Ústredná volebná komisia, ktorá je pod kontrolou Madurovej vlády, uviedla, že prezident získal 51 percent hlasov, zatiaľ čo spoločný kandidát opozičných strán González 44 percent. Čísla podľa CNE vychádzali z výsledkov z 80 percent hlasovacích miestností a odrážali nezvratný trend, napísala agentúra AP.
Výsledok oznámený CNE odmietla uznať opozičná líderka María Corina Machadová. Podľa nej González získal 70 percent hlasov. „Venezuela má nového zvoleného prezidenta, a tým je Edmundo González Urrutia,“ uviedla.
Maduro po oznámení čiastočných výsledkov vystúpil pred svojich podporovateľov. Víťazstvo vo voľbách označil za triumf národnej nezávislosti a dôstojnosti venezuelského ľudu. Podľa neho Venezuelu v noci na dnes „zasiahol masívny hackerský útok“, ktorý narušil prácu volebných úradov. „A už vieme, z akej krajiny prišiel,“ uviedol Maduro bez toho, aby daný štát vymenoval.
Americký minister zahraničia Blinken po vystúpení zástupcov CNE vyjadril „vážnu obavu, že oznámené výsledky nevypovedajú vôľu a hlasy ľudu vo Venezuele“. Čilský prezident Boric povedal, že výsledky sú ťažko uveriteľné. „Požadujeme úplnú transparentnosť sčítania a (volebného) procesu,“ uviedol Boric na sieti X.
Americká viceprezidentka Kamala Harrisová voľby komentovala tak, že vôľu venezuelského ľudu treba rešpektovať. „Napriek mnohým výzvam sa budeme naďalej usilovať o demokratickejšiu, viac prosperujúcu a bezpečnú budúcnosť pre venezuelský ľud,“ uviedla na sociálnej sieti X politička, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou kandidátom Demokratickej strany v novembrových prezidentských voľbách v USA.
„Je zásadné zaručiť absolútnu transparentnosť volebného procesu vrátane detailného súčtu hlasov a prístupu k protokolom z okrskov,“ uviedol na sieti X šéf úniovej diplomacie Josep Borrell. „To, čo očakávame, je úplná transparentnosť,“ uviedol tiež španielsky minister zahraničia José Manuel Albares. Na nezávislý audit volebných výsledkov, ktorý by rozptýlil pochybnosti, vyzval kolumbijským minister zahraničia Luis Gilberto Murillo.
Madurovi naopak už zablahoželali hlavní spojenci súčasnej venezuelskej vlády – Kuba, Nikaragua, Irán, Bolívia či Honduras. „Ľud prehovoril a revolúcia zvíťazila,“ uviedol kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel. Autoritárskemu prezidentovi gratulovala aj Čína, ktorá s Caracasom tiež udržiava úzke vzťahy. Kremeľ uviedol, že prezident Vladimir Putin chce naďalej spolupracovať s Venezuelou na čele s Madurom.
Mnohé štáty Latinskej Ameriky, napríklad Peru, Kostarika, Uruguaj či Guatemala, výsledky odmietli či vyjadrili silné pochybnosti o tom, že sú vierohodné. „Argentína neuzná ďalší podvod a dúfa, že (venezuelské) ozbrojené sily tentoraz ochránia demokraciu a vôľu ľudu,“ uviedol argentínsky prezident Javier Milei.
Čítajte viac Ruská jadrová ponorka bola pri pobreží Floridy. Zožala vlnu posmechu pre svoje poškodenie
Oznámenie o výsledkoch prišlo po niekoľkých hodinách nejasností o tom, či sa vôbec hlasovanie vo všetkých okrskoch skončilo. Volebné miestnosti sa mali začať uzatvárať v nedeľu o 18.00 h miestneho času (polnoc SELČ), avšak podľa AP sa aj šesť hodín potom niektoré volebné miestnosti zdali byť otvorené. Opozícia medzitým burcovala stúpencov, aby v jednotlivých okrskoch sledovali sčítanie hlasov, a kandidát González dokonca na sociálnej sieti X vyhlásil, že Venezuela „si zvolila zmenu“.
Prieskumy pred novým hlasovaním ukazovali výrazný náskok niekdajšieho diplomata Gonzáleza a španielsky denník El País poznamenal, že je takmer vylúčené, aby Maduro voľby vyhral regulérne. Dva prieskumy vykonané medzi voličmi pri hlasovacích miestnostiach potom podľa agentúry Reuters uvádzali, že opozičný kandidát získa 65 percent hlasov.
Podľa svetových médií sa pri volebných miestnostiach v rôznych častiach krajiny tvorili dlhé rady. Niektoré sa otvorili s oneskorením a proces podľa AP či denníka The New York Times sprevádzalo zastrašovanie voličov a pozorovateľov v podaní členov milícií a iných skupín. Na hlasovanie vo Venezuele dohliadal len malý počet nezávislých pozorovateľov.
Čítajte viac Najskôr referendum, potom anexia? Venezuela ide Putinovou cestou
„Nikto vo Venezuele nevytvorí chaos,“ vyhlásil v nedeľu 61-ročný Maduro, keď zavítal do volebnej miestnosti. Dodal, že uzná výsledky od CNE a zabezpečí, „aby boli uznané“. Podľa BBC obavy zo zmanipulovania výsledkov priživilo jeho skoršie vyhlásenie, že zvíťazí „po dobrom alebo po zlom“.
Latinskoamerická krajina s bohatými zásobami ropy, ktorá sa kedysi pýšila najvyspelejšou ekonomikou v regióne, sa pod Madurovým vedením prepadla do hlbokej ekonomickej krízy a za posledných desať rokov z nej odišlo skoro osem miliónov ľudí. Prezident zo socialistickej strany PSUV sa v nedeľňajších voľbách uchádzal o tretí mandát po tom, čo v roku 2018 vyhral voľby bez účasti hlavných opozičných strán a niektoré krajiny na čele so Spojenými štátmi jeho víťazstvo neuznali.
Až do tohto roka prakticky neznámy González sa stal kandidátom opozičného bloku na poslednú chvíľu po zablokovaní kandidatúry Machadovej, ktorá potom zostala v popredí kampane. Počas volebnej noci vyzvala venezuelskú armádu, aby sa postavila „na správnu stranu histórie“. „Ľudia Venezuely prehovorili: Nechcú Madura,“ uviedla.
Opozícia chce po rokoch chudoby a hyperinflácie dosiahnuť predovšetkým zlepšenie ekonomickej situácie. Vo svojom programe sľubuje tiež koniec korupcie verejných činiteľov a demokratizáciu pomerov v krajine. Vládne úrady pripisujú hospodárske problémy okrem iného medzinárodným sankciám zo strany Spojených štátov a ďalších západných krajín.
