Novinára z USA zatkli v marci 2023 a bez dôkazov ho 19. júla odsúdili na 16 rokov za údajnú špionáž. Rusi ho poslali domov 1. augusta v rámci najväčšej výmeny väzňov medzi Moskvou a Západom od konca studenej vojny.
Ešte predtým však Gershkovich musel písomne požiadať Putina o milosť. Podľa Wall Street Journal sa v rámci formulára novinár opýtal, či mu poskytne ruský vládca rozhovor. Kremeľ na to reagoval, že ak žiadosť dostane, posúdi ju.
Beztrestnosť pre vraha i Kremeľ
Ako sa zrodila dohoda o výmene, ktorá sa uskutočnila v Turecku, a čo znamená pre vzťahy Západu a Kremľa aj v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine?
Putin dostal späť svojich špiónov, kriminálnikov, ale najmä zabijaka z Berlína. Vadima Krasikova alias Sokolova v roku 2021 odsúdili v Nemecku na doživotie za vraždu gruzínskeho občana Zelimchana Changošviliho, ktorý s Rusmi bojoval v Čečensku. Podľa súdu zločinec konal na príkaz ruských úradov. Identitu Krasikova ako agenta Moskvy odhalil aj investigatívny novinár Christo Grozev.
Čítajte viac Za slobodu jedných zaplatia životom druhí, hovorí advokát o veľkej výmene väzňov medzi Západom a Ruskom
Je očividné, že Putinovi na Krasikovovi záležalo, veď ho osobne privítal na letisku. Pred niekoľkými mesiacmi ho šéf Kremľa v rozhovore s americkým krajne pravicovým propagandistom Tuckerom Carlsonom nazval vlastencom. Bolo jasné, že súčasťou akejkoľvek výmeny väzňov medzi Západom a Ruskom bude musieť byť aj vrah z Berlína. A nešlo len o osobu Krasikova. Kremeľ bojoval za to, aby ho dostal z väzenia, a je to odkaz pre všetkých budúcich Putinových zabijakov. Kremeľ im v podstate povedal, že nech by v jeho mene urobili čokoľvek, postará sa o nich.
Rusko, USA a ďalšie západné krajiny uskutočnili najväčšiu známu výmenu väzňov od konca studenej vojny.
Hoci to doteraz Rusko popieralo, včera hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že Krasikov je príslušníkom ruskej tajnej služby FSB a slúžil v špeciálnej jednotke Alfa. Prepustenie Putinovho zabijaka preto vôbec nebolo jednoduché rozhodnutie pre nemeckého kancelára Olafa Scholza. Z ôsmich ľudí, ktorí sa v rámci výmeny dostali do Ruska, bol iba Krasikov právoplatne odsúdený za vraždu. Ostatní sú špióni a podvodníci.
"Operácia je potvrdením cynickej politiky Kremľa. Získal beztrestnosť za svoje nezákonné aktivity. Väzni boli pre neho v podstate rukojemníci. Najzaujímavejším aspektom dohody je prepustenie ruských disidentov, čo je nový aspekt. Keďže s tým ruský vládca súhlasil, možno to dokazuje, že voči agentom v zahraničí cíti istú úroveň lojality,“ pripomenul pre Pravdu expert na ZSSR a rusko-ukrajinské vzťahy Paul D'anieri z Kalifornskej univerzity.
Pôvodne bolo v hre aj to, že by Krasikova vymenili za disidenta Alexeja Navaľného. Ten však vo februári 2024 zomrel v ruskom väzení. Nakoniec sa na slobodu okrem spomenutého Gershkovicha dostala aj novinárka Alsu Kurmašovová, Američan a bývalý príslušník námornej pechoty Paul Whelan, ale aj viacerí nemeckí občania a ruskí disidenti či odporcovia vojny proti Ukrajine ako Vladimir Kara-Murza. Celkovo mohlo z Ruska na Západ odísť 16 ľudí.
„Na jednej strane sme radi, že sa niekomu podarilo zachrániť život. Na druhej strane sme veľmi sklamaní, že vo svete akoby neexistoval zákon, a to ani v krajinách, kde je právo najvyššou autoritou,“ reagovala rodina zavraždeného Zelimchana Changošviliho.
