Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 891 dní
- Ruskí vojaci majú novú zbraň. Darček od Kim Čong-una
- Brusel sa v spore o ruskú ropu priklonil k Ukrajine. Fico avizuje stop slovenskej nafte pre Kyjev
- Za slobodu jedných zaplatia životom druhí, hovorí advokát o veľkej výmene väzňov medzi Západom a Ruskom
- O úspešnosti obrany Ukrajiny budú napísané stovky kníh
- Viac ako polovica Ukrajincov predpokladá, že vojna bude trvať ešte dlho
- Kremeľ priznal farbu: Vrah Krasikov slúžil v elitnej jednotke FSB
Rusko, USA a ďalšie západné krajiny uskutočnili najväčšiu známu výmenu väzňov od konca studenej vojny.
.
Čítajte viac 890. deň: Dobytie Charkova podľa Zelenského Moskva vzdala, má nový cieľ. Ruský politik žijúci na Ukrajine prežil piaty atentát
18:22 Maďarský minister zodpovedný za záležitosti Európskej únie János Bóka v piatkovom rozhovore pre komerčnú televíziu ATV poprel, že Budapešť sa vzdáva svojej „mierovej misie“.
Vo štvrtok totiž španielsky denník El País tvrdil, že minister poslal členským krajinám Únie list, v ktorom v súvislosti s Ukrajinou avizoval takýto krok, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Čítajte viac Maďarský minister poprel správu denníka El País, že sa Budapešť vzdáva svojej 'mierovej misie'
16:15 Rusko chce zabezpečiť prepustenie aj ďalších svojich väzňov zadržiavaných v amerických väzniciach. Uviedol to vo štvrtok neskoro večer miestneho času ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov na sociálnej sieti Telegram. TASR informuje podľa agentúry DPA.
„Urobíme maximum úsilia a budeme pokračovať v oslobodzovaní a zmierňovaní ťažkej situácie všetkých krajanov, ktorí sú v ‚pazúroch‘ miestnej justície,“ dodal ruský diplomat.
Po štvrtkovej historickej výmene väzňov v tureckej Ankare zosilneli obavy, že Rusko môže pod rôznymi zámienkami zadržať ďalších západných občanov, aby ich potom mohlo vymeniť za Rusov v zahraničných väzniciach.
Čítajte aj Kremeľ priznal farbu: Vrah Krasikov slúžil v elitnej jednotke FSB. Rodina zabitého je zdrvená z jeho oslobodenia
15:44 Flotila ukrajinského námorníctva sa rozširuje o novú korvetu vyrobenú v Turecku. Úrad ukrajinského prezidenta na svojej webstránke oznámil, že prvá dáma Olena Zelenská sa zúčastnila na spustení lode triedy Ada v Turecku.
Ďalšia korveta, ktorú už Ukrajina má, v súčasnosti absolvuje skúšky na mori.
Úrad ukrajinského prezidenta uviedol, že korvety pomôžu chrániť záujmy krajiny v Čiernom a Azovskom mori, „ale najmä v Stredozemnom mori a Atlantickom oceáne“. Ukrajinskí predstavitelia zatiaľ nešpecifikovali ako by plavidlá mohli využiť vo vojne proti ruskej agresii. Turecké lode triedy Ada sú zvyčajne schopné vykonávať útoky na lietadlá, iné lode a ponorky.
14:43 Americký novinár Evan Gershkovich v žiadosti o milosť požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o rozhovor. V rozsiahlom článku o prepustení svojho dopisovateľa z ruského väzenia to napísal denník The Wall Street Journal (WSJ).
Čítajte viac Prepustený novinár Gershkovich požiadal Putina o rozhovor. Kremeľ reagoval
14:30 Ukrajina a Rusko si v piatok vymenili telá svojich vojakov padlých vo vojne, ktorú Moskva vo februári 2024 rozpútala voči Ukrajine.
Ako informovala britská stanica BBC, Rusko odovzdalo Ukrajine 250 tiel ukrajinských vojakov. Rusko získalo od Ukrajiny 38 tiel ruských vojakov.
Ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami potvrdilo, že ruská strana odovzdala Ukrajine 250 tiel padlých vojakov. Dodalo, že repatriácia tiel sa vykonáva v súlade s normami Ženevského dohovoru.
Podľa správ zverejnených v aplikácii Telegram sa výmena uskutočnila v blízkosti kontrolného bodu Kolotilovka v Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. V citovaných správach sa uvádza, že na dohodnuté miesto v predstihu dorazili tri chladiarenské nákladné autá.
