890. deň: Dobytie Charkova podľa Zelenského Moskva vzdala, má nový cieľ. Ruský politik žijúci na Ukrajine prežil piaty atentát

Čítajte viac 889. deň: Na Ukrajinu dorazili prvé stíhačky F-16. Kyjev chce mať pri ďalších mierových rokovaniach aj Rusko

17:57 Uvoľnenie obmedzení pre vydávanie pracovných povolení ruským a bieloruským občanov v Maďarsku vyvolalo v Európskej únii obavy, že tento krok otvorí schengenský priestor možným špionážnym a bezpečnostným hrozbám. Konštatuje to portál dw.com.

V liste zaslanom predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi šéf Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber upozorňuje na bezpečnostné obavy týkajúce sa nových maďarských vízových pravidiel. Maďarské pravidlá by podľa neho mohli „vytvoriť vážne medzery pre špionážne aktivity“. Weber zároveň navrhol, aby hlavy štátov a vlád krajín EÚ o tejto otázke diskutovali na októbrovom summite EÚ.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó kritiku nových maďarských pravidiel pre pracovné povolenia Rusom a Bielorusom odmietol. V rozhovore pre týždenník The Budapest Times povedal, že sa opäť začala „pobaltská propagandistická kampaň“. Szijjártó poukázal na to, že ruskí a bieloruskí štátni príslušníci naďalej potrebujú víza na vstup do schengenského priestoru. Portál dw.com však poznamenáva, že podľa kódexu schengenských hraníc stačí maďarský takzvaný národný preukaz na to, aby ľudia mohli ako turisti cestovať do iných schengenských štátov až na 90 dní.

16:00 Päť jeho mandantov sa v rôznych obdobiach dostalo na slobodu vďaka výmene väzňov medzi Moskvou a Západom. Právnik Iľja Novikov napriek tomu neprejavuje osobitné nadšenie nad najnovším oslobodením domácich odporcov šéfa Kremľa za cenu prepustenia ruských vrahov a kriminálnikov z amerických a európskych väzníc.

Čítajte viac Za slobodu jedných zaplatia životom druhí, hovorí advokát o veľkej výmene väzňov medzi Západom a Ruskom

14:55 Bývalý poslanec ruskej Štátnej dumy Iľja Ponomariov, ktorý už dlhý čas žije na Ukrajine, utrpel v noci na štvrtok zranenia pri dronovom útoku na svoj dom neďaleko Kyjeva. Zranenia utrpela aj politikova manželka.

Podľa agentúry Reuters Ponomariov – známy odporca politiky Kremľa – v statuse na sieti X napísal, že „sa druhý raz narodil“. Dodal, že jeho dom nebol terčom dronového útoku prvýkrát, lebo takémuto útok bol vystavený aj v noci na stredu.

Denník Ukrajinská pravda napísal, že dron explodoval asi päť metrov od vchodových dverí a že na dome vznikli pomerne veľké škody.

Zdroje uvádzajú, že samotný Ponomariov „utrpel početné šrapnelové zranenia, ale jeho život nie je ohrozený“.

Spravodajský portál Obozrevateľ i britská stanica BBC zverejnili fotografiu Ponomariova so stopami krvi na tvári a hrudi. Momentálne je Ponomariov v bezpečí a pod ochranou.

Ponomariov v statuse na sieti Facebook dodal, že v jeho prípade išlo už o piaty pokus o atentát. Tento najnovší označil za najnetradičnejší a najúspešnejší, lebo bolo ťažké sa proti nemu brániť. Napísal tiež, že do konca vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, sa do svojho domu vrátiť nemieni.

Tvrdí, že ruské vedenie sa ho „dlhodobo snaží prenasledovať“, čo je aj dôvod, pre ktorý má v rôznych krajinách pridelenú ochranku.

