Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 896 dní
- Rusi zničili v noci 11 útočiacich ukrajinských dronov
- Ukrajina: Protivzdušná obrana v noci zneškodnila všetkých 30 ruských dronov
- Kyjev: Rusko prišlo o ďalších 1 230 vojakov
- Lukašenko sa mstí Poliakom, trpia Bielorusi. Niektorí sú však vynaliezaví a na migračnej kríze vedia zarobiť
- Ukrajinské jednotky prekročili ruské hranice, obsadzujú mesto Sudža. Rozsiahla provokácia, reagoval Putin
Ukrajina dostala prvé západné bojové stíhacie lietadlá F-16, na ktoré čakala viac ako dva roky
Čítajte viac 895. deň: Ukrajinci sa pokúsili o prienik do Ruska, tvrdí Moskva. Ruskí blogeri hlásia straty vojakov aj techniky
23:01 Po prekvapujúcom útoku ukrajinskej armády v ruskom vnútrozemí musia spozornieť tri stredoeurópske štáty. Jej vojakom sa totiž podarilo získať kontrolu nad mimoriadne významnou plynárenskou stanicou, cez ktorú prúdi plyn aj na Slovensko. Cez tlakovú stanicu v Sudži v napadnutej Kurskej oblasti smerujú dodávky tejto suroviny aj do Česka a do Rakúska.
Čítajte viac Ukrajinci obsadili na ruskom území dôležitý uzol Gazpromu. Prestane jeho plyn prúdiť na Slovensko?
21:58 Spojené štáty vopred nevedeli o ukrajinskom pozemnom útoku na ruskú Kurskú oblasť. Dnes to podľa tlačových agentúr povedala hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová. Podľa nej sa Spojené štáty budú chcieť dozvedieť od ukrajinských predstaviteľov viac o tejto operácii. Kyjev obsadenie časti ruskej prihraničnej oblasti nepotvrdil a oficiálne nekomentoval.
Podľa ruských zdrojov sa ukrajinským jednotkám, ktoré v utorok prenikli do ruskej Kurskej oblasti, podarilo obsadiť niekoľko dedín. Podľa ďalších zdrojov Ukrajinci obsadili tiež časť ruského prihraničného mesta Sudža. To je podľa agentúry Reuter významné tým, že sa tam nachádza posledný funkčný tranzitný bod pre vývoz ruského plynu do Európy cez Ukrajinu.
Hovorkyňa Bieleho domu Jean-Pierreová uviedla, že o pozemnej operácii ukrajinskej armády nebol Washington vopred informovaný. „Budeme kontaktovať ukrajinskú armádu, aby sme sa dozvedeli viac o jej cieľoch,“ uviedla hovorkyňa.
Čítajte aj Ukrajinci ovládli plynárenskú stanicu v ruskej Sudži, tvrdia ruské kanály. Putin reaguje
21:25 Viac ako 95 % ukrajinských vojnových zajatcov zažilo v Rusku mučenie. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo vysielaní holandskej televízie NOS to uviedla šéfka monitorovacej misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine (HRMMU) Danielle Bellová.
„Ukrajinskí vojnoví zajatci sú mučení už od prvého výsluchu. Mlátia ich kovovými tyčami a palicami. Vyzlečú donaha a zraňujú elektrickým prúdom. To je hrozné. Toto je nepochybne to najhoršie, čo som zažila za 20 rokov mojej kariéry počas návštev vojnových zajatcov v mene OSN. Zažilo to viac ako 95 % ukrajinských zajatcov. To sa rovná vojnovému zločinu,“ povedala Bellová.
Prezradila, že informácie o ukrajinských väzňoch v ruskom zajatí sa najčastejšie získavali počas rozhovorov po ich oslobodení.
Monitorovacia misia má zároveň priamy prístup k ruským vojnovým zajatcom a môže priamo posúdiť zadržiavacie zariadenia. Bellová tvrdí, že tábory pre vojnových zajatcov na Ukrajine zodpovedajú normám medzinárodného práva.
„Ukrajinské úrady nám umožňujú prístup do táborov a dočasných väzníc pre vojnových zajatcov. V prvých dňoch vojny tam boli určité problémy, ale za posledný rok a pol sme dokumentovali podmienky, ktoré spĺňajú normy humanitárneho práva vojny,“ skonštatovala Bellová.
19:20 Problémy s dodávkami ropy od ruskej spoločnosti Lukoil pokračujú. Ruský dodávateľ, ktorý sa dostal na sankčný zoznam Ukrajiny, z dôvodov „vyššej moci“ dodávky cez Ukrajinu zastavil a spoločnosť Slovnaft, ktorá má s Lukoilom dlhodobý kontrakt, od začiatku júla neobdržala od tohto dodávateľa žiadnu dodávku ropy. V stredu o tom informoval hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Čítajte viac Slovnaft prvýkrát prehovoril o ruskej rope. Konečne oznámil, kto ju zastavil
18:35 Pri nedávnom potopení ruskej ponorky Rostov nad Donom Ukrajinci podľa britského vojenského spravodajstva pravdepodobne použili americké rakety ATACMS. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
„Tento útok poukazuje na rastúce riziko pre ruské sily na Kryme a s veľkou pravdepodobnosťou prinúti Rusko prehodnotiť akékoľvek plány na premiestnenie akýchkoľvek významných námorných síl späť na polostrov,“ uviedla vojenská rozviedka Veľkej Británie. Dodala však, že potopenie ponorky je síce významnou morálnou vzpruhou pre ukrajinské sily, ale je nepravdepodobné, že by malo výrazný vplyv na schopnosť Ruska útočiť na Ukrajinu strelami dlhého doletu z Čierneho mora.
