Scholz povedal, že chce byť znovu kancelárom. SPD zatiaľ svojho kandidáta pre spolkové voľby na jeseň budúceho roka neurčila, podľa Scholze je ale strana veľmi jednotná. „Sme pevne rozhodnutí ísť spoločne do ďalších volieb a tie voľby vyhrať,“ povedal kancelár.
Prieskumy ale SPD neželajú, v poslednej sondáži agentúry INSA získala okolo 15 percent hlasov, zatiaľ čo únia CDU / CSU dostala 31 percent a AfD 17 percent. V júnových voľbách do Európskeho parlamentu skončila SPD tretia za CDU/CSU a AfD.
Voči SPD nie príliš lichotivé prieskumy považuje kancelár za motiváciu k tomu, aby názor verejnosti na sociálnych demokratov zlepšil. Poznamenal, že on aj jeho vláda na tom pracujú a že SPD nakoniec môže voľby vyhrať, ako sa to stalo v roku 2021.
Voľby do Spolkového snemu by sa v Nemecku mohli konať 28. septembra 2025, ako navrhla vláda. S návrhom musí ešte súhlasiť prezident Frank-Walter Steinmeier.
Scholz s novinármi hovoril aj o rozdelení spoločnosti a rastúcej agresivite vo verejných debatách. „Musíme urobiť všetko, aby tí, ktorí spoločnosť rozdeľujú a polarizujú, neudávali tón,“ povedal. Demokratické strany majú podľa neho dosť síl, aby sa tejto úlohy zhostili.
Deportácie do Afganistanu a Sýrie
Nemecká vláda pracuje na tom, aby bolo možné začať s deportáciami do Afganistanu a do Sýrie. Na tlačovej konferencii to vyhlásil spolkový kancelár Olaf Scholz. Deportácie sa budú týkať predovšetkým zločincov, radikálov a osôb, ktoré pre Nemecko predstavujú bezpečnostné riziko.
„Verejne som už povedal, že budeme predovšetkým zločincov deportovať do Afganistanu a tiež do ďalších krajín, ako je Sýria. Pripravujeme sa na to, aby sa tak naozaj stalo,“ povedal Scholz. Poznamenal, že vláda starostlivo pracuje na tom, aby čoskoro tieto deportácie mohla oznámiť.
Scholz na začiatku júna v prejave k poslancom Spolkového snemu povedal, že radikáli a zločinci zo zahraničia, ktorí v Nemecku hľadajú azyl a ochranu, do krajiny nepatria, preto je nutné ich deportovať aj do štátov, ako je Afganistan a Sýria. Nemecká vláda preto začala rokovania so susednými štátmi týchto krajín, aby cez ne mohla deportácie vykonávať.
Téma deportácií do krajín so zložitou bezpečnostnou situáciou sa v Nemecku otvorila po májovom incidente v Mannheime. Afganský žiadateľ o azyl tam zaútočil nožom a ťažko zranil zasahujúceho policajta, ktorý neskôr zomrel.
Čítajte aj Stovky ľudí si v Mannheime uctili policajta dobodaného agfganským imigrantom
Ďalšia pomoc Ukrajine
Ukrajina, ktorá sa vyše dva roky bráni ruskej invázii, môže naďalej počítať s nemeckou podporou, a to vrátane zbrojných dodávok. Dnes to na tlačovej konferencii vyhlásil spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorý zároveň podporil cesty vedúce k mierovým rokovaniam.
„Ukrajine budeme naďalej pomáhať,“ povedal Scholz, podľa ktorého Ukrajina potrebuje širokú podporu. „Zároveň však musíme podporiť aj procesy, ktoré otvoria možnosti na diplomatické rokovania,“ poznamenal o možnom mierovom vyjednávaní.
Kancelár opakovane zdôrazňuje, že Nemecko je po USA najväčším poskytovateľom pomoci napadnutej Ukrajine a že aj napriek dodávkam zbraní dbá Berlín na to, aby do vojny nebol zavlečený. To zopakoval aj, keď povedal, že všetky rozhodnutia Nemecko robí tak, aby sa konflikt nevyhrotil.
Z dôvodu možnej eskalácie Nemecko odmietlo Ukrajine poskytnúť strely s plochou dráhou letu Taurus, o ktoré má Kyjev záujem. Podľa Scholzových skorších vyhlásení by tieto zbrane s doletom až 500 kilometrov zvýšili riziko zatiahnutia Nemecka do vojny, pretože by to znamenalo zapojenie nemeckých vojakov do kontroly cieľov.
Čítajte aj Taurusy pre Ukrajinu rozdeľujú nemeckých politikov. Zapojí to Berlín do vojny?