Z odtajnených správ CIA vyplýva, že Johnsona upozorňovali, že Sovietsky zväz pravdepodobne použije silu proti obrodnému procesu v Československu, ktorý stelesňoval Alexander Dubček. Keď sa v polovici augusta zišli v Moskve členovia komunistického politbyra, americká spravodajská služba usúdila, že to súvisí s očakávaným vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Johnson však predpokladal, že sovietski pohlavári na čele s Leonidom Brežnevom debatovali o obmedzení zbrojenia medzi dvomi jadrovými mocnosťami. A prečo vlastne CIA rokovanie v Moskve vyhodnotila ako krajne podozrivé? Pretože to bolo obdobie, keď členovia politbyra zvykli tráviť svoj čas na dačách, čiže v ich letných vidieckych sídlach.
Záznam zo stretnutia Johnsona s Dobryninom sa nachádza v archíve amerického ministerstva zahraničných vecí. Úvod vyznel uvoľnene. Prezident povedal, že sa vrátil zo svojho ranču, pričom poznamenal, že minulý večer si tam pozrel zaujímavý farebný film. Dodal, že by sa páčil aj sovietskemu premiérovi Alexejovi Kosyginovi, pretože ho nakrútili v americkom Glassboro. Zmienil sa o tom preto, lebo v tomto meste sa obaja stretli v júni 1967.
Johnson pokračoval, že na ranči nemal holiča, preto si dal pred chvíľou ostrihať vlasy. Potom prezradil, že exprezident Dwight Eisenhower utrpel ďalší infarkt a naznačil, že mu hrozí smrť (ešte zostal nažive, zomrel v marci 1969). Johnson si dal priniesť nápoj, ponúkol ho Dobryninovi a opýtal sa ho, či mu niečo hovorí Fresca. „Je silný?" reagoval veľvyslanec v domnení, že ide o alkoholický nápoj. Tento výrobok predstavili na americkom trhu v roku 1966. Išlo však o citrusový nápoj s príchuťou grapefruitu. „Neobsahuje alkohol, nemá žiadne kalórie," ozrejmil Johnson. Zároveň sa pochválil, že odkedy ho pije, schudol možno až štyri kilogramy. Následne si zobral slovo ambasádor, aby prešiel k podstate veci.
Ako však bolo možné, že prezident súhlasil s prijatím veľvyslanca pätnásť minút po ôsmej hodine večer? Mohol ho predsa prijať aj iný predstaviteľ Bieleho domu, prípadne ho mohli takpovediac presmerovať do sídla diplomacie. Dobrynin si vytvoril vo Washingtone výborné kontakty, pričom s Johnsonom sa poznal už niekoľko rokov. Sovietsku ambasádu riadil od roku 1962. Johnson bol viceprezident od januára 1961 do novembra 1963, keď sa stal novým lídrom USA po atentáte na Johna Kennedyho. V areáli amerického ministerstva zahraničných vecí dokonca Dobryninovi vyčlenili trvalé parkovacie miesto. A keď od septembra 1973 začal šéfovať diplomacii USA legendárny Henry Kissinger, pravidelne sa s ním stretáva, údajne niekedy až štyrikrát v týždni. Dobrynin zotrval vo funkcii veľvyslanca neuveriteľných 26 rokov (až do septembra 1988).
„Teraz, pán prezident, mám naliehavý pokyn od mojej vlády, aby som vám povedal o vážnych záležitostiach. Prečítam to," začal Dobrynin. Johnson ho poprosil, aby hovoril hlasnejšie, lebo má slabší sluch; načúvací prístroj odmietal používať. Prišla studená sprcha: „Vláda Sovietskeho zväzu považuje za potrebné osobne informovať prezidenta Johnsona o nasledujúcom. V súvislosti s ďalším vyostrením situácie, ktorá vznikla sprisahaním vonkajších a vnútorných síl agresie proti existujúcemu spoločenskému zriadeniu v Československu a proti štátnosti ustanovenej ústavou tejto vlády, vláda Československej socialistickej republiky oslovila spojenecké štáty, medzi nimi aj Sovietsky zväz, so žiadosťou o poskytnutie priamej pomoci vrátane pomoci vojenských síl," oznámil Dobrynin.
Čítajte viac Americké tajné správy: Čo si o záhadnej smrti Jana Masaryka v roku 1948 myslel veľvyslanec USA?
