894. deň: F-16 je zatiaľ na Ukrajine málo. Pre ich úspech by mali Ukrajinci rozstrieľať ruské protiraketové systémy

Čítajte viac 893. deň: Rusi prekročili Siverskyj Donec. Kyjev nariadil evakuáciu vo viacerých obciach v Doneckej oblasti

20:30 Vláda v Mali sa rozhodla prerušiť svoje diplomatické vzťahy s Ukrajinou. Dôvodom je údajné zapojenie ukrajinských tajných služieb do útoku povstalcov na severe africkej krajiny na konci júla, píšu agentúry AFP a Reuters. Pri útoku zomreli podľa povstalcov desiatky malijských vojakov i príslušníkov ruskej Vagnerovej skupiny. Ukrajina odsúdila rozhodnutie malijskej vlády ako uponáhľané a krátkozraké.

Vojenská junta vo svojom vyhlásení poukázala na výrok hovorcu ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Andrija Jusova. Ten uviedol, že povstalci dostali nevyhnutné informácie pre úspešné vykonanie útoku. To malijská vláda považuje „za porušenie suverenity Mali, ktoré ide nad rámec zahraničného zasahovania a predstavuje podporu medzinárodnému terorizmu“. Podľa vládneho vyhlásenia Mali prerušuje diplomatické vzťahy s Ukrajinou „s okamžitým účinkom“.

„Rozhodnutie dočasnej vlády Mali prerušiť diplomatické styky s Ukrajinou sa javí krátkozrakým a uponáhľaným vzhľadom na to, že Ukrajina ako obeť ničím nevyprovokovanej totálnej ozbrojenej agresie zo strany Ruska sa všemožne snaží za podpory svetového spoločenstva obnoviť spravodlivosť a rešpekt k medzinárodnému právu, ktorého cieľom je Chrániť všetky krajiny sveta, predovšetkým africké, pred útokmi na ich zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť,“ uviedla v reakcii ukrajinská diplomacia. Vyhlásenie zdôraznilo, že Ukrajina bezpodmienečne dodržiava medzinárodné právo, rešpektuje zvrchovanosť a územnú celistvosť iných krajín a rozhodne odmieta obvinenia, že podporuje medzinárodný terorizmus.

Čítajte aj Ruská krv v africkej púšti. Mal v nastražení pasce na vagnerovcov prsty Kyjev?

Rozhodnutie Mali o prerušení diplomatických vzťahov nebude mať pre Ukrajinu vážnejšie následky a nepostihne vzťahy Kyjeva s globálnym Juhom, povedal agentúre Interfax-Ukrajina predseda zahraničného výboru ukrajinského parlamentu Oleksandr Merežko. „V Mali sa odohral vojenský prevrat a pri moci je vojenská junta, ktorá sa vôbec neteší rešpektu medzi krajinami Afriky a globálneho Juhu,“ zdôraznil poslanec.

20:23 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v pondelok informovala o odhalení a rozbití siete ruských špiónov, ktorí údajne pripravovali nepriateľské útoky dronmi a raketami v šiestich oblastiach Ukrajiny.

Vo vyhlásení na webovej stránke SBU uviedla, že v rámci protišpionážnej operácie súbežne zadržala deväť ruských agentov v Dnepropetrovskej, Záporožskej, Sumskej, Doneckej, Odeskej i Kirovohradksej oblasti.

SBU v Kyjeve zistila, že ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) prostredníctvom svojej spojky na Ukrajine verbovala potenciálnych špiónov prostredníctvom chatu na platforme Telegram. FSB si ich podľa ukrajinskej kontrarozviedky všimla, keď sa aktívne vyjadrovali na prokremeľských kanáloch.

Títo operatívci podľa SBU získali informácie o polohe ukrajinskej kritickej infraštruktúry a vojenských cieľoch.

Medzi zadržanými sú aj dvaja verejní činitelia z mestských rád v Dnipre a Južnom v Odeskej oblasti, ktorí podľa SBU identifikovali miesta protivzdušnej obrany a kľúčové elektrické rozvodne, aby prispôsobili útoky Ruska.

