Ústredná volebná komisia v pondelok označila Madura za víťaza bez toho, aby však zverejnila výsledky hlasovania. V reakcii na to vyšli do ulíc tisíce ľudí, ktorých väčšinou pokojné protesty potlačili bezpečnostné zložky silou. Podľa agentúry AFP zomrelo najmenej 11 ľudí, desiatky boli zranené a viac ako sedem stoviek zatknutých.
„Venezuelské úrady by mali prestať so zatýkaním, represiami a násilnou rétorikou voči príslušníkom venezuelskej opozície,“ uviedol dnes Borrell. Zároveň zopakoval, že EÚ požaduje zverejnenie úplných volebných výsledkov, inak Madura za prezidenta neuzná.
„Vyzývame venezuelských predstaviteľov, aby úplne transparentne zverejnili detailné výsledky volieb, a vyzývame zástupcov volebných orgánov, aby okamžite zdieľali všetky informácie s opozíciou a nezávislými pozorovateľmi,“ vyhlásil. Uviedla vo vyhlásení skupina krajín G7, ktorej súčasťou sú USA, Francúzsko, Nemecko, Británia, Japonsko, Taliansko či Kanada. Venezuelské volebné orgány vyhlásili Madura za víťaza bez toho, aby zverejnili celkové volebné výsledky. Skupina krajín G7 tiež vyzvala na „maximálnu zdržanlivosť“ a demokratické a mierové riešenie krízy.
Podobne sa vyjadrujú aj vlády viacerých krajín regiónu či Spojených štátov. O situácii vo má o 21.00 h SELČ vo Washingtone rokovať na mimoriadnom zasadnutí Stála rada Organizácie amerických štátov (OAS), združujúca tri desiatky amerických krajín, z ktorých najmenej desiatka chce preskúmanie volebných výsledkov.
Maduro podľa volebnej komisie po sčítaní 80 percent hlasov získal 51,2 percenta hlasov a opozičný kandidát Edmundo González Urrutia 44,2 percenta. Ľavicový autoritár sa tak podľa lojálneho úradu stal prezidentom na ďalšie šesťročné obdobie. Maduro obvinil opozíciu, že chystá puč a podobne sa vyjadril aj minister obrany Vladimir Padrino López, podľa ktorého má Maduro podporu armády, ktorej úloha je považovaná za kľúčovú.
Maduro oznámil, že sa obrátil na najvyšší súd, aby výsledok volieb preveril. Podľa neho je jeho socialistická strana PSUV pripravená ukázať záznamy v jej vlastníctve, ktoré dokazujú víťazstvo existujúceho prezidenta. Podľa neho súd má „objasniť všetko, čo sa má objasniť“. Súd by sa vraj mal tiež zaoberať aj „útokmi“ na volebné orgány, ktoré čelia kritike za svoje počínanie. CNE ani najvyšší súd nie sú inštitúcie úplne nezávislé od vlády. Podľa agentúry AP ide ale aj tak o prvý Madurov ústupok medzinárodným tlakom na zverejnenie úplných a detailných volebných výsledkov.
Čítajte viac Venezuelčania vyšli v stovkách miest do ulíc, protestovali proti znovuzvoleniu Madura. Protesty "Guaidó 2.0" si vyžiadali už 11 obetí
Opozícia tvrdí, že má k dispozícii 90 percent volebných záznamov a môže dokázať, že Gonzáles dostal viac ako dvojnásobok hlasov proti Madurovi. Podľa analytikov oslovených agentúrou Reuters však bude pre oponentov režimu zložité dokázať víťazstvo svojho kandidáta a presvedčiť Madurov režim k ústupkom. Ani v minulosti opozičné protesty či tlak zo zahraničia k zmene režimu neviedli.
Pri protestoch po nedeľňajších prezidentských voľbách zomrelo vo Venezuele 16 ľudí. Uviedla to na sociálnej sieti X líderka opozície María Corina Machadová. Opozícia tvrdí, že jej kandidát Edmundo González Urrutia vo voľbách zvíťazil, zatiaľ čo oficiálny volebný úrad CNE nezverejnil kompletné výsledky a víťazstvo priznal autoritárskemu prezidentovi Nicolásovi Madurovi.
Machadová uviedla, že za posledných 48 hodín zomrelo pri demonštráciách 16 ľudí a ďalších 11 osôb „zmizlo“. Zadržaných bolo 177 ľudí. „Je to zločinecká odozva Madura na venezuelský ľud, ktorý vyšiel do ulíc,“ uviedla Machadová.