14:14 Rusko po neúspešnom pokuse o dobytie Charkova v ofenzíve v tamojšej oblasti poľavilo. Jej novým hlavným cieľom je Pokrovsk vo východnej časti Ukrajiny, povedal vo štvrtkovom rozhovore s francúzskymi novinármi ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Jeho slová potvrdzujú aj nedávne správy ukrajinského generálneho štábu, ktorý označuje Pokrovsk, ako dejiskom ťažkých bojov. Celkovo sa podľa neho Rusi opäť skôr zameriavajú na jednotlivé ciele ako na rozsiahle bojové fronty.

„Celý východný front je ťažký. Hlavný cieľ sa po zlyhaní snahy dobyť Charkov, čo je podľa nás už nereálne, presunul. Ich hlavným cieľom už nie je celý východ, hoci Slavjansk je v ich plánoch stále zahrnutý. Každopádne, povedal by som, že teraz je prioritou Pokrovsk. Pokrovský front a mesto samo sú ich hlavné ciele,“ povedal prezident Ukrajiny.

„Samozrejme je tu aj Kosťantynivka a áno, mieria k Dzeržynsku a majú zálusk na Slavjansk, ale to sú len plány. Najväčšie množstvo personálu, zbraní a všetkých ich dostupných zdrojov sa teraz zameriava na pokrovský front,“ dodal.

Informuje portál Ukrajinska pravda.

12:42 Stíhačky F-16 nie sú pre ukrajinskú armádu „všeliekom“ a ruské sily sú pripravené ich zostreliť. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruským vojakom už boli ponúknuté odmeny za ich zničenie, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Ak sa tieto lietadlá objavia, ich počet sa bude postupne znižovať, budú zostrelené, zničené. Samozrejme, ich dodávky výrazne neovplyvnia dynamiku vývoja udalostí na fronte,“ uviedol Peskov pre novinárov.

Ukrajinská armáda sa pri obrane pred ruskou inváziou musí spoliehať na relatívne malú flotilu stíhačiek z čias Sovietskeho zväzu. Kyjev preto dlho žiada svojich západných spojencov o stíhačky F-16, ktoré vníma ako životne dôležité pre posilnenie schopností ukrajinských vzdušných síl.

Čítajte aj Bojové sokoly už mieria proti Rusom: V čom sa F-16 líši od MiGu? Na Ukrajine nemusia znamenať výhodu

12:15 Špekulácie o možnej chystanej výmene väzňov medzi Ruskom a Bieloruskom na jednej strane a Spojenými štátmi, Nemeckom, Slovinskom a Veľkou Britániou na strane druhej trvajú už tretí deň. Pribúda pritom náznakov z rôznych zdrojov, oficiálne ale túto možno najväčšiu výmenu od čias studenej vojny potvrdiť nemožno, napísala agentúra Reuters. Najnovšie sa špekuluje okrem iného o výmene väzneného reportéra denníka The Wall Street Journal Evana Gershkovicha, ktorý by sa podľa stanice Fox News mohol do Spojených štátov vrátiť ešte dnes.

Jedným z náznakov sú cesty zvláštneho ruského vládneho špeciálu, ktoré ruské úrady využili aj pred predchádzajúcou výmenou medzi Washingtonom a Moskvou. Toto lietadlo podľa serveru Flightradar24 letelo z ruskej metropoly do Kaliningradskej oblasti, exklávy medzi Litvou a Poľskom, načo sa vrátilo späť do Moskvy. To by mohlo znamenať, že výmena už sa uskutočnila na poľských hraniciach, uviedla skupina Pervyj Otdel, ktorá sa špecializuje na obhajobu ľudí obvinených z vlastizrady a špionáže.

Špekulácie sa objavili v predchádzajúcich dňoch, keď bolo na neznáme miesto z trestaneckých kolónií prevezených niekoľko odporcov režimu ruského prezidenta Vladimira Putina, amerických občanov väznených v Rusku a ďalších trestancov. Sú medzi nimi prominentní ruskí opozičníci Vladimir Kara-Murza a Ilja Jašin, ochranca ľudských práv zo združenia Memorial Oleg Orlov či Američan a bývalý vojak Paul Whelan.

Výmena by sa tiež mohla týkať rusko-americkej novinárky Alsu Kurmaševovej či spomínaného Gershkovicha, ktoré ruské súdy nedávno poslali do väzenia.