Čítajte aj Ako Kyjev prekazil sprisahanie zradných plukovníkov? Objavili sa nové fakty o pláne únosu Zelenského a likvidácie Budanova

19:24 Ruské propagandistické televízne kanály REN TV a RT zverejnili v pondelok videozáznamy zo zadržania spravodajcu amerického denníka The Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha a bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana. Obaja boli zaradení do výmeny väzňov, ktorá sa uskutočnila minulý týždeň medzi Ruskom a viacerými západnými štátmi.

Nahrávky sú kompiláciou niekoľkých videí a v prípade Gershkovicha aj jednej zvukovej nahrávky.

Agentúre AFP sa nepodarilo overiť pravosť záberov. RT v statuse na platforme Telegram napísala, že videozábery sú určené špeciálne pre „západných skeptikov“, ktoré neveria obvineniam, že obaja muži boli zapletení do špionáže.

Niektoré z videí sú klipmi, ktoré údajne urobili príslušníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) počas Gershkovichovho zatýkania a prehliadky.

Na základe videí možno predpokladať, že 32-ročný Gershkovich bol zadržaný v reštaurácii alebo v bare v uralskom meste Jekaterinburg.

Podľa RT sa „operácia“ uskutočnila počas stretnutia s „anonymným kontaktom“, na ktorom sa „diskutovalo o odovzdaní tajných informácií o ruskom vojensko-priemyselnom komplexe“.

Z audionahrávky vyplýva, že muž s hlasom pripisovaným Gershkovichovi rátal s tým, že so svojím „zdrojom“ urobí len rozhovor, a že ho žiadal, aby na stretnutie nenosil žiadne dokumenty.

Autori videozáznamu však osobitne zdôrazňujú, že novinár sa v momente, keď sa v bare/reštaurácii objavia príslušníci FSB, údajne snaží skryť list papiera – o aký papier ide, nie je zo záznamu jasné.

Čítajte aj Dohoda s diablom alebo základ pre rokovania s Ruskom o Ukrajine? Putin dostal späť svojho zabijaka

18:50 Ruský podplukovník Irek Magasumov, ktorého v júni ruský vojenský súd poslal na 11 rokov do väzenského tábora za vraždu osemnásťročnej Ukrajinky, sa už o mesiac neskôr znovu ocitol na ukrajinskom bojisku.

Čítajte viac Ruský dôstojník, odsúdený za vraždu mladej Ukrajinky, je po mesiaci vonku z väzby

17:23 V Rusku zadržali ďalšieho predstaviteľa ministerstva obrany, generálmajora Vladimira Šesterova. Oznámil to v pondelok Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom).

Šesterov pôsobil na ruskom rezorte obrany ako zástupca vedúceho úradu pre inovačný rozvoj a zadržaný bol pre podozrenie z podvodu.

Hovorkyňa Sledkomu Svetlana Petrenková informovala, že zadržaný bol okrem Šesterova aj Viačeslav Achmedov, riaditeľ tematického parku Patriot, v ktorom je vystavovaná ruská vojenská technika. Podľa agentúry RIA Novosti boli zadržaní aj ďalší zamestnanci parku, ktorí boli predvedení na vypočúvanie.

„Podľa vyšetrovania boli títo ľudia spolu s komplicmi zapojení do krádeže rozpočtových prostriedkov vyčlenených pre aktivity a fungovanie parku Patriot,“ uviedol Sledkom.

Čítajte viac Prepych a pád Putinovho generála. Aký luxus si užíval a ohrozí jeho škandál ministra obrany?

V Rusku v uplynulých mesiacoch obvinili a zadržali viacero vysokopostavených predstaviteľov obrany, obvinených z korupcie. Ruské úrady spustili zásah proti korupcii na vysokej úrovni koncom apríla, keď zadržali námestníka ministra obrany Timura Ivanova, blízkeho spojenca bývalého šéfa ruského rezortu obrany Sergeja Šojgua.