18:05 Moskovský mestský súd v stredu rozhodol, že vydanie zatykača na Juliju Navaľnú, vdovu po ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom, je v súlade so zákonom.
„Rozhodnutie okresného súdu Basmannyj v Moskve zostáva nezmenené, odvolaniu nebolo vyhovené,“ cituje z verdiktu súdu agentúra RIA Novosti.
Zasadnutie mestského súdu sa konalo za zatvorenými dverami, verejné bolo len prečítanie rozhodnutia.
Okresný súd Basmannyj vydal 9. júla príkaz na vzatie Navaľnej do väzby na dve mesiace. Stalo sa tak v jej neprítomnosti, keďže Navaľná i jej dve deti sa už dlhší čas zdržiavajú v zahraničí.
Navaľná je v Rusku obvinená z účasti v „extrémistickej skupine“, za čo jej hrozí trest odňatia slobody na dva až šesť rokov. Bola tiež zaradená na zoznam medzinárodne hľadaných osôb a na zoznam teroristov a extrémistov.
Julija Navaľná vedie neziskovú ľudskoprávnu organizáciu Human Rights Foundation (HRF). Do vedenia HRF bola zvolená 1. júla a na tomto poste vystriedala šachového veľmajstra Garriho Kasparova, ktorý ho zastával 12 rokov.
18:00 Ukrajina v stredu nariadila povinnú evakuáciu z niekoľkých oblastí na východe, ktoré priamo hraničia s ruskou Kurskou oblasťou, kde už druhý deň prebiehajú boje po vpáde ukrajinských jednotiek.
Príkaz na evakuáciu podpísal gubernátor Sumskej oblasti Volodymyr Arťuch. Toto opatrenie sa podľa neho dotkne približne 6000 ľudí vrátane 425 detí z 23 obcí v pohraničnej oblasti.
Skupiny ozbrojencov podporovaných tankami prenikli z Ukrajiny do Kurskej oblasti ešte v utorok. Podľa ruského ministerstva obrany ukrajinské sily postúpili severozápadne od pohraničného mesta Sudža, ktoré leží viac než 500 kilometrov na juhozápad od Moskvy,
Ruská tlačová agentúra TASS v súvislosti s prienikom ozbrojencov písala o „masívnom ukrajinskom útoku“. V dôsledku ostreľovania a útokov s pomocou dronov podľa nej zahynulo päť ľudí, ruské ministerstvo zdravotníctva hlásilo 24 zranených vrátane šesť detí.
Ruskí vojnoví blogeri informovali o intenzívnych bojoch a niektoré z nich dokonca naznačovali, že Ukrajina otvorila novú frontovú líniu. Jeden kanál podľa stanice BBC tvrdil, že ozbrojeným skupinám sa podarilo prevziať kontrolu nad niekoľkými ďalšími osadami a celkový postup bol približne 15 kilometrov. Kyjev sa k situácii dosiaľ nevyjadril, Rusko do oblasti poslalo posily, dodala agentúra Reuters.
Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov podľa ruských médií šéfovi Kremľa Vladmirovi Putinovi zase povedal, že postup ukrajinských jednotiek hlbšie do Kurksej oblasti bol zastavený.
Pri bojoch podľa Gerasimova zahynulo už 100 ukrajinských vojakov a ďalších 215 je zranených. TASS stanovila ukrajinské straty na 260 obetí z radov ozbrojencov a 50 zničených obrnených vozidiel vrátane tankov a systémov protilietadlovej obrany.
Agentúra AP konštatuje, že tvrdenia Ruska sa nedajú nezávisle overiť a tvrdí, že vo vojne, ktorá trvá už vyše dvoch rokov, hrajú hlavnú úlohu dezinformácie a propaganda.
Alexej Smirnov, poverený funkciou gubernátora Kurskej oblasti na juhozápade Ruska, uviedol, že úrady evakuovali už vyše 200 ľudí z oblastí, ktoré boli ostreľované, zatiaľ čo niekoľko tisíc ďalších odišlo vo vlastných vozidlách.
Čítajte viac Ukrajinci ovládli plynárenskú stanicu v ruskej Sudži, tvrdia ruské kanály. Putin reaguje
17:10 Ruskí disidenti, ktorých prepustili počas minulotýždňovej výmeny väzňov, diskutovali o možnosti pdobných výmen v budúcnosti. V stredu to uviedol jeden z prepustených ruských väzňov Oleg Orlov.
Orlov to uviedol v Berlíne na prvej tlačovej konferencii od prepustenia. Podľa vlastných slov sa on a ostatní prepustení väzni už o možnosti ďalších výmen rozprávali, aby sa na slobodu dostali aj ich ďalší väznení kolegovia. O podrobnostiach hovorili na ceste z tureckej Ankary, kde došlo k ich výmene.
„Zatiaľ však nemôžem povedať nič konkrétnejšie, pretože iste chápete, že akékoľvek rokovania o výmenách si vyžadujú dlhodobú diskrétnosť. Poviem len, že existujú konkrétne predstavy a nič viac,“ uviedol Orlov. Už v pondelok sa vyjadril, že sa bude usilovať o prepustenie ďalších politických väzňov z Ruska.