Ruskojazyčný server BBC tiež podotkol, že z americkej väzenskej databázy zmizli informácie o piatich Rusoch, ktorí si v Spojených štátoch odpykávali tresty. BBC priamo píše, že sa v najbližších dňoch očakáva rozsiahla výmena.

Server Agentstvo uviedol, že ďalšie ruské vládne špeciály v posledných dňoch vykonali cestu do oblastí, kde sa nachádzajú trestanecké kolónie s politickými väzňami. Išlo najmenej o šesť lietadiel.

Kremeľ sa k špekuláciám odmietol vyjadriť, rovnako ako ruské veľvyslanectvo vo Washingtone. Komentár odmietli aj západné krajiny. Reuters ale pripomína, že podobné výmeny sú zvyčajne utajované, kým sa neuskutočnia.

Čítajte aj Ruskí špióni v Slovinsku priznali vinu, môže dôjsť k ich výmene

11:40 Moldavské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že vyhostilo ruského diplomata a predvolalo si ruského veľvyslanca, aby vyjadrilo oficiálny protest deň po tom, čo moldavské orgány zadržali dve osoby pre obvinenia z vlastizrady a sprisahania. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že „boli získané informácie a dôkazy, ktoré svedčia o tom, že ruský diplomat vykonával na území Moldavskej republiky činnosti nezlučiteľné s jeho diplomatickým štatútom“.

Ruský veľvyslanec v Kišiňove Oleg Vasnecov novinárom povedal, že Moskva považuje vyhostenie svojich diplomatov za nepriateľské a že Rusko bude na štvrtkový krok Moldavska reagovať.

10:27 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila všetky balistické rakety Iskander-M a sedem dronov iránskej výroby, ktorými ruské sily zaútočili v noci na štvrtok na Ukrajinu. Na platforme Telegram to podľa agentúry Reuters oznámili ukrajinské vzdušné sily.

Drony boli zostrelené nad Kyjevskou, Poltavskou, Chersonskou a Dnepropetrovskou oblasťou. Padajúce úlomky zostrelených dronov v Kyjevskej oblasti zranili dvoch ľudí a poškodili dva súkromné domy.

Ruská armáda v noci ostreľovala obec Novoosynove v Charkovskej oblasti a mesto Izium. V dôsledku útokov zahynul muž a 58-ročná žena utrpela zranenia.

Ruské besnenie v meste Dnipro

Pri ruskom bombardovaní zomrelo najmenej deväť civilistov, vrátane troch detí.

Fotogaléria 7 fotiek

+4

10:04 Zvolený indonézsky prezident Prabowo Subianto po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v stredu v Moskve povedal, že jeho budúca administratíva bude udržiavať vzťahy s „veľkým priateľom“ Ruskom. Zároveň dodal, že dúfa v posilnenie spolupráce v oblasti obrany, energetiky a vzdelávania.

Subianto, ktorý je v súčasnosti ministrom obrany, nastúpi do prezidentského úradu v októbri a nahradí prezidenta Joka Widoda. Vo vyhlásení označil Rusko za veľkého priateľa.

Novozvolený prezident tiež vyjadril zámer pokračovať v partnerstve v oblasti obrany a jadrovej energie a vysielať indonézskych študentov na štúdium medicíny do Ruska.

V apríli Subianto navštívil Čínu, kde sa stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom, aby potvrdil „politiku priateľstva“ oboch krajín. V rámci svojej neangažovanej zahraničnej politiky chce zvolený prezident nadväzovať vzťahy s akoukoľvek krajinou, či už je to Čína alebo Spojené štáty.

Ruský prezident Putin podľa agentúry TASS povedal, že Rusko je pripravené „zvýšiť dodávky poľnohospodárskych produktov, realizovať investičné projekty v oblasti energetiky, dopravy a infraštruktúry“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že v súčasnosti výrazne rastie úloha Indonézie vo vojne na Ukrajine.