Telá ruských vojakov by mali byť čoskoro prevezené do márnice v juhoruskom meste Rostov na Done, kde ich identifikujú a následne vydajú príbuzným na pochovanie.
Čítajte aj 888. deň: "Ležia tam ako odpad". Okupanti sa sťažujú na velenie, kvôli štatistike nemôžu odnášať mŕtvych
14:09 Päťdesiatsedem percent Ukrajincov sa domnieva, že vojna bude pokračovať ešte dlho, 18 percent z nich predpokladá, že boje potrvajú ešte rok alebo dva a 17 percent si myslí, že boje budú trvať dva až päť rokov. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS) a Národného demokratického inštitútu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Rýchle ukončenie vojny do troch až šiestich mesiacov v máji tohto roka predpokladalo len päť percent Ukrajincov, pritom v januári minulého roka rýchly koniec vojny očakávalo 22 percent Ukrajincov.
Prieskum uskutočnili telefonický od 8. do 25. mája tohto roka a zúčastnilo sa ho 2 508 dospelých respondentov vo všetkých regiónoch Ukrajiny kontrolovaných Kyjevom.
14:07 Paríž dnes vyzval Moskvu, aby bezodkladne prepustila tých, ktorí sú v Rusku podľa nej stále svojvoľne zadržiavaní, vrátane Francúza Laurenta Vinatiera. Informovala o tom agentúra AFP deň po historickej výmene väzňov medzi ruskými úradmi a západnými krajinami vrátane Spojených štátov a Nemecka.
„Myslíme na tých, ktorí sú v Rusku stále svojvoľne zadržiavaní, vrátane nášho krajana Laurenta Vinatiera. Francúzsko vyzýva na ich okamžité prepustenie,“ uviedol Christophe Lemoine, hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí.
Vinatier je stíhaný pre podozrenie zo zhromažďovania informácií o ruskej armáde. Spolupracovníka švajčiarskej mimovládnej organizácie zatkli a obvinili začiatkom júna. Štyridsaťosemročného odborníka na medzinárodné vzťahy obvinili z toho, že sa neregistroval ako takzvaný zahraničný agent, zatiaľ čo údajne zhromažďoval informácie o ruských vojenských aktivitách. Za to mu hrozí až päť rokov väzenia. Počas prvého vypočutia Francúz priznal, že sa neregistroval, pretože nevedel, že sa na jeho profesiu zákon vzťahuje.
Čítajte aj Výmena väzňov nemá v moderných dejinách obdoby, môže však spôsobiť problémy
13:07 Deti ruského páru odsúdeného v Slovinsku za špionáž, ktorý bol súčasťou štvrtkovej rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a Spojenými štátmi, nevedeli, že sú Rusi. Dnes to podľa agentúr povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Deti Arťoma a Anny Dulcevových „zistili, že sú Rusi, až keď lietadlo odštartovalo z Ankary“, povedal dnes Peskov. Dodal, že deti si mysleli, že sú Argentínčania, a dodal, že nehovoria po rusky.
Slovinské úrady manželov Dulcevovcov, ktorí sú podľa Ľubľany agentmi ruskej rozviedky SVR, zadržali ku koncu roka 2022, odvtedy boli vo väzbe. V stredu je počas procesu v utajenom režime súd uznal vinnými zo špionáže a falšovania dokumentov a nariadil ich vyhostenie z krajiny. Spravodajským cieľom dvojice bola podľa vyšetrovateľov Agentúra EÚ pre spoluprácu energetických regulačných úradov (ACER) so sídlom v slovinskom hlavnom meste. Slovinsko tiež využívali ako základňu pre cesty do Talianska, Chorvátska a ďalších európskych krajín, kde tamojším ruským agentom odovzdávali pokyny z Moskvy.
Čítajte aj Ruskí špióni v Slovinsku priznali vinu, môže dôjsť k ich výmene
12:17 Za bezprecedentnú a jedinečnú označujú médiá aj nimi oslovení odborníci výmenu 24 väzňov, ktorá sa odohrala po dlhých mesiacoch vyjednávania medzi Spojenými štátmi a Ruskom a do ktorej bolo zapojených aj niekoľko ďalších európskych krajín. Podľa niektorých ale existujú obavy, že podobná rozsiahla akcia v Rusku iba povzbudí zatýkanie ľudí s väzbami na Západ, ktorí potom môžu Kremľa poslúžiť ako prostriedok na vyjednávanie.
