Zápis do histórie
Ak vyhrá populistický miliardár Trump, bude vo veku 78 rokov najstarším prezidentom, ktorý kedy zasadol do Oválnej pracovne. A bol by len druhým politikom, ktorý by sa tam dokázal vrátiť po volebnej porážke. Trump v roku 2016 vyhral súboj o Biely dom s Hillary Clintonovou, ale v roku 2020 ho porazil Joe Biden. Keby teraz republikán zvíťazil, napodobnil by demokrata Grovera Clevelanda. Ten ako zatiaľ jediný politik odslúžil dva prezidentské mandáty, ktoré nešli po sebe. Cleveland bol hlavou štátu v rokoch 1885 až 1889 a potom opäť 1893 až 1897.
Historický zápis Harrisovej (59) môže byť ešte oveľa výraznejší. Američania v takmer 250-ročných dejinách ešte nemali v prezidentskej funkcii ženu. Okrem toho má demokratka afroamerický a ázijskoamerický pôvod. Jej otec pochádza z Jamajky a zosnulá matka z Indie.
„Ak Harrisová vyhrá, bude to mimoriadne významný moment v histórii USA. Prezidentský úrad je jednou z mála bariér v Spojených štátoch, ktorú zatiaľ žiadna žena neprekonala. Keby sa Harrisová stala prvou prezidentkou, bolo by to niečo zásadné. Okrem toho by túto bariéru prelomila aj ako černoška a osoba ázijského pôvodu. Pre mnohých by bola symbolom toho, čo všetko sa dá dosiahnuť, pretože záleží na tom, kto ľudí reprezentuje. Keď Harrisová zvíťazí, bude to mať neuveriteľný význam pre mnohých Američanov, ktorí sa v nej vidia. A ako niekto, kto sa zaoberá prvými dámami, som veľmi nadšená zo scenára, že v Bielom dome možno budeme mať prvého džentlmena,“ reagovala pre Pravdu Lisa Burnsová, profesorka mediálnych štúdií na Quinnipiac University v Connecticute.
„Spojené štáty americké sú mimoriadne rôznorodá krajina a vždy, keď sa prelomí nejaká bariéra, čo sa týka politickej reprezentácie, je to dobrá a dôležitá vec. Existuje výraz: ak nesedíte pri stole, potom ste súčasťou jedálneho lístka. Príliš dlho priveľa Američanov nemalo miesto pri stole, čo znamená, že nemali dostatočnú moc, aby mohli ovplyvňovať politické rozhodnutia. Keby viceprezidentka Harrisová vyhrala voľby, bol by to veľmi dôležitý signál nielen pre stovky miliónov Američanov, ale aj občanov na celom svete, ktorí boli svedkami veľmi zložitej histórie rasizmu v USA,“ vysvetlila pre Pravdu šéfka Katedry politológie na Shippensburgskej univerzite v Pensylvánii Alison Dagnesová.
Samozrejme, Harrisová zatiaľ nie je potvrdená ako nominantka demokratov, kým Trumpa si už republikáni oficiálne vybrali. Demokratickú viceprezidentku však straníkom odporučil šéf Bieleho domu Joe Biden (81), keď sa 21. júla rozhodol odstúpiť z kampane. Hlava štátu po slabom výkone v televíznej debate 27. júna s Trumpom postupne strácala podporu spolustraníkov, ale najmä voličov. Podľa prieskumov väčšina z nich spochybňovala, že by bol Biden vo svojom veku schopný pokračovať v prezidentskom mandáte až do roku 2029.
Čítajte viac Slabá kandidátka? Harrisová už v jednom prieskume nad Trumpom vedie
Harrisová teraz čaká, či bude mať v nominačnom procese nejakého súpera. Jej prípadní vyzývatelia mali šancu prihlásiť sa do 27. júla a do 30. júla musia preukázať, že majú podporu minimálne 300 delegátov, keď z jedného štátu ich môže byť maximálne 50.
Bez ohľadu na to, či viceprezidentka bude mať nejakého súpera alebo nie, o nominácii rozhodnú delegáti začiatkom augusta vo virtuálnom hlasovaní. Harrisová ich má podľa prepočtov agentúry AP na svojej strane viac ako 3 000. Na víťazstvo by je pritom stačilo aj 1 976 delegátov. Ak pre demokratku pôjde všetko hladko, 7. augusta by mala ohlásiť, kto bude jej viceprezidentom, a všetko formálne potvrdí nominačný zjazd demokratov, ktorý sa začne 19. augusta v Chicagu.