9:54 Pre podozrenie zo sprenevery v obzvlášť veľkom rozsahu, ku ktorému došlo pri realizácii zákaziek pre potreby ruského ministerstva obrany, bol zadržaný generálny riaditeľ spoločnosti Vojentorg.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom ruské ministerstvo vnútra informovalo vo štvrtok, pričom k tlačovej správe na webe pripojilo aj videozáznam zo zadržania a ďalších policajných úkonov.

Meno zadržaného sa v tlačovej správe nespomína. RFE/RL však uviedla, že generálnym riaditeľom spoločnosti Vojentorg bol od roku 2012 Vladimir Pavlov.

V Moskve, Severnom Osetsku, Stavropoľskom kraji a Pskovskej oblasti boli ako možní spolupáchatelia zadržaní viacerí zamestnanci spoločnosti. Za podvod v obzvlášť veľkom rozsahu im hrozí do desať rokov väzenia.

Podľa verzie vyšetrovateľov podozriví v rokoch 2019–22 prostredníctvom vybraných organizácií nakupovali výrobky – tzv. armádne hygienické sety -, ktoré potom prostredníctvom štátnych zákaziek predali ministerstvu obrany za približne 625 miliónov rubľov (6,739 milióna eur). Vyšetrovatelia sa domnievajú, že táto suma bola nadhodnotená o 400 miliónov rubľov (štyri milióny eur).

Spravodajský web RBK podľa RFE/RL napísal, že spoločnosť Vojentorg, ktorá zostáva jediným dodávateľom odevného vybavenia pre ruskú armádu, sa spomína v korupčnom prípade bývalého námestníka ruského ministra obrany Dmitrija Bulgakova. Koncom júla vyšlo najavo, že bol zatknutý kvôli tomu, že armáde dodával nekvalitné potraviny za prehnane vysoké ceny.

Vo štvrtok sa objavila aj informácia, že do väzby bol vzatý aj Sergej Suchov, bývalý vedúci stavebného oddelenia pobočky Vojenského stavebného podniku v Centrálnom vojenskom okruhu. Koncom júla proti nemu vojenskí vyšetrovatelia otvorili prípad podvodu v obzvlášť veľkom rozsahu.

Čítajte aj Škandál v Rusku: Putinov hrdina sedí za mrežami. Generál zamieňal hovädzie mäso za bravčové a kuracie

9:32 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že jednotky ruskej armády v rámci tretej etapy cvičenia nestrategických jadrových síl vykonali nácvik inštalácie špeciálnych makiet hlavíc na nosné rakety. Informovala o tom agentúra Reuters.

Vo vyhlásení ministerstva sa uvádza, že personál raketových útvarov Južného a Centrálneho vojenského okruhu a zapojené letecké jednotky vzdušných a kozmických síl precvičil prijímanie špeciálnej cvičnej munície, odchod do určených oblastí a prípravu odpaľovacích vozidiel a lietadiel na akciu.

Čítajte aj Rusko začalo tretiu fázu vojenských cvičení s jadrovými zbraňami. Konajú sa aj na Kryme

8:40 Stíhačky F-16, ktoré dorazili na Ukrajinu, už absolvovali svoje prvé bojové misie. Kyjev ich používa ako zbrane protivzdušnej obrany, napísal britský denník Telegraph s odvolaním sa na svoje zdroje.

Čítajte viac Ukrajinské nebo chráni prvých šesť stíhačiek F-16

8:20 Ukrajinské letectvo v noci na štvrtok opäť varovalo pred hroziacimi útokmi ruských dronov a striel. Explózie sa ozvali z Dnipra či Záporožia. Najmenej jedno bezpilotné lietadlo zostrelila protivzdušná obrana nad Dnepropetrovskou oblasťou, uviedli úrady tohto regiónu. Ďalšie podrobnosti zatiaľ ukrajinská armáda nezverejnila.