Čítajte viac Výmena väzňov nemá v moderných dejinách obdoby, môže však spôsobiť problémy
11:45 Viceprezidentka USA Kamala Harrisová sa po prepustení 16 politických väzňov z ruských väzníc telefonicky spojila s Julijou Navaľnou, vdovou po ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom.
Ako v piatok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Harrisová v rozhovore privítala prepustenie politických väzňov a potvrdila, že bude naďalej podporovať tých, ktorí bojujú za slobodu v Rusku a na celom svete.
Ocenila súčasne odvahu Navaľnej pokračovať v práci svojho manžela pre spravodlivosť a právny štát v Rusku, uviedol Biely dom vo svojom vyhlásení.
Harrisová sa s Navaľnou stretla aj vo februári 2024 na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Ich schôdzka sa odohrala len niekoľko hodín po tom, ako sa objavili správy o Navaľného smrti vo väzení na ruskej Sibíri.
Okrem toho Harrisová napísala o Navaľnej článok do špeciálneho vydania časopisu TIME venovaného 100 najvplyvnejším ľuďom roku 2024, ako ich vytipovala rozhlasová stanica Hlas Ameriky.
Navaľná ešte pred kontaktom s Harrisovou označila prepustenie politických väzňov z ruských väzníc za veľké šťastie.
„Každý prepustený politický väzeň je obrovským víťazstvom a radosťou. Nikto by nemal byť Putinovým rukojemníkom, byť mučený a zomrieť v Putinovom väzení,“ napísala vo svojom príspevku na platforme X.
Čítajte aj Napísala knihu, kde vyzvala na mier. V Rusku neprijateľné, Kurmaševovú poslal súd do basy
11:08 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prvýkrát hovoril o hypotetickej možnosti vzdania svojho územia Rusku. Dodal, že by o tom nerozhodoval on, ani svetoví lídri, ale ukrajinský ľud. Vyslovil sa tak v rozhovore s francúzskymi médiami Le Monde, Libération, L'Équipe a agentúrou AFP.
„Musíte pochopiť, že akákoľvek otázka týkajúca sa územnej celistvosti Ukrajiny nemôže byť vyriešená prezidentom, žiadnou inou osobou na svete, alebo všetkými svetovými prezidentmi bez ukrajinského ľudu. To je nemožné,“ povedal Zelenskyj v odpovedi na otázku, či jeho vláda rokuje o možnosti vzdania sa časti ukrajinského územia za účelom dosiahnutia mieru.
Podľa Zelenského by toto rozhodnutie v rozpore s ukrajinskou ústavou. „Ide o vnútornú otázku, na ktorú môžeme odpovedať iba my,“ povedal ďalej prezident Ukrajiny.
„Nedávno sa ma niekto spýtal: ‚Ako sa vám páči predstava, že sa Ukrajina vzdá svojho územia a namiesto toho dostane niečo na oplátku – nejaké bezpečnostné záruky, možno členstvo v NATO, možno v EÚ atď.' Podobných správ by teda mohlo byť veľa, ale mali by ste si uvedomiť, že nikto nič také Ukrajine oficiálne neponúkol. Ukrajina sa nikdy nevzdá svojho územia,“ hovorí ďalej Zelenskyj.
Súčasne však poprel, že by sa o niečom takom na Ukrajine teraz uvažovalo, pretože ako dodal „nikto to zatiaľ Ukrajine oficiálne neponúkol“. Ďalej varoval, že "dobytie časti nášho územia by pre neho bolo určite víťazstvom. Po nejakej dobe, keď by vojna bola zmrazená, sa ale môže vrátiť a urobiť to znova“.
10:44 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) v piatok privítalo správy o prepustení ruského opozičného politika Vladimira Kara-Murzu a ďalších politických väzňov.
Predseda PZ RE Theodoros Rusopulos vo vyhlásení pre médiá uviedol, že „s veľkou radosťou v mene zhromaždenia víta oslobodenie Vladimira Kara-Murzu, ako aj ďalších politických väzňov, ktorí sa dostali do bezpečia po tom, čo boli nezákonne zadržiavaní za vyjadrenie nesúhlasu s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine a za ich činy na podporu demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Ruskej federácii“.