Tieto vyšetrovania pritom signalizujú vážnu snahu Kremľa o to, skoncovať s korupciou v armáde v čase, keď vojna na Ukrajine trvá už vyše dva roky, konštatuje Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin v máji po svojej inaugurácii prekvapivo odvolal Šojgua, ktorý ministerstvo obrany viedol od roku 2012, a na jeho miesto vymenoval ekonóma bez vojenských skúseností a bývalého vicepremiéra Andreja Belousova. Tento krok bol všeobecne vnímaný ako snaha o zefektívnenie výdavkov na obranu a očistenie rezortu obrany z korupcie.

Čítajte viac Putinovho generála asi kŕmili úplatkami, jeho žena žila v luxuse. Je to predzvesť konca ministra obrany?

17:13 Matky nás hnali na ukrajinský front, aby o nás mohli hovoriť, ako o hrdinoch, hovoria príbehy viacerých Rusov, ktorých kontaktoval ruskojazyčný televízny kanál Current Time. Opísali, ako na nich rodina tlačila, aby šli zabíjať v susednej zemi alebo ako sa im vyhrážali udaním. Ich najbližší chceli byť na nich hrdí, iným išlo o peniaze, ktoré získajú po smrti blízkeho.

Čítajte viac Aspoň zomrieš ako chlap. Príbehy Rusov, ktorých matky hnali zabíjať a zomierať na Ukrajine

16:50 List skupiny 67 poslancov Európskeho parlamentu (EP), v ktorom zákonodarcovia žiadajú predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú, aby eurokomisia urýchlene prešetrila kroky Maďarska uvoľňujúce vízové obmedzenia pre ruských a bieloruských občanov, podpísalo aj šesť slovenských europoslancov z frakcie Obnovme Európu (RE).

Čítajte viac Takmer 70 poslancov EP vyzvalo eurokomisiu prešetriť maďarské víza pre Rusov

16:21 Jeden ukrajinský civilista prišiel o život a ďalší traja utrpeli zranenia pri ruských útokoch na Doneckú oblasť počas uplynulého dňa. Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovala o tom v pondelok ukrajinská polícia.

Rusi podľa polície zasiahli obec Hrodivka leteckou bombou FAB-250, pričom jedného civilistu zabili a jedného zranili. Jeden civilista utrpel zranenia v meste Ukrajinsk, na ktoré ruskí vojaci zaútočili raketometmi Smerč a delostrelectvom, a jedného obyvateľa dediny Vesele zranil ruský dron.

16:07 Poľské ministerstvo obrany v pondelok podpísalo offsetové dohody s americkými spoločnosťami Boeing a General Electric v celkovej hodnote takmer 237 miliónov dolárov. Priblížilo sa tak k finalizácii dohody o nákupe 96 vrtuľníkov AH-64E Apache za 12 miliárd dolárov.

Offsetové dohody sú určené na kompenzáciu krajiny, ktorá nakupuje zbrane zo zahraničia, a to prostredníctvom spolupráce medzi zahraničnými dodávateľmi a domácimi spoločnosťami. Tie na seba čiastočne prevezmú činnosti spojené s výrobou alebo údržbou objednaných produktov.

Dohoda so spoločnosťou Boeing v hodnote 102 miliónov dolárov sa bude vzťahovať na údržbu vrtuľníkov. Dohoda s General Electric v hodnote 135 miliónov dolárov na výrobu motorových komponentov pre vrtuľníky Apache, ako aj hnacích jednotiek v iných poľských vojenských vrtuľníkoch. Výroba a údržba sa bude koncentrovať v mestách Lodž a Dęblin.

„Poľská armáda sa chystá zaobstarať tieto vrtuľníky, ktoré výrazne posilnia našu pripravenosť a našu bezpečnosť v súvislosti s tým, čo sa deje za hranicami Poľskej republiky,“ uviedol námestník ministra obrany Pawel Bejda, ktorý upozornil na hrozbu zo strany Ruska.

Zámer zaobstarať 96 vrtuľníkov Apache poľská vláda ohlásila v septembri 2022. Americké úrady ich predaj schválili pred rokom. Poľsko sa pre nákup rozhodlo s úmyslom nahradiť svoju zastaranú letku zloženú z vrtuľníkov sovietskej výroby v čase rastúcich obáv z Ruska, ktoré koncom februára 2022 vojensky napadlo Ukrajinu.

