„Ak je v Bangladéši potrebné konať, pre moju krajinu a odvahu môjho národa, tak budem konať,“ uviedol Júnus pre spravodajskú agentúru AFP.
V čase, keď v jeho vlasti vrcholili protesty, sa síce pre lekársky zákrok nachádzal v Paríži, ale už dnes odletel domov a vo štvrtok by mal zložiť prísahu.
Čítajte viac Moc prevzala armáda. Bangladéšsky prezident nariadil prepustiť väznenú expremiérku Zijáovú
Odstúpenie Vadžídovej nazval „druhým oslobodením Bangladéša“ (prvým bolo získanie nezávislosti od Pakistanu v roku 1971). S návrhom študentov, ktorí si ho vybrali za dočasného premiéra, súhlasil.
„Ako by som mohol odmietnuť ich prosbu? Prechodná vláda je len začiatok. Skutočné upokojenie príde len so slobodnými voľbami. Bez volieb nenastane žiadna zmena,“ povedal Júnus pre AFP.
VAROVANIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
Revolučné udalosti, ku ktorým došlo v Bangladéši, v skutočnosti oslobodili aj jeho. V júli ho totiž postavili pred súd. Žaloba tvrdí, že spreneveril viac ako dva milióny dolárov z dobročinného fondu. Napokon ho však prepustili na kauciu, aby sa mohol liečiť.
Podľa organizácie Amnesty International je proces vykonštruovaný, aby sa režim, ktorý potláčal ľudské práva, zbavil ďalšieho odporcu. Júnusovi hrozilo, že zvyšok života strávi za mrežami.
Nepomohol ani otvorený list, v ktorom svetoví politici a vyše sto laureátov Nobelovej ceny ešte vlani žiadalo, aby ho štát neprenasledoval. Ako v júni informovali svetové médiá, Vadžídová sa z toho vysmievala, vyhlasujúc, že ide o „reklamu, ktorú si sám zaplatil“.
Čítajte viac Protesty v Bangladéši si vyžiadali najmenej 56 mŕtvych za deň. Premiérka opustila krajinu
To, že ju na čele vlády nahradí práve Júnus, je preto viac než symbolické. Kto je vlastne tento muž, ktorý si získal dôveru o celé generácie mladších študentov? Schopný ekonóm, bojovník proti chudobe, zástanca ľudských práv, disident?
Tvorca mikropôžičiek
Júnus sa narodil v júni 1940 v moslimskej rodine vidieckeho klenotníka. Vyštudoval ekonómiu v Dháke a v roku 1965 získal štipendium do USA, kde si spravil doktorát a tri roky pôsobil ako asistent na univerzite v americkom štáte Tennessee.
Keď si Bangladéš vybojoval samostatnosť, vrátil sa domov, aby učil na univerzite v Čitágáone, v druhom najväčšom meste Bangladéša. Zlom v jeho živote nastal po hladomore v roku 1974, ktorému podľa neoficiálnych zdrojov podľahlo až 1,5 milióna ľudí.
Júnusa to primälo, aby pomáhal chudobným. O dva roky neskôr si pri návšteve vidieckych rodín všimol, že si museli brať nevýhodné pôžičky od úžerníkov, lebo banky im odmietli poskytnúť úvery na malé sumy peňazí.
Júnus bol presvedčený, že keby títo ľudia, napríklad drobní remeselníci, dostali malú pôžičku (do 100 dolárov) s nízkymi úrokmi, dokázali by ju splácať a mali by aj nejaký zisk. Sám to vyskúšal, keď 42 dedinským ženám požičal po 27 dolárov.
Tak sa zrodila myšlienka tzv. mikroúverov. Júnus zabezpečil investície a v októbri 1983 spustil pilotný projekt pre chudobných Bangladéšanov, ktorí si mohli zobrať pôžičku z Grameen Bank (Dedinskej banky).
Do júla 2007 poskytli úvery vyše siedmim miliónom ľudí v celkovej hodnote takmer 6,4 miliardy dolárov. Aby sa zabezpečilo, že ich splatia, o pôžičky žiadali malé „solidárne“ skupiny, ktorých členovia sa podporovali a navzájom za seba ručili.
