Američania zadržali islamistických radikálov Muhammada z Pakistanu, Attaša z Jemenu a Havsávího zo Saudskej Arábie pred dvoma desiatkami rokov. Prípad však zabŕdol do prípravných konaní, ktoré sa sústredili na otázku, či ich mučenie v tajných väzniciach Ústrednej spravodajskej služby (CIA) kontaminovalo dôkazy proti nim, píše The New York Times.
Čítajte viac Ako 11. september 2001 zmenil svet 
Čítajte viac Al–Kajdá sme najskôr podcenili, potom sme reagovali prehnane, tvrdí expert
Informácia o dohode sa teraz podľa neho objavila v liste prokurátorov vojnového tribunálu príbuzným obetí útokov z 11. septembra. „Výmenou za odstránenie trestu smrti ako možného potrestania títo traja obvinení súhlasili s priznaním viny vo všetkých obvineniach z trestných činov, vrátane vraždy 2976 ľudí,“ uvádza sa v liste. Ďalší dvaja z pôvodne piatich obžalovaných z útokov z 11. septembra súčasťou dohody nie sú, poznamenal NYT.
Čítajte viac Dvadsať rokov po útoku na dvojičky. Hasič: Uvedomili sme si, že živých nenájdeme
Medzi príbuznými tých, ktorí 11. septembra zahynuli, dohoda s obvinenými vyvolala hnev i úľavu. Niektorí ľudia sa obávali, že prípad nikdy nedospeje k vyriešeniu a obvinení zomrú vo väzbe bez odsúdenia, píše NYT. Ďalší chcú pre obvinených trest smrti. „Naozaj som (pre nich) chcela trest smrti,“ povedala Kathleen Vigianová, ktorá kvôli útokom stratila manžela policajta a švagra hasiča. „Boli zbabelci, keď plánovali útok. A zbabelci sú aj dnes,“ vyhlásila podľa agentúry AP na adresu obvinených Terry Stradová, ktorá vedie jednu zo skupín združujúcich rodiny obetí útokov.
Čítajte viac Pokúsi sa Al-Kajdá pomstiť smrť svojho šéfa?
Pri útokoch 11. septembra 2001 zomrelo v USA takmer 3000 ľudí. Dve civilné lietadlá unesené islamskými radikálmi narazili do mrakodrapov Svetového obchodného centra. Ďalšie dopravné lietadlo o niekoľko desiatok minút neskôr narazilo do budovy Pentagonu a štvrtý stroj sa zrútil do polí v Pensylvánii. Útoky vyvolali to, čo administratíva vtedajšieho prezidenta Georgea Busha mladšieho nazvala „vojnou proti terorizmu“.
Čítajte viac USA boli a sú pre Al-Kajdá trofejou
K útokom sa prihlásil šéf teroristickej organizácie Al-Káida Usáma bin Ládin, ktorý sa skrýval pod ochranou afganského radikálneho hnutia Taliban. Následná americká invázia do Afganistanu priniesla pád talibanského režimu, bin Ládinovi sa však podarilo uniknúť a ďalších takmer desať rokov sa skrýval. Američania ho dopadli a zabili v máji 2011 v Pakistane. Vojna v Afganistane sa skončila stiahnutím amerických síl a ich spojencov a opätovným obsadením krajiny Talibanom v roku 2021. Vyžiadala si skoro 200.000 ľudských životov.
Bývalý člen Al-Káidy Chálid Šajch Muhammad je podľa amerických vyšetrovateľov strojcom útoku z 11. septembra. Podľa prokurátorov nápad uniesť lietadlá a naraziť s nimi do budov predstavil bin Ládinovi v roku 1996 a potom pomohol vycvičiť a riadiť niektorých z únoscov, píše NYT. Zadržaný bol vo februári 2003 v Pakistane, v septembri 2006 ho previezli z niektorej z tajných väzníc CIA do zariadenia na americkej základni Guantánamo na Kube.
Väznicu Guantánamo zriadila Bushova administratíva v reakcii na teroristické útoky z 11. septembra 2001. Američania tam zadržiavali vyše 780 ľudí kvôli podozreniu z terorizmu, väčšina z nich ale nebola nikdy obvinená. Podľa organizácií na ochranu ľudských práv boli väzni mučení a vystavení neľudskému zaobchádzaniu. V súčasnosti tam je podľa agentúry Reuters 30 väzňov, Muhammad je z nich najznámejší. Terajší prezident Joe Biden už skôr ohlásil zámer zatvoriť Guantánamo ešte pred koncom svojho volebného obdobia.