15:11 Ruský obhajca ľudských práv Oleg Orlov, ktorého prepustili v rámci výmeny väzňov medzi Moskvou a Západom, v pondelok prisľúbil, že bude aj naďalej pokračovať v úsilí o oslobodenie ďalších politických väzňov.

Orlov (71) je kľúčovou osobnosťou mimovládnej organizácie Memorial, ktorá dostala v roku 2022 aj Nobelovu cenu za mier.

Nedávno sa tento aktivista v Nemecku prihovoril svojim priaznivcom prostredníctvom videa zverejneného spomínanou organizáciou. „Pre mňa je sloboda predovšetkým to, že môžem pracovať pre Memorial,“ povedal Orlov a dodal, že sa zameria najmä na kampaň zameranú na prepustenie politických väzňov.

Čítajte viac Za slobodu jedných zaplatia životom druhí, hovorí advokát o veľkej výmene väzňov medzi Západom a Ruskom

Disidenta vo februári odsúdili ruské úrady na dva a pol roka väzenia za opakovanú kritiku invázie Moskvy na Ukrajine. Podobne ako ostatní ruskí politickí väzni, ktorých prepustili počas minulotýždňovej výmeny, tak aj Orlov uviedol, že je šťastný, že je opäť na slobode. Zároveň však dodal, že je roztrpčený z toho, že nemôže pokračovať vo svojom boji priamo v Rusku.

Na začiatku svojej aktivistickej kariéry viedol Orlov kampaň aj proti sovietskej invázii Afganistanu. Na rozdiel od mnohých kritikov však žil v Rusku aj naďalej, i keď mu hrozilo väzenie.

Rusko podľa Memorialu aj naďalej zadržiava 765 politických väzňov. Ďalším tisícom ľudí sa vyhráža či im ukladá finančné pokuty za nesúhlas s vojnou na Ukrajine alebo ruskou vládou.

Organizácia Memorial vyšetruje porušovanie ľudských práv, pomáha politickým väzňom a snaží sa uchovať pamiatku obetí sovietskych represií. V roku 2021 ju ruský súd formálne rozpustil v rámci rozsiahleho zásahu proti disidentom.

14:09 Tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Sergej Šojgu pricestoval v pondelok do Teheránu na rokovania s tamojšími predstaviteľmi.

Šojgu bude rokovať s vysokopostavenými predstaviteľmi armády a bezpečnosti, ale aj s novozvoleným prezidentom Massúdom Pezeškijánom.

Bývalý šéf ruského rezortu obrany bude s iránskymi predstaviteľmi rokovať o bilaterálnej spolupráci a jej posilnení v rôznych sférach, od bezpečnosti po ekonomické projekty. Rokovania sa okrem toho budú týkať aj rozličných aspektov bezpečnosti vo svete a regióne.

Rusko si buduje od začiatku vojny na Ukrajine s Iránom bližšie vzťahy, pričom Moskva uviedla, že sa chystá s Teheránom podpísať dohodu o vzájomnej spolupráci.

Spojené štáty v júni informovali, že sa zdá, že Rusko prehĺbilo svoju bezpečnostnú spoluprácu s Iránom, ktorý mu údajne dodal stovky dronov používaných pri útokoch na Ukrajine. Moskva to však popiera, píše Reuters.

Šojguova návšteva v Iráne sa koná v čase zvýšeného napätia na Blízkom východe a obáv z vypuknutia širšieho regionálneho konfliktu po minulotýždňovom útoku, pri ktorom v Teheráne zomrel vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismaíl Haníja. Irán a ním podporované militantné skupiny pripisujú zodpovednosť za útok Izraelu, ktorý to nepotvrdil ani nevyvrátil, a sľubujú odvetu.

Rusko v piatok odsúdilo útok, pri ktorom zomrel Haníja, a poukázalo na mimoriadne nebezpečné následky takéhoto konania.

