Európska komisia spúšťa nový projekt Destinácia Zem, ktorý má pomôcť, aby sme využili technológie na boj proti klimatickej zmene, aby sme vedeli lepšie pochopiť interakciu medzi tým, čo sa deje, a tým, čo robia ľudia. Ako sa to bude dať použiť?
Je dôležité, že klimatická politika Európskej únie je postavená na vede a zároveň podporuje technologické inovácie. V každej oblasti potrebujeme čisté nové technológie a práve digitálne majú veľký potenciál. Neviem si predstaviť, že by sme bez nich dosiahli klimatickú neutralitu. Potrebujeme ich na dekarbonizáciu jednotlivých sektorov ekonomiky, čo sa týka najmä energetiky, dopravy, a tiež poľnohospodárstva a celkovo priemyslu. Ale azda ešte dôležitejšie sú na to, aby sme zvládli adaptáciu na negatívne vplyvy klimatickej zmeny, ktorých bude, žiaľ, čoraz viac. Čelíme extrémnym výkyvom počasia, vlnám horúčav či suchám, ale aj záplavám a lesným požiarom. Technológie nám pomôžu, aby sme ich lepšie zvládali.
Čo to znamená?
Potrebujeme kvalitnejšie informácie, aby sme tieto extrémne javy vedeli lepšie predpovedať a dokázali proti nim rýchlejšie zasiahnuť. V tom nám pomáhajú digitálne a vesmírne technológie, veď čoraz viac údajov získavame prostredníctvom satelitov. Pomáhajú nám lepšie mapovať stav klímy na Zemi a riešiť krízové situácie. Práve projekt Destinácia Zem spája špičkové digitálne technológie s vesmírnymi technológiami. Používame dáta z programu Copernicus, čo je najlepší program na pozorovanie Zeme na svete, a sme naň naozaj hrdí. Množstvo dát, ktoré produkuje, použijeme spolu so superpočítačmi. Európa ich má tri a patria medzi desať najlepších počítačov na svete. Jeden je vo Fínsku, je to LUMI, druhý v Barcelone – MareNostrum – a tretím je Leonardo v Taliansku. Takže vieme prepojiť dáta z programu Copernicus a z pozemných meraní so superpočítačmi, s cloudovými centrami, vysokorýchlostnými digitálnymi sieťami a umelou inteligenciou.
Dostaneme z toho lepší obraz, akým spôsobom sa vyvíja klimatická zmena?
Áno, a budeme aj lepšie vedieť predpovedať počasie a extrémne klimatické javy, a preto dokážeme účinnejšie reagovať. Vytvárame digitálny model Zeme, digitálne dvojča Zeme, čo nám pomôže kvalitnejšie analyzovať rôzne scenáre. Budeme vedieť povedať, čo sa stane, keď urobíme istý druh opatrení, k čomu dôjde, keď spravíme niečo iné, alebo čo nám hrozí, keď neurobíme nič. Práve nedávno nám Európska environmentálna agentúra pripravila analýzu klimatickej situácie v Európe, v ktorej posúdila riziká.
Pracovala aj so scenárom, že neurobíme nič?
Sú to scenáre, ktoré budeme teraz analyzovať. Samozrejme, nie je to ideálny model, ale naozaj sa už na jeho základe dá posúdiť, aké bude mať následky to, čo urobíme. Je veľa takýchto modelov a, žiaľ, aj pri optimistickom scenári, keď udržíme teplotu pod jeden a pol stupňom Celzia v porovnaní s priemerom predindustriálneho obdobia, tak aj vtedy pocítime veľké negatívne dôsledky, keď nebudeme robiť žiadne adaptačné opatrenia. Máme jeden odhad, že v EÚ by sme potrebovali aspoň 20 miliárd eur ročne na veci, ktoré by viedli k zvýšenie odolnosti proti zmene klímy. No na porovnanie, extrémne počasie len za rok 2021 spôsobilo v EÚ škody za 56 miliárd eur. Zároveň chceme pomáhať iným krajinám, iným kontinentom, pretože projekt Destinácia Zem je globálny. Už teraz Copernicus poskytuje bezplatne dáta celému svetu a mnohé aplikácie sú založené práve na nich. Pomáhame aj iným, aby znižovali emisie, ale tiež aby lepšie zvládali extrémne výkyvy počasia a aby sa vedeli pripraviť na budúce negatívne dosahy klimatickej zmeny.
Je do projektu Destinácia Zem priamo zapojené Slovensko?
