americký minister obrany Lloyd Austin potvrdil neochvejnú podporu Spojených štátov pre Ukrajinu počas telefonátu so svojím ukrajinským náprotivkom Rustemom Umerovom. Oznámil to v utorok večer Pentagón, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Išlo o prvý telefonát Austina s Umerovom odvtedy, čo americký prezident Joe Biden oznámil, že sa nebude v novembrových prezidentských voľbách uchádzať o znovuzvolenie a podporil svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú ako nominantku demokratov proti republikánovi Donaldovi Trumpovi.
„Minister počas telefonátu potvrdil neochvejnú podporu Spojených štátov pre Ukrajinu vo svetle agresie Ruska,“ uviedol hovorca Pentagónu generálmajor Pat Ryder. Umerov zase uviedol, že s Austinom hovoril aj o najnovšom vývoji na frontovej línie a nevyhnutných potrebách Ukrajiny na bojisku. „Opäť som poukázal na dôležitosť naliehavosti zrušenia zákazov pre zbrane s dlhým dosahom,“ napísal Umerov na sociálnej sieti X.
Spojený štáty sú pod vedením Bidena najväčším podporovateľom Ukrajiny vo vojne proti Rusku a od začiatku invázie v roku 2022 jej poskytli vojenskú pomoc za vyše 50 miliárd dolárov.
V utorok tiež telefonoval šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak s poradcom Harrisovej pre národnú bezpečnosť. Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj po telefonáte uviedol, že je dôležité, aby sa neoslabila dynamika spolupráce medzi USA a Ukrajinou za spoločný mier.
7:41 Japonsko v stredu protestovalo proti rozhodnutiu Ruska, ktoré v utorok zakázalo šéfovi spoločnosti Toyota a ďalším 12 vysokopostaveným predstaviteľom japonského biznisu vstup do krajiny. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok zverejnilo zoznam 13 japonských občanov a uviedlo, že Moskva im natrvalo zakáže vstup do krajiny. Ide o reakciu na „pokračujúce sankcie Japonska voči našej krajine v súvislosti so špeciálnou vojenskou operáciou“, uviedlo ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení.
„Opatrenia, ktoré tentoraz oznámilo Rusko, obmedzia spravodlivú činnosť japonských spoločností a sú absolútne neprijateľné,“ povedal hlavný tajomník vlády Jošimasa Hajaši. Oznámil, že Tokio podalo námietku a že všetky japonské sankcie voči Rusku vyplývajú z ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá je jasným porušením medzinárodného práva.
Ruské ministerstvo podľa AFP nevysvetlilo, ako boli osoby vybrané na zoznam, na ktorom sa nenachádzajú šéfovia veľkých japonských firiem, ako sú Mitsubishi, Honda a Sony.
Japonsko výrazne podporuje postoj Západu k Ukrajine, poskytuje Kyjevu finančnú a materiálnu podporu a uvaľuje sankcie na ruské osoby a organizácie.
6:48 Ruská armáda v noci na stredu dvakrát zaútočila na ukrajinský Charkov. Zomrel jeden človek, informácie o ďalších prípadných obetiach zatiaľ nie sú k dispozícii, uviedol starosta mesta Ihor Terechov a šéf charkovskej oblastnej vojenskej správy Oleh Synehubov.
Prvý úder zasiahol priemyselnú zónu v jednej z charkovských štvrtí. Synov informoval, že sa nikomu nič nestalo, poškodená bola jedna budova a najmenej päť áut.
Pri druhom útoku bol zasiahnutý súkromný areál, v jednej budove vznikol požiar. Úrady majú podľa Terechova informácie o jednom mŕtvom, na zasiahnutom mieste ale ďalej pracujú záchranári.
Podľa predbežných informácií ruská armáda na druhé najväčšie ukrajinské mesto zaútočila raketami S-300.
Informácie poskytované znepriatelenými stranami nemožno v podmienkach vojnového konfliktu overiť.
6:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil postupujúci program výroby vlastných ukrajinských rakiet, aby sa krajina nemusela spoliehať len dodávky na spojencov, uviedol podľa serveru Ukrainska Pravda v tradičnom večernom príhovore.
„Náš raketový program sa hýbe dobre, je to náročná úloha, ale postupne sa približujeme k schopnosti používať vlastné rakety a nespoliehať sa len na rakety dodané partnermi,“ uviedol.
Poznamenal, že Ukrajina by mala nakoniec dosiahnuť „maximálnu nezávislosť sebaobrany“. Prezident sa domnieva, že práve takéto štáty si vždy ľahšie nájdu efektívnych spojencov a dokážu realizovať svoje záujmy.
Informoval aj o porade vojenského velenia, ktoré diskutovalo o možnosti zasahovať ruské ciele nielen priamo na fronte, ale tiež hlboko v Rusku. O tomto vedie Ukrajina neustálu diskusiu aj so Spojenými štátmi, tie to však pre svoje zbrane zatiaľ Kyjevu nepovolili.