Vznikla situácia, keď sa časť Čechov s najmenšími príjmami môže potešiť, ale ostatným by mohol behať mráz po chrbte. Kým v jednej sfére sa minimálna mzda zachová, pričom sa garantovane bude zvyšovať, naopak, v druhej sfére zanikne. „Zaručené minimálne mzdy podľa odbornosti, zodpovednosti a náročnosti práce sa od roku 2025 zachovajú len vo verejnom sektore, v súkromnom sektore sa zrušia," upozornila agentúra ČTK. Vo verejnej sfére by mali najnižšie platy do piatich rokov dosahovať takmer polovicu priemernej mzdy.
Pre odstránenie tzv. minimálky v súkromných firmách odborári škrípu zubami, naopak, minister práce Marian Jurečka to považuje za logické. Používa najmä dva argumenty. Prvý znie tak, že zvyšovaním minimálnej mzdy vo verejnom sektore vznikne tlak aj na lepšie príjmy zamestnancov u súkromných podnikateľov. A druhé tvrdenie? „Dlhé roky sa pravidelne viedli debaty, v ktorých sa zamestnávatelia a odborári nikdy nedokázali zhodnúť na otázke minimálnej mzdy. Potom to vo finále rozhodovala vláda, často až v závere roku. Pre podnikateľský sektor to bolo veľmi zložité kalkulovať náklady, keď sa až na konci decembra dozvedeli, aká má byť minimálna mzda," citoval Jurečku server Novinky.
Šéf celoštátneho odborového zväzu Josef Středula, ktorý hovorí o najslabšie zarábajúcich ľuďoch ako o pracujúcej chudobe, považuje novelu zákonníka práce z dielne ministra práce za absurdnú. Rozdelenie zamestnancov so zárukou minimálnej mzdy a už bez nej vníma ako jednoznačnú diskrimináciu. Středula sa zároveň obáva, že niektorí podnikatelia by mohli začať prepúšťať zamestnancov, ktorých by nahradili lacnou pracovnou silou zo zahraničia (čiže cudzincom by dávali menej peňazí, ako je aktuálna tzv. minimálka). Vystríha tiež pred väčším zamestnávaním ľudí načierno, čo by v konečnom dôsledku pri daniach a odvodoch znížilo príjmy štátu.
Odborársky predák súčasne poukazuje na to, že vládnuca väčšina robí opak toho, čo od Českej republiky požadujú v Bruseli. „Dochádza k porušeniu smernice EÚ o primeranej minimálnej mzde, keď nesmie byť aplikácia predpisov dôvodom k zníženiu nároku zamestnancov," vyhlásil Středula už pred pár mesiacmi.
O čo ide v rámci rozhodovania v Bruseli, ktoré má dopad na všetky členské štáty EÚ? Európska smernica z roku 2022 odporúča vo všetkých krajinách najnižší príjem na úrovni 50 percent priemernej hrubej mzdy. Odborári tvrdia, že toto opatrenie únie nesmie zhoršiť doterajšie podmienky pracujúcich, medzi ktoré zaraďujú aj minimálnu mzdu. Naopak, Jurečka opakovane vyhlásil, že tým, že ide len o odporúčanie, pre Česko nevzniká nijaká povinná domáca úloha. (Brusel očakáva, že členské štáty zavedú do praxe výšku garantovaných najnižších platov do novembra tohto roku.)
V súčasnosti dosahuje minimálna mzda v Českej republike 18900 korún, čo v prepočte vychádza na 745 eur. Na Slovensku existuje takmer totožný ukazovateľ: od 1. januára tohto roku je to 750 eur. (V prípade oboch krajín je reč o sume pre prvý stupeň náročnosti práce.) Zmení sa táto mzdová remíza v budúcich rokoch medzi Čechmi a Slovákmi, ktorí do 31. decembra 1992 spolu žili vo federácii?
Jurečkova novela zákonníku práce ráta s tým, že vo verejnom sektore minimálka dosiahne do roku 2029 úroveň 47 percent priemernej mzdy. Zmienených 18900 korún predstavuje 41,1 percenta tohto príjmu. Ak vezmeme do úvahy, že priemerná mzda v Česku by sa ročne zvyšovala o 1500 korún, čo by zodpovedalo trendu priemeru za posledné roky, tak by o päť rokov mala výšku pri zohľadnení odchýlky 26-tisíc až 27-tisíc korún (niečo viac ako 1000 eur až 1065 eur).
Ako sú na tom najmenej platení pracujúci na Slovensku? Bola zmienka, že finančne podobne ako porovnávaní Česi, ale treba ešte dodať, že minimálka, ktorú dostávajú Slováci, je na úrovni 57 percent priemernej mzdy (v Česku, naopak, je to uvedených 41,1 percenta). Slovenský minister práce Erik Tomáš pred štyrmi mesiacmi avizoval, že od roku 2026 by minimálka mala byť stanovená na úroveň najmenej 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch kalendárnych rokov. Odhaduje, že minimálka v budúcom roku by mohla byť 816 eur. „Od roku 2026, keď ua už použijú nové pravidlá, by sa mala šplhať na 920 eur," citoval ho vtedy denník Pravda. Tomáš dodal, že v roku 2027 predpokladá minimálnu mzdu blížiacu sa už k hranici tisíc eur: vidí ju vo výške 969 eur.
Ako teda môže vyzerať výsledok pomyselných pretekov minimálnej mzdy v Česku a na Slovensku o päť rokov? S prihliadnutím na ďalší rast minimálky potom v nasledujúcich dvoch rokoch (2028 a 2029) by sa očakávania Tomáša mohli stotožňovať s predpokladmi Jurečku (samozrejme, že v Česku už len vo verejnom sektore). Je preto celkom možné, že v roku 2029 pracujúca chudoba na oboch stranách rieky Moravy zostane s príjmami zhruba na rovnakej úrovni.