Čítajte viac Za slobodu jedných zaplatia životom druhí, hovorí advokát o veľkej výmene väzňov medzi Západom a Ruskom
Orlov (71) je kľúčovou osobnosťou mimovládnej organizácie Memorial, ktorá v roku 2022 získala Nobelovu cenu za mier. Vo februári ho v Rusku odsúdili na dva a pol roka väzenia za opakovanú kritiku invázie Moskvy na Ukrajine. Podobne ako ostatní ruskí politickí väzni, ktorých prepustili počas minulotýždňovej výmeny, tak aj Orlov uviedol, že je šťastný, že je opäť na slobode. Zároveň je roztrpčený z toho, že nemôže pokračovať vo svojom boji priamo v Rusku.
V rámci výmeny väzňov bolo 16 osôb zadržiavaných vo väzniciach a vo vyšetrovacej väzbe v Rusku a Bielorusku vymenených za osem ruských občanov väznených na Západe.
16:45 Estónska novinárka ruského pôvodu Svetlana Burcevová čelí obvineniu z porušenia medzinárodných sankcií proti Rusku a z vlastizrady, oznámila estónska generálna prokurátorka Eneli Lauritsová. Moskva obvinenia kritizovala, uviedla agentúra AFP.
„Veľmi závažné obvinenia vznesené proti pani Burcevovej majú jediný cieľ: tvrdo ju potrestať za jej profesionálnu činnosť,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marjia Zacharovová, podľa ktorej ide o „vykonštruovaný prípad“
57-ročná Burcevová, ktorá získala estónske občianstvo v roku 1994, spolupracuje od roku 2017 s estónskymi portálmi, napríklad Sputnik Eesti či Baltnews, patriacimi ruskej mediálnej skupine Rossija segodňa. Jej práca podľa obžaloby „slúžila záujmom ruskej propagandy“.
Estónska služba vnútornej bezpečnosti (SSI) dospela k záveru, že Burcevovú „v žiadnom prípade nemožno považovať za nezávislú, objektívnu a neutrálnu novinárku“, pretože slúžila „agresívnym cieľom Kremľa“, čo je „zločin proti štátu“.
Podľa estónskych úradov Burcevová absolvovala študijný program o informačných a hybridných konfliktoch v Sevastopole na Kryme, ktorý navrhol a riadil šéf súkromnej spravodajskej spoločnosti registrovanej v Rusku a bývalý dôstojník ruskej kontrarozviedky, a bola spoluautorkou knihy o globálnej hybridnej vojne, ktorá bola podľa prokuratúry „urážlivá voči Estónskej republike“.
„Ako estónska občianka sa Burcevová dopustila zrady nenásilnými akciami namierenými proti nezávislosti a suverenite Estónskej republiky,“ uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry.
Burcevová je vo väzbe od začiatku marca a pred súd sa má postaviť 1. novembra, poznamenal server Meduza.
Estónsko patrí medzi výrazných podporovateľov Ukrajiny v boji proti ruskej invázii. Európska únia v reakcii na túto vojnu zaviedla proti Rusku širokú škálu sankcií, ktoré postihli aj niektoré ruské médiá. Medzi ne patrí podľa dostupných informácií z dôvodu šírenia ruských dezinformácií a propagandy aj mediálna skupina Rossija segodňa, ktorej šéfom je prokremeľský moderátor Dmitrij Kiseljov a šéfredaktorkou Margarita Simoňjanová. Súčasťou skupiny je okrem iného agentúra RIA Novosti a Sputnik. Simoňjanová je aj šéfkou televízie RT.
16:35 Balerína Xenia Karelinová, ktorá má ruské aj americké občianstvo, sa pred súdom v Rusku priznala k vlastizrade. Stíhaná je v súvislosti s darovaním približne 50 dolárov pre charitatívnu organizáciu na pomoc Ukrajine. S odvolaním sa na ruské médiá o tom v utorok informovala agentúra Reuters.
Tridsaťdvaročnú Američanku ruského pôvodu zadržali začiatkom tohto roka počas návštevy u príbuzných v ruskom meste Jekaterinburg. Pojednávanie na tamojšom súde sa začalo v júni.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdila, že žena spáchala vlastizradu tým, že krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine poskytla finančnú pomoc cudziemu štátu pri aktivitách namierených proti bezpečnosti Ruska. Okrem toho sa opakovane zúčastňovala na protestoch proti vojne na Ukrajine.
Čiastku vo výške 51,80 dolárov darovala v roku 2022 organizácii Razom, ktorá poskytuje pomoc Ukrajine napadnutej Ruskom. FSB tvrdila, že konečným príjemcom pomoci bola ukrajinská armáda.
Verdikt v jej prípade podľa ruskej agentúry RIA padne vo štvrtok. Podľa Reuters jej hrozí trest vo výške 12 rokov odňatia slobody.
Razom v čase zadržania rusko-americkej občianky vyjadrila zdesenie nad týmto konaním. Na webovej stránke charitatívnej organizácie sa uvádza, že v rámci svojej činnosti podporuje humanitárne projekty vrátane dodávok súprav prvej pomoci, generátorov, vysielačiek či vozidiel pre ukrajinských zdravotníkov.