13:25 Ukrajinské sobotňajšie údery na ruské letisko Morozovsk v Rostovskej oblasti zničili stíhací bombardér Su-34 a muničný sklad, pričom dve ďalšie lietadlá pravdepodobne poškodili trosky. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské obranné spravodajstvo.

Vo vyhlásení obranného spravodajstva sa tiež uvádza, že podľa satelitných záberov sú v okolí letiska viditeľne veľké plochy spálenej zeme v dôsledku detonácie ruskej munície. Z týchto snímok je podľa ukrajinského obranného spravodajstva zrejmé, že okrem toho štyri technické budovy a dva hangáre na letisku Morozovsk utrpeli viditeľné škody.

12:50 Ukrajinská tajná služba (SBU) informovala, že rozkryla rozsiahlu sieť agentov pracujúcich pre Rusko, ktorí pripravovali raketové a dronové útoky na šesť ukrajinských oblastí. Údajne vyhľadávali, kde sú rozmiestnení ukrajinskí vojaci, a zhromažďovali informácie o kritickej infraštruktúre.

Príslušník ruskej tajnej služby FSB naverboval pomocou platformy Telegram deväť ľudí z rôznych častí Ukrajiny. „Títo občania podporujúci aktivity štátu-agresora súhlasili s tým, že spolupracovníkovi FSB budú dodávať informácie vojenského charakteru,“ cituje server Ukrajinska Pravda vyhlásenie SBU. Údajní agenti tiež sledovali presuny vojenskej techniky po cestách a po železnici a odovzdávali do Ruska súradnice vodných a tepelných elektrární. Okrem toho podľa SBU informovali o následkoch ruských útokov v ukrajinských mestách a prikladali k tomu fotografie a videá. Odovzdávali do Ruska údaje o preletoch lietadiel a práci ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Súčasťou siete boli dve úradníčky pracujúce v miestnych samosprávach. Jedna z nich pôsobila v mestskej rade v Dnipre, druhá viedla jeden z odborov na mestskom úrade v Južnom v Odeskej oblasti.

Osem ľudí už ukrajinské úrady obvinili z vlastizrady.

12:40 Spojené štáty poskytli Ukrajine grant v celkovej hodnote 3,9 miliardy dolárov prostredníctvom Svetovej banky, uviedol v pondelok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

„Ide o prvú dávku priamej podpory rozpočtu zo strany Spojených štátov v roku 2024. Celkovo dostane Ukrajina v tomto roku 7,8 miliárd priamej podpory od USA, čo nám umožní s istotou zvládnuť toto finančné obdobie,“ oznámil Šmyhaľ v aplikácii Telegram.

Ukrajinské ministerstvo financií v samostatnom vyhlásení uviedlo, že finančné prostriedky pôjdu na mzdy učiteľov, zamestnancov Štátnej pohotovostnej služby a ďalších štátnych zamestnancov, ako aj na pomoc vysídleným osobám, rodinám s nízkymi príjmami a zdravotne znevýhodneným osobám.

„Grant umožní ukrajinskej vláde uhradiť prioritne sociálne a humanitárne výdavky bez zväčšovania dlhu,“ ozrejmil vo vyhlásení minister financií Serhij Marčenko.

Ministerstvo zároveň uvádza, že od februára 2022 dosiahla priama podpora rozpočtu zo Spojených štátov sumu takmer 27 miliárd dolárov, čo predstavuje najväčší zdroj finančnej pomoci Ukrajine. Marčenko zároveň doplnil, že grant je súčasťou veľkého balíka pomoci v celkovej výške 60 miliárd dolárov.

10:00 Rada Európskej únie v pondelok rozhodla o uložení reštriktívnych opatrení pre ďalších 28 ľudí z Bieloruska. Dôvodom má byť ich úloha pri pokračujúcich vnútroštátnych represiách a porušovaní ľudských práv v krajine, píše TASR.