Rusopulos zdôraznil, že ich oslobodenie v rámci dohodnutej širšej výmeny väzňov je dôležitým úspechom a opätovnou výzvou k akcii, pričom medzinárodné spoločenstvo by malo byť jednotné a vyvíjať tlak na Rusko a Bielorusko, aby rešpektovali medzinárodné právo.
„Ruská federácia a Bielorusko musia prepustiť všetkých politických väzňov a ukončiť prenasledovanie tých, ktorí sa odvážia vystúpiť proti útlaku a porušovaniu ľudských práv. Nemôžeme zabúdať, že mnohí politickí väzni v týchto krajinách sú stále nespravodlivo uväznení, mnohí z nich sú v izolácii a ich hlasy sú umlčané režimami, ktoré netolerujú žiadnu formu nesúhlasu,“ vysvetlil Rusopulos.
Informuje o tom spravodajca TASR.
10:17 Eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová varovala Maďarsko, že jeho rozhodnutie zmierniť vízové obmedzenia pre Rusov a Bielorusov predstavuje potenciálnu bezpečnostnú hrozbu. Maďarská vláda dala čas do 19. augusta, aby odpovedala na jej otázky ohľadom rozšírenia svojho imigračného programu. Ak sa jej obavy nevyriešia, Európska komisia podľa nej podnikne určité kroky, citovala Johanssonovú agentúra Reuters.
Čítajte viac Voči Rusom musíme byť ostražití, nie im voľne otvárať dvere, kritizuje eurokomisárka Johanssonová Maďarsko
10:11 Plk. Markus Reisner spomenul tri možné scenáre budúceho vývoja na Ukrajine. Všetky závisia od podpory západných spojencov.
Čítajte viac O úspešnosti obrany Ukrajiny budú napísané stovky kníh
9:20 Úlomky z najmenej štyroch bezpilotných lietadiel zostrelených ruskou protivzdušnou obranou spadli v piatok skoro ráno na časti prístavného mesta Sevastopol na Ruskom okupovanom Krymskom polostrove, uviedol tamojší Moskvou dosadený gubernátor Sergej Razvožajev. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Podľa Razvožajeva sa trosky zo zostrelených dronov zrútili na ulicu, trávnatú plochu, strechu budovy a na pozemok, zranenia tamojších obyvateľov si to však podľa neho údajne nevyžiadalo.
Ukrajinské jednotky počas svojich pravidelných útokov na Krymský polostrov dosiahli značné úspechy, konštatuje Reuters.
8:25 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 580 590 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 100 vojakov, tri tanky, osem bojových obrnených vozidiel, 42 delostreleckých systémov a 56 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 402 tankov, 16 211 bojových obrnených vozidiel, 21 872 vozidiel a autocisterien, 16 161 delostreleckých systémov, 1 134 odpaľovacích raketových systémov, 907 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 363 lietadiel, 13 005 dronov, 2 407 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 719 kusov špeciálnej techniky.
7:25 Ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj, ktorý vo februári zomrel vo väzení, mal byť súčasťou dohody o výmene väzňov medzi Západom a Ruskom. Na štvrtkovom brífingu to povedal poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Podľa Sullivana Spojené štáty „pracovali s našimi partnermi na dohode, ktorá by zahŕňala Alexeja Navaľného, a ten, žiaľ, zomrel.“ Navaľného politickí spolupracovníci už predtým niekoľkokrát hovorili o dohode o jeho výmene.
Čítajte viac Putin chce späť svojho nájomného vraha. Dá zaň Navaľného?
7:20 Ruskom dosadená správa okupovaného ukrajinského Krymu tvrdí, že protivzdušná obrana zostrelila v noci na piatok najmenej štyri ukrajinské drony v oblasti mesta Sevastopoľ. Ich trosky dopadli na mesto, nikoho však nezranili, uviedol podľa agentúry Reuters gubernátor Michail Razvožajev.
Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym v roku 2014. Vo februári 2022 podniklo na Ukrajinu rozsiahlu inváziu, ktorú susedná krajina sčasti odrazila a zastavila, časť ukrajinského územia však Rusi – najmä na východe a juhu – obsadili a okupujú ho. Ukrajinci od ruskej invázie útočia na Krym pomerne často.
„Podľa predbežných informácií boli zostrelené štyri a zrejme ešte viac vzdušných cieľov,“ napísal na telegrame Razvožajev. Drony boli podľa neho vybavené „ničivými kovovými prvkami“. Trosky podľa neho dopadli na ulicu, na strechu domu, na dvor a na trávnik. O škodách ani obetiach nie sú správy.
