Maduro v reakcii na protesty vyzval svojich priaznivcov, aby dnes tiež vyšli do ulíc. Už v pondelok pri ceremónii, na ktorej bol vyhlásený zvoleným prezidentom na ďalšie šesťročné obdobie od 10. januára 2025, obvinil opozíciu zo snahy o prevrat.
Maduro označil protesty ako „Guaidó 2.0“ s odvolaním na opozičného lídra Juana Guaidóa, ktorého v roku 2019 vtedajší parlament ovládaný opozíciou označil za dočasnú hlavu štátu, pretože neuznal nový Madurov mandát, ktorý vzišiel z volieb v roku 2018.
Guaidó získal nebývalú medzinárodnú podporu a desiatky krajín, vrátane USA, ho zhruba tri roky uznávali za prezidenta Venezuely. Nepodarilo sa mu ale dostať na svoju stranu väčšiu časť armády, podporilo ho len niekoľko dôstojníkov, ktorí ale potom skončili vo väzení, či v exile.
Za pokus o prevrat označil protesty dnes aj minister obrany Venezuely Vladimir Padrino López, ktorý vyhlásil, že armáda stojí na Madurovej strane. Podľa ministra obrany sú za demonštrácie zodpovedné „fašistické živly z krajnej pravice“.
Hlavná opozičná koalícia Jednotná demokratická platforma (PUD), ktorú vedie María Corina Machadová, ktorej režim neumožnil vo voľbách kandidovať, je zložená väčšinou zo sociálnodemokratických strán. Maduro stojí na čele socialistickej strany PSUV.
Opozícia tvrdí, že voľby jasne vyhral kandidát hlavnej opozičnej koalície Edmundo González Urrutia. Ústredná volebná komisia v pondelok ráno po sčítaní 80 percent hlasov uviedla, že vyhral Maduro s 51,2 percenta hlasov a González dostal 44,2 percenta. Konečné výsledky zatiaľ nezverejnila.
Tisíce ľudí vyšli do ulíc na mnohých miestach Venezuely v pondelok ráno, niektorí už predtým tĺkli z okien do hrncov, čo je regionálny spôsob protestu tiež známy ako „cacerolazo“.
Na niekoľkých miestach demonštranti zapaľovali pneumatiky a v niekoľkých mestách podľa opozičného denníka El Nacional zvrhli sochy bývalého prezidenta Huga Cháveza, ku ktorého odkazu sa hlási aj Maduro, ktorý Cháveza v roku 2013 po jeho smrti v najvyššom úrade nahradil.
Protesty sa konali na viac ako dvoch stovkách miest v krajine pred miestnymi a regionálnymi úradmi a pred pobočkami volebnej komisie, uviedol El Nacional.
Generálny prokurátor Tarek William Saab dnes oznámil, že bolo zadržaných 749 „delikventov“ a že pri protestoch bolo zranených 48 vojakov a policajtov, o zranených civilistoch nehovoril. Jeden vojak podľa neho zomrel. Saab povedal, že zatknutí budú obvinení z podnecovania k nenávisti, obmedzovaniu verejných ciest a kladeniu odporu úradom a niektorí aj z terorizmu.
Skupina demonštrantov sa v pondelok zhromaždila aj pred argentínskou ambasádou v Caracase, na ktorej sa od konca marca ukrýva šesť venezuelských disidentov. Uchýlili sa tam v čase, keď režim zosilnil represie voči opozícii v súvislosti s voľbami.
Argentína je jednou zo siedmich krajín, ktorých diplomatov Madurova vláda v pondelok vyzvala, aby „okamžite opustili“ územie Venezuely. Výzva sa týka aj Čile, Kostariky Peru, Panamy, Dominikánskej republiky a Uruguaja.
Tieto krajiny s niekoľkými ďalšími štátmi regiónu spochybnili oznámené výsledky volieb a vyzvali na ich preskúmanie za účasti nezávislých pozorovateľov. Na ich žiadosť sa v stredu mimoriadne zíde Stála rada Organizácie amerických štátov (OAS).
Venezuelská vláda v pondelok tiež oznámila, že od stredy zastaví komerčné lety do Panamy a Dominikánskej republiky. Tieto krajiny sa využívajú na cesty do Venezuely kvôli malému počtu priamych spojov do tejto juhoamerickej krajiny.
Proti manipuláciám počas nedeľných volieb protestovali aj študenti štátnej univerzity pre bezpečnostné zložky (UNES), z ktorých niektorí uviedli, že ich rektor univerzity nútil voliť Madura. V noci na dnešok venezuelská mimovládna organizácia PROVEA oznámila, že najmenej 25 študentov tejto vysokej školy je podľa ich rodinných príslušníkov nezvestných.