„Radšej zomriem, ako by som mal proti svojmu presvedčeniu siahnuť po zbrani,“ povedal reportérovi nemeckého portálu Standard Josef, 34-ročný žid a otec rodiny, v jeruzalemskej štvrti Mea Šearim, ktorá je baštou ultraortodoxného judaizmu.
Miestni muži tu dodnes nosia dlhé čierne kabáty a klobúky, mnohí majú pajesy a brady, ženy si zase vlasy zakrývajú šatkou či parochňou.
Josef, ktorý podobne ako väčšina ultraortodoxných Židov odmieta používať internet aj mobilný telefón, sa potom s priateľmi radil, čo bude robiť, ak si poňho pre neuposlúchnutie rozkazu príde vojenská polícia. „Začnem s protestnou hladovkou,“ rozhodol sa.
„Sme duchovné srdce židovského štátu,“ vysvetlil 38-ročný muž, ktorý sa zúčastnil na demonštrácii v Mea Šearim. „Nedokážem spojiť svoje štúdium Tóry s vojenskou službou. Štát ma nemôže nútiť k zrade môjho najhlbšieho presvedčenia,“ zdôraznil.
Obavy z pokroku
Ultraortodoxných židov, po hebrejsky nazývaných charedim, je síce len 1,28 milióna, teda asi 13 percent izraelskej populácie, lenže ich komunita rastie a získava čoraz väčší vplyv.
Viere oddané ženy majú priemerne až šesť detí, kým ostatné Izraelčanky iba dve-tri. Preto sa odhaduje, že už do šiestich rokov ich podiel na celkovom obyvateľstve krajiny vzrastie na 16 percent.
Charedim pripomínajú náboženskú sektu. Ich počiatky siahajú do 19. storočia, keď sa časť európskych židov začala obávať, že pokrok moderného sveta odvedie pozornosť ich národa od náboženského učenia. A tak sa ich „prácou“ stalo štúdium Tóry, ako židia volajú päť kníh Mojžišových (prvých päť kníh Biblie).
Keď si v máji 1948 židia založili vlastný štát, obmedzený počet študentov v náboženských školách (ješivách) oslobodili od služby v armáde, aby mohli študovať sväté knihy a odriekaním modlitieb chrániť Izrael pred nebezpečenstvom.
Charedim vtedy tvorili len malú skupinu – zhruba päť percent populácie, takže to nikomu neprekážalo. Časom sa však ich komunita rozširovala a nastali problémy.
O to viac, že mnohí odmietajú sionizmus i súčasný štát Izrael, pretože veria, že by mal vzniknúť až po príchode mesiáša. Niektorí dokonca podporujú Palestínčanov v ich snahe o nezávislosť.
Foto: SITA/AP, Leo Correa
Odpor k vojenskej službe
Podľa arabskej televízie Al-Džazíra dosiahne teraz vek 18 rokov približne 13-tisíc ultraortodoxných židov – mužov, ktorí by mali ísť na vojenský odvod. Až 90 percent z nich však nenarukuje. Vlani sa do armády prihlásilo asi len tisíc mužov z tejto komunity, 66-tisíc sa tomu vyhlo.
Výhody, ktorým sa charedim tak dlho tešili, sú v zjavnom rozpore s ústavou, podľa ktorej sú si v Izraeli všetci občania pred zákonom rovní. V roku 2017 k takému záveru dospel i najvyšší súd, no jeho presadenie do praxe narážalo na nevôľu politikov.
Čítajte viac Ultraortodoxní Židia sa v Izraeli vojenčine nevyhnú, rozhodol súd
Vláda Benjamina Netanjahua sa o riešenie usilovala už pred šiestimi rokmi, ale nepochodila, teraz to jeho šiesty kabinet skúša znova.
Netanjahu je pritom v ťažkej situácii. Dve menšie ultraortodoxné strany, ktoré sú súčasťou koaličnej vlády, totiž pohrozili, že by z nej odišli, ak charedim budú musieť rukovať.
Po 7. októbri minulého roka, keď Hamas zaútočil na Izrael a neskôr prepukli boje v Pásme Gazy, však v spoločnosti zosilneli hlasy, aby sa k odvodom pristupovalo spravodlivo, čomu výnimka pre ultraortodoxných židov odporuje.
Čítajte viac Netanjahu nesmie financovať školy ultraortodoxných Židov. Privedie ich do armády a rozpadne sa mu vláda?
Aby si premiér nerozhádal koaličných partnerov, čo by mohlo viesť až k predčasným voľbám, riešeniu sa dosiaľ vyhýbal. Témy sa však chopila opozícia a napokon znova rozhodol najvyšší súd.
Podľa neho nie je v čase vrcholiacej vojny možné, aby bremeno vojenskej služby niesla iba časť obyvateľstva. Postupné, hoci obmedzené zvyšovanie počtu odvedených charedim nedávno schválil aj izraelský parlament.
Hrozí rozpad vlády?
Ultraortodoxní židia reagovali masovými demonštráciami, pri ktorých neraz došlo i k vandalizmu, ale rozhodnutie štátu už nedokázali zvrátiť.
Súd navyše vláde nariadil, ako má v prípade odporu postupovať – ješivám, ktorých študenti odmietnu narukovať, treba zobrať štátne financie. To je účinný prostriedok, keďže náboženské školy sú na tieto platby odkázané.
Čítajte viac V Izraeli hromžia na Židov, ktorí nechcú narukovať. Ultraortodoxní tvrdia, že by zomreli rýchlo ako ryba bez vody
Do konca tohto roka by do izraelských ozbrojených síl malo v troch turnusoch nastúpiť až 3 000 ultraortodoxných židov. Povolávacie rozkazy pre prvých tisíc brancov už rozposlali. Koľko z nich nastúpi alebo sa vzoprie, nie je zatiaľ jasné.
Armáda už pre nich rýchlo upravuje kasárne – charedim tam totiž potrebujú synagógu na modlenie a vyriešiť treba aj ubytovanie, lebo spoločné priestory pre mužov a ženy, čo je pre bežných vojakov normálne, si prudérni židia nevedia ani predstaviť.
Otázkou zostáva, ako sa zachovajú ultraortodoxní partneri v Netanjahuovej vláde. „Tóra sa presadí,“ napísal na sociálnej sieti X Jicchak Goldknopf, minister výstavby a predseda strany Zväz Izraela. O tom, či zvažuje odchod z koalície, však pomlčal.
A keď sa chcel prihovoriť demonštrantom vo štvrti Mea Šearim, rozhorčení ľudia na jeho sprievod hádzali kamene a smeti.