Na sankčný zoznam EÚ doplnila dvoch zástupcov šéfa Hlavného odboru pre boj s organizovaným zločinom a korupciou ministerstva vnútra. Ide o „jeden z hlavných orgánov zodpovedných za politické prenasledovanie v Bielorusku vrátane svojvoľného a nezákonného zatýkania a zlého zaobchádzania s aktivistami a členmi občianskej spoločnosti vrátane ich mučenia,“ uvádza sa v tlačovej správe Rady EÚ.

Na zoznam pribudli aj rôzni pracovníci justície, konkrétne prokurátori a mnohí sudcovia, ktorí podľa EÚ vyniesli politicky motivované rozsudky. Okrem toho Únia uvalila reštriktívne opatrenia aj na vedúcich väzníc.

Do poslednej skupiny sankcionovaných osôb patria dlhoroční podporovatelia bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorí mali výhody z fungovania jeho režimu. Patrí k nim generálna riaditeľka najväčšej štátnej tlačovej agentúry BelTA, moderátor televíznej relácie na kanáli STV () či bývalý dlhoročný generálny riaditeľ BelTA.

„Títo propagandisti režimu ochotne poskytovali bieloruskej verejnosti nepravdivé informácie o represiách, ktorých sa dopúšťajú štátne orgány, šírili dezinformácie, ktoré produkovali bieloruské aj ruské orgány, a podporovali nenávisť voči demokratickej opozícii a občianskej spoločnosti,“ píše sa o vyhlásení.

Reštriktívne opatrenia EÚ proti Bielorusku sa v súčasnosti vzťahujú na 261 osôb a 37 subjektov. V pondelok pridaným osobám do sankčného zoznamu budú zmrazené aktíva a občanom a spoločnostiam Únie sa zakazuje poskytovať im finančné prostriedky. Fyzické osoby na zozname majú zakázané cestovať do Európskej únie, prípadne cez jej územie prechádzať.

Sankcie boli prijaté pred štvrtým výročím prezidentských volieb v auguste 2020, ktoré Únia označuje za zmanipulované. Rada EÚ vo svojich záveroch z 19. februára 2024 vyjadrila hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v Bielorusku a dôrazne odsúdila pokračujúce prenasledovanie a zastrašovacie kampane režimu proti všetkým segmentom bieloruskej spoločnosti.

8:58 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 584 090 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 180 vojakov, šesť tankov, 31 bojových obrnených vozidiel, 69 delostreleckých systémov a 68 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 417 tankov, 16 286 bojových obrnených vozidiel, 22 094 vozidiel a autocisterien, 16 345 delostre­leckých systémov, 1 138 odpaľovacích raketových systémov, 910 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 365 lietadiel, 13 122 dronov, 2 414 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 737 kusov špeciálnej techniky.

8:32 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na dnešok zneškodnila všetkých 24 bezpilotných lietadiel, ktoré nad jej územie vyslala ruská armáda. Informovalo o tom ukrajinské letectvo.

Drony jeho príslušníci zneškodnili nad Kyjevskou, Vinnyckou, Kirovohradskou, Charkovskou, Sumskou, Poltavskou a Dnepropetrovskou oblasťou.

Ukrajinské médiá v noci na dnešok uvádzali, že v Kyjevskej oblasti sa ozývajú výbuchy, protivzdušná obrana pracovala v okolí mesta Biela Cerkev (Bila Cerkva). Výbuchy boli okolo polnoci hlásené aj z Charkova, píše server RBK Ukrajina. Bolo to krátko po tom, čo armáda varovala, že nad mestom sú drony nepriateľa. Informácie o prípadných škodách nie sú k dispozícii.

Podľa telegramového kanála Astra obyvatelia Volgogradu na juhu európskej časti Ruska v noci na dnešok informovali, že v meste sa ozvala explózia a následne vypukol požiar na elektrickej stanici. Obyvatelia jednej štvrte zostali bez dodávok prúdu, ráno ich ale energetici začali obnovovať. Čo bolo príčinou výbuchu, nie je jasné.

7:55 Mali prerušuje diplomatické vzťahy s Ukrajinou, oznámil hovorca malijskej vlády Abdoulaye Maiga. Mali obvinilo hovorcu ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Andrija Jusova, že priznal úlohu Kyjeva v ťažkej porážke, ktorú malijské jednotky utrpeli v júli v boji proti separatistom a džihádistom.