Zároveň podľa Reuters pomáha deťom na Ukrajine a zraniteľným komunitám postihnutým vojnou, ktorým poskytuje potraviny, prístrešie, psychologickú podporu a čistú vodu.
Agentúra zároveň konštatuje, že Karelinová nebola súčasťou minulotýždňovej rozsiahlej výmeny väzňov medzi západnými krajinami a Ruskom.
16:30 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) deklarovala svoju plnú podporu územnej celistvosti a suverenite Gruzínska a vyzvala Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z územia Južného Osetska a Abcházska. Na platforme X to uviedla hovorkyňa aliancie Farah Dakhlallah.
Tá vo svojom statuse zdôraznila, že Južné Osetsko a Abcházsko sú súčasťou Gruzínska napriek dlhoročnej ruskej okupácii. „Vyzývame Rusko, aby stiahlo jednotky, ktoré rozmiestnilo v Gruzínsku bez jeho súhlasu. Južné Osetsko a Abcházsko sú súčasťou Gruzínska, napriek šestnásťročnej ruskej okupácii. NATO plne podporuje suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska,“ napísala hovorkyňa NATO.
Rusko 7. augusta 2008 vstúpilo na územie Gruzínska. V dôsledku vojny Gruzínsko stratilo kontrolu nad Abcházskom a Južným Osetskom. Dňa 26. augusta 2008 Rusko uznalo „nezávislosť“ týchto regiónov. Väčšina krajín sveta však považuje oba odtrhnuté regióny za časti Gruzínska, bývalej sovietskej republiky.
Hlavný diplomat EÚ Josep Borrell zasa vo vyhlásení k 16. výročiu rusko-gruzínskej vojny v roku 2008 odsúdil okupáciu a vyzval na mierové riešenie prebiehajúceho konfliktu.
15:30 Štyria ľudia zahynuli a ďalší bol zranený pri ruskom ostreľovaní ukrajinskej Doneckej oblasti, uviedol na platforme Telegram šéf správy regiónu Vadym Filaškin. Rusko aj Ukrajina predtým informovali o nočných vzdušných úderoch na svoje územie a zostreloch nepriateľských dronov. Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry RIA Novosti oznámilo zničenie 11 ukrajinských dronov nad Kurskou, Voronežskou, Belgorodskou a Rostovskou oblasťou. Veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk ohlásil zostrelenie všetkých 30 bezpilotných lietadiel vyslaných Rusmi.
„Všetky drony boli zostrelené v Kyjevskej, Chmelnyckej, Vinnyckej, Mykolajivskej, Chersonskej, Charkovskej a Čerkaskej oblasti,“ uviedol Oleščuk na platforme Telegram. Server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na regionálneho šéfa píše, že padajúce trosky bezpilotných lietadiel poničili skladovacie nádrže a dielňu výrobného podniku v Chmelnyckej oblasti.
Pri ruskom rannom ostreľovaní v Doneckej oblasti podľa Filaškina prišli o život 65-ročná žena a o rok mladší muž v Antonivke, ktorá sa nachádza neďaleko frontovej línie. Ďalší dvaja ľudia zomreli v obci Mychajlivka, tam zahynul päťdesiatpäťročný muž a o tri roky mladšia žena.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo likvidáciu štyroch dronov nad Kurskou oblasťou, troch bezpilotných lietadiel nad Belgorodskou oblasťou a po dvoch strojoch nad Voronežskou a Rostovskou oblasťou. Gubernátor Belgorodskej oblasti podľa ruskej služby BBC uviedol, že pri dronových útokoch bol poškodený dom, ale nikto nebol zranený. Poničenie niekoľkých domov kvôli pádom trosiek dronov spomenul tiež gubernátor Voronežskej oblasti.
Gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov podľa servera Meduza uviedol, že ukrajinské drony v noci dvakrát zaútočili na oblasť, pričom jeden úder zasiahol vozidlo záchrannej služby. O život podľa neho prišiel vodič sanitky a zdravotník, jeden lekár vo vozidle bol zranený. Protivzdušná obrana podľa neho zostrelila štyri ukrajinské rakety a tri bezpilotné lietadlá nad regiónom.
O deň skôr ruské úrady informovali o údajnom útoku ukrajinských vojakov do Kurskej oblasti, ktorá susedí s ukrajinskou Sumskou oblasťou. Kyjev sa k ruským tvrdeniam oficiálne nevyjadril.
Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť. Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už bezmála 30 mesiacov.
14:35 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu označil ukrajinské útoky na ruskú Kurskú oblasť za „rozsiahlu provokáciu“.
„Kyjevský režim spustil ďalšiu rozsiahlu provokáciu,“ povedal Putin predstaviteľom vlády v súvislosti s ukrajinskými útokmi v Kurskej oblasti. Dodal, že ukrajinské sily tam „nerozlišujúco ostreľujú civilné budovy, obytné domy, sanitky“.
Ruské ministerstvo obrany ešte v utorok hlásilo, že do pohraničnej Kurskej oblasti preniklo až 300 ukrajinských vojakov s 11 tankami, pripomína agentúra AP. Podľa ruského rezortu obrany Ukrajinci utrpeli ťažké straty a boje pozdĺž hraníc pokračovali aj v stredu.