Hlasný výbuch, ktorý okolo polnoci mohli počuť obyvatelia Dnepropetrovskej oblasti, bol prácou protivzdušnej obrany. Zostrelený dron si nevyžiadal žiadnych zranených, uviedol na telegrame šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

Škody v oblasti však podľa Lysaka napáchalo ruské ostreľovanie z raketometov, ktoré mierilo na mesto Nikopol a okolie. Oblasť sa nachádza na brehoch Dnepra, ktorého východnú stranu okupujú ruské vojská.

„Poškodená infraštruktúra. Tri podniky, súkromný dom, hospodárska budova, prázdny dom a elektrické vedenie,“ vymenoval Lysak zásahy po ostreľovaní.

Náletom ruských dronov čelí Ukrajina takmer každú noc od jesene 2022, keď Rusko začalo cieliť na mestá a energetickú infraštruktúru susednej krajiny. V noci z utorka na stredu Moskva v jednom z najväčších útokov od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vyslala takmer 90 bezpilotných lietadiel. Masívny úder sa zaobišiel bez zranení.

8:15 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 370 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 579 490, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 42 obrnených bojových vozidiel pechoty, 33 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 399 tankov, 16 203 obrnených bojových vozidiel pechoty, 16 119 delostre­leckých systémov a 1 132 raketometov.

7:45 Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyzval v noci na štvrtok na zvýšenie výdavkov na obranu „nad hranicu dvoch percent HDP“ a označil to za nevyhnutné v neistých časoch.

Pistorius svoju požiadavku vyslovil počas príhovoru na pôde Ázijsko-tichomorského centra pre bezpečnostné štúdiá (APCSS) v Honolulu v americkom štáte Havaj. Odôvodnil ju neistými časmi, hrozbami zo strany Ruska a rastúcim napätím vyvolaným krokmi Číny.

Dve tretiny členov NATO v súčasnosti vynakladajú na obranu aspoň dve percentá HDP, uviedol nemecký minister. „Nemecko je medzi nimi. Vydávame na obranu o 150 percent viac než pred desiatimi rokmi. Nemôžeme a nesmieme sa tam však zastaviť. Na pozadí ruskej agresie musíme prekročiť hranicu dvoch percent a musíme to urobiť rýchlo. Toto je jasná výzva adresovaná aj vláde mojej krajiny,“ vyhlásil.

Pistorius zároveň zdôraznil dôležitosť partnerstva medzi Berlínom a Washingtonom a ubezpečil partnerov, že Nemecko vyvíja viac aktivít na odstrašenie a obranu. Ako príklad uviedol nasadenie nemeckých jednotiek v Litve.

„Nemecko zohráva pri obrane východného krídla NATO ústrednú úlohu,“ vyhlásil. Najväčším ohrozením bezpečnosti v Európe podľa neho naďalej zostáva vojna na Ukrajine.

V indo-tichomorskej oblasti vyvoláva podľa Pistoriusa obavy postup Číny.

„Úlohou Číny je podporovať medzinárodný poriadok spočívajúci na pravidlách. Ak to neurobí, ohrozí svoj vlastný príbeh o ekonomickom úspechu,“ dodal.

6:25 Ozbrojené sily Ukrajiny stratili v júli podľa správ ruského ministerstva obrany viac ako 60-tisíc vojakov. Od 1. júla do 5. júla dosiahli straty ukrajinských ozbrojených síl vo všetkých smeroch 9 875 vojenského personálu, od 6. júla do 12. júla – do 14 070, od 13. do 19. júla – do 13 075, od 20. júla do 31. júla – do 23 610, citovala ruská agentúra TASS čísla rezortu obrany.

Celkové straty Kyjeva tak v júli dosiahli 60 630 vojakov, tvrdí Moskva. Denné straty nepriateľa v priemere predstavujú približne 2 000 ľudí, najintenzívnejšie oblasti bojov sú zóny ruských zoskupení „Juh“ a „Západ“.

Ukrajina tiež pravidelne informuje o vysokých stratách ruskej armády, tvrdenia ani jednej zo strán konfliktu nie je možné overiť.