Mali preruší vzťahy „s okamžitou platnosťou“, povedal Maiga. Dodal, že vláda bola šokovaná, keď sa dozvedela o výrokoch Jusova, ktorý podľa neho „priznal účasť Ukrajiny na zbabelom, zradnom a barbarskom útoku ozbrojených teroristických skupín,“ pri ktorom zahynuli malijskí vojaci. Ukrajina svojím konaním porušila malijskú suverenitu a predstavovala neprijateľné zahraničné zasahovanie a podporu medzinárodného terorizmu, oznámil vo svojom vyhlásení hovorca malijskej vlády.

Čítajte viac Ruská krv v africkej púšti. Mal v nastražení pasce na vagnerovcov prsty Kyjev?

Medzi obeťami porážky, ku ktorej došlo koncom júla na severe krajiny, boli aj žoldnieri ruskej Vagnerovej skupiny.

Minulý týždeň pre ukrajinskú televíziu Jusov povedal, že povstalci „získali potrebné údaje, ktoré im umožnili uskutočniť operáciu proti ruským vojnovým zločincom“, píše AFP. Ukrajinský hovorca však podľa agentúry Reuters nepotvrdil účasť Kyjeva na bojoch.

Separatisti pod vedením Tuaregov vo štvrtok uviedli, že pri júlových bojoch v pohraničnej obci Tinzaouaten zabili 84 žoldnierov Vagnerovej skupiny a 47 malijských vojakov.

Čítajte viac Prigožinove dedičstvo straší: jeho impérium sa rozpadlo, kult však medzi Rusmi prežíva

6:30 Ukrajina v nedeľu potvrdila, že dostala prvú sériu stíhačiek F-16 vyrobených v USA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina dostala bližšie nešpecifikovaný počet F-16 z nešpecifi­kovaných západných krajín a konkrétne sa poďakoval Dánsku, Holandsku a USA, píše americký inštitút pre štúdium vojny (ISW). Britský The Economist informoval, že Ukrajina zatiaľ dostala 10 zo sľúbených 79 lietadiel a že ukrajinské sily by mali byť schopné lietať s 20 F-16 do konca roku 2024. ISW naďalej hodnotí situáciu tak, že Ukrajina potrebujú značný počet prúdových lietadiel F-16, aby ich mohli zaradiť do svojho „širšieho dáždnika protivzdušnej obrany“. Ukrajina bude tiež musieť pokračovať v úsilí zamerať sa na ruské prostriedky protivzdušnej obrany v ruskom tyle a na okupovanej Ukrajine zbraňami dlhého doletu dodávanými Západom, aby mohla lietadlá F-16 používať, dodáva inštitút.

Zelenskyj neuviedol, koľko lietadiel F-16 Ukrajina má a či už bojovali. Americký denník New York Times (NYT) cituje nemenovaného amerického predstaviteľa, že sa ukrajinskí piloti ešte nezúčastnili bojových misií, ale vykonali skúšobné lety v ukrajinskom vzdušnom priestore a trénujú zatiaľ operácie v malom meradle. Podľa odborníkov, píše NYT, nedostatok vycvičených pilotov a nízky počet lietadiel obmedzí ich priamy vplyv na bojisku.

Čítajte viac Po dvoch rokoch sa Kyjev dočkal, F-16 sú na Ukrajine. Dve z nich Zelenskyj aj ukázal, presný počet neprezradil

Očakáva sa, že tento rok bude schopných pilotovať lietadlá približne 20 ukrajinských pilotov, uviedli americkí predstavitelia. „To by Ukrajine umožnilo použiť v boji len približne 10 F-16, keďže každé lietadlo si vyžaduje najmenej dvoch pilotov,“ cituje Ukrainska Pravda americký denník.

Prílet prúdových lietadiel však prinajmenšom posilní morálku Ukrajincov, ktorú utlmili mesiace pomalého, ale stabilného ruského postupu na bojisko a ničivých útokov na elektrickú sieť krajiny, pripomína NYT.