Nemá deti a smeje sa
Trump 100 dní pred voľbami v prieskumoch stále vedie približne o dva percentuálne body. Republikánsky politický stratég Matt Terrill však pre BBC News uviedol, že 5. novembra očakáva veľmi tesný súboj. „Výsledok bude závisieť od toho, čo urobia nezávislí a nerozhodnutí voliči. Inflácia, imigrácia, ekonomika a kriminalita – to sú otázky, na ktorých záleží,“ povedal Terrill, podľa ktorého o všetkom rozhodne okolo 100-tisíc voličov v pár kľúčových štátoch.
Pre porovnanie: vo voľbách v roku 2020 získal Biden 81,2 milióna hlasov a Trump 74,2 milióna. Je dosť pravdepodobné, že Harrisovú tiež podporí viac Američanov ako republikána. No Trump stále môže zvíťaziť, lebo bude mať väčšinu v Zbore voliteľov. Mimochodom, republikánsky nominant v 21. storočí naposledy vyhral prezidentské voľby na celkový počet odovzdaných hlasov v roku 2004, keď George Bush mladší porazil Johna Kerryho.
Hoci je Trump odsúdený kriminálnik, podľa súdnej poroty je zodpovedný za ohováranie a sexuálny útok a neustále šíri konšpirácie o tom, ako mu v roku 2020 voľby ukradli, stále sa môže spoľahnúť na jadro fanatických stúpencov a na celkovú podporu republikánov. Dá sa povedať, že celebritný miliardár je v tejto chvíli miernym favoritom volieb.
Čítajte viac Harrisová je vo výhode, veď nemá 80. Zľakne sa jej Trump?
Podľa politológa Michaela Krafta z Wisconsinskej univerzity však Harrisovej kampaň môže osloviť aj voličov, ktorých by k sebe v dostatočnom počte nedokázal prilákať Biden.
„Má veľa skúseností a je efektívna rečníčka. Je to najmä preto, že sa dokáže dobre vymedziť voči Trumpovi. S Harrisovou majú demokrati historickú príležitosť vybudovať silnejšie väzby so ženami, Afroameričanmi, ale aj s čoraz početnejšou ázijsko-americkou komunitou, spôsobom, akým by to Biden nikdy nedokázal,“ vysvetlil pre Pravdu Kraft.
Určite nechtiac, ale republikáni zatiaľ Harrisovej celkom pomáhajú s rozbehom kampane. Demokrati na Trumpovho viceprezidentského nominanta JD Vancea vytiahli jeho vyjadrenia o tom, ako Ameriku riadia bezdetné ženy s mačkami. Harrisová je vydatá, ale nemá deti, iba nevlastné. Viceprezidentka tiež čelí bizarným vyhláseniam, že sa príliš často smeje.
Čítajte viac Desať eur na víťazstvo demokratov
„Je to nástroj z mizogýnskeho repertoáru. Je to pokus vylúčiť ženy z verejnej sféry a nepriamo tvrdiť, že ich vstup do politického života ide na úkor rodiny, alebo, ako naznačuje Vance, celej krajiny,“ povedala pre CNN sociologička Fiona Probyn-Rapseyová z University of Wollongong v Austrálii. Prepiera sa aj Harrisovej súkromný život, keď v prvej polovici 90. rokov chodila s bývalým starostom San Francisca Williem Brownom. Ten ju nominoval do dvoch štátnych komisií. Harrisová to nakoniec dotiahla až na generálnu prokurátorku a senátorku Kalifornie. Brown sa vyjadril, že jej kariéru podporil, ako to urobil i v prípade iných politikov, ale ona bola jediná, ktorá mu odkázala, že ho bude žalovať aj vtedy, keď nesprávne prejde cez cestu.
Tieto útoky, ktoré časť elektorátu vníma aj ako sexistické, môžu Harrisovej pomôcť získať si hlasy žien. Aj vzhľadom na to, ako väčšina republikánov podporuje zákaz interrupcií, čo je veľká politická téma v USA, a ktorú demokrati určite vo voľbách využijú.