Rusko bude potrebovať ešte päť rokov, aby si pripravilo cestu na dosiahnutie svojich minimálnych cieľov na Ukrajine v podobe úplného dobytia Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, myslí si náčelník generálneho štábu britských ozbrojených síl Roly Walker. Dobytie štyroch oblastí, ktorých pripojenie k Rusku ohlásil ruský prezident Vladimir Putin na jeseň 2022, si vyžiada straty presahujúce 1,5 milióna vojakov, odhadol pred niekoľkými dňami britský generál podľa serveru BBC News na konferencii organizovanej Kráľovským ústavom pre obranné štúdiá (RUSI). Rusko tiež príde o výzbroj a vybavenie „za nespočetné miliardy dolárov“, myslí si.

Generál upozornil, že jeho odhad vychádza z toho, ako si Rusko doteraz viedlo na ukrajinskom bojisku a predpokladá, že bude ďalej bojovať v doterajšom štýle. Kľúčové je podľa neho tiež, či Ukrajina naďalej udrží svoju obranu. Rusko podľa odhadov západných rozviedok prišlo vo vojne proti Ukrajine už o približne pol milióna zabitých a zranených.

Ťažko si predstaviť, že by táto vojna nejako Rusku prospela, usúdil britský generál, ale dodal, že kalkulácie v Moskve môžu byť iné. Generál Walker dal podľa BBC jasne najavo, že obe strany utrpeli veľké straty. „V dlhej vojne nie je víťaz. Je to úplné zničenie a stratené generácie na oboch stranách,“ poznamenal.

Náčelník britského štábu v odpovedi na otázky podľa televízie Sky News pripustil, že vojna na Ukrajine „pre nikoho neprebieha dobre“. Varoval, že Putin nesmie uspieť, pretože inak by sa v ohrození ocitol širší bezpečnostný rámec, ktorý chráni Severoatlantická aliancia – a to je podľa generála skutočný cieľ Putinovej agresie. Preto sa Walker domnieva, že to, čo začalo ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, musí na Ukrajine tiež prehrať, pretože inak by ruská agresia pokračovala.

6:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje opatrenia proti účasti Ruska a Bieloruska na letných olympijských hrách v Paríži za nedostatočné, informovala v stredu agentúra AFP. Zelenskyj to povedal v rozhovore, ktorý poskytol francúzskym médiám. Niektorí ruskí a bieloruskí športovci sa zúčastňujú na olympiáde pod neutrálnou vlajkou.

„Každá krajina na svete vidí, že športovci pod neutrálnou vlajkou pochádzajú z Ruska a Bieloruska. Myslím si, že sankcie sú v tomto ohľade polovičaté. Ruských a bieloruských atlétov je tam (na olympiáde) výrazne menej, ale nikoho to neoblafne… Pozrite sa na tú neutrálnu vlajku. Mali by sa tam pridať krvavé škvrny, pod takouto vlajkou by mohli súťažiť, pretože to je to, čo si zaslúžia,“ zhodnotil Zelenskyj a pripomenul, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajine zomrelo 488 ukrajinských športovcov a trénerov.

Francúzskym médiám ukrajinský prezident tiež vysvetlil, prečo sa minulý piatok nezúčastnil na otváracom ceremoniáli hier. Ako dôvod uviedol „napätú“ situáciu na východnom fronte súvisiacu s postupom ruskej armády.

Niektorí športovci z Ruska a Bieloruska môžu na olympiáde súťažiť pretekať ako neutrálni pri splnení podmienok stanovených Medzinárodným olympijským výborom (MOV). Nesmú byť napríklad prepojení s vojenskými a bezpečnostnými zložkami alebo podporovať ruskú agresiu proti Ukrajine. Televízie v Rusku tiež prvýkrát od roku 1984 olympiádu neodvysielajú.

"Rusi musia byť izolovaní od zvyšku sveta. Musia pochopiť, že ich hospodárstvo sa zrúti, že ich ekonomika sa zastaví. Napred sníva všetko, čo im v Rusku zostalo a potom sa zožerú medzi sebou, "povedal Zelenskyj denníku Le Monde v odpovedi na otázku ako motivovať mladých Ukrajincov k mobilizácii.