„Pre nikoho nebolo ľahké urobiť rozhodnutie o deportácii vraha odsúdeného na doživotie už po niekoľkých rokoch väzenia,“ priznal Scholz.
Čítajte viac Nemecká politička: NATO musí dať Putinovi jasne najavo, že dokáže reagovať aj vojensky
„Niekedy z humánnych dôvodov musíte uzavrieť dohodu s diablom. Veľmi sa teším z vydania politických väzňov. Ďakujem všetkým, ktorí úspešne rokovali v zákulisí,“ reagoval na sociálnej sieti Twitter (X) Michael Roth, šéf zahraničnopolitického výboru Bundestagu.
Wall Street Journal napísal, že o prepustenie Krasikova osobne žiadal americký prezident Joe Biden, aby sa celá výmena podarila. Rovnako volal slovinskému premiérovi Robertovi Golobovi, aby Ľubľana vyhostila Arťoma Dulceva a jeho manželku Annu. Pár pracoval pre ruskú rozviedku SRV a v Slovinsku vychovával deti, ktoré si o sebe mysleli, že pochádzajú z Argentíny.
Mimochodom, o tom, že Bidenovi veľmi záležalo, aby sa celá akcia podarila, svedčí fakt, že s premiérom Golobom telefonoval 21. júla. Americký prezident teda riešil výmenu aj tesne predtým, ako ohlásil USA a svetu, že odstupuje z kampane za znovuzvolenie.
„Výmena väzňov môže naznačovať zlepšenie vzťahov medzi USA a Západom a Ruskom, ale pochybujem o tom. Zdá sa mi, že toto je príklad dvoch politických lídrov, Bidena a Putina, ktorí uzavreli dohodu z veľmi odlišných dôvodov,“ povedal pre Pravdu Thomas Schwartz, profesor histórie, politológie a európskych štúdií z Vanderbiltovej univerzity v Nashville. "Pre Bidena je to záležitosť politického odkazu. Už nie je prezidentským kandidátom demokratov a chcel, aby jeho dedičstvom bola záchrana Američanov zadržiavaných v zahraničí. Nemusí sa obávať žiadnej republikánskej kritiky, ktorá by mohla prísť po výmene odsúdeného vraha za nevinného novinára. Putinovi to prinieslo prospech v jeho nacionalistickej hre s tým, že oslobodzuje Rusov väznených v zahraničí. Pre šéfa Kremľa je to príležitosť vydávať sa za obrancu prenasledovaných rodákov. Aj keď sú to vrahovia,“ vysvetlil Schwartz.
Čítajte viac Môže NATO urobiť niečo, čo Rusko zabolí? Odpovedá austrálsky generál
Vojna na Ukrajine
V súvislosti s výmenou sa veľa špekuluje o tom, že by mohla viesť k ďalším diplomatickým aktivitám.
"Po každej dohode s Putinom nasleduje debata, že Západ môže s ruským vodcom rokovať, že nie je až taký vyvrheľ alebo vojnový zločinec, s ktorým by sa nedalo diskutovať. Očividne sa momentálne viac hovorí o nejakom rokovaní, ktoré by sa mohlo týkať vojny na Ukrajine. Denník New York Times zverejnil článok, že o tom uvažuje aj Kyjev. Môže to tiež súvisieť s tým, že Donald Trump by mohol vyhrať prezidentské voľby, a on tvrdí, že by vojnu vyriešil ešte predtým, ako by nastúpil do úradu. Tieto veci naznačujú, že sa nad nejakými rokovaniami uvažuje, ale nemyslím si, že sa ich dočkáme v dohľadnej dobe,“ povedal Schwartz.
Expert na východnú Európu Stephen Bittner je ešte skeptickejší. "Je prehnané spájať výmenu väzňov s nejakým budovaním dôvery medzi Západom a Ruskom. Čo sa týka vojny na Ukrajine, pochybujem o tom, že by ju jedna či druhá strana mohli jasne vyhrať. Mierové rozhovory teda budú skôr výsledkom uznania tejto patovej situácie a hľadaním pragmatickej cesty vpred,“ skonštatoval pre Pravdu Bittner, profesor histórie na Sonomskej štátnej univerzite v Kalifornii.