Ruské ministerstvo zdravotníctva v stredu informovalo, že pri ostreľovaní Kurskej oblasti utrpelo zranenia najmenej 24 detí vrátane šiestich detí. Tamojšie úrady vyzvali obyvateľov, aby obmedzili svoj pohyb vonku.
Ukrajinskí predstavitelia sa k situácii v pohraničí dosiaľ nevyjadrili.
Čítajte viac Ukrajinci ovládli plynárenskú stanicu v ruskej Sudži, tvrdia ruské kanály. Putin reaguje
14:25 Cieľom ruských informačných operácií je napadnúť dôveru ľudí v pozitívne hodnoty a ideálne ich donútiť, aby stratili nádej. V rozhovore so spravodajkyňou TASR to povedal český vládny koordinátor strategickej komunikácie Otakar Foltýn. Ak ľudia neveria, že má zmysel krajinu brániť alebo im to je jedno, štát sa podľa neho stáva veľmi zraniteľným.
„Ak svojim občanom nevysvetlíte, aké základné hodnoty sú v základoch štátu, nemôžete očakávať, že ten štát budú brániť. A dnes už, aspoň v prípade západoeurópskych a stredoeurópskych krajín, nepotrebujete, aby štát bránili v zákopoch, ale aby ho bránili vo svojich hlavách,“ vysvetlil Foltýn, prečo sa chce vo svojej funkcii zamerať aj na vysvetľovanie hodnôt, akými sú napríklad sloboda, spravodlivosť či tolerancia.
Strategická komunikácia musí podľa neho začať tým, že bude sprostredkúvať pozitívne témy, ktoré sú spoločné aj pre opozíciu. Plynulé striedanie moci a pokojné odovzdanie vlády tomu, kto vyhrá ďalšie voľby, je v záujme všetkých a predovšetkým toho, kto je aktuálne v opozícii, myslí si Foltýn. „Strategická komunikácia nemá byť politickým PR, ale má komunikovať práve tieto hodnoty, ktoré by sme si mali uvedomovať,“ podotkol.
V máji Univerzita Karlova zverejnila prieskum, podľa ktorého si štyria z desiatich Čechov myslia, že informačná vojna je pre západné vlády len zámienkou na obmedzovanie slobody slova. Podľa Foltýna sa v Česku sloboda slova určite neobmedzuje a ako dôkaz uviedol to, že on sám ako vysoký dôstojník ozbrojených zložiek schytáva na sociálnych sieťach rôzne nadávky a ľuďom, ktorí mu ich verejne adresujú, sa nič nestane. „Skúste takto verejne označiť dôstojníka v Rusku a vzápätí pôjdete na súd a potom do väzenia za urážku ruskej armády,“ dodal.
Podľa správy o stave extrémizmu v ČR za prvý polrok, ktorú ministerstvo vnútra zverejnilo koncom júla, získali v Česku pevnú základňu na šírenie svojho vplyvu práve ruské bezpečnostné zložky. V krajine uskutočnili rôzne hybridné operácie, ktorých cieľom bolo oslabovať dôveru ľudí v štát. Podľa Foltýna je to ich základný cieľ. „Vo chvíli, keď občania neveria, že má zmysel svoj štát brániť alebo im to je jedno, alebo si dokonca povedia, že ‚nič nie je pravda a ničomu neverím‘, potom sa ten štát stáva veľmi zraniteľným,“ uzavrel vojenský dôstojník.
13:10 Ukrajinským jednotkám, ktoré v utorok prenikli do ruskej Kurskej oblasti, sa podarilo uchytiť v pohraničí a obsadili tri dediny, uviedol podľa serveru Meduza telegramový kanál Rybar, ktorý je blízky ruskej armáde. Ruské ministerstvo obrany neskôr podľa agentúry Interfax oznámilo, že boje blízko hraníc pokračujú. Tieto informácie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Kyjev sa doteraz k ruským tvrdeniam ohľadom údajného prieniku ukrajinských síl do Kurskej oblasti oficiálne nevyjadril. Kremeľské médiá uviedli, že ruský prezident Vladimir Putin narýchlo zvolal Bezpečnostnú radu štátu.
Čítajte viac Ukrajinci ovládli plynárenskú stanicu v ruskej Sudži, tvrdia ruské kanály. Putin reaguje
12:35 Rusko v stredu obvinilo Ukrajinu zo snahy otvoriť „druhý front“ v Afrike. Reagovalo tak na rozhodnutia Mali a Nigeru, ktoré prerušili diplomatické styky s Ukrajinou a Kyjev obvinili z podpory teroristických skupín.
„Zločinecký režim Volodymyra Zelenského, ktorý nedokázal poraziť Rusko na bojisku, otvoril druhý front v Afrike,“ uviedla pre agentúru RIA Novosti hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Ukrajinu obvinila z podpory teroristických skupín v afrických krajinách, ktoré udržujú priateľské vzťahy s Moskvou.
Malijskí separatisti pod vedením Tuaregov minulý týždeň uviedli, že pri bojoch na konci júla v pohraničnej obci Tinzaouaten zabili 84 žoldnierov ruskej Vagnerovej (Wagnerovej) skupiny a 47 malijských vojakov. Mali tvrdí, že do útoku bola zapojená aj Ukrajina, ktorá spoluprácu s nimi nepotvrdila. Mali následne s Ukrajinou prerušilo diplomatické styky.