Dôraz sa kládol najmä na finančnú pomoc ženám. Model „sociálneho podnikania“ bol taký úspešný, že sa ním inšpirovali aj v ďalších asi sto rozvojových krajinách a ocenili ho poprední odborníci z celého sveta.
Júnus zaň spolu s bankou získal Nobelovu cenu – ako vôbec prvý Bangladéšan, no spoločnosť Grameen pod jeho vedením nezostala iba pri tom.
Čítajte viac OSN: Boj proti chudobe brzdí obmedzenosť bohatých
Činnosť rozširovala i na ďalšie oblasti a vznikali nové podniky zaoberajúce sa napríklad zavlažovaním, výrobou lacných a výživných potravín či poskytovaním mobilných telefónov chudobným dedinčanom.
Časť finančnej odmeny z Nobelovej ceny Júnus venoval tiež na založenie vedeckej univerzity a zriadenie očnej nemocnice pre chudobných.
Študentské nepokoje
Zatiaľ čo si vo svete vyslúžil úctu a množstvo ocenení, doma sa známy ekonóm stával nežiaducou osobou. Začal sa totiž politicky angažovať a v roku 2007 oznámil, že chce založiť novú stranu, od čoho neskôr upustil.
Vadžídovej vláda sa ho snažila odstaviť a zdiskreditovať. V roku 2011 zariadila, že ho odvolali z vedenia spoločnosti Grameen, ktorej aktivity začali vyšetrovať. Zakrátko čelil na súde obvineniu z ohovárania, ale aj obžalobe, že jeho spoločnosť vyrábala „falošný jogurt“.
Čítajte viac Protesty v Bangladéši neutíchajú, za deň zahynulo takmer 100 ľudí. Demonštranti žiadajú odchod premiérky Vadžídovej
V nasledujúcich rokoch prišli obvinenia zo zneužívania právomocí, z porušenia pracovného práva, korupcie či prania špinavých peňazí. Celkovo absolvoval vyše 170 súdnych sporov, ktoré zahraniční odborníci pokladajú za šikanovanie štátu.
„Vadžídová nemohla tolerovať, že sa na Júnusa pozerali ako na politickú alternatívu. Jej žiarlivosť podnecovala i Nobelova cena a podpora z celého sveta, ktorú dostal,“ opísal v júni pre stanicu Hlas Ameriky politický analytik Zahíd Ur Rahman.
Čítajte viac Krvavé protesty študentov v Bangladéši si vyžiadali už najmenej 173 životov
V súboji Vadžídová – Júnus však nakoniec vyhral nobelovec. Šejkinina vláda sa totiž rozhodla, že zavedie kvóty, podľa ktorých by až 30 percent pracovných miest v štátnej správe pripadlo príbuzným „bojovníkov za slobodu“ z roku 1971.
V krajine, kde vládne chudoba, korupcia a autokratický režim, boli pritom práve tieto pozície zárukou lepšieho života. Mladí Bangladéšania, medzi ktorými je až 18 miliónov nezamestnaných, preto stratili trpezlivosť a v júli začali s masovými protestmi.
Polícia ich demonštrácie brutálne potlačila. Vyše 400 ľudí zomrelo, tisíce ďalších zranili, asi 11-tisíc zatkli. Vadžídová po 15-ročnom úradovaní napokon odstúpila z funkcie a s ďalšími politikmi ušla do exilu.
O poriadok v krajine sa teraz stará vojsko. Prezident Muhammad Šahabuddín nariadil, aby z väzenia prepustili bývalú premiérku a líderku opozície Bégam Chálidu Zijáovú, na slobodu sa dostalo aj 2 200 politických väzňov. Zástupcovia protestujúcich a armády sa dohodli, že dočasnú vládu povedie Júnus.
Čítajte viac Televízia i väznica v plameňoch, v Bangladéši to vrie. Študentské protesty majú 150 obetí, vláda povolala armádu
Znamená to, že v krajine s vyše 171 miliónmi obyvateľov zvíťazila „študentská revolúcia“? Indický politológ Brahma Chellaney varuje pred priveľkým optimizmom.
„V Bangladéši naďalej panuje nebezpečné mocenské vákuum, aj keď Muhammad Júnus vyhlásil, že je pripravený dohliadať na vládu dosadenú armádou,“ napísal na sociálnej sieti X.