Je to projekt na európskej úrovni. Takže zatiaľ ho robia tri agentúry pre Európsku komisiu, ktorá ho navrhla a financuje. Sú doň zapojené Európska vesmírna agentúra, Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia a EUMETSAT, čo je systém meteorologických satelitov v Európe. Sú to hlavné organizácie, ktoré sa podieľajú na projekte Destinácia Zem. Výsledkom ich práce by mal byť model, ktorý naozaj dobré prepája fyzikálne javy s ľudskou činnosťou, aby sme vedeli lepšie riešiť klimatickú zmenu. Ako som povedal, máme k dispozícii digitálne dvojča Zeme, dokonca sú to dva modely. Jeden máme na extrémne výkyvy počasia a druhý na adaptáciu. Majú nám pomôcť riešiť manažovanie rizík spojených s klimatickými javmi a prípravu na ne. Adaptačné opatrenia sú rôzne. Môžeme nimi bojovať proti povodniam, mestá ich využijú na riešenie vplyvu horúčav, keď napríklad budú vedieť, kde vysadiť zeleň, ako nastaviť dopravu a energetické systémy či územné plánovanie. Modely nám môže ukázať, kde nie je vhodné stavať, aké problémy môžu vzniknúť pre infraštruktúru či dokonca, aký vplyv môže mať nedostatok vody na ohrozenie chladenia jadrových elektrární.
Už sme videli, ako museli vo Francúzsku odstavovať jadrové elektrárne, keďže nemali spomenutú vodu na chladenie.
Áno. A tie riziká sú iné v rozličných častiach Európy. V roku 2023 sme zaznamenali veľké povodne a silným dažďom čelili v Slovinsku, Taliansku, Grécku, ale aj vo Švédsku, a potom boli v južnej Európe výrazné suchá a s tým súvisiace lesné požiare. Zásadne to poškodzuje aj poľnohospodárstvo. Stále väčšie negatívne vplyv klimatickej zmeny vidíme tiež na Slovensku. Musíme sa na pripraviť a realizovať viaceré opatrenia. Na Slovenskú sú klimatické riziká často spojené s vodou, veď buď sú to suchá, alebo potom následne prídu silné dažde alebo záplavy. Som rád, že aj v Bratislave máme protipovodňový systém financovaný z EÚ. Ten veľmi pomohol, keď hlavné mesto pred vyše desiatimi rokmi čelilo storočnej vode, ale je potrebné toho urobiť oveľa viac. Klimatická zmena súvisí aj s potravinovou bezpečnosťou, aby sme stále vedeli produkovať potraviny, keď je tu napríklad riziko záplav a suchá. Riešime tiež zachytávanie uhlíka v pôde, veď potrebujeme výrazne znížiť emisie. EÚ musí spolupracovať s krajinami po celom svete, aby sme v druhej polovici tohto storočia úplne zastavili globálne otepľovanie. Nedá sa to rýchlo a zastaví sa to až vtedy, keď budeme mať čisté nulové emisie. V Európe preto máme cieľ rok 2050 a podobné je to s viacerými krajinami, ale niektoré štáty, ako Čína, to chcú dosiahnuť neskôr. A ak by som sa vrátil k projektu Destinácia Zem a využívaniu digitálnych a vesmírnych technológií, viaceré štúdie ukazujú, že tieto inovácie vrátane umelej inteligencie nám môžu pomôcť znížiť emisie o 15 až 20 percent.
Akým spôsobom?
Pozrite sa napríklad na budovy a na digitálne inteligentné riadenie vykurovania v nich. Neraz stačí rozmiestniť rôzne senzory v budovách a nastaviť ich aj prostredníctvom umelej inteligencie. Potom vieme snímať, ako sa využívajú jednotlivé miestnosti a aké bude počasie a na základe toho nastaviť vykurovanie. Takto sa dajú v budovách ušetriť až desiatky percent energie. Potom tu máme takzvané precízne poľnohospodárstvo, keď nám technológie môžu pomôcť, ako nastaviť používanie menšieho množstva hnojív vo vhodnom čase, či v tom, kedy je potrebné pozbierať úrodu, ale aj pri precíznej navigácii traktorov. Takto sa tiež dá ušetriť energia. Rovnako to platí pre samotné odvetvie energetiky, v ktorom sú zaujímavé projekty aj na Slovensku. Pomáha nám cezhraničný prenos energie z jednej krajiny do druhej inteligentným spôsobom. Technológie vieme nasadiť aj pri čistení ovzdušia alebo vôd, pri posilňovaní odolnosti krajiny či pri znižovaní emisií v doprave. Majú teda široký záber využitia a pre EÚ je veľmi dôležité, aby aj prostriedky napríklad z Plánu obnovy a odolnosti išli na projekty, ktoré kladú dôraz na klimatické opatrenia a digitálnu transformáciu. Netýka sa to iba digitalizácia štátnej správy, ale tiež digitalizácie v energetike či doprave.