Venezuelská ústredná volebná komisia, lojálna autoritárskej vláde, už v pondelok označila za zvoleného prezidenta na ďalšie obdobie doterajšiu hlavu štátu Nicolása Madura. Opozícia ale tvrdí, že vyhral González, a mnohé krajiny regiónu, vrátane Brazílie, Mexika či Kolumbie, ktoré majú ľavicové vlády a dobré vzťahy s Madurovou vládou, vyzvali Caracas na zverejnenie podrobných výsledkov.
„Vzhľadom na presvedčivé dôkazy je jasné, že Edmundo González Urrutia vyhral 28. júla prezidentské voľby vo Venezuele,“ uviedol vo štvrtok americký minister zahraničia Antony Blinken. Maduro v reakcii do Washingtonu odkázal, aby USA „nestrkali nos“ do venezuelských záležitostí.
Maduro však po silnejúcom tlaku zo zahraničia vyzval najvyšší súd, ktorý je ale tiež lojálnej vláde, aby preskúmal záznamy o hlasovaní. Súd si na piatok predvolal všetkých desať prezidentských kandidátov.
Čítajte viac Ponúkli sme režimu demokraciu, vybral si násilie: Venezuelská opozícia vyzvala ľudí na mobilizáciu
Šéfka argentínskej diplomacie Diana Mondinová uviedla, že jej krajina uznáva za víťaza volieb Gonzáleza, a to isté urobilo uruguajské ministerstvo. Ako prvé už v utorok uznalo Gonzáleza za víťaza podľa AFP Peru, na čo venezuelská vláda reagovala prerušením diplomatických vzťahov. Maduro už v pondelok vyzval sedem krajín vrátane Peru a Argentíny, aby z Venezuely stiahli svojich diplomatov. Reagoval na ich kritiku, že komisia nezverejnila úplné výsledky a vyhlásila ho za prezidenta na ďalšie obdobie. Diplomatické zastúpenie Peru a Argentíny vo štvrtok dočasne prezvala Brazília.
Práve úloha Brazílie bude v tejto ďalšej politickej kríze vo Venezuele podľa serveru BBC Mundo kľúčová. Jej prezident Luiz Inácio Lula da Silva má dlhodobo dobré vzťahy s Madurovou vládou a aj on vyzval na zverejnenie podrobných výsledkov. O povolebnej situácii hovoril Lula tento týždeň telefonicky tiež s americkým prezidentom Joem Biden.
„Prezident Lula môže veľmi pomôcť, rovnako ako ďalší prezidenti Latinskej Ameriky,“ povedala ešte pred voľbami María Corina Machadová, šéfka hlavnej opozičnej aliancie, ktorej Madurov režim neumožnil kandidovať a namiesto ktorej išiel do volieb González. „Lula má priamy komunikačný kanál s Madurom, čo ostatní prezidenti nemajú. Dúfam, že toto bude ten moment, keď Maduro pochopí, že dohodnuté odovzdanie moci prospeje všetkým vrátane neho,“ uviedla tiež Machadová.
Volebná komisia deň po voľbách uviedla, že Maduro získal 51 percent hlasov, ale podrobné výsledky nezverejnila. Opozícia tvrdí, že na základe jej údajov zozbieraných vo volebných okrskoch zvíťazil s náskokom niekoľkých miliónov hlasov González. Už v pondelok vypukli vo Venezuele protivládne protesty, pri ktorých bolo podľa generálnej prokuratúry zadržaných na 1200 ľudí. Maduro nariadil „násilných demonštrantov“ zatvoriť do väzenia s najvyššou ostrahou v Tocorone a Tocuyite, uviedla EFE.
Podľa BBC Mundo ale vo väzení skončili aj ľudia, ktorí sa protestov ani nezúčastnili. Na ďalšie demonštrácie na sobotu vyzvala Machadová, ktorá v článku pre denník The Wall Street Journal (WSJ) uviedla, že pri protestoch zomrelo 20 ľudí a ďalších 11 zmizlo. K manifestáciám na sobotu vyzvala aj Madurova socialistická strana.
„Teraz záleží na medzinárodnom spoločenstve, či sa rozhodne uznávať jasne nelegitímnu vládu,“ uviedla Machadová, ktorá tiež v článku pre WSJ vyjadrila obavu, že bude zatknutá. Zatknutím jej aj Gonzálezovi už pohrozil aj Maduro a obaja opoziční lídri sa tak už niekoľko dní neukázali na verejnosti.
Koniec autoritárskeho režimu prezidenta Madura, ktorý stojí na čele krajiny od roku 2013 a pri moci sa drží vďaka neslobodným voľbám a prenasledovaním svojich odporcov, si mnohí sľubovali už od širokej medzinárodnej podpory v roku 2019. Vtedy desiatky krajín, vrátane USA, uznali za dočasného prezidenta opozičného lídra Juana Guaidóa, a to z pozície šéfa parlamentu. V ňom mala vtedy väčšinu opozícia, ale jeho činnosť Maduro pomocou najvyššieho súdu blokoval. Parlament začiatkom roka 2019 neuznal nový Madurov mandát z volieb roku 2018, pretože podľa neho neboli demokratické. Kvôli tomu vtedajšie voľby tiež veľká časť opozície bojkotovala.
Spojené štáty v posledných rokoch na Venezuelu uvalili viacero sankcií, jednak na predstaviteľov jej režimu a tiež na štátnu ropnú spoločnosť PDVSA. Koncom minulého roka USA sankcie zmiernili po tom, ako sa venezuelská vláda s opozíciou dohodla na niektorých podmienkach tohtoročných prezidentských volieb. Keďže ale Madurova vláda pokračovala v represiách voči opozícii, Spojené štáty čiastočne sankcie opäť obnovili.
Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete, ale v posledných rokoch jej ťažba výrazne klesla pre ekonomickú krízu v tejto krajine, americké sankcie a dlhodobo zlý stav rafinérií. Opozícia viní Madurovu socialistickú vládu, že neinvestovala do údržby a modernizácie technológií a štátne peniaze spreneverila.