Veliteľ ukrajinského námorníctva nedávno uviedol, že opakované vzdušné údery na Krym prinútili ruskú Čiernomorskú flotilu k presunu takmer všetkých jej bojaschopných vojnových lodí z okupovaného polostrova na iné miesta a Sevastopoľ sa ako hlavná základňa flotily stáva neefektívny. K tejto akcii sa Kyjev zatiaľ nevyjadril.
7:10 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell privítali prepustenie občanov USA a krajín EÚ i ruských aktivistov v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi západnými krajinami a Ruskom.
„Vítam prepustenie nevinných občanov EÚ a USA a čestných ruských demokratov zadržiavaných v Rusku. Kremeľ ich vymenil za odsúdených zločincov a vrahov. To ukazuje výrazný rozdiel. Je to okamih veľkej radosti pre všetkých, ktorí bojovali za svoju slobodu,“ napísala šéfka EK v príspevku na sociálnej sieti X.
Borrell uviedol, že Európska únia s úľavou prijala správu o „prepustení viacerých politických väzňov vrátane občanov EÚ na slobodu mimo Ruska a Bieloruska, ku ktorému došlo s pomocou Turecka“
7:00 Rozhodnutie vydať agenta ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Vadima Krasikova bolo náročné, ale nevyhnutné na ochranu nemeckých a amerických občanov, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz v prejave na kolínskom letisku, kde čakal na príchod prepustených väzňov, ktorí smerovali do Nemecka z Ruska cez Turecko.
„Záujem štátu na jeho potrestaní bolo potrebné porovnať s nebezpečenstvom pre zdravie a životy nevinných ľudí a politických väzňov v Rusku,“ povedal Scholz prítomným novinárom.
Krasikova odsúdili v roku 2019 za vraždu bývalého poľného veliteľa čečenských separatistov Zelimchana Changošviliho. Tá sa udiala o dva roky skôr v berlínskom parku.
Rusko, USA a ďalšie západné krajiny uskutočnili najväčšiu známu výmenu väzňov od konca studenej vojny.
6:50 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok privítal na letisku v Moskve Rusov, ktorých prepustili západné krajiny v rámci rozsiahlej výmeny väzňov.
Putin na moskovskom letisku Vnukovo uviedol, že ôsmim navrátilcom udelí štátne vyznamenania. Po príchode im povedal, že Rusko „na nich ani na minútu nezabudlo“, napísali ruské tlačové agentúry.
S prepustenými väzňami sa na letisku stretli aj šéf ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov, riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin a minister obrany Andrej Belousov.
Čítajte viac Za slobodu jedných zaplatia životom druhí, hovorí advokát o veľkej výmene väzňov medzi Západom a Ruskom
6:45 Lietadlo s americkým novinárom Evanom Gershkovichom, bývalým príslušníkom americkej námornej pechoty Paulom Whelanom a novinárkou stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) Alsu Kurmaševovou, ktorých vo štvrtok prepustilo Rusko v rámci veľkej výmeny väzňov so Západom, v noci na piatok pristálo v Spojených štátoch.
Lietadlo pristálo na leteckej základni neďaleko Washingtonu vo štvrtok približne o 23.40 h miestneho času (piatok 5.40 h SELČ). Gershkovicha, Whelana a Kurmaševovú privítali na základni okrem ich rodinných príslušníkov a priateľov aj prezident USA Joe Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová.
Medzi Ruskom a Západom sa vo štvrtok uskutočnila najväčšia výmena väzňov od konca studenej vojny. Jej súčasťou bolo podľa svetových agentúr 26 ľudí.
Výmenu ocenili viacerí svetoví lídri vrátane predstaviteľov Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a Organizácie Spojených národov. Biely dom uviedol, že rokovania o dohode prebiehali v tajnosti viac než jeden rok.
6:40 Ukrajina hlási ochotu riešiť problém so zastavením tranzitu ruskej ropy na Slovensko, aj keď kancelária Volodymyra Zelenského naznačuje, že sankcie pre Lukoil sú akýmsi trestom pre slovenskú vládu za jej postoj k vojenským dodávkam na Ukrajinu. Premiér Robert Fico (Smer) na odvetu odkazuje, že zastaví Kyjevu dodávky nafty od Slovnaftu a tiež sa domnieva, že Ukrajina porušuje asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ). Obeťou politického sporu je zatiaľ súkromná rafinéria Slovnaft a je otázne, ako spor politikov ovplyvní ceny palív, na ktoré by potom doplatili bežní spotrebitelia.
