Lenin zomrel 21. januára 1924 v Gorkách neďaleko Moskvy. Po smrti vôbec nebolo isté, že jeho mŕtvola bude vyzerať ako telá faraónov zo starovekého Egyptu.
S Leninom sa prichádzali rozlúčiť masy Rusov do Stĺpovej siene Domu odborov v Moskve. Trvalo to až tri dni a smútiacich neodradilo ani dlhé čakanie v treskúcich mrazoch.
Medzitým členov ústredného výboru komunistickej strany zaplavovali tisíce listov z celej krajiny. Obdivovatelia Lenina apelovali, aby otca ich revolúcie neuložili do rakvy, ktorú zasypú zemou. Už 25. januára sa vedúci predstavitelia štátu dohodli, že telo umiestnia do krypty, ktorú dajú postaviť pri múroch Kremľa. Keď sa radili, pozvali medzi seba aj uznávaného architekta Alexeja Ščuseva, ktorý už vtedy vyhlasoval, že Lenin je večne živý, pretože sa nezmazateľne zapísal nielen do ruských dejín, ale aj do histórie celého ľudstva.
Vladimir Bronč-Brujevič, jeden z prítomných na poradách, po rokoch spomínal, že Ščusev mal hneď jasno v hlave, ako si Lenina uctiť: „Všetka rozmanitosť tvorivosti v architektúre pochádza z kocky. Urobme aj mauzóleum Vladimira Iľjiča ako derivát kocky. A rýchlo nakreslil ceruzkou projekt, ktorý potom schválila komunistická strana aj vláda."
Leninom posadnutý Ščusev vykonal bleskurýchlu prácu: po jednom dni a jednej noci vytvoril projekt provizórneho mauzólea. Oveľa ťažšia úloha čakala robotníkov: „Teplomer ukazoval 25 stupňov pod nulou, pôda bola hlboko zamrznutá. Demolačná čata do 24 hodín pripravila terén na vyhĺbenie jamy," poznamenal ruský denník Pravda. Na stavbe použili drevené trámy a dosky. Dreli nepretržite a preto stihli stanovený termín a tak telo Lenina mohli 27. januára premiestniť z Domu odborov na Červené námestie do drevenej krypty. Ten deň sa uskutočnila oficiálna rozlúčka so smútočnými príhovormi. Pred mauzóleum umiestnili čestnú stráž, jej príslušníci sa tam potom striedali takmer celých nasledujúcich sedem desaťročí. Úrady ich stiahli po páde komunizmu.
Zohrala rozhodujúcu úlohu pri postavení mauzólea naozaj túžba obyčajných Rusov zvečniť Lenina týmto spôsobom? Historici Alexej Abramov a Nikolaj Zeňkovič zistili, že o balzamovaní tela sa hovorilo, ešte keď vodca boľševickej revolúcie bol nažive. V novembri 1923 Stali zvolal rokovanie vedúcich komunistických funkcionárov, aby s nimi debatoval o Leninovi po jeho smrti. Tá sa zjavne nezadržateľne blížila, pretože bol vtedy už veľmi vážne chorý. „Stalin povedal, že telo Lenina treba balzamovať. Proti vystúpila opozícia, všetkých jej predstaviteľov potom v tridsiatych rokoch zlikvidoval," uviedla stanica BBC s odvolaním na Abramova a Zeňkoviča.
Čítajte viac "Berija bol hrdina." Putin chváli Stalinovho krvavého kata
Medzi ostrých kritikov predstavy Lenina ležiaceho v mauzóleu pred očami návštevníkov patrili Lev Trockij a Nikolaj Bucharin. Zjavne ich poburovalo, že ateistický revolucionár by mal vyzerať ako pozemský boh. Bucharin tvrdil, že Lenin v podobe múmie by znamenal urážku jeho pamiatky. Proti mauzóleu sa sa vyslovila aj Leninova manželka Nadežda Krupská. Nepochodila ani ona, Stalin sa zaťal a dosiahol svoje.
Zmienená záplava listov zo všetkých častí Ruska nepochybne posilnila jeho pozíciu, keď definitívne presadil balzamovanie Lenina. Vydal pokyn, aby s nimi zasypali Moskvu? Pravda môže byť taká, že sa o to pričinil s tým, že veľa pošty však prišlo aj bez jeho naliehania. A čo likvidácia oponentov Stalina? Podozrievavý nový vodca Sovietskeho zväzu hľadal nepriateľov v mnohých bývalých súputníkoch. Trockij neunikol pomste ani v ďalekom Mexiku, kde sa stal v auguste 1940 obeťou vraždy. Bucharina popravili v marci 1938 neďaleko Moskvy.