V utorok diplomatické vzťahy s Ukrajinou prerušil aj malijský spojenec v regióne Niger, ktorý uviedol, že požiada Bezpečnostnú radu OSN o prediskutovanie „ukrajinskej agresie“.
V oboch štátoch vládnu po vojenských prevratoch v uplynulých rokoch armádne junty. Posilňujú tiež vzťahy s Ruskom a využívajú služby wagnerovcov v boji proti separatistom a radikálnym islamistom.
Čítajte viac Ruská krv v africkej púšti. Mal v nastražení pasce na vagnerovcov prsty Kyjev?
12:15 Medzi Poľskom a Bieloruskom funguje už len jeden hraničný prechod pre osobnú dopravu. Z východnej strany k nemu vedie cesta z blízkeho mesta Brest, kolóny automobilov sa niekedy začínajú už pri tamojšej slávnej pevnosti z 19. storočia, ktorú brániaci sa červenoarmejci využili v júni 1941 po vpáde Hitlerovej armády do Sovietskeho zväzu.
Čítajte viac Lukašenko sa mstí Poliakom, trpia Bielorusi. Niektorí sú však vynaliezaví a na migračnej kríze vedia zarobiť
12:00 Na 6,5 roka poslal do väzenia ruský súd vojenského blogera Andreja Kuršina za to, čo úrady nazývajú šírením nepravdivých správ o ruskej armáde. Informovala o tom agentúra Reuters alebo ruská služba BBC. Kuršin spravoval na platforme Telegram kanál Moscow Calling, ktorý jednoznačne podporoval ciele ruskej vojny proti Ukrajine, ale kritizoval spôsob, ako ju ruské vojenské velenie viedlo, píše Reuters.
Dnes 35-ročný Kuršin v roku 2014 bojoval proti ukrajinskej armáde na východoukrajinskom Donbase, napísala BBC. Moskva vtedy podporila tamojších separatistických ozbrojencov, ktorí sa následne zmocnili kontroly nad časťou regiónu. Vo februári 2022 Moskva začala rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, ktorej sa napadnutá krajina odvtedy s podporou západných partnerov bráni. Rusko však značné ukrajinské územia okupuje a boje pokračujú.
Kanál Moscow Calling pritom rozoberal chyby ruského i ukrajinského velenia, kritizoval ruské ostreľovanie ukrajinskej priehrady a pôrodnice a pripúšťal, že ruskí vojaci mohli na Ukrajine spáchať vojnové zločiny. Úrady Kuršina zadržali vlani v auguste a obvinili ho z diskreditácie armády. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) ho vtedy označil za okrajového ultranacionalistu.
Dôvodom na blogerovo stíhanie sa stali príspevky o ruskom útoku na ukrajinské mesto Krivyj Rih, ktoré Kuršin označil za „vojnový zločin ruských ozbrojených síl“, a na nemocnicu v Záporožskej oblasti. Kuršinov blog mal 87 000 sledujúcich, uviedla BBC.
Prokuratúra pre neho požadovala sedem rokov za mrežami. Vinu podľa médií čiastočne priznal s tým, že diskreditáciou sa teraz rozumie všetko, čo sa odchyľuje od oficiálnej verzie Moskvy.
11:45 Ukrajinská protivzdušná obrana zachytila všetkých 30 dronov, ktorými v noci na stredu útočilo Rusko. Oznámili to ukrajinské vzdušné sily.
Vzdušné sily v príspevku na platforme Telegram informovali, že bezpilotné lietadlá zneškodnili nad Kyjevskou, Chmeľnyckou, Vinnyckou, Mykolajivskou, Chersonskou, Charkovskou a Čerkaskou oblasťou.
Ukrajinská armáda zostrelila 14 dronov nad Mykolajivskou oblasťou na juhu Ukrajiny, uviedol tamojší gubernátor Vitalij Kim. Dodal, že v regióne vypukli po útoku dva požiare, ktoré sa podarilo uhasiť, a neboli hlásené žiadne zranenia.
Ďalšie štyri bezpilotné lietadla zneškodnila protivzdušná obrana nad Chmeľnyckou oblasťou, úlomky dronov tam poškodili sklady a priemyselný závod, informoval miestny gubernátor Serhij Ťurin.
Nad Čerkaskou a Vinnyckou oblasťou boli zachytené štyri drony, uviedli miestne úrady. Škody ani zranenia nehlásili.
Regionálne úrady v Kyjevskej oblasti informovali, že protivzdušná obrana v stredu v ranných rodinách zasiahla ciele, podrobnosti o útoku však neposkytli.
11:25 Otvorenie hraničných priechodov s Bieloruskom závisí od toho, ako dlho bude v Minsku väznený líder poľskej menšiny a novinár Adrzej Poczobut, uviedol v utorok poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.
Poľský minister povedal, že krajina bola pripravená zlepšiť vzťahy s Minskom pred tým, než Bielorusko začalo posielať za mreže politických väzňov. Zároveň doplnil, že otvorenie priechodov závisí od prepustenia Poczobuta. V súčasnosti funguje len priechod v Terespole.
Adrzeja Poczobuta odsúdil bieloruský súd na osem rokov pre „úmyselné podnecovanie nepriateľstva a na základe nenávisti národnej, náboženskej i sociálnej“. Muž bol dlhoročným korešpondentom poľského denníka Gazeta Wyborcza a pôsobil aj v Zväze Poliakov v Bielorusku (ZPB).