Čítajte viac Brusel sa v spore o ruskú ropu priklonil k Ukrajine. Fico avizuje stop slovenskej nafte pre Kyjev
6:30 Zatiaľ čo sa Ukrajinci tešia z prvých stíhačiek F-16, aj ich protivníci majú novú zbraň. Len pred pár dňami zachytili ukrajinské drony v charkovskej oblasti obrnené vozidlo, aké na ruskej strane ešte nevideli. Podľa analytického portálu The Warzone ide zrejme o samohybný raketový systém dlhého doletu Bulsae-4 M-2018, ktorý vyrábajú v Severnej Kórei. Diktátorský režim Kim Čong-una takto asi podporil svojho nového spojenca proti Západu, ruského prezidenta Vladimira Putina.
Čítajte viac Ruskí vojaci majú novú zbraň. Darček od Kim Čong-una
6:15 Ruské sily pokračujú v pomalých a stabilných postupoch v smere na Pokrovsk (leží západne od Avdiivky), čo do značnej miery umožňuje nedostatok ukrajinských vojakov a terén v oblasti bezprostredne severozápadne od Avdijivky, píše americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ruský postup sa pravdepodobne ďalej spomalí, pretože ruské sily postupujú k väčšiemu počtu a väčším osadám, dodáva.
Podľa inštitútu sa zdá, že ruské Centrálne zoskupenie síl rýchlejšie premiestňuje a rozmiestňuje sily medzi rôznymi sektormi svojej nedávno rozšírenej oblasti zodpovednosti v Doneckej oblasti, ako bolo v poslednom čase vo väčšine dejísk zvykom. Centrálne zoskupenie síl možno vytvorilo flexibilnejšiu štruktúru velenia a riadenia a môže rýchlejšie reagovať na potenciálne ukrajinské taktické slabiny ako iné ruské zoskupenia síl na Ukrajine.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno poznamenal, že niektoré ukrajinské brigády nie sú schopné vykonávať rotácie, pretože ich náhradné brigády ešte nemajú personál ani vybavenie, čo vytvára slabiny, na ktoré môžu ruské sily zaútočiť.
Ukrajinský vojenský pozorovateľ Kostyantyn Mašovets podľa ISW poznamenal, že ukrajinskí obrancovia v Pokrovskom smere majú podradnú výzbroj a obranné prostriedky, a preto v súčasnosti nedokážu spomaliť ruský postup. Oneskorenie poskytovania západnej a najmä americkej vojenskej pomoci prispelo k oneskoreniam vo vyzbrojovaní novovzniknutých ukrajinských jednotiek a opätovnom vyzbrojovaní tých, ktoré bojovali, uvádza ISW. Na Ukrajinu zrejme prišlo niekoľko stíhačiek F-16, ale pravdepodobne potrvá niekoľko mesiacov, kým bude Ukrajina schopná nasadiť tieto lietadlá vo veľkom rozsahu.
6:10 Ruskom dosadená správa okupovaného ukrajinského Krymu tvrdí, že protivzdušná obrana zostrelila v noci na piatok najmenej štyri ukrajinské drony v oblasti Sevastopoľu. Ich trosky dopadli na mesto, nikoho však nezranili, uviedol podľa agentúry Reuters gubernátor Michail Razvožajev.
Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym v roku 2014. Vo februári 2022 podniklo na Ukrajinu rozsiahlu inváziu, ktorú susedné krajiny sčasti odrazili a zastavili, časť ukrajinského územia však Rusi – najmä na východe a juhu Ukrajiny – obsadili a okupujú ho. Ukrajinci od ruskej invázie útočia na Krym pomerne často.
„Podľa predbežných informácií boli zostrelené štyri a zrejme ešte viac vzdušných cieľov,“ napísal na Telegrame Razvožajev. Drony boli podľa neho vybavené „ničivými kovovými prvkami“. Trosky podľa neho dopadli na ulici, na strechu domu, na dvor a na trávnik. O škodách ani obetiach nie sú správy.
Veliteľ ukrajinského námorníctva nedávno uviedol, že opakované vzdušné údery na Krym prinútili ruskú Čiernomorskú flotilu k presunu takmer všetkých jej bojaschopných vojnových lodí z okupovaného polostrova na iné miesta a Sevastopoľ sa ako hlavná základňa flotily stáva neefektívny. K piatkovej akcii sa Kyjev zatiaľ nevyjadril.