Klamal, pretože vláda v Prahe nič nežiadala. Brežnev ako barličku použil takzvaný pozývací list od hŕstky kolaborantov vo vedení Komunistickej strany Československa, ktorí chceli, aby Moskva silou-mocou zasiahla proti dubčekovským reformám. Dobrynin pokračoval bludmi: v mene sovietskeho politického vedenia hovoril, že udalosti v Československu ohrozujú nielen životné záujmy Moskvy, ale aj základy mieru v Európe. Členské štáty Varšavského paktu sa preto rozhodli vyhovieť žiadosti tamojšej vlády o poskytnutie „potrebnej pomoci československému ľudu".
Dobrynin ešte raz zopakoval nezmysel, že použitie sily je v záujme mieru. „V súlade s tým dostali sovietske jednotky rozkaz vstúpiť na územie Československa. Samozrejme, že sa bezodkladne stiahnu z československého územia, len čo bude odstránené súčasné ohrozenie bezpečnosti, a dospejú k záveru, že už nie je potrebná ďalšia prítomnosť spojeneckých síl," povedal veľvyslanec. Z invázie sa však stala dlhoročná okupácia. Vynútená dohoda o takzvanom dočasnom pobyte sovietskych vojsk znamenala v skutočnosti dlhodobé obsadenie Československa. Okupanti sa stiahli až po páde komunizmu.
Johnson vlažne reagoval, že si text preštuduje a ráno sa poradí s ministrom zahraničných vecí Deanom Ruskom, pričom s Dobryninom zostanú v kontakte. Stretnutie trvalo necelú polhodinu. Johnson potom zvolal členov Národnej bezpečnostnej rady USA, čo je hlavný poradný orgán šéfa Bieleho domu. Keď sa schôdza skončila, Rusk nečakal na príchod nového dňa a Dobryninovi telefonoval ešte pred polnocou.
Povedal mu, že americkú vládu veľmi znepokojilo to, čo prišiel prečítať Johnsonovi. Následne 21. augusta skoro ráno Ruskov námestník John Leddy oboznámil československého veľvyslanca v USA Karla Dudu s obsahom tohto telefonátu: „Spojené štáty nepochopili odkaz v tomto posolstve ‚na žiadosť československej vlády o pomoc vojenských síl Sovietskeho zväzu a iných socialistických krajín‘." Rusk poukázal na to, že nikto z vedúcich predstaviteľov štátu o zásah armád nežiadal. Ani Dubček a ani ostatní (prezident Ludvík Svoboda, predseda parlamentu Josef Smrkovský, premiér Oldřich Černík).
Čítajte viac Americké tajné správy: Beneš chcel Tisa omilostiť, obával sa nepokojov
Šéf americkej diplomacie upozornil sovietskeho ambasádora aj na ďalší nonsens: „Americká vláda nerozumie poukázaniu na ‚vonkajšie sily agresie proti existujúcemu spoločenskému poriadku v Československu‘. USA nemajú nijaké informácie, ktoré by podporili názor, že akákoľvek nesocialistická krajina je zapojená do agresie proti Československu alebo ju zvažuje." Po invázii Američania tiež prízvukovali Sovietom, že tvrdenie o snahe vytrhnúť československý štát z Varšavského paktu je holý nezmysel.
Johnson prehovoril prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania k americkému ľudu 21. augusta, aby dôrazne odsúdil okupáciu. Vpád vojsk ochladil vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou. Šéf Bieleho domu rozhodol, že americká delegácia, ktorá mala v septembri letieť do Sovietskeho zväzu, neodcestuje. Jej členovia mali začať viesť rozhovory o obmedzení strategických zbraní.
Čítajte viac Americké tajné správy: Komunistický premiér Štrougal súhlasil s Havlovými požiadavkami
Nakoniec sa začalo rokovať, ale až od novembra 1969, keď už Johnson nebol prezident. Druhýkrát nekandidoval, ďalšie voľby vyhral Richard Nixon. Počas jeho éry sa podarilo dotiahnuť tieto rozhovory do úspešného konca. Trvali pritom dlhé mesiace. V máji 1972 Nixon podpísal v Moskve významné dohody o obmedzení počtu protibalistických raketových systémov a a strategických útočných zbraní. Kým toho roku vznikol priestor na ďalšie zlepšenie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, naopak, Slováci a Česi mali v spoločnom štáte už prežité hlavné krivdy takzvanej normalizácie spoločnosti (likvidáciu reforiem a politické čistky). A vidina slobody bola v nedohľadne…