V súčasnosti ako slúžiace opevnenie viac-menej vyzerá poľsko-bieloruské pohraničie. Pre nápor ilegálnych migrantov vláda vo Varšave postupne sprísňuje bezpečnostné opatrenia až tak, že sa už dokonca uvažuje o možnom uzavretí posledného otvoreného prechodu pre osobné motorové vozidlá a autobusy.
Pri Breste je situácia teraz o to viac zložitá, že ľudia cestujú nielen na nákupy, ale aj na dovolenky. V zápche bývajú uviaznutí dlhšie, ako keby leteli na opačný stranu sveta s jedným medzipristátím. Reportéri serveru Točka narátali v nedeľu večer až 480 stojacich osobných automobilov a 70 autobusov. „Ich rad mal od hraníc dĺžku dva kilometre, až po Brestskú pevnosť."
Pasažieri vedia, čo ich čaká, preto si so sebou berú vankúše. Niektorým šoférom sa podarí ukrojiť niekoľko hodín v zápche. Jedna žena pri volante pre Točku povedala, že poprosila známeho, aby jej vystál miesto v rade. Obetoval sa na desať hodín, ona sa potom ešte ďalších pätnásť hodín mohla posúvať iba slimačím tempom, ale lepšie ako byť v kolóne viac ako 24 hodín. Tento server oslovil aj štyri ženy v jednom aute, ktoré povedali, že čakaním na prejazd cez hranice strávili už 30 hodín a ešte sa cez ne nedostali.
Čítajte viac Diktátor sľubuje férové voľby a pohľadá básne zo svojej mladosti. Vytvoria z Lukašenka novodobého Lenina?
Medzi cestujúcimi sa nájdu aj bohatší Bielorusi, ktorí neváhajú zaplatiť za to, aby sa vyhli kolóne. Zvlášť to budú asi tie rodiny s deťmi, čo si to môžu finančne dovoliť. Platia vynaliezavým Bielorusom, ktorí dostali nápad zarobiť si nič nerobením, respektíve občasným šliapnutím na pedál na niekoľko sekúnd. „Miesto v rade prepustia za 30 až 200 amerických dolárov," informuje Točka. Samozrejme, že platí zásada, že čím bližšie k hraniciam, o to vyššia suma.
Mimochodom, na tento zárobok netreba mať ani vodičský preukaz: objavili sa totiž podnikavci, ktorí si kúpia cestovný lístok a keď sa priblížia k hraniciam, prepustia za odmenu svoje miesto v autobuse záujemcovi, ktorý sa ponáhľa (presadne z autobusu, ktorý stojí ešte niekde na začiatku kolóny).
Migračná kríza má korene v sankciách, ktoré EÚ uvalila na režim bieloruského vládcu Alexandra Lukašenka po tom, čo v lete 2020 nielen sfalšoval výsledky prezidentských volieb, ale aj brutálne potlačil pokojné protesty nespokojných voličov a pozatýkal veľa svojich kritikov. Keď neskôr vláda vo Varšave stratila trpezlivosť s neutíchajúcim náporom ilegálnych migrantov, dala postaviť bariéru pozdĺž hraníc s Bieloruskom.
Odhaduje sa, že polovica žiadateľov o azyl získala bieloruské víza, ostatným ich udelili ruské diplomatické úrady v zahraničí. Ide o ľudí z Afriky a Ázie. Takpovediac dovoz týchto migrantov k poľským hraniciam je Lukašenkova pomsta za sankcie EÚ, čo bolo rozhodnutie, ktoré Poľsko veľmi podporovalo (zároveň na svojom území prichýlilo veľa oponentov režimu diktátora a podľa možností sa snaží pomáhať tamojším demokratickým politickým silám).
Šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski nedávno pripustil, že vláda rozhodne o úplnom zatvorení hraníc s Bieloruskom. Zo šiestich existujúcich prechodov zostali v prevádzke len dva. Okrem zmieneného pre osobnú dopravu ešte jeden pre nákladnú dopravu. „Skúmame, aké by to malo dopady na našu ekonomiku a na obyvateľov v pohraničí," ozrejmil na konci júna minister pre stanicu TVN24. „Od roku 2021 sa pokúsilo prejsť do Poľska približne 100-tisíc migrantov," upozornil server Schengen News v súvislosti s vážnosťou pretrvávajúcej krízy.
Čítajte viac S granátometom za roľníkmi, aby mali vyššiu úrodu. Kto je Lukašenkov vplyvný generál?
Predstavitelia bieloruskej opozície žijúci v exile hovoria, že úplné zastavenie nákladnej dopravy by bolo správne potrestanie Lukašenka. Naopak, keby sa zatvoril aj prechod pri Breste, podľa nich by také rozhodnutie jedine ublížilo bežným Bielorusom. Čo sa týka prepravy tovarov, poľský denník Rzeczpospolita zverejnil prieskum verejnej mienky, v ktorom takmer 72 opýtaných Poliakov podporuje úplné prerušenie nákladnej železničnej dopravy s Bieloruskom.
Námestník poľského ministra zahraničných vecí Andrzej Szejna vyhlásil, že Varšava má tri požiadavky, ktoré Minsk musí splniť, aby sa predišlo krajným opatreniam: Lukašenko má zastaviť prílev migrantov, oslobodiť niekoľko väznených Poliakov a vydať Poľsku na trestné stíhanie jedného migranta, ktorý nedávno s nožom smrteľne zranil príslušníka poľskej pohraničnej stráže.
Čítajte viac Lukašenko sa doživotne poistil. Nástup nemanželského syna k moci ale odďaľuje. Bude čakať do otcovej deväťdesiatky?
Reakcia? „Lukašenko povedal, že je pripravený viesť dialóg so Západom, ale jeho šéf diplomacie Maxim Ryženkov označil požiadavky Varšavy za poľské vydieranie," napísal server Deutsche Welle. Zjavne sa už však niečo deje, čo sa dá vycítiť zo slov poľského ministra vnútra Tomasza Siemoniaka. Pred dvomi týždňami informoval, že počet pokusov o nelegálne prekročenie poľských hraníc sa znížil až o 70 percent.
Začal Lukašenko konať pod tlakom Varšavy? Možno sa do jeho hry nervov s Minskom už zapojil Peking. Prečo? Viac ako 70 percent tovarov prepravovaných z Bieloruska do Poľska totiž pochádza z Číny. Poľský prezident Andrzej Duda pred mesiacom navštívil čínskeho lídra Si Ťin-pchinga a dal mu najavo, že je to možno práve on, kto by mohol presvedčiť Lukašenka, aby sa konečne umúdril…