Čítajte viac Putin v Stalingrade. Z koho bude Paulus?
Provizórnu kryptu na Červenom námestí nahradila nová stavba 1. augusta 1924. Mauzóleum síce vytvorili zase z dreva, ale už sa viac-menej podobalo na stavbu, ktorá sa tam nachádza doteraz. Obložené žulou je od roku 1930. Mimochodom, je zaujímavé, že počas vládnutia Stalina sa každý rok viac oslavovalo výročie smrti Lenina ako dátum jeho narodenia. „Tradícia sa zmenila až o niekoľko rokov po jeho úmrtí v roku 1953," podotkla BBC.
Čítajte viac Stalinovu múmiu pochovali v noci
Význam zvečneného Lenina sa komunistické politbyro rozhodlo zvýrazniť nápisom na prednej časti mauzólea. Na priečelí umiestnili veľké písmená jeho priezviska: LENIN. Po svojej smrti pribudol k nemu a Stalin. Balzamovaný generalissimus však vydržal za stenami mauzólea ani nie jedno desaťročie. O niekoľko rokov po tom, čo nový sovietsky líder Nikita Chruščov odhalil kult osobnosti Stalina na XX. zjazde komunistickej strany, jeho telo putovalo medzi ostatných smrteľníkov pochovaných pri múroch Kremľa. Balzamované telo bez vedomia verejnosti vyniesli z mauzólea na jeseň 1961. Možno preto, aby sa vyhli protestom fanatických obdivovateľov „geniálneho“ Josifa Vissarionoviča… A oficiálne zdôvodnenie? Podľa Chruščova a jeho podporovateľov v komunistickom politbyre sa Stalin spreneveril myšlienkovému odkazu Lenina, preto si nezaslúžil, aby mal posledný odpočinok pod tou istou strechou.
Zostane Lenin v mauzóleu na večné časy? Väčšina Rusov sa prikláňa k tomu, aby ho preniesli a pochovali. Z posledného prieskumu verejnej mienky (pravda, robili ho pred siedmimi rokmi) vyplynulo, že to podporujú dve dve tretiny opýtaných. Komunisti sú však odhodlaní brániť svoj idol zubami-nechtami. „Nápad vyniesť telo Lenina je prejav liberálneho fašizmu," citovala agentúra RAI-Novosti ich predáka Gennadija Zjuganova.
Pravoslávna cirkev, ktorá pritom nemá nijaký dôvod obdivovať vodcu boľševickej revolúcie, tvrdí, že o osude balzamovaného Lenina má rozhodnúť čas: samozrejme, že nie v zmysle, že kedy by sa jeho telesná schránka mohla rozpadnúť, ale keď by nastala zhoda v celej spoločnosti. A prezident? „Podľa môjho názoru by sme sa ho nemali dotýkať. Prinajmenšom dovtedy, kým máme veľa ľudí, ktorí s ním spájajú svoje vlastné životy, spájajú to s úspechmi minulosti, so sovietskymi rokmi," vyhlásil pred niekoľkými rokmi Vladimir Putin, ktorý sa, mimochodom, netají tým, že zánik Sovietskeho zväzu považuje za obrovskú chybu.
Naopak, poslanec vládnucej strany Jednotné Rusko a niekdajší Putinov minister kultúry Vladimir Medinskij, je presvedčený, že Lenina treba z mauzólea vysťahovať. „Ideologický artefakt nachádzajúci sa v centre hlavného mesta je nemorálna vec. Nezmyselná z pohľadu výdavkov rozpočtu a ubližuje to ľuďom, ktorí nesúhlasia s komunistickým svetonázorom," citoval ho pred pár rokmi server Newsru.
Preložením Lenina do zatvoreného hrobu by ho už nikdy neuvideli státisíce zvedavcov. Agentúra TASS uvádza, že ročne príde do mauzólea zhruba 450-tisíc zvedavcov. Veľa alebo málo? Na porovnanie: moskovskú zoologickú záhradu každý rok navštívi približne 1,4 milión ľudí.
Isté je, že riadnym pochovaním by sa splnila posledná vôľa milovaného aj nenávideného revolucionára. Lenin si totiž pred smrťou vyslovene želal, aby mal hrob na cintoríne v Petrohrade. Keď však ešte žila jeho neter Oľga Uľjanovová, proti prípadnému preloženiu z mauzólea dôrazne protestovala (žena, ktorá bola posledná žijúca členka Leninovej rodiny, zomrela v marci 2011 vo veku 89 rokov).