Sikorski zároveň zdôraznil, že poľská vláda rozlišuje medzi bieloruskými občanmi a bieloruskými úradmi. Vyjadril preto poľutovanie nad situáciou Bielorusov, ktorých obmedzenia ovplyvnili.
Poľsko opakovane požadovalo prepustenie Poczobuta a zároveň obvinilo režim v Minsku z vytvárania vykonštruovaných obvinení. Odsúdenie aktivistu viedlo k vyhosteniu diplomatov na oboch stranách a bolo aj jedným z dôvodov zavedenia hraničných obmedzení.
Hranica medzi Poľskom a Bieloruskom sa dostala do centra pozornosti v roku 2021, keď sa ju hromadne snažili prekročiť ilegálni migranti. Zo zorganizovania tejto migračnej krízy Západ obviňuje Bielorusko, ktoré však odmieta, že by pomáhalo usmerňovať migrantov k hraniciam s Poľskom.
Čítajte viac Za slobodu jedných zaplatia životom druhí, hovorí advokát o veľkej výmene väzňov medzi Západom a Ruskom
11:20 Mexiko pozvalo ruského prezidenta Vladimira Putina na inauguráciu zvolenej prezidentky Claudie Sheinbaumovej, ktorá sa uskutoční 1. októbra. Predstaviteľ mexického veľvyslanectva uviedol, že ruský prezident sa rozhodne, či sa na inaugurácii zúčastní osobne, alebo vyšle iného vysokopostaveného úradníka, aby ho zastúpil.
Čítajte viac Mexiko pozvalo Putina na inauguráciu. Ako člen ICC by malo povinnosť ho zatknúť
11:15 Pri ostreľovaní v ruskej Kurskej oblasti došlo k zraneniu najmenej 24 ľudí vrátane šiestich detí, uviedlo v stredu ruské ministerstvo zdravotníctva. Tamojšie úrady zároveň vyzývajú obyvateľov, aby obmedzili svoj pohyb vonku.
Moskva ešte v utorok oznámila, že ukrajinské sily sa snažili o preniknutie do pohraničnej Kurskej oblasti. Kyjev v stredu pokračoval vo vzdušných útokoch v blízkosti hraníc, pričom ruské systémy v noci zničili štyri drony, uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Podľa britskej stanice BBC je situácia v Kurskej oblasti nejasná. Ruské ministerstvo obrany v utorok večer najskôr deklarovalo, že „diverzanti“ z Ukrajiny sa z územia oblasti stiahli. Neskôr však bolo oficiálne vyhlásenie na webe ministerstva upravené a zmienka o ústupe v ňom nebola. Odvtedy ruské ministerstvo neinformovalo dianí na tomto úseku rusko-ukrajinskej hranice.
Podľa statusov na neoficiálnych kanáloch provojnových ruských blogerov boje v oblasti pokračujú. Ruské ministerstvo obrany v utorok do krízovej oblasti vyslalo posily, aby pomohli odraziť útoky údajne stoviek ukrajinských ozbrojencov. Ich pozemná invázia sa podľa Reuters považuje za jednu z najväčších na ruskom území počas vojny, ktorú Rusko rozpútalo pred viac ako dvoma rokmi.
Reuters pripomenul, že sily, ktoré sa označujú za dobrovoľné polovojenské jednotky bojujúce na ukrajinskej strane, spôsobili tento rok počas svojich nájazdov do Belgorodskej a Kurskej oblasti len malé škody, pričom cieľ a zmysel ich bojových akcií zostáva nejasný. Ukrajinský generálny štáb sa o nich v utorok v žiadnej zo svojich zvodiek nezmienil.
Ruské úrady okrem toho sumarizovali, že dronové útoky na Kurskú oblasť si medzičasom vyžiadali životy piatich ľudí vrátane dvoch členov posádky sanitky. Ukrajina sa k týmto tvrdeniam Ruska oficiálne nevyjadrila.
9:31 Ukrajinské sily pre špeciálne operácie a vojenská rozviedka v utorok vykonali akciu na severe Čierneho mora, pri ktorej spôsobili Rusom isté straty na personále a zničili im techniku a opevnenie. Ukrajinská vojenská spravodajská služba, na ktorú sa odvoláva portál Ukrajinská pravda, uviedla, že na piesčinovom ostrove Tendrovská kosa v noci zničili nepriateľovi obrnené vozidlá, systém elektronického boja a opevnenie. „Počas bitky ruskí votrelci utrpeli straty medzi svojimi príslušníkmi, ale presný počet sa určuje,“ vyjadrila sa tiež rozviedka s tým, že Ukrajinci operáciu dokončili bez strát.
Okupovaná Tendrovská kosa sa nachádza pri pobreží Chersonskej oblasti, je zhruba 65 kilometrov dlhá a 1,8 kilometra široká.
8:58 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 230 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 586 370, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty a 67 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 429 tankov, 16 323 obrnených bojových vozidiel pechoty a 16 451 delostreleckých systémov.
8:27 Po západoafrickom Mali prerušila diplomatické vzťahy s Ukrajinou aj vojenská junta v Nigeri. Jej hovorca uviedol, že Niamey koná v solidarite so svojim susedom, napísala dnes agentúra Reuters. Bamako pred niekoľkými dňami prerušilo diplomatické vzťahy s Kyjevom kvôli údajnému zapojeniu ukrajinských tajných služieb do útoku povstalcov na severe africkej krajiny na konci júla. Podľa povstalcov vtedy zomreli desiatky malijských vojakov aj členov ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny. Kyjev na krok Nigeru nereagoval.
Skupina povstalcov, ktorú vedú oddiely Tuaregov, uskutočnila na konci júla na severe Mali útok na zariadenie malijskej armády a ruskej skupiny. Podľa bilancie povstalcov zomrelo vyše osem desiatok vagnerovcov a päť desiatok vojakov malijskej armády. Incident je zrejme najťažšou porážkou Vagnerovej skupiny od chvíle, čo do africkej krajiny prišla pomôcť junte v boji proti povstalcom, napísal Reuters.
Čítajte viac Ruská krv v africkej púšti. Mal v nastražení pasce na vagnerovcov prsty Kyjev?
Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Andrij Jusov v reakcii na útok povstalcov uviedol, že rebeli dostali potrebné informácie pre úspešné vykonanie akcie. Malijská vláda to považuje „za porušenie suverenity Mali, ktoré ide nad rámec zahraničného zasahovania a predstavuje podporu medzinárodnému terorizmu“.
7:10 Ruské systémy protivzdušnej obrany zničili 11 bezpilotných lietadiel, ktoré Ukrajina počas noci vypustila nad ruskú Kursku, Voronežskú, Belgorodskú a Rostovskú oblasť. S odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany o tom dnes ráno informovala štátna tlačová agentúra RIA.
Gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov v noci uviedol, že jeden ukrajinský dron neďaleko mesta Sudža, ktoré leží asi 10 kilometrov od hranice s Ukrajinou, zasiahol automobil záchrannej služby. O život podľa neho prišiel vodič sanitky a zdravotník, jeden lekár vo vozidle bol zranený.
Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že na hranici s Kurskou oblasťou, susediacou so severoukrajinskou Sumskou oblasťou, zaútočilo až 300 ukrajinských vojakov s technikou. Ruská armáda do oblasti presunula posily, aby útok odrazila. Kyjev sa k ruským tvrdeniam oficiálne nevyjadril.
6:25 Vysoký ruský predstaviteľ v utorok Ukrajincom odkázal, že čím dlhšie budú otáľat so začatím mierových rokovaní, tým tvrdšie budú podmienky pre obyvateľov Ukrajiny, uviedla agentúra Reuters.
Exminister obrany Sergej Šojgu, tajomník Bezpečnostnej rady Ruska a donedávna minister obrany prezidenta Vladimira Putina, povedal, že odkedy Putin predložil svoje navrhované mierové podmienky, od 14. júna Ukrajina stratila 420 km2 územia a veľa krvi.
„Okno príležitostí pre Ukrajinu sa zužuje,“ povedal pre štátnu televíziu a dodal, že Ukrajina nereagovala a čím dlhšie to bude odkladať, stratí viac územia.
„Ilúzie kyjevského režimu, že Európania zorganizujú ďalší krásny mierový summit… na ktorom sa všetky ich vnútorné problémy vyriešia sami, stoja obyvateľov Ukrajiny veľa,“ povedal Šojgu.
Po vyslaní svojich jednotiek v roku 2022 Rusko v súčasnosti kontroluje približne 18 % Ukrajiny vrátane Krymu, ktorý obsadilo a jednostranne anektovalo v roku 2014, pripomína Reuters.
Moskva uviedla, že rozhovory musia byť založené na tom, že Ukrajina sa vzdá pätiny svojho územia – veľkú časť z nej už obsadili ruské sily – a zriekne sa akýchkoľvek vyhliadok na vstup do aliancie NATO vedenej Západom, čo sú podmienky, ktoré Ukrajina okamžite zavrhla, dodala agentúra Reuters.
6:20 Prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok podľa agentúry Reuters povedal, že Ukrajina robí pokroky vo výrobe a využívaní bezpilotných lietadiel a minulý mesiac ich použila v boji viac ako Rusko. Vo svojom večernom videoprejave Zelenskij poďakoval všetkým ukrajinským vojakom za ich úsilie v boji „najmä všetkým tým vojakom a veliteľom, ktorí dobre využívajú naše možnosti s dronmi“.
„Naše ukrajinské obranné sily sú už v tomto smere na čele a v júli naše sily použili viac bezpilotných lietadiel ako okupanti,“ citoval ho Reuters.
„Toto sa musí stať udržateľným trendom vpredu – naprieč všetkými typmi dronov, ktoré sú v našich jednotkách“. Povedal tiež, že bezpilotné lietadlá, vrátane verzií s dlhým doletom, „už ovplyvňujú vojnu zo strategického hľadiska“.
Ukrajina zvyšuje svoju výrobnú kapacitu s pomocou svojich západných partnerov a jej výrobcovia prekročia v priebehu roku 2024 zmluvné plány na výrobu jedného milióna bezpilotných lietadiel, uviedol prezident. Zelenskij a ďalší predstavitelia už dlho zdôrazňujú potrebu zvýšenej výroby bezpilotných lietadiel a ukrajinské sily zintenzívnili útoky na veľké vzdialenosti v Rusku, vrátane ropných rafinérií a ďalšej infraštruktúry, podotkol Reuters.