Odkaz a pomsta
Je to jasný odkaz teokratickému režimu ajatolláha Alího Chameneího. Haníju zabili v hlavnom meste Iránu, ktoré navštívil pre inauguráciu novozvoleného prezidenta Masúda Pezeškjána. Je očividné, že Izrael pozorne sledoval kroky šéfa Hamasu, vedel o jeho plánoch a dokázal pripraviť akciu priamo pod nosom nepriateľa. Židovský štát okrem Haníju odstránil v Bejrúte Fuáda Šukra, vysokopostaveného vojenského veliteľa extrémistického hnutia Hizballáh.
"Izraelčania zabili Haníju, ale nie je to nič iné ako taktické víťazstvo. Trochu to zvyšuje ich morálku, čo naliehavo potrebujú vzhľadom na pochmúrnu situáciu a dlhú vojnu v Gaze a na severe krajiny. Nemení to celkový obraz, hoci by to mohlo viesť k nepokojom na okupovanom Západnom brehu. No dá sa povedať, že Izrael dvoma atentátmi v Teheráne a Bejrúte tvrdo zasiahol Irán. Atentát na Haníju ho musí bolieť ešte viac, pretože sa stal na iránskej pôde, čo znamená poníženie pre režim,“ povedal pre Pravdu Ahron Bregman, bezpečnostný analytik z univerzity King's College v Londýne.
„Izrael zavraždil Šukra i politického lídra Hamasu Haníju, čo je významná eskalácia takmer desaťmesačného konfliktu s oboma hnutiami. Haníja zastupoval umiernenejšie politické krídlo Hamasu a bol kľúčovým vyjednávačom pre prímerie. Šukr je doteraz najvyššie postaveným členom Hizballáhu, ktorého Izrael zasiahol. Hoci obaja muži zastávali popredné pozície vo svojich organizáciách, ich smrť nepovedie k prelomu v konflikte ani neprispeje k úpadku Hamasu či Hizballáhu,“ uviedol pre Pravdu Osamah Khalil, profesor histórie a expert na Blízky východ z newyorskej Syracuse University.
Podľa denníka Financial Times pri akciách v Bejrúte a Teheráne zohralo úlohu aj to, že izraelské tajné služby sa chceli pomstiť za zlyhania, ktoré viedli k útoku teroristov z Hamasu 7. októbra 2023, pri ktorom zomrelo takmer 1 200 ľudí. Následná vojna v Gaze si podľa odhadov už vyžiadala viac ako 40-tisíc obetí. Izraelská vláda Benjamina Netanjahua za to čelí čoraz väčšej medzinárodnej kritike.
„Izraelčania vás v podstate môžu zabiť kdekoľvek a kedykoľvek, čo ukazuje, ako dobre prenikli do systémov, aká kvalitná jej ich spravodajská služba v porovnaní s inými, a aké vynikajúce sú jej schopnosti. Otázka, na ktorú si musíme odpovedať, sa však týka rizika,“ reagoval pre Financial Times Emile Hokayem z londýnskeho Inštitútu pre medzinárodné strategické štúdie.
Definícia veľkej vojny
Hrozí teda veľká vojna na Blízkom východe? Závisí to aj od definície. O veľkom konflikte sa už asi dá hovoriť. Pokračuje vojna v Gaze, Izrael bombardoval v Jemene spojencov Iránu húsiovcov a Libanon je v napätí, aká odpoveď príde z Tel Avivu po útoku na okupovaných Golanských výšinách, pri ktorom cez víkend zahynulo 12 detí a tínedžerov.
V súvislosti so zabitím Haníju ajatolláh Chameneí vyhlásil, že Teherán pomstí šéfa Hamasu. Mohol by sa Irán pokúsiť zavraždiť niektorých izraelských politických či vojenských predstaviteľov? „Je nepravdepodobné, že by Teherán takto priamo zareagoval. Eskalácia za posledné dva týždne vrátane izraelských leteckých útokov na Jemen a pokračujúcich akcií húsiovcov proti námornej doprave v Červenom mori, však naznačujú, že je tu potenciál na širšiu vojnu s regionálnymi a medzinárodnými dôsledkami,“ reagoval Khalil.
Bregman je opatrný, čo sa týka budúceho vývoja. „Irán sa bude vyhýbať totálnej vojne s Izraelom. Bojoval by s ním však vtedy, keby mal k dispozícii jadrovú bombu, a Teherán je k tomu blízko,“ pripojil však analytik hrozivú predpoveď aj vzhľadom na to, že Izrael už má atómové zbrane, hoci to oficiálne nepriznáva.