Vláda vo Varšave sa rozhodla rozšíriť svoju pomoc vojnou zmietanému susednému štátu tak, že vycvičí a vyzbrojí ukrajinských dobrovoľníkov. Čiže tých, čo v Poľsku pracovali ešte pred ruskou inváziou vo februári 2022 a ktorí tam po vypuknutí vojny získali azyl. Vyplýva to z nedávnej dohody medzi poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Teraz sa začínajú objavovať prvé podrobnosti, ako to by malo vyzerať.
Namieste je otázka, či nevznikol viac-menej zbytočný projekt: veď od vpádu ruských vojsk uplynulo už 29 mesiacov a kto chcel, mal teda dlhú dobu, aby si obliekol vojenskú uniformu. Šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski dal jasne najavo, že pochybnosti považuje za úplne neopodstatnené. „Je zaujímavé, že mnohí z nich skutočne chcú slúžiť v armáde, ale hovoria, že nechcú, aby ich poslali na bojisko bez náležitého výcviku a výzbroje," citovala ministra agentúra Reuters.
Mimochodom, nie je to nič nové v dejinách. Stačí si spomenúť na druhú svetovú vojnu, keď sa veľa dobrovoľníkov z rozbitého Československa prihlásilo do britskej armády. Po príprave sa zapojili do vylodenia protinacistických síl v Normandii, zvlášť sa preslávili československí vojenskí letci v službách Kráľovského letectva.
O motivácii Ukrajincov, ktorí sa nachádzajú v Poľsku, sa zmienil aj ukrajinský server Fakty, analýzy, komentáre, tendencie (FAKT): „Je pravdepodobné, že tí, čo sa zachránili pred vojnou, sa budú chcieť zrazu vrátiť na Ukrajinu priamo na front?" Zmena myslenia môže mať dve vysvetlenia. FAKT sa stotožnil s tým, čo povedal Sikorski s dovetkom, že títo Ukrajinci sa oveľa viac spoliehajú na výcvik v členskom štáte NATO, ako by ho mali absolvovať doma, a ďalšia vec je tá, čo ich čaká, keď sa po rotácii jednotiek vrátia z frontu: „Ako stimul môže slúžiť to, že po ukončení vojenskej služby majú právo prísť naspäť do Poľska, bez prekážok ukrajinskej vlády."
Sikorski oznámil, že začína vznikať jedna brigáda ukrajinskej légie na poľskom území. Táto vojenská jednotka má v členských krajinách NATO 3200 – 5500 príslušníkov. Nájdu dostatočný počet záujemcov? Dvere otvoria nielen Ukrajincom v Poľsku, ale aj ostatným, čo sa nachádzajú v Európe, čiže ponuka by mala platiť aj pre tých, čo sú na Slovensku. Poľský server RMF 24 uviedol, že diplomati z ukrajinskej ambasády vo Varšave predpokladajú, že záujem môže prejaviť až niekoľko tisíc Ukrajincov.
Poľskí vojenskí inštruktori už majú skúsenosti s výcvikom Ukrajincov. Do boja ich zaučili doteraz už približne 20-tisíc (boli to muži, ktorých ukrajinská armáda poslala za týmto účelom do Poľska). Do náboru ukrajinských dobrovoľníkov sa však Poliaci nezapoja. „Naše zákony nám to neumožňujú," vysvetlil námestník ministra obrany Pawel Zalewski. Dodal, že nábor bude v agende ukrajinských zastupiteľských úradov. Tie sa okrem Varšavy nachádzajú ešte v Krakove, Gdaňsku a Lubline.
Sikorski aj Zalewski informovali, že do výcviku Ukrajincov by sa mali v Poľsku zapojiť aj inštruktori z ostatných členských štátov NATO. Od Slovenska sa to nedá očakávať, pretože vláda Roberta Fica odmieta vojensky pomáhať Ukrajine, jednoznačne uprednostňuje humanitárne dodávky. Naopak, susedná Česká republika prichádza do úvahy. A možno si dokonca osvojí poľský projekt.
Server iDNES napísal, že nápad zaujal české ministerstvo obrany. „Zhromažďujeme viac informácií od poľskej strany o ukrajinskej légii," citoval iDNES hovorcu rezortu obrany Davida Poláka. Doplnil, že Česko zatiaľ pokračuje v tom, čo Kyjevu sľúbilo: vo výcviku Ukrajincov, ktorí ho prišli na jeho územie absolvovať zo svojej vlasti. V tomto roku Česi vyškolili zatiaľ 1700 ukrajinských mužov, vlani ich bolo dovedna 4-tisíc.
O možnom kopírovaní poľského postupu sa už pred krátkym časom zmienila aj samotná ministerka obrany Jana Černochová. „Prístup Poľska považujem za dobrý. Ukrajinská komunita v Česku je početná, takže by to dávalo zmysel," povedala pre Českú televíziu.
V súčasnosti sa nachádza v Českej republike zhruba 365-tisíc utečencov z Ukrajiny, väčšinu tvoria matky s deťmi a staré ženy, čo sa dá rovnako konštatovať aj o ostatných európskych krajinách, ktoré prichýlili ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Najviac ich je v Poľsku: až okolo 1,3 milióna. Samozrejme, že podobne ako v Česku sú medzi nimi mnohí, ktorí tam už pracujú niekoľko rokov, čiže neboli medzi žiadateľmi o azyl, ktorí prišli po ruskej invázii, ktorá sa